MEDIA NEWS
Turecké úrady, ktoré po zadržaní starostu Istanbulu čelia masovým opozičným protestom, vyzvali na zablokovanie viac ako 700 účtov na platforme X. V nedeľu o tom informovala táto sociálna sieť.
„Namietame proti viacerým súdnym príkazom tureckého úradu pre informačné a komunikačné technológie na zablokovanie viac ako 700 účtov spravodajských organizácií, novinárov, politických osobností, študentov a ďalších osôb v Turecku,“ uviedol vo vyhlásení komunikačný tím platformy X.
Sociálna sieť skonštatovala, že chce brániť právo každého na slobodu prejavu. „Veríme, že toto rozhodnutie tureckej vlády je nielen nezákonné, ale tiež bráni miliónom tureckých používateľov v spravodajstve a politickom diskurze v ich krajine,“ dodala platforma X.
Medzičasom istanbulský starosta Ekrem Imamoglu strávil vo väzení svoju prvú noc. Populárneho Imamoglua v Turecku mnohí vnímajú ako jediného politika schopného poraziť dlhoročného autoritárskeho vodcu Recepa Tayyipa Erdogana.
Opozičná strana CHP v pondelok oficiálne nominovala Imamoglua za svojho kandidáta v prezidentských voľbách v roku 2028.
©2025, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Vojnový korešpondent hlavného ruského prokremeľského denníka Izvestija zahynul v pondelok v Charkovskej oblasti na Ukrajine. O oznámení jeho novín informovala tlačová agentúra AFP, píše TASR.
"Korešpondent Izvestijí Alexandr Fedorčak bol zabitý v zóne špeciálnej vojenskej operácie," uviedol denník, pričom použil výraz, ktorým Moskva označuje svoju viac ako tri roky trvajúcu inváziu na Ukrajine.
Správa prišla v čase, keď Rusko i Ukrajina vedú so Spojenými štátmi separátne rozhovory o možnom čiastočnom prímerí vo vojne.
Noviny uviedli, že ich spravodajca prišiel o život "v smere na Kupiansk". Toto mesto pri frontovej línii v Charkovskej oblasti čelí intenzívnych útokom Ruska, ktorého sily v oblasti postupujú.
.jpg)
Biely dom v pondelok potvrdil, že šéfredaktora časopisu The Atlantic pravdepodobne náhodou pridali do textovej skupiny v aplikácii Signal, v ktorej americký minister obrany Pete Hegseth a ďalší vysokí americkí predstavitelia diskutovali o nedávnych útokoch na pozície hnutia húsíov v Jemene, informuje TASR.
The Atlantic v pondelok večer zverejnil článok, v ktorom šéfredaktor časopisu Jeffrey Goldberg informoval o tom, ako sa stal súčasťou uzavretej četovacej skupiny. Najskôr sa s ním v aplikácii spojil poradca prezidenta USA pre národnú bezpečnosť Mike Waltz. O dva dni neskôr ho pridal do četovacej skupiny zameranej na útoky na pozície húsíov. K nim skutočne došlo 15. marca.
Členmi skupiny boli okrem amerického ministra obrany aj viceprezident J. D. Vance, minister zahraničných vecí Marco Rubio alebo riaditeľ Ústrednej spravodajskej služby (CIA) John Ratcliffe. Celkovo bolo v skupine až 18 vysokopostavených predstaviteľov administratívy prezidenta USA Donalda Trumpa.
K plánu zaútočiť na pozície húsíov bol podľa Goldberga skeptický najmä viceprezident Vance, ktorý v skupine napísal, že verejnosť týmto útokom nemusí porozumieť. Poukázal na to, že húsíovia svojim raketovými útokmi ohrozujú obchodné plavidlá premávajúce cez Suezský prieplav, ktorým však prúdia iba tri percentá tovaru dovážaného do USA. "Ak si myslíte, že by sme to mali urobiť, poďme do toho. Nepáči sa mi ale, že musíme znovu zachraňovať Európu," napísal Vance, podľa ktorého cez Suez prúdi až 40 percent tovaru dovážaného do Európy.
Goldberg vo svojom článku píše, že pôvodne četovaciu skupinu nepovažoval za autentickú a mal podozrenie, že môže ísť o dezinformačnú kampaň. "Nemyslel som si, že to môže byť skutočné. Potom začali padať bomby," uviedol šéfredaktor The Atlantic.
"Zdá sa, že ide o autentickú reťaz správ a preverujeme, ako sa do nej neúmyselne pridalo iné číslo," uviedol hovorca Rady pre národnú bezpečnosť Brian Hughes. "Vlákno je ukážkou dôkladne premyslenej politickej koordinácie medzi vysokými predstaviteľmi. Pretrvávajúci úspech operácie proti húsíom dokazuje, že nedošlo k ohrozeniu vojsk ani národnej bezpečnosti," dodal Hughes.
