MEDIA NEWS
Informácie o údajnom bití zahraničných novinárov čínskou políciou, ktoré sa začali množiť v posledných týždňoch, sa nezakladajú na pravde. V pondelok to na tlačovej konferencii v Pekingu vyhlásil čínsky minister zahraničných vecí Jang Ťie-čchi. "Nič také ako bitie zahraničných novinárov čínskymi policajtmi neexistuje," povedal šéf čínskej diplomacie.
Čínske komunistické vedenie podľa zahraničných médií v posledných týždňoch znervóznelo najmä v súvislosti s výzvami na internete, aby opozične zmýšľajúci Číňania vyšli každú nedeľu vo svojich mestách do ulíc a demonštrovali proti vláde. Na určených miestach vo veľkých čínskych mestách sa už tri týždne po sebe podľa zahraničných médií žiadne demonštrácie nekonali, stretli sa tam iba zahraniční novinári a príslušníci čínskej polície. Odvtedy sa objavilo viacero sťažností na hrubé zaobchádzanie s novinármi zo strany polície. Koncom februára napríklad policajti zbili v Pekingu korešpondentov mediálnej spoločnosti Bloomberg.
Čína tvrdí, že všetky informácie o plánovaných opozičných demonštráciách si vymysleli zahraničné médiá. Ministerstvo vnútra minulý týždeň na novinárov apelovalo, aby sa pri pokrývaní prípadných protestných zhromaždení riadili príslušnými predpismi. Tie okrem iného stanovujú, že demonštrácie môžu pokrývať len tí novinári, ktorí na to dostanú povolenie. Novinárske združenie Klub zahraničných korešpondentov v Číne však informovalo, že žiadny novinár, ktorý o takéto povolenie požiadal, ho zatiaľ nedostal.
Súd v tureckom Istanbule obvinil dvoch a v nedeľu ďalších piatich tureckých novinárov zo sprisahania proti vláde.
V pondelok o tom informujú turecké médiá. Obvinenia súvisia s procesom s údajnou tajnou protištátnou organizáciou Ergenekon, ktorá sa podľa tureckej vlády usiluje násilnými metódami docieliť pád terajšieho režimu.
Najmenej dvaja z obvinených novinárov sa dlhodobo venovali tejto problematike, pričom tvrdili, že celú organizáciu Ergenekon si vláda vymyslela, aby mohla pod zámienkou boja proti nej nerušene poľovať na opozíciu.
Proces s organizáciou Ergenekon prebieha v Turecku už od roku 2007 a priviedol pred súd už stovky ľudí vrátane známych osobností tureckého života, novinárov, spisovateľov, sudcov, či bývalých vysokých funkcionárov tureckej armády a polície.
Vláda ich obviňuje okrem iného z členstva v teroristickej organizácii, podnecovania povstania proti vláde či nelegálnej držby zbraní.
Ergenekon mal byť tajným zoskupením radikálnych sekularistov, ktorí sa snažili zosadiť súčasnú vládu, pretože tá podľa nich podkopáva sekulárne základy štátu a vnáša do politiky príliš veľa islamu.
Skupina sa mala usilovať o protivládny puč, ku ktorému chcela dospieť prostredníctvom atentátov, masových pouličných protestov a zrážok s bezpečnostnými silami.
Organizácia mala stáť aj najmenej za dvoma útokmi, ktoré médiá pôvodne pripisovali islamským extrémistom.
Jedným je útok na populárny sekularistický protivládny denník z roku 2006, druhým útok na budovu Najvyššieho súdu v tom istom roku, pri ktorom zahynul jeden sudca.
Organizácia chcela týmito útokmi vystupňovať protivládne a protiislamské nálady v spoločnosti.
Organizácia Ergenekon mala okrem iného pripravovať vraždu tureckého spisovateľa Orhana Pamuka, držiteľa Nobelovej ceny za literatúru, ako aj ďalších ľudí, ktorí podľa nej neboli dostatočne lojálni k svojej vlasti.
Členovia Ergenekonu mali stáť aj za vraždami arménskeho novinára Hranta Dinka a talianskeho katolíckeho kňaza Andrea Santoru.
Maďarský parlament v pondelok na popud vlády premiéra Viktora Orbána schválil dodatky ku kontroverznému mediálnemu zákonu. Úpravy sa týkajú aj spornej regulácie takzvaného "vyváženého spravodajstva", vypustenia sankcií pre médiá sídliace v tretích krajinách a tiež zjednodušenia procesu registrácie pre médiá. Vo všetkých prípadoch pritom išlo o hlavné výhrady zo strany Európskej únie.
Jednou z významných zmien je fakt, že nutnosť "vyváženého spravodajstva" sa už nebude týkať neoficiálnych médií, akými sú napríklad blogy. V tomto prípade išlo pritom o jednu z hlavných výhrad Európskej komisie, ktorú maďarská vláda akceptovala. K ďalším patrí to, že obmedzenia sa nebudú týkať médií so sídlom v inej členskej krajine Európskej únie s výnimkou prípadu, keď toto médium vzniklo v zahraničí len s cieľom vyhnúť sa regulácii. Poslanci zo zákona vypustili aj časť, v ktorej sa hovorí o "priamom alebo nepriamom osočovaní menšín a väčšín".
