MEDIA NEWS
Maďarská parlamentná strana Politika môže byť (LMP) iná sa obrátila vo štvrtok listom na prezidenta krajiny Pála Schmitta a požiadala ho, aby nepodpísal kontroverzne vnímaný mediálny zákon. Vyplýva to z vyhlásení druhého muža parlamentnej frakcie strany Gergelya Karácsonya, ktoré uviedol na tlačovej konferencii v Budapešti.
Podľa jeho slov "môže medzinárodnú prestíž Maďarska v tejto záležitosti zachrániť už iba prezident", preto ho LMP požiadala, aby požiadal o vyjadrenie k predmetnej legislatívnej norme ústavný súd.
"Maďarská republika už dávno nemala v medzinárodnej tlači a európskej politike tak zlé meno", ako v súčasnosti, vyhlásil opozičný politik. Zároveň dodal, že z toho nemôže mať radosť nikto, komu leží budúcnosť krajiny na srdci. Za vzniknutú situáciu nesú zodpovednosť podľa jeho slov jednoznačne vládne strany.
Každý okrem poslancov Maďarského občianskeho zväzu-FIDESZ podľa Karácsonya si jasne uvedomuje, že zákon nie je dôstojný Maďarska a že zďaleka nemá európske atribúty. Úprava je vážnym zásahom do slobody prejavu a robí všetko pre vytvorenie takých mediálnych monopolov v Maďarsku, o ktorých zbúranie sa usiluje mediálna legislatíva inde na starom kontinente.
LMP ústami šéfa svojho hospodárskeho kabinetu Gábora Scheiringa podrobila v Budapešti dnes kritike aj návrh budúcoročného rozpočtu, ktorý označila za nezodpovedný a hanebný dokument, ktorý nemá perspektívu.
Šéf parlamentnej frakcie vládnej strany FIDESZ János Lázár dnes vo vysielaní komerčnej televízie TV2 podčiarkol, že cieľom vlády premiéra Viktora Orbána nie je viesť vojnu s maďarskými médiami, veď takéto boje v uplynulých dvoch desaťročiach skončili v krajine pre konzervatívcov vždy porážkami. Cieľom je pokúsiť sa o úpravu takých otázok, ktoré doteraz neboli upravené, poznamenal a dodal, že ak to nebude fungovať, bude nutná korekcia.
Opozičná Maďarská socialistická strana (MSZP) má podľa Lázára obrovskú zodpovednosť za to, že viacero zahraničných médií a politikov sa o novom mediálnom zákone vyjadrilo negatívne. MSZP podľa slov predstaviteľa vládnej strany vedome dezinformuje medzinárodnú verejnosť a poslancov Európskeho parlamentu. Je to vážna nezodpovednosť, "pretože sa s umelo vyrobenými dôvodmi usilujú o diskreditáciu krajiny v neľahkej ekonomickej situácii", cituje jeho slová agentúra MTI.
Rumunský parlament prerušil vo štvrtok svoje rokovanie spojené s hlasovaním o vyslovení nedôvery vláde po tom, ako jeden zo zamestnancov štátnej televízie zoskočil z balkóna rokovacej sály na protest proti úsporným opatreniam vlády.
Tlačová agentúra Agerpres informovala, že muž utrpel vážne zranenia. Pri páde zlomil jednu z poslaneckých stoličiek. Na mieste podľa agentúry zasahovali zdravotníci, ktorí mužovi poskytovali prvú pomoc a previezli ho do nemocnice. Keď ho zo sály vynášali na nosidlách, ešte stihol zakričať "sloboda".
Senátor z Liberálnodemokratickej strany (PLD) Emilian Francu uviedol, že muž pred skokom z balkóna vykríkol "Pripravili ste moje deti o chlieb". Muž mal podľa Agerpresu na sebe tričko s nápisom "Zabili ste budúcnosť našich detí, predali ste nás. SLOBODA".
Rumunský premiér Emil Boc v čase incidentu vystupoval v rozprave pred hlasovaním o vyslovení nedôvery jeho vláde spojené s hlasovaním o znižovaní platov v štátnych a verejných službách. Vláda v pondelok prežila už tretie tohtoročné hlasovanie o nedôvere.
Parlament by mal ešte dnes pokračovať v rokovaní. Pôvodne sa malo o osude vlády hlasovať približne na poludnie.
Ľavicovej opozícii chýbalo v pondelok na odvolanie premiéra Boca až 46 hlasov. Opozícia vtedy nesúhlasila so schválením dôchodkového zákona, ktorého prijatie bolo jedným z predpokladov pre uvoľnenie ďalšej splátky pôžičky od Medzinárodného menového fondu (MMF) začiatkom budúceho roka.
Podľa tohto zákona sa hranica na odchod do dôchodku zvýši od roku 2030 na 65 rokov u mužov a 63 rokov u žien.
