MEDIA NEWS
Známy poľský spisovateľ a scenárista Jakub Žulczyk čelí obvineniu z urážky poľského prezidenta Andrzeja Dudu, ktorého nazval vo svojom príspevku na Facebooku "hlupákom". Ak mu dokážu vinu, hrozí mu až trojročné väzenie. Informovali o tom v utorok agentúry PAP a AP.
Žulczyk (37) v spomínanom príspevku reagoval na tvít poľského prezidenta, ktorý po amerických prezidentských voľbách zagratuloval Joeovi Bidenovi "k úspešnej prezidentskej kampani". Duda totiž vo svojom tvíte zo 7. novembra napísal, že "medzitým, ako sa očakáva Bidenova nominácia Zborom voliteľov, Poľsko je odhodlané udržiavať strategické americko-poľské partnerstvo na vysokej úrovni pre ešte silnejšie spojenectvo".
"Nikdy som nepočul, že v americkom volebnom systéme existuje niečo ako "nominácia Zborom voliteľov". Joe Biden je 46. prezidentom Spojených štátov. Andrzej Duda je hlupák," napísal Žulczyk.
Ako pripomína agentúra AP, v čase zverejnenia Dudovho tvítu mnoho ďalších európskych lídrov už gratulovalo Bidenovi k volebnému víťazstvu. Duda podľa kritikov v Poľsku však vo svojom príspevku naznačil, že Bidenove víťazstvo ešte nie je definitívne a Zbor voliteľov môže stále zmeniť výsledky hlasovania.
Podľa hovokyňe varšavskej prokuratúry boli voči Žulczykovi v polovici marca "vznesené obvinenia z verejného urážania poľského prezidenta použitím výrazu, ktorý sa na profile na sociálnej sieti bežne považuje za urážlivý". Dodala, že Žulczyk sa v priebehu vyšetrovania "k spáchaniu údajného trestného činu nepriznal a naznačil, že jeho vyhlásenie bolo kritickým hodnotením krokov prezidenta".
Prokuratúra podľa agentúry AP vzniesla obvinenie na základe žaloby nemenovanej súkromnej osoby. Dudova hovorkyňa zdôraznila, že na žalobe sa prezident ani jeho kancelária nijako nepodieľali.
Bratia Alfred a George Degiorgiovci, obvinení z vraždy maltskej investigatívnej novinárky a blogerky Daphne Caruanovej Galiziovej, požiadali v utorok o udelenie prezidentskej milosti. Imunitu pred trestným stíhaním sa pokúšajú získať výmenou za poskytnutie dôkazov spájajúcich vrcholných politikov s touto vraždou i ďalšími trestnými činmi. Informovala o tom v utorok agentúra DPA.
Bratia Degiorgiovci podali svoje žiadosti o udelenie prezidentskej milosti presne mesiac po tom, ako Vince Muscat - tretí muž obvinený z vraždy Galiziovej - na súde priznal svoj diel viny na tomto trestnom čine a súhlasil, že bude vypovedať proti obom bratom a ďalším osobám.
Alfred Degiorgiov vo svojej žiadosti tvrdí, že má informácie, ktoré môžu spojiť s vraždou novinárky bývalého ministra. Okrem toho má správy, že jeden zo súčasných ministrov bol zapletený do pokusu o lúpež.
Druhý z bratov tvrdí, že má informácie o dvoch nevyriešených bombových útokoch na automobily, a ďalšej, bližšie nešpecifikovanej vražde.
Žiadosti bratov o milosť posúdia maltský policajný komisár a generálny prokurátor, posledné slovo bude mať premiér a jeho kabinet, píše DPA.
Nadácia, ktorú založila Galiziovej rodina, v utorok oznámila, že je proti tomu, aby bola bratom udelená milosť.
