MEDIA NEWS
Voliči v Lichtenštajnsku v referende odhlasovali, že verejnoprávna rozhlasová stanica tejto malej krajiny už nebude financovaná zo štátnych prostriedkov. Toto rozhodnutie necháva budúcnosť stanice na pochybách.
V nedeľňajšom referende hlasovalo 55,4 % účastníkov, aby sa do konca roku 2025 zrušila legislatíva, na základe ktorej sa poskytujú štátne financovanie pre Radio Liechtenstein. Referendum iniciovala malá opozičná strana Demokraten pro Liechtenstein. Argumentovala tým, že rádio zhĺtne viac ako 70 % štátnych prostriedkov určených pre médiá, čím je neoprávnene zvýhodnené oproti súkromným médiám, a preto by sa malo sprivatizovať.
Stanica mala v priebehu nasledujúcich štyroch rokov získať verejné financovanie vo výške 3,95 milióna švajčiarskych frankov.
Vláda pred hlasovaním argumentovala, že je otázne, či by bolo možné úspešne sprivatizovať Radio Liechtenstein, pretože je podľa nej „sotva možné, aby súkromná rozhlasová stanica v Lichtenštajnsku generovala dostatočný príjem z reklamy“. Rádio malo v roku 2021 podľa dostupných údajov v priemere 11 400 poslucháčov denne.
©2024, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
.jfif)
Miliardár Elon Musk, narodený v Juhoafrickej republike, počas krátkeho obdobia v 90. rokoch pracoval v Spojených štátoch nelegálne, keď budoval startup. V sobotu na to upozornil americký denník The Washington Post (WP), ktorý zmonitorovala agentúra Reuters.
WP v sobotu uviedol, že Musk prišiel v roku 1995 do mesta Palo Alto v americkom štáte Kalifornia, aby nastúpil na Stanfordovu univerzitu, no na štúdium sa nikdy nezapísal. Namiesto toho vytvoril softvérovú spoločnosť Zip2, ktorú v roku 1999 predal za približne 300 miliónov dolárov.
Denník citoval dvoch odborníkov na prisťahovalecké právo, podľa ktorých by sa Musk bol musel zapísať na riadne štúdium, aby si ako študent zachoval platné pracovné povolenie. To podľa dvoch jeho bývalých spolupracovníkov získal okolo alebo v roku 1997.
Sám Musk v podcaste z roku 2020, ktorý cituje WP, povedal, že v USA bol legálne, ale "mal som sa venovať študentskej činnosti". "Mal som povolené robiť prácu, ktorá akoby podporovala čokoľvek," tvrdil.
Na žiadosť o vyjadrenie sa k článku WP bezprostredne nereagoval Musk, jeho právnik Alex Spiro a ani jedna z jeho štyroch spoločností - SpaceX, Tesla, sociálna platforma X a The Boring Company.
Musk vo svojich príspevkoch na X podľa agentúry AFP často odsudzuje počet prisťahovalcov bez dokladov, ktorí prekračujú hranice Spojených štátov z Mexika, alebo opakuje zdiskreditované konšpiračné teórie.
Najbohatší muž sveta taktiež otvorene podporuje republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v USA vypísaných na 5. novembra. Na podporu jeho kampane už údajne daroval približne 119 miliónov dolárov.
Exprezident USA dlhodobo vykresľuje migrantov ako votrelcov a zločincov a počas svojho úradovania v rokoch 2017-2021 prijal prísne opatrenia na obmedzenie legálnej a nelegálnej migrácie. V prípade svojho znovuzvolenia tiež sľubuje uskutočniť najväčšie deportácie v dejinách Spojených štátov a Muska dosadiť do vedenia komisie pre efektívnosť vlády, ktorú chce zriadiť.
WP v piatok oznámil, že v nadchádzajúcich voľbách v USA nepodporí demokratku Kamalu Harrisovú ani republikána Trumpa. Redakcia novín pritom podporovala niektorého z uchádzačov o Biely dom viac ako tri desaťročia.
.jfif)
Sociálna sieť X pozastavila v pondelok účet, ktorý zverejňoval v mene iránskeho najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího správy v hebrejčine. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Predmetný účet bol pritom zriadený len pred pár dňami. V pondelok sa na ňom objavilo už len krátke oznámenie s textom, že platforma "X pozastavuje účty, ktoré porušujú jej pravidlá" - bez ďalších podrobností o tom, aké konkrétne pravidlo porušil.
Chameneího kancelária prevádzkuje v jeho mene na sociálnych sieťach viacero účtov v rôznych jazykových mutáciách. Predmetný účet v hebrejčine bol aktivovaný počas uplynulého víkendu, pričom prvým odkazom na ňom bol pozdrav, ktorý je v islamskom svete bežným, a síce: "V mene Alaha, milostivého, milosrdného."
Účet bol spustený po tom, ako izraelská armáda vykonala v noci na sobotu nálety na vojenské ciele v Iráne. Židovský štát útokmi reagoval na raketový útok Iránu z 1. októbra, ktorý bol zase odvetou Teheránu za zabitie lídrov militantných skupín podporovaných Iránom.