K situácii sa v pondelok vyjadril aj Trump, ktorý podľa vlastných slov o ničom nevedel. "Počujem o tom prvýkrát," povedal novinárom.
Líder demokratickej menšiny v americkom Senáte Chuck Schumer v pondelok vyzval na dôkladné vyšetrenie okolností zrejme neúmyselného úniku vojnového plánu šéfredaktorovi časopisu The Atlantic. Šéf Národného výboru Demokratickej strany (DNC) Ken Martin zase vyzval Petea Hegsetha, aby pre škandál odstúpil z funkcie ministra obrany. Hegseth sa otázkam o šírení citlivých informácií týkajúcich sa amerických úderov v Jemene vyhýbal, informovala agentúra AFP.
The Atlantic v pondelok večer zverejnil článok, v ktorom šéfredaktor Jeffrey Goldberg informoval o tom, ako sa stal súčasťou uzavretej četovacej skupiny v aplikácii Signal, ktorá je určená na šifrované odosielanie správ.
Najskôr sa s ním v aplikácii spojil poradca prezidenta USA pre národnú bezpečnosť Mike Waltz. O dva dni neskôr ho pridal do uvedenej skupiny.
V nej Hegseth a ďalší vysokopostavení predstavitelia americkej administratívy vrátane viceprezidenta J. D. Vancea, ministra zahraničných vecí Marca Rubia i riaditeľa CIA Johna Ratcliffa diskutovali o príprave nedávnych útokov na pozície povstalcov húsíov v Jemene. K nim skutočne došlo 15. marca.
Únik takto citlivých informácií vyvolal medzi členmi Demokratickej strany pobúrenie. "Toto je jedno z najzarážajúcejších narušení vojenského spravodajstva, o akom som za veľmi, veľmi dlhý čas čítal. Tento debakel si vyžaduje úplné vyšetrenie toho, ako sa to stalo," uviedol Schumer.
Senátor Jack Reed vyjadril presvedčenie, že kabinet prezidenta Donalda Trumpa prejavil "bezstarostnosť, ktorá je ohromujúca a nebezpečná". Bývalá ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová, na ktorú Trump svojho času opakovane útočil za používanie súkromného e-mailu, reagovala na zverejnenie článku slovami: "To si zo mňa robíte srandu."
"Pete Hegseth bol nespôsobilý viesť ministerstvo obrany ešte predtým, ako svojím nedbalým zaobchádzaním s citlivými vojenskými informáciami ohrozil našu národnú bezpečnosť. Rovnako ako jeho šéf Donald Trump, aj Hegseth - a všetci ostatní zúčastnení - predviedli ohromujúcu ukážku bezohľadnosti a ignorovania našej národnej bezpečnosti," uviedol Martin. Hegseth by mal podľa neho odstúpiť, alebo byť odvolaný.
"Nikto si nepísal vojnové plány, a to je všetko, čo k tomu môžem povedať," reagoval šéf rezortu obrany v krátkom vyjadrení, keď sa ho novinári pýtali na mimoriadny únik.
Goldberg pôvodne spochybnil, že skupina je pravá a mal podozrenie, že ide o dezinformačnú kampaň. Hovorca Rady pre národnú bezpečnosť Brian Hughes však po zverejnení článku potvrdil, že zrejme ide o autentickú reťaz správ a momentálne sa preveruje, ako sa do nej neúmyselne pridalo iné číslo.
Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová v tejto súvislosti povedala, že Trump "naďalej maximálne dôveruje svojmu tímu pre národnú bezpečnosť" vrátane poradcu Waltza.
Stanica BBC za jednu z najpozoruhodnejších vecí, ktoré vyplývajú zo zverejnených správ, označila nesúhlas Vancea s americkým postupom v Jemene. Viceprezident v správach tvrdil, že Spojené štáty by sa nemuseli ponáhľať s útokmi proti húsíom, pričom uviedol, že sa mu nepáči "opäť zachraňovať Európu", keďže krajiny na kontinente by boli viac zasiahnuté útokmi povstalcov na lodnú dopravu než USA.
Cudzinci pracujúci v médiách podporovaných americkou vládou tvrdia, že im hrozí deportácia do ich domovských krajín. Upozorňujú pritom, že niektorým z nich po návrate do štátov s autoritárskymi vládami hrozí väzenie či dokonca smrť. Vo svojom článku na webe na to v utorok upozornil britský denník The Guardian, píše TASR.