Caruanová Galiziová prišla o život 16. októbra 2017 pri výbuchu bomby nastraženej v jej automobile. Muscata s bratmi Georgeom a Alfredom Degiorgiovcami zatkli v decembri 2017. Obvinili ich zo zaobstarania, nastraženia a odpálenia bomby. Muscata výmenou za jeho priznanie namiesto doživotného trestu odsúdili na 15 rokov väzenia.
Zo spolupáchateľstva je obvinený aj multimilionár a podnikateľ Yorgen Fenech, ktorý mal kontakty v najvyšších politických kruhoch. Fenech tieto podozrenia odmieta. Na výsluchoch však tvrdil, že novinárkinu smrť si želal Keith Schembri, šéf kancelárie maltského expremiéra Josepha Muscata.
Bratia Degiorgiovci podali svoje žiadosti o udelenie prezidentskej milosti presne mesiac po tom, ako Vince Muscat - tretí muž obvinený z vraždy Galiziovej - na súde priznal svoj diel viny na tomto trestnom čine a súhlasil, že bude vypovedať proti obom bratom a ďalším osobám.
Alfred Degiorgiov vo svojej žiadosti tvrdí, že má informácie, ktoré môžu spojiť s vraždou novinárky bývalého ministra. Okrem toho má správy, že jeden zo súčasných ministrov bol zapletený do pokusu o lúpež.
Druhý z bratov tvrdí, že má informácie o dvoch nevyriešených bombových útokoch na automobily, a ďalšej, bližšie nešpecifikovanej vražde.
Žiadosti bratov o milosť posúdia maltský policajný komisár a generálny prokurátor, posledné slovo bude mať premiér a jeho kabinet, píše DPA.
Nadácia, ktorú založila Galiziovej rodina, v utorok oznámila, že je proti tomu, aby bola bratom udelená milosť.
Caruanová Galiziová prišla o život 16. októbra 2017 pri výbuchu bomby nastraženej v jej automobile. Muscata s bratmi Georgeom a Alfredom Degiorgiovcami zatkli v decembri 2017. Obvinili ich zo zaobstarania, nastraženia a odpálenia bomby. Muscata výmenou za jeho priznanie namiesto doživotného trestu odsúdili na 15 rokov väzenia.
Zo spolupáchateľstva je obvinený aj multimilionár a podnikateľ Yorgen Fenech, ktorý mal kontakty v najvyšších politických kruhoch. Fenech tieto podozrenia odmieta. Na výsluchoch však tvrdil, že novinárkinu smrť si želal Keith Schembri, šéf kancelárie maltského expremiéra Josepha Muscata.
Vysokopostavený saudskoarabský predstaviteľ sa údajne vyhrážal smrťou osobitnej spravodajkyni OSN Agnes Callamardovej v súvislosti s vyšetrovaním vraždy saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího.
Informoval o tom v utorok denník The Guardian s odvolaním sa na vyjadrenia samotnej Callamardovej, ktorú na hrozby upozornila jej kolegyňa. Hrozby podľa nej zazneli v januári 2020 na stretnutí v Ženeve, na ktorom sa zúčastnili viacerí predstavitelia Saudskej Arábie.
Nezávislá vyšetrovateľka Callamardová je osobitnou spravodajkyňou OSN pre prípady mimosúdnych a svojvoľných popráv. Denníku The Guardian poskytla rozhovor na záver svojho pôsobenia v tejto funkcií.
Podľa svedectva jej kolegyne na uvedenom stretnutí z vlaňajšieho januára nemenovaný predstaviteľ Saudskej Arábie dva razy pohrozil, že telefonal s osobami, ktoré sú pripravené sa o Callamardovú "postarať", ak ju nespacifikuje samotná OSN.
Na stretnutí boli prítomní viacerí pracovníci OSN vrátane Callamardovej kolegyne, ktorí si vyjadrenia saudskoarabského činiteľa vysvetlili tak, že sa vyšetrovateľke vyhrážal smrťou.
Francúzska aktivistka Callamardová ešte tento mesiac prevezme post generálnej tajomníčky ľudskoprávnej organizácie Amnesty International. Ako spravodajkyna OSN viedla verejné vyšetrovanie brutálnej vraždy Džamála Chášukdžího z roku 2018.