Irán tvrdí, že najnovšie izraelské nálety mu spôsobili len škody menšieho rozsahu na niekoľkých radarových systémoch a usmrtili aj štyroch iránskych vojakov.
.jfif)
Majiteľ denníka Washington Post (WP) Jeff Bezos v pondelok obhajoval rozhodnutie novín nepodporiť v nadchádzajúcich amerických prezidentských voľbách demokratku Kamalu Harrisovú ani republikána Donalda Trumpa. Urobil tak v reakcii na hromadné zrušenie digitálneho predplatného, ku ktorému pristúpilo vyše 200.000 ľudí. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Podľa miliardára Bezosa "väčšina ľudí verí, že médiá sú zaujaté" a že denník Washington Post a ďalšie noviny potrebujú zvýšiť svoju dôveryhodnosť. Majiteľ novín zároveň zdôraznil, že o rozhodnutí vopred neinformovali ani jedného kandidáta, nekonzultovali to s nimi a tiež že nejde "o žiadnu protislužbu". Vylúčil aj akýkoľvek súvis medzi rozhodnutím a stretnutím Donalda Trumpa s generálnym riaditeľom Bezosovej spoločnosti Blue Origin, ku ktorému došlo v rovnaký deň ako k oznámeniu WP.
"Podpora prezidenta nijakým spôsobom neovplyvní výsledok volieb," napísal v stanovisku Bezos. "To, čo podpora prezidenta naozaj spôsobuje je vytváranie dojmu zaujatosti a nedostatku nezávislosti. Ukončiť to je zásadné rozhodnutie a je to to správne rozhodnutie," dodal.
Predplatné denníka zrušilo približne osem percent odoberateľov z celkového počtu 2,5 milióna, uvádza nezávislá nezisková mediálna organizácia NPR.
Ide o návrat "k našim koreňom nepodporovať prezidentských kandidátov", uviedol generálny riaditeľ WP William Lewis. Podľa jeho slov noviny nebudú odporúčať žiadneho z kandidátov ani v ďalších voľbách počas nadchádzajúcich rokov.
WP vyjadroval podporu niektorému z dvoch hlavných prezidentských kandidátov od roku 1976, keď podporil Jimmyho Cartera. Ten voľby aj vyhral, pripomína denník The New York Times (NYT). Rozhodnutie nasleduje po pokračujúcich nepokojoch v denníku The Los Angeles Times, kde minulý týždeň odstúpil šéf redakčnej rady a dvaja redaktori na protest proti rozhodnutiu majiteľa denníka zabrániť plánovanej prezidentskej podpore pre Kamalu Harrisovú.
.jfif)
Poľská rozhlasová stanica OFF Radio Kraków v pondelok oznámila, že ukončuje "experiment", v rámci ktorého jej relácie viedli moderátori vygenerovaní umelou inteligenciou (AI). Poslucháčov totiž pobúrila, píše TASR podľa správy agentúry AP.
Stanica prepustila pred časom mnohých redaktorov, minulý týždeň však vysielanie niektorých relácií obnovila, pričom moderátorov nahradila fiktívnymi osobami, ktoré vygenerovala AI. Opatrením rozhnevala poslucháčov v celom Poľsku. Mnohí vyjadrovali obavy z nahrádzania skutočných ľudí umelou inteligenciou.
Marcin Pulit z vedenia stanice v pondelok povedal, že cieľom bolo vyvolať diskusiu o umelej inteligencii, čo sa aj podarilo. Experiment mal podľa jeho slov pôvodne trvať tri mesiace, momentálne však nevidí dôvod na to, aby ďalej pokračoval.
"Po týždni sme zozbierali toľko pozorovaní, názorov a záverov, že sme sa rozhodli, že jeho pokračovanie je zbytočné," uviedol. Stanicu podľa jeho slov prekvapila "miera emócií", ktoré experiment sprevádzali, pričom jej boli pripisované "neexistujúce zámery a činy" a na základe nich vynášané tvrdé súdy.
Krakovská stanica tvrdí, že jej "avatary", respektíve fiktívne osoby moderátorov, boli navrhnuté tak, aby oslovili mladších poslucháčov tým, že budú hovoriť o kultúrnych, umeleckých a sociálnych otázkach vrátane problémov menšiny LGBTQ+.
Opatrenie sa dostalo do pozornosti širokej verejnosti minulý týždeň po tom, ako novinár a filmový kritik Mateusz Demski, ktorý donedávna moderoval jednu z relácií tejto stanice, spustil petíciu vyzývajúcu stanicu na ukončenie experimentu. Otvoreným listom zároveň protestoval proti nahrádzaniu zamestnancov médií umelou inteligenciou, ktoré označil za "nebezpečný precedens". Petíciu podpísalo vyše 23.000 ľudí.
Minulý utorok zmienená stanica odvysielala "rozhovor", ktorý viedol moderátor vytvorený umelou inteligenciou s hlasom, ktorý taktiež vygenerovala AI a mal predstavovať poľskú poetku a nositeľku Nobelovej ceny za literatúru Wislawu Szymborskú, ktorá zomrela v roku 2012. Stanica zároveň plánovala odvysielať obdobný "rozhovor" aj s poľským štátnikom Józefom Pilsudským, ktorý zomrel v roku 1935.
Copyright © TASR 2024
