MEDIA NEWS
Ukrajinská expremiérka Julija Tymošenková sa posťažovala, že štátna televízia ju odmieta vysielať.
Z manipulácie spravodajstva v štátnych médiách už pritom niektoré ľudskoprávne organizácie dávnejšie obviňujú prezidenta Viktora Janukovyča.
"V celoštátnych TV staniciach som tabu," cituje agentúra RIA Novosti slová šéfky hlavnej opozičnej strany Blok Julije Tymošenkovej (ByT), ktoré povedala v rozhovore pre nezávislú televíziu Kanál 5.
Prokurátori v decembri Tymošenkovú obvinili zo sprenevery verejných fondov v hodnote 320 miliónov eur. Bývalá Janukovyčova rivalka z prezidentských volieb však všetky obvinenia odmieta a označuje ich za politicky motivované.
Kritici Janukovyčovi už od nástupu do čela štátu vyčítajú, že sa snaží kumulovať vo svojich rukách všetku moc v štáte vrátane médií podľa vzoru ruského premiéra Vladimira Putina.
Predseda Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso v stredu potvrdil, že sloboda tlače je pre Európsku úniu "posvätnou a základnou hodnotou". Barroso sa tak vyjadril v súvislosti s novým maďarským mediálnym zákonom, ktorý sa vstúpením do praxe dostal okamžite pod paľbu tvrdej kritiky zo zahraničia.
Brusel už avizoval, že nebude váhať s potrestaním Budapešti v prípade dokázaného porušenia európskych noriem o slobode tlače.
Podľa jej stanoviska nič na vecí nezmení ani fakt, že v rovnaký deň, ako začal platiť kontroverzný zákon, Maďarsko prevzalo predsedníctvo 27-členného bloku. Viac svetla do celej záležitosti má vniesť piatkové stretnutie Barrosa s maďarským premiérom Viktorom Orbánom v Bruseli.
Európska komisia v stredu taktiež potvrdila, že od Maďarov už dostala do angličtiny preloženú verziu kontroverzného zákona o médiách z dielne vládnej strany Fidesz. Podľa jej hovorcu Oliviera Baillyho sa však do piatku expertom EK nepodarí kompletne zanalyzovať 194-stranový dokument.
Ten sa stal terčom kritiky aj vplyvných krajín únie. Napríklad Nemecko v stredu vyhlásilo, že Maďarsko nemá právo vyjadrovať postoj v mene celej EÚ k slobode prejavu v iných krajinách ako sú napríklad Ukrajina či Bielorusko.
Maďarsko na tieto slová pôvodne reagovalo odmerane, no v stredu minister zahraničných vecí János Martonyi pripustil, že zmeny v zákone nie sú vylúčené.
V Maďarsku začal 1. januára platiť kontroverzný mediálny zákon, na základe ktorého vznikne napríklad nový Národný mediálny a komunikačný úrad obsadený prevažne členmi vládnej strany Fidesz premiéra Viktora Orbána. Úrad bude dohliadať na všetky tlačové, elektronické a internetové médiá.
Porušovateľom zákona bude hroziť pokuta do výšky 200 miliónov forintov (727 000 eur), čo môže byť pre niektoré médiá likvidačné.
Týmto spôsobom sa má trestať "nevyvážené spravodajstvo", čo však v zákone nie je presne definované. Úrad zároveň môže novinárov donútiť prezradiť ich zdroj informácií, ak pôjde o záležitosť týkajúcu sa národnej bezpečnosti.
Pokiaľ Európska únia povie, že maďarský mediálny zákon treba zmeniť, vláda to bude akceptovať a riadiť sa tým. Vo štvrtok to na tlačovej konferencii povedal maďarský premiér Viktor Orbán. "Sme súčasťou EÚ, platia tam pravidlá hry," povedal Orbán zahraničným novinárom krátko po tom, čo krajina od Belgicka prevzala rotujúce predsedníctvo 27-členného bloku. Zopakoval však, že maďarský mediálny zákon je podobný legislatívam iných členských štátov únie, ako je Francúzsko, Nemecko či Holandsko. Zároveň vyjadril pochybnosti, že "niekto nájde v našom zákone niečo, čo nie je aj v mediálnych zákonoch iných krajín EÚ".
