MEDIA NEWS
.jfif)
Britská konzervatívna televízia GB News, považovaná za obdobu americkej stanice Fox News, musí za porušenie pravidiel nestrannosti v relácii s vtedajším premiérom Rishim Sunakom zaplatiť pokutu 100.000 libier (okolo 120.000 eur). Rozhodol o tom vo štvrtok mediálny regulačný úrad Ofcom, informuje TASR na základe správ agentúr AFP a DPA.
Sunak bol hosťom televízie 12. februára, keď hodinu odpovedal na otázky z publika i od moderátora. Ofcom však kritizoval skutočnosť, že v premiér nebol konfrontovaný s "primerane širokým rozsahom" iných názorov, keďže moderátor do diskusie s divákmi ani nezasiahol, ani nekládol doplňujúce otázky.
Ofcom preto dospel k záveru, že Sunak tak dostal pred júlovými voľbami, v ktorých jeho konzervatívci utrpeli zdrvujúcu porážku, k dispozícii "zväčša nekritickú" platformu na propagáciu svojej politiky a rozhodnutí vlády.
Riaditeľ GB News Angelos Frangopulos označil pokutu za "priamy útok na slobodu prejavu a žurnalistiky v Spojenom kráľovstve" a oznámil, že jeho stanica sa proti nej odvolá.
Od svojho spustenia v júni 2021 bola GB News opakovane kritizovaná za to, že je platformou pre jednostranné konzervatívne a pravicovo-populistické názory. Jej najznámejším moderátorom je predseda Strany brexitu Nigel Farage. Svoje vlastné programy tam majú viacerí prominentní konzervatívni politici, ako bývalý minister hospodárstva Jacob Rees-Mogg.
Ofcom v minulosti stanicu GB News viackrát upozornil na porušenie pravidiel nestrannosti, pokutu jej však neuložil. Začiatkom tohto roka ju varoval, že pri ďalšom priestupku môžu nasledovať sankcie.
Kanál predtým neuspel so žalobou na Vrchnom súde, od ktorého žiadal, aby dočasne znemožnil Ofcomu sankcionovať ho. Právnici GB News tvrdili, že to môže spôsobiť "nenapraviteľné škody" imidžu televízie.
Bieloruský opozičný aktivista a novinár Andrej Hňot, o ktorého vydanie žiadalo Bielorusko, bol prepustený z domáceho väzenia v Srbsku a odcestoval do Európskej únie. Vo štvrtok o tom informoval samotný novinár, píše TASR podľa agentúry AFP.
Bielorusko požiadalo o vydanie Hňota, ktorého zatkli v Belehrade v roku 2023, v súvislosti s obvineniami z prania špinavých peňazí. Jeho stúpenci tvrdia, že ide o politicky motivované obvinenia.
Samotný Hňot na platforme Instagram vo štvrtok napísal, že bol "evakuovaný zo Srbska do EÚ" po "roku zúfalého boja, siedmich mesiacoch a šiestich dňoch vo väzení a piatich mesiacoch v domácom väzení".
"Môj príbeh je hollywoodsky film!" napísal.
Hňot neuviedol podrobnosti o krajine, do ktorej smeruje; uviedol však, že sa médiám vyjadrí v nasledujúcich dňoch.
"Žiadam vás, aby ste mi dali nejaký čas, aby som si zvykol na slobodu a bezpečnosť, ktoré som tak dlho nemal," podotkol.
Opozičný aktivista a novinár bol jedným z organizátorov bezprecedentných protivládnych protestov v Minsku v roku 2020 proti zmanipulovaniu volieb zo strany bieloruského lídra Alexandra Lukašenka, pripomína AFP.
V októbri 2023 ho zadržali v srbskej metropole Belehrad na základe zatykača vydaného medzinárodnou policajnou organizáciou Interpol. Zatykač, ktorý medzičasom stiahli, sa týkal obvinení z daňových podvodov v hodnote stoviek miliónov eur.
Samotný Hňot obvinenia odmieta s tým, že boli vykonštruované bieloruskými úradmi s cieľom umlčať ho. Z Bieloruska utiekol v roku 2021 a tvrdí, že v prípade návratu do vlasti by bol jeho život v ohrození.
Prvé rozhodnutie o jeho extradícii padlo v decembri minulého roka. To bolo však následne anulované a žiadosť sa vrátila na srbský súd nižšej inštancie; ten však v máji tohto roka tiež rozhodol v prospech jeho vydania do Bieloruska. V septembri však odvolací súd opätovne zvrátil rozsudok o extradícii a prípad po druhýkrát vrátil na súd nižšej inštancie.
Na Srbsko vtedy v záujme ochrany Hňota apelovalo takmer 800 umelcov vrátane režiséra Pedra Almódovara či herečky Juliette Binocheovej, pripomína AFP.
Copyright © TASR 2024
Republikánsky prezidentský kandidát Donald Trump žaluje CBS News v súvislosti s rozhovorom, ktorý začiatkom októbra poskytla jeho demokratická súperka Kamala Harrisová. Americký exprezident tvrdí, že stanica v snahe ovplyvniť prezidentské voľby "klamlivo" upravila rozhovor a požaduje odškodné najmenej desať miliárd dolárov (232,6 miliardy korún). Informovala o tom webová stránka Fox News a potom agentúra Reuters. Hovorca CBS na žiadosť agentúry o komentár nereagoval.