The Guardian pripomenul, že administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa začiatkom marca pristúpila k zrušeniu Agentúry Spojených štátov pre globálne médiá (USAGM), ktorá dohliada na rozhlasovú stanicu Hlas Ameriky (VoA) - najväčšieho a najstaršieho medzinárodného vysielateľa v USA -, a poskytuje granty Rádiu Slobodná Ázia (RFA), Rádiu Slobodná Európa (RFE) a ďalším. USAGM mala v roku 2024 približne 3500 zamestnancov a ročný rozpočet 886 miliónov dolárov.
Jaewoo Park, ktorý ako novinár pracuje v USA pre RFA, uviedol, že v redakciách je veľa redaktorov a spolupracovníkov, ktorí v USA požiadali o azylové víza. "Ak by sa ich vlastná vláda dozvedela, že pracujú pre RFA, a vrátili by sa do svojej krajiny, ich životy by boli v ohrození," upozornil Park.
Poukázal aj na to, že autoritárske vlády schvaľujú rozhodnutia, ktoré prijal Trump. Aj čínske a ruské štátne médiá ocenili škrty v rámci USAGM.
Park upozornil, že rozhodnutie americkej administratívy má dosah nielen na osobný život zamestnancov týchto médií, ale pocítia ho napríklad aj ľudia v Severnej Kórei. Mnohí utečenci z KĽDR totiž označujú vysielanie RFA za dôležitý zdroj nezávislého spravodajstva. "Vieme, že Severná Kórea je veľmi utláčaná krajina. Nemôžu počúvať a čítať iné ako vládne médiá," pripomenul Park.
Na riziká, ktoré hrozia niektorým zamestnancom s azylovými vízami, upozornil aj Hlas Ameriky. Poukázal na to, že v Mjanmarsku sú v súčasnosti väznení dvaja spolupracovníci VoA. Rovnaký osud postihol iných štyroch vo Vietname.
Novinári spolupracujúci s VoA alebo RFE sú väznení aj v Rusku, Bielorusku a Azerbajdžane, doplnil The Guardian.
Podľa novinára VoA Liama Scotta sú teraz ohrozené desiatky zamestnancov VoA vo Washingtone, ktorí majú víza typu J-1 -
neimigračné víza určené na podporu kultúrnej výmeny. Ak o tieto víza prídu, "možno sa budú musieť vrátiť do krajín, ktorých vlády majú skúsenosti s väznením kritikov".
Zamestnanec VOA, ktorý si želal zostať v anonymite zo strachu z represií, v rozhovore pre The Guardian porovnal súčasnosť so situáciou z roku 2021, keď afganskí tlmočníci, pracujúci roky pre americkú armádu, po chaotickom stiahnutí jednotiek USA zostali v Afganistane bez pomoci a v ohrození, kým sa snažili získať špeciálne víza na útek do USA.
"Je to obrovský vlastný gól, pokiaľ ide o zahraničnú politiku a národné záujmy USA," komentoval situáciu s USAGM nemenovaný zamestnanec VoA.
V spore o pozastavenie financovania RFE americkou vládou zažalovalo vedenie stanice svoju materskú agentúru USAGM. Žalobu podalo na federálnom súde vo Washingtone. Vysielateľ tvrdí, že zadržiavanie finančných prostriedkov je nezákonné, pretože ich schválil Kongres USA. Tento krok je podľa neho porušením ústavy USA a žiada vydanie predbežného opatrenia. Žaloba je tiež namierená proti novým predstaviteľom USAGM, ktorých vymenoval prezident Trump.
Viac ako 10.000 ľudí vo Fínsku sa v pondelok obrátilo na tamojšiu verejnoprávnu televíziu Yle, aby presadzovala zákaz účasti Izraela na pesničkovej súťaži Eurovízie (Eurovison Song Contest) v dôsledku vojny v Pásme Gazy. TASR p tpm informuje podľa agentúry AFP.
Verejnoprávny vysielateľ dostal v pondelok dve petície, aby ako člen vyvíjal tlak na organizátora súťaže Európsku vysielaciu úniu (EBU), aby zablokovala účasť Izraela. Vo vyhlásení o tom informoval iniciátor oboch petícií - propalestínska sieť Sumud.
Jednu petíciu podpísalo viac ako 500 profesionálov z hudobného a kultúrneho priemyslu, verejnú petíciu viac ako 10.000 ľudí.
Do začiatku jedného z najväčších každoročných živých televíznych podujatí vo švajčiarskom Bazileji (17. mája) ostáva menej ako dva mesiace. Signatári vyzvali Yle, aby stiahla fínsku zástupkyňu Eriku Vikmanovú s piesňou "Ich komme" zo súťaže, ak sa na nej zúčastní aj Izrael.