V 100-stranovej správe zverejnenej v júni 2019 napísala, že existujú "dôveryhodné dôkazy", že za vraždu novinára je zodpovedný saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán, ako aj ďalší vysokopostavení predstavitelia tamojšieho režimu.
Okrem toho, že saudskoarabských predstaviteľov rozhnevali závery z jej vyšetrovania, vzniesli voči nej aj nepodložené obvinenia, že prijala peniaze od Kataru. Túto rétoriku saudskoarabská vláda často využíva proti jej kritikom, komentuje The Guardian.
"Viete, takéto hrozby na mňa nefungujú... Nezastaví ma to pred tým, aby som konala takým spôsobom, ako to považujem za správne," zdôraznila v tejto súvislosti Callamardová.
Chášukdžího, ktorý bol najprv blízky saudskoarabskému kráľovskému dvoru, no neskôr sa stal kritikom tamojšieho režimu, údajne zavraždili v budove saudskoarabského konzulátu v Istanbule, keď si tam prišiel prevziať dokumenty potrebné na sobáš so svojou snúbenicou. Novinár žil v dobrovoľnom exile v Spojených štátoch a písal pre denník The Washington Post.
Copyright © TASR 2021
Informoval o tom v utorok denník The Guardian s odvolaním sa na vyjadrenia samotnej Callamardovej, ktorú na hrozby upozornila jej kolegyňa. Hrozby podľa nej zazneli v januári 2020 na stretnutí v Ženeve, na ktorom sa zúčastnili viacerí predstavitelia Saudskej Arábie.
Nezávislá vyšetrovateľka Callamardová je osobitnou spravodajkyňou OSN pre prípady mimosúdnych a svojvoľných popráv. Denníku The Guardian poskytla rozhovor na záver svojho pôsobenia v tejto funkcií.
Podľa svedectva jej kolegyne na uvedenom stretnutí z vlaňajšieho januára nemenovaný predstaviteľ Saudskej Arábie dva razy pohrozil, že telefonal s osobami, ktoré sú pripravené sa o Callamardovú "postarať", ak ju nespacifikuje samotná OSN.
Na stretnutí boli prítomní viacerí pracovníci OSN vrátane Callamardovej kolegyne, ktorí si vyjadrenia saudskoarabského činiteľa vysvetlili tak, že sa vyšetrovateľke vyhrážal smrťou.
Francúzska aktivistka Callamardová ešte tento mesiac prevezme post generálnej tajomníčky ľudskoprávnej organizácie Amnesty International. Ako spravodajkyna OSN viedla verejné vyšetrovanie brutálnej vraždy Džamála Chášukdžího z roku 2018.
V 100-stranovej správe zverejnenej v júni 2019 napísala, že existujú "dôveryhodné dôkazy", že za vraždu novinára je zodpovedný saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán, ako aj ďalší vysokopostavení predstavitelia tamojšieho režimu.
Okrem toho, že saudskoarabských predstaviteľov rozhnevali závery z jej vyšetrovania, vzniesli voči nej aj nepodložené obvinenia, že prijala peniaze od Kataru. Túto rétoriku saudskoarabská vláda často využíva proti jej kritikom, komentuje The Guardian.
"Viete, takéto hrozby na mňa nefungujú... Nezastaví ma to pred tým, aby som konala takým spôsobom, ako to považujem za správne," zdôraznila v tejto súvislosti Callamardová.
Chášukdžího, ktorý bol najprv blízky saudskoarabskému kráľovskému dvoru, no neskôr sa stal kritikom tamojšieho režimu, údajne zavraždili v budove saudskoarabského konzulátu v Istanbule, keď si tam prišiel prevziať dokumenty potrebné na sobáš so svojou snúbenicou. Novinár žil v dobrovoľnom exile v Spojených štátoch a písal pre denník The Washington Post.
Copyright © TASR 2021