Európska komisia (EK) v utorok potvrdila, že nebude váhať s potrestaním Maďarska v prípade, že nový mediálny zákon, ktorý v sobotu vstúpil do platnosti, porušuje nariadenia EÚ o slobode tlače. Orbán sa v tejto súvislosti v piatok v Bruseli stretne s predsedom EK José Manuelom Barrosom. Zákon si už vyslúžil kritiku viacerých členov EÚ vrátane Francúzska a Nemecka.
© 2010, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vyzvala bieloruskú vládu, aby zastavila útoky proti nezávislým novinárom a prepustila tých, čo sú za mrežami.
Predstaviteľka OBSE pre slobodu médií Dunja Mijatovičová vyjadrila "hlboké znepokojenie nad bezprecedentnou vlnou násilia, zastrašovania, zatýkania a trestného stíhania novinárov, ktoré sa začalo po prezidentských voľbách 19. decembra".
Napísala to v liste adresovanom bieloruskému ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Martynovovi, informovala v stredu OBSE.
Mijatovičová poukázala predovšetkým na zatknutie Iriny Chalipovej, korešpondentky ruských novín Novaja Gazeta, a Natalie Radinovej, redaktorky webového portálu charter97.org.
Tým hrozí až 15 rokov odňatia slobody za organizovanie a účasť na "masovom porušovaní verejného poriadku".
Predstaviteľka OBSE ďalej poznamenala, že bezpečnostné sily vtrhli do redakcie novín Naša Niva, rozhlasovej stanice European Radio for Belarus a televíznej stanice Belsat a skonfiškovali rôzne zariadenia od niekoľkých novinárov pracujúcich v týchto médiách.
Dlhoročný autoritatívny prezident Alexander Lukašenko - často označovaný za "posledného európskeho diktátora" - získal v prezidentských voľbách 19. decembra oficiálne 79,7 percenta hlasov. Po vyhlásení výsledkov vyšli protestovať do ulíc tisíce ľudí. Polícia rozohnala demonštráciu s použitím sily a zatkla viac ako 630 osôb.
Maďarský veľvyslanec v Minsku Ferenc Kontra v stredu uviedol, že Bielorusko by malo prepustiť osoby zadržané počas povolebných protestov, ak má byť pozvané na summit Európskej únie, ktorý sa uskutoční v máji v Maďarsku.
V utorok švédsky minister zahraničných vecí Carl Bildt uviedol, že Lukašenko by sa opäť mohol dostať na zoznam predstaviteľov, ktorí majú zakázaný vstup na územie EÚ. Bieloruský prezident a ďalších 40 predstaviteľov figurovalo v takomto zozname aj po podobných povolebných protestoch v roku 2006.
Európska komisia odmietla kritiku ohľadne toho, že neskoro reagovala na kontroverzný maďarský mediálny zákon. Už tri dni po jeho schválení totiž požiadala vládu v Budapešti o vysvetlenie, vyhlásil v Bruseli nemenovaný hovorca komisie.
"Nikdy nekomentujeme návrhy zákonov členských štátov, nie sme oprávnení sledovať zákonodarnú diskusiu," uviedol ďalej hovorca s tým, že "všetky štáty únie sa musia sami ubezpečiť, či ich zákony sú v súlade s právom únie.
Sociálni demokrati v Európskom parlamente pohrozili sankciami voči Maďarsku. Podľa oznámenia predsedu frakcie Martina Schulza navrhujú zvolať schôdzu výboru pre občianske práva.
Ten by mal preskúmať maďarský mediálny zákon. Tento prieskum by mohol viesť ku krokom, na základe ktorých by odňali Maďarsku hlasovacie právo v únii.
Zdroj: DPA
Copyright © TASR 2011