Mediálny zákon začal platiť 1. januára tohto roku. Na jeho základe vznikol nový Národný mediálny a komunikačný úrad obsadený prevažne členmi vládnej strany Fidesz premiéra Orbána. Úrad bude dohliadať na všetky tlačové, elektronické a internetové médiá. Porušovateľom zákona bude hroziť pokuta do výšky 200 miliónov forintov (727 000 eur), čo môže byť pre niektoré médiá likvidačné. Týmto spôsobom sa má trestať "nevyvážené spravodajstvo", čo však v zákone nie je presne definované.
© 2011, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Súd v tureckom Istanbule obvinil dvoch a v nedeľu ďalších piatich tureckých novinárov zo sprisahania proti vláde.
V pondelok o tom informujú turecké médiá. Obvinenia súvisia s procesom s údajnou tajnou protištátnou organizáciou Ergenekon, ktorá sa podľa tureckej vlády usiluje násilnými metódami docieliť pád terajšieho režimu.
Najmenej dvaja z obvinených novinárov sa dlhodobo venovali tejto problematike, pričom tvrdili, že celú organizáciu Ergenekon si vláda vymyslela, aby mohla pod zámienkou boja proti nej nerušene poľovať na opozíciu.
Proces s organizáciou Ergenekon prebieha v Turecku už od roku 2007 a priviedol pred súd už stovky ľudí vrátane známych osobností tureckého života, novinárov, spisovateľov, sudcov, či bývalých vysokých funkcionárov tureckej armády a polície.
Vláda ich obviňuje okrem iného z členstva v teroristickej organizácii, podnecovania povstania proti vláde či nelegálnej držby zbraní.
Ergenekon mal byť tajným zoskupením radikálnych sekularistov, ktorí sa snažili zosadiť súčasnú vládu, pretože tá podľa nich podkopáva sekulárne základy štátu a vnáša do politiky príliš veľa islamu.
Skupina sa mala usilovať o protivládny puč, ku ktorému chcela dospieť prostredníctvom atentátov, masových pouličných protestov a zrážok s bezpečnostnými silami.
Organizácia mala stáť aj najmenej za dvoma útokmi, ktoré médiá pôvodne pripisovali islamským extrémistom.
Jedným je útok na populárny sekularistický protivládny denník z roku 2006, druhým útok na budovu Najvyššieho súdu v tom istom roku, pri ktorom zahynul jeden sudca.
Organizácia chcela týmito útokmi vystupňovať protivládne a protiislamské nálady v spoločnosti.
Organizácia Ergenekon mala okrem iného pripravovať vraždu tureckého spisovateľa Orhana Pamuka, držiteľa Nobelovej ceny za literatúru, ako aj ďalších ľudí, ktorí podľa nej neboli dostatočne lojálni k svojej vlasti.
Členovia Ergenekonu mali stáť aj za vraždami arménskeho novinára Hranta Dinka a talianskeho katolíckeho kňaza Andrea Santoru.
Maďarský parlament v pondelok na popud vlády premiéra Viktora Orbána schválil dodatky ku kontroverznému mediálnemu zákonu. Úpravy sa týkajú aj spornej regulácie takzvaného "vyváženého spravodajstva", vypustenia sankcií pre médiá sídliace v tretích krajinách a tiež zjednodušenia procesu registrácie pre médiá. Vo všetkých prípadoch pritom išlo o hlavné výhrady zo strany Európskej únie.
Jednou z významných zmien je fakt, že nutnosť "vyváženého spravodajstva" sa už nebude týkať neoficiálnych médií, akými sú napríklad blogy. V tomto prípade išlo pritom o jednu z hlavných výhrad Európskej komisie, ktorú maďarská vláda akceptovala. K ďalším patrí to, že obmedzenia sa nebudú týkať médií so sídlom v inej členskej krajine Európskej únie s výnimkou prípadu, keď toto médium vzniklo v zahraničí len s cieľom vyhnúť sa regulácii. Poslanci zo zákona vypustili aj časť, v ktorej sa hovorí o "priamom alebo nepriamom osočovaní menšín a väčšín".
Mediálny zákon začal platiť 1. januára tohto roku. Na jeho základe vznikol nový Národný mediálny a komunikačný úrad obsadený prevažne členmi vládnej strany Fidesz premiéra Orbána. Úrad bude dohliadať na všetky tlačové, elektronické a internetové médiá. Porušovateľom zákona bude hroziť pokuta do výšky 200 miliónov forintov (727 000 eur), čo môže byť pre niektoré médiá likvidačné. Týmto spôsobom sa má trestať "nevyvážené spravodajstvo", čo však v zákone nie je presne definované.