"Je v rozpore s našimi hodnotami, ak štát, ktorý sa dopustil genocídy a praktizuje okupačnú politiku, dostáva výraznú príležitosť zlepšiť svoj imidž pod rúškom hudby," uviedli signatári.
Izrael nominoval do súťaže speváčku Juval Rafaelovú, ktorá prežila teroristický útok na južný Izrael zo 7. októbra 2023, čo vyvolalo vojnu v Pásme Gazy. Po útoku na hudobný festival Nova pri hraniciach s Pásmom Gazy sa hodiny ukrývala v jednom z krytov pod hromadou mŕtvych tiel. Tisíce ľudí protestovali proti účasti Izraela aj na minuloročnej súťaži vo švédskom meste Malmö.
"Husám Šabát, novinár spolupracujúci s al-Džazírou, bol umučený pri izraelskom útoku, ktorého terčom bolo jeho auto v severnej časti Pásma Gazy," uviedla televízia.
Úrad civilnej obrany v enkláve podľa AFP jeho smrť potvrdil. Podľa neho Šabáta v pondelok popoludní izraelský dron zasiahol neďaleko čerpacej stanice v meste Bajt Lahíja.
Al-Džazíra dodala, že v priebehu pondelka si útok izraelskej armády vyžiadal aj smrť novinára pracujúceho pre televíziu Palestine Today v meste Chán Júnis na juhu enklávy. Podľa televízie sa Izrael zameral na "jeho dom... spolu s jeho manželkou a synom".
Podľa palestínskych úradov bolo od začiatku konfliktu v októbri 2023 obeťami bojov medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy najmenej 208 novinárov, dodala al-Džazíra.
Copyright © TASR 2025
Izraelskí osadníci na okupovanom Západnom brehu napadli a zbili režiséra Oscarom oceneného dokumentu Žiadna iná krajina. Palestínsky režisér Hamdán Ballál bol potom zadržaný izraelskou armádou.
Desiatky osadníkov zaútočili na palestínsku dedinu Súsja južne od Hebronu, napádali tamojších obyvateľov a ničili ich majetok, uviedli aktivisti zo zoskupenia Centrum pre židovské nenásilie. Desať až dvadsať útočníkov tiež napadlo židovských aktivistov a Ballála, ktorého zranili. Izraelskí vojaci ho neskôr zadržali, keď bol ošetrovaný v privolanej sanitke.
Podľa webu The Times of Israel boli zatknutí traja Palestínčania a jeden mladistvý Izraelčan, ktorý však bol neskôr prepustený.
Ďalší z režisérov filmu, izraelský novinár Juval Abrahám uviedol, že Ballál pri útoku utrpel zranenie hlavy a brucha a krvácal. Podľa Abraháma nie je známe, kde sa Ballál teraz nachádza.
Film Žiadna iná krajina je natočený v spolupráci izraelských a palestínskych filmárov a sleduje aktivistu Básila Adru, ktorý riskoval zatknutie, aby zdokumentoval ničenie svojho rodného mesta na južnom okraji Západného brehu Jordánu, ktoré izraelskí vojaci búrajú a využívajú ako vojenskú výcvikovú zónu. Adra sa potom zoznámil s Abrahámom, ktorý mu pomohol šíriť jeho príbeh. Film je do značnej miery založený na záberoch z videokamier z Adrovho osobného archívu.
Turecký súd poslal do väzby fotografa agentúry AFP Yasina Akgüla. Podľa obžaloby sa zúčastnil na zakázanej demonštrácii proti zadržaniu istanbulského starostu Ekrema Imamogla. Reportér sa bráni, že len robil svoju prácu.
Úrady minulý týždeň zakázali zhromaždenia v najväčších tureckých mestách Istanbule, Ankare a Izmire, kde podľa opozície vyšli do ulíc státisíce demonštrantov. Len počas minulého týždňa zadržala polícia vyše 1100 ľudí.
Akgüla zadržali spolu s deviatimi ďalšími novinármi v pondelok ráno. Proti uvaleniu väzby protestujú aj Reportéri bez hraníc. „Toto škandalózne rozhodnutie ukazuje veľmi vážny stav, v ktorom sa nachádza Turecko,“ uviedli.
Obžaloba podľa agentúry Reuters tvrdí, že sa Akgül zúčastnil na zakázanom proteste a od svojho konania neopustil ani po výzve polície. Obhajoba, ktorá sa odvolá, uvádza, že fotograf len vykonával svoju prácu novinára.
Copyright © ČTK 2025
