MEDIA NEWS
Venezuelská vláda môže zatýkať svojich občanov iba na základe podozrení a cenzurovať štátne médiá v prípade, že prezident Hugo Chávez vyhlási v krajine výnimočný stav, uvádza sa v ústavnom dodatku, ktorý dnes schválil venezuelský parlament.
Spomínané právomoci predstavujú iba zlomok zo 69 navrhovaných ústavných reforiem, ktoré by malo zákonodarné zhromaždenie, kde prevažujú Chávezovi stúpenci, odsúhlasiť budúci utorok. Reformy umožňujú okrem iného aj neobmedzený počet znovuzvolení tohto kontroverzného politika, ktorý je blízkym spojencom bývalého kubánskeho lídra Fidela Castra.
V rámci navrhovaných reforiem je napríklad skrátenie pracovnej doby na šesť hodín či neobmedzená kontrola prezidenta nad centrálnou bankou.
"V podstate vláde teraz stačí na zatknutie osôb iba podozrenie. Vznikla tak živná pôda na masové porušovanie ľudských práv," konštatoval Marino Alvarádo, líder skupiny Provea bojujúcej za ľudské práva vo Venezuele.
Vedúci cirkevní predstavitelia, skupiny na ochranu ľudských práv i miestne médiá vyjadrili značné obavy zo schválenia opatrení, ktoré znamenajú porušenie občianskych slobôd a mediálnu cenzúru.
Chávezovi priaznivci tvrdia, že jeho krátke zosadenie počas vládneho puču v roku 2002 ešte zdôraznilo potrebu zvýšenia právomoci v prípade výnimočného stavu v krajine. Obviňujú súkromnú tlač a televízie z podpory odporcov vládneho režimu.
Mimovládne organizácie zase znepokojili návrhy reforiem na zákaz financovania skupín, ktoré majú politické ciele, čo by mohlo znamenať prerušenie financovania mnohých organizácií.
Excentrický prezident nedávno upútal celosvetovú pozornosť svojím úsilím o zavedenie časové posunu o pol hodinu, čím by sa z Venezuely stala krajina s unikátnym časovým pásmom. V dôsledku technických problémov však jeho realizáciu odložili.
Turecký súd zrušil nariadenie vlády , podľa ktorého štátom vlastnené médiá nemali informovať o minulotýždňovom útoku kurdských povstalcov, pri ktorom zahynulo 12 vládnych vojakov. S odvolaním sa na údaje viacerých dnešných tureckých novín to oznámila agentúra AP.
Kabinet zdôvodnil svoje sporné nariadenie tým, že správy o množiacich sa tureckých obetiach bojov poškodzujú imidž bezpečnostných služieb a majú preto negatívny dopad na verejný poriadok a morálku širokých vrstiev obyvateľstva.
Podľa justičnej inštancie z textu nariadenia vlády jednoznačne nevyplývalo, ktoré médiá a v akej miere sa majú konkrétne vyhnúť informáciám o zavraždených tureckých ozbrojencoch.
Turecká armáda už rozmiestnila pozdĺž hornatých hraníc s Irakom približne 100.000 vojakov, ktorých podporujú tanky, delostrelectvo, ako aj bojové lietadlá a vrtuľníky. Podľa armádnych údajov zahynulo od nedele počas bojov s kurdskými gerilami najmenej 64 vzbúrencov.
Turecký parlament schválil cezhraničnú vojenskú operáciu na území severného Iraku, ale Ankara chce dať najskôr šancu diplomacii. Washington, Brusel i Bagdad sa obávajú, že veľká turecká operácia môže destabilizovať najpokojnejšiu časť Iraku a širší región Blízkeho východu.
Svoj pošramotený imidž si svojsky chcela vylepšiť americká agentúra pre mimoriadne situácie FEMA, ktorá zožala vlnu kritiky v súvislosti s hurikánom Katrina. Pri požiaroch v Kalifornii už reagovala inak, a tak sa chcela na tlačovke pochváliť novinárom. Niektoré otázky však telefonicky kládli - priamo zamestnanci FEMY.
V utorok FEMA zorganizovala tlačovú konferenciu o pomoci obetiam požiarov v Kalifornii aj s možnosťou zatelefonovania otázok, pretože čas tlačil. Nebolo by na tom nič mimoriadneho a mnohí reportéri naozaj zavolali - lenže na zvedavých novinárov sa zahrali aj zamestnanci FEMY.
Reportérom z denníka The Washington Post to vyklebetil zdroj na pošte. Zástupca správcu inštitúcie viceadmirál Harvey E. Johnson tak priamo zamestnancovi odpovedal, "že je veľmi spokojný s reakciou FEMY". A čo na to agentúra po zverejnení "hry na novinárov"? Skrátka sa hovory pod tlakom situácie v poslednej chvíli pomiešali.
Jezuitská služba utečencom vyhlasuje novinársku súťaž s názvom "Prístup k azylu" na tému migrácia. Do súťaže sa môžu zapojiť študenti vysokých škôl členských štátov Rady Európy, ako aj ich čerství absolventi. Termín odovzdania príspevkov je 22. február 2008. Autori troch najlepších článkov budú pozvaní do Bruselu, kde sa zúčastnia ceremónie odovzdávania ceny v Európskom parlamente. Stretnú sa tam s členmi poroty, skúsenými žurnalistami v tejto oblasti, a navštívia Jezuitskú službu utečencom Belgicko, ktorá pracuje so zadržanými osobami v záchytných centrách. Tri víťazné články budú publikované.
Hlavný víťaz má možnosť navštíviť utečenecký tábor v Afrike, kde sa stretne s utečencami, reprezentantmi mimovládnych organizácii a miestnymi médiami. Študenti, ktorí sa chcú do súťaže zapojiť musia napísať článok do 1200 slov na tému "Prístup k azylu" v ktoromkoľvek európskom jazyku a priložiť kópiu v anglickom jazyku. Prihlasovací formulár a ďalšie informácie o súťaži v angličtine, spolu s odkazmi na organizácie, ktoré pracujú s utečencami a žiadateľmi o azyl, sa pod názvom Journalist Prize 2007-08 nachádzajú na www.jrseurope.org.