Žaloba, ktorá prichádza menej ako týždeň pred prezidentskými voľbami, v ktorých prieskumy naznačujú veľmi tesný súboj, bola podaná na okresnom súde v Texase.
Trumpovi právnici uviedli, že rozhodnutie podať žalobu je výsledkom "straníckeho a nezákonného správania CBS s cieľom ovplyvniť voľby a voličov prostredníctvom zlomyseľného, klamlivého a materiálneho skresľovania správ s cieľom zmiasť, oklamať a zavádzať verejnosť". Zároveň uviedli, že televízna stanica rozhovor upravila v snahe ovplyvniť voľby v prospech Demokratickej strany.
Žaloba bola podaná po tom, čo Trumpovi právnici požiadali CBS News, aby poskytla úplný prepis rozhovoru Harrisovej v relácii 60 Minutes, pričom uviedli, že televízia zverejnila dve rôzne odpovede na tú istú otázku o izraelskej ofenzíve v pásme Gazy. CBS News podľa Fox News nezverejnila celý prepis a odmietla obvinenia, že rozhovor akýmkoľvek spôsobom manipulovala.
Podľa agentúry Reuters verzia rozhovoru odvysielaná 6. októbra v programe 60 minút neobsahovala to, čo žaloba nazýva Harrisovou "slovným šalátom" v reakcii na otázku o vplyve Bidenovej administratívy na to, ako Izrael vedie vojnu.
Podľa agentúry Reuters Trump okrem odškodného vo výške najmenej 10 miliárd dolárov požaduje aj porotu, aby o prípade rozhodla.
Republikánsky exprezident vo svojej volebnej kampani opakovane útočil na CBS News a pohrozil, že v prípade zvolenia zruší vysielaciu licenciu stanice. CBS News na druhej strane uviedla, že Trump sa stiahol zo svojho vlastného plánovaného rozhovoru v relácii 60 Minutes.
Najväčšie americké médiá sa postupne odvracajú od tradície podpory jedného z kandidátov v prezidentských voľbách. Jedným z dôvodov nového prístupu je snaha neprehlbovať rozdelenie spoločnosti v politicky polarizovanej dobe. Ako ukázala PBS, nie každému sa táto zmena páči. Washington Post (WP) a Los Angeles Times kvôli tomu stratili tisíce predplatiteľov, čo môže mať za následok finančné problémy pre vydavateľstvá.
Podpora kandidáta na prezidenta Spojených štátov má v americkej tlači dlhú tradíciu. V 19. storočí boli denníky vo svojich reportážach a úvodníkoch ostro politicky explicitné, ako poukazuje PBS. Stanica poznamenala, že v 19. storočí médiá prešli na politicky nezaujaté správy, ale zachovali si svoju osobitosť vo svojich komentároch.
Vo voľbách v roku 2008, v ktorých demokrat Barack Obama porazil republikána Johna McCaina, hlasovalo za jedného z kandidátov 92 zo 100 najväčších amerických novín. V roku 2020, keď demokrat Joe Biden porazil republikána Donalda Trumpa, svoj postoj vyjadrilo iba 54 novín. Tento rok bude podľa Johna Woolleyho z amerického prezidentského dokumentačného projektu na Kalifornskej univerzite v Santa Barbare toto číslo ešte nižšie, ale centrum ho neplánuje počítať.
Pred niekoľkými dňami NPR informovala, že The Washington Post stratil viac ako 200 000 predplatiteľov za to, že pred nadchádzajúcimi voľbami nepodporil demokratku Kamalu Harrisovú. Bolo to prvýkrát za 36 rokov, čo sa noviny nepostavili za kandidáta. Miliardár a majiteľ novín Jeff Bezos urobil tento týždeň nezvyčajný krok, keď obhajoval rozhodnutie v stĺpčeku vo WP.
Los Angeles Times tiež stratili predplatiteľov a uviedli, že niekoľko tisíc ľudí zrušilo predplatné.
Gannett, mediálna spoločnosť, ktorá vydáva USA Today a viac ako 200 ďalších novín a je najväčším americkým novinovým reťazcom, tento rok tiež nepodporila žiadneho z prezidentských kandidátov. "Prečo to robíme? Pretože veríme, že o budúcnosti Ameriky sa rozhoduje v regiónoch," povedal Gannet. Dodala, že úlohou novín vydavateľstva je poskytnúť čitateľom fakty, ktoré potrebujú na vlastné rozhodnutia v rámci verejnej služby.
PBS uviedla, že štúdie ukazujú, že čitatelia nevenujú veľkú pozornosť podpore kandidátov z denníkov a časopisov a navyše v digitálnom svete nechápu rozdiel medzi priamou správou a stĺpčekmi, ktoré obhajujú pozície kandidátov. V iných prípadoch vydavateľstvá prijali konkrétne rozhodnutia mimo miestnych redakcií, pretože nechceli dať čitateľom zámienku na odchod v čase problémov v spravodajskom priemysle.
"Naozaj nechceli deprimovať a otravovať ľudí, ktorí by nemali radi podporu," povedal analytik Rick Edmonds z neziskového žurnalistického centra Poynter Institute. "Riešením nie je to robiť," dodal.
Copyright © ČTK 2024