Copyright © TASR 2010
Rumunský parlament prerušil vo štvrtok svoje rokovanie spojené s hlasovaním o vyslovení nedôvery vláde po tom, ako jeden zo zamestnancov štátnej televízie zoskočil z balkóna rokovacej sály na protest proti úsporným opatreniam vlády.
Tlačová agentúra Agerpres informovala, že muž utrpel vážne zranenia. Pri páde zlomil jednu z poslaneckých stoličiek. Na mieste podľa agentúry zasahovali zdravotníci, ktorí mužovi poskytovali prvú pomoc a previezli ho do nemocnice. Keď ho zo sály vynášali na nosidlách, ešte stihol zakričať "sloboda".
Senátor z Liberálnodemokratickej strany (PLD) Emilian Francu uviedol, že muž pred skokom z balkóna vykríkol "Pripravili ste moje deti o chlieb". Muž mal podľa Agerpresu na sebe tričko s nápisom "Zabili ste budúcnosť našich detí, predali ste nás. SLOBODA".
Rumunský premiér Emil Boc v čase incidentu vystupoval v rozprave pred hlasovaním o vyslovení nedôvery jeho vláde spojené s hlasovaním o znižovaní platov v štátnych a verejných službách. Vláda v pondelok prežila už tretie tohtoročné hlasovanie o nedôvere.
Parlament by mal ešte dnes pokračovať v rokovaní. Pôvodne sa malo o osude vlády hlasovať približne na poludnie.
Ľavicovej opozícii chýbalo v pondelok na odvolanie premiéra Boca až 46 hlasov. Opozícia vtedy nesúhlasila so schválením dôchodkového zákona, ktorého prijatie bolo jedným z predpokladov pre uvoľnenie ďalšej splátky pôžičky od Medzinárodného menového fondu (MMF) začiatkom budúceho roka.
Podľa tohto zákona sa hranica na odchod do dôchodku zvýši od roku 2030 na 65 rokov u mužov a 63 rokov u žien.
Nórsky večerník Aftenposten má prístup ku všetkým viac ako 250 tisícom tajných dokumentov z prostredia americkej diplomacie, ktoré postupne zverejňuje organizácia WikiLeaks. Tvrdí to jeho šéfredaktor Ole Erik Almlid, podľa ktorého môžu novinári tieto materiály neobmedzene využívať. Odmietol pritom prezradiť, akým spôsobom večerník dokumenty získal, podľa jeho slov sa tak však stalo bezplatne. Prístup k uniknutým diplomatickým depešiam predtým získali aj iné svetové denníky, ktoré ich však využívali v koordinácii s internetovým portálom WikiLeaks.
Stránka Cablegate doteraz zverejnila 1896 z 251 287 dokumentov, ktoré má WikiLeaks údajne k dispozícii. Podľa Almlida bude Aftenposten postupovať úplne nezávisle, pričom bude môcť vo svojich článkoch uvádzať informácie, ktoré samotný portál WikiLeaks ešte nezverejnil.
Európska aliancia tlačových agentúr (EANA) vyjadrila vo štvrtok hlboké znepokojenie nad novým maďarským mediálnym zákonom. Urobila tak v liste adresovanom vláde v Budapešti a maďarskému parlamentu. EANA, ktorá združuje tlačové agentúry z 31 krajín, v ňom nalieha na maďarskú vládu, aby "zabezpečila nezávislosť štátnych a iných médií".
"Je potrebné zdôrazniť, že tieto mediálne zákony, ktoré umožňujú vládnym orgánom väčšiu kontrolu nad médiami... sú zavádzané (v období), keď má maďarská vláda prevziať predsedníctvo Európskej únie," píše sa v liste, ktorý odoslal tajomník EANA Erika Nylena. "Implementácia mediálneho zákona, ktorý, ak sa zneužije, umožňuje potlačovať médiá a porušuje základné pravidlá slobody médií a nestranného spravodajstva, sa týka nielen Maďarska, ale aj európskeho spoločenstva ako takého," uviedol prezident EANA Mika Pettersson, šéfredaktor fínskej tlačovej agentúry STT-Lehtikuva.
Nový maďarský mediálny zákon už kritizovali viaceré európske vlády, médiá, ale aj Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Legislatíva z dielne vládnej strany Fidesz zriaďuje nový kontrolný úrad, ktorý bude dohliadať na tlačové, elektronické a internetové médiá. Jeho porušovateľov bude trestať pokutou až do výšky 200 miliónov forintov (727 000 eur), čo môže byť pre niektoré médiá likvidačné. Týmto spôsobom sa má trestať "nevyvážené spravodajstvo", čo však nie je v zákone presne definované. Verejnoprávne médiá budú musieť dbať na "rozvíjanie národnej identity“ a "posilňovať národnú súdržnosť“. Všetky médiá vrátane internetových tiež budú povinné "informovať o miestnych, celoštátnych a európskych záležitostiach a záležitostiach dôležitých pre občanov Maďarska
© 2010, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
