Milovník Tisa či agent od
Главное разведывательное управление?
POZNÁMKY Z DVOCH ODLIŠNÝCH SÚDKOV
Keďže je víkend, tak dnes len veľmi krátko a to na témy z dvoch úplne odlišných súdkov.
Súdok prvý: Viete, prečo po včerajšom divadielku v Oválnej pracovni všetci domáci aj zahraniční progresívni a liberálni internacionalisti škriekajú ako zmyslov zbavení? Pretože prvýkrát od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991 sa USA konečne odklonili od nefunkčnej a strategické katastrofy spôsobujúcej neokonzervatívnej koncepcie zahraničnej politiky. Donald Trump a nová generácia realistických republikánov začali prepisovať základy svetového poriadku a liberálni internacionalisti to nedokážu stráviť. To je príčinou ich škrekotu a zavíjania.
Súdok druhý: Viete, prečo je Tomáš Drucker absolútne nespôsobilý vykonávať funkciu ministra školstva? Väčšina z vás zastáva názor, že dôvodom sú jeho progresívne úchylky a financovanie darmožráčskych občianskych združení. Súhlasím, ale zároveň dodávam: Tomáš Drucker nepochopil, že každá skutočná reforma školstva sa musí začať investovaním do kvality. A investovanie do kvality môže prebehnúť až vtedy, ak na pedagogické fakulty začneme prijímať uchádzačov, ktorí nemali počas štúdia na strednej škole priemer horší ako 1,1 alebo 1,2. Je neuveriteľné, že nielen Tomáš Dtucker, ale ani jeden z chytrolínov, čo ho obklopujú, nie sú schopní prísť s podobne jednoduchou základnou myšlienkou reformy školstva.
TRUMP JE GÉNIUS
Donald Trump je génius, pretože žiaden analytik, komentátor alebo glosátor by nedokázal lepšie vykresliť hlúposť a strategickú slepotu Volodymyra Zelenského. Urobil to veľmi jednoducho a ešte viac efektívne. Nechal rozdrapeného zeleného mužíčka hovoriť v priamom prenose z Oválnej pracovne v Bielom dome.
Rozdrapený zelený mužíček nepochopil, že the game is over, teda hra sa skončila. Prezident Trump vedel veľmi dobre, čo ho čaká, v akom mentálnom nastavení príde Zelenskyj do Bieleho domu. A keďže Donald Trump vie aj to, že je nemožné bojovať s hlúposťou médií bývalého hlavného prúdu, urobil z nich očitých svedkov a do určitej miery aj spolupáchateľov znemožnenia pána Kyjeva v priamom prenose.
Preto je Donald Trump génius.
A Zelenskyj je tupec, pretože nepochopil, že väčšiu bezpečnostnú garanciu USA, ako sú potenciálne americké investície na Ukrajine, jednoducho nedostane.
EXCELENCIA ČI AGENT ONDREJCSÁK
Novou hviezdou tlačových orgánov sa stal istý Róbert Ondrejcsák. Maskujú ho ako diplomata a analytika, aj keď v skutočnosti bol vždy agitátorom liberálneho internacionalizmu. Bez politickej tlačenky Mostu-Híd by sa nikdy nemohol stať veľvyslancom Slovenskej republiky v Londýne, pretože na to jednoducho nemal intelektuálne predpoklady.
Lenže tlačenku mal, veľvyslancom sa stal a teraz s veľkým rachotom ohlasuje, že on teda so slovenskou diplomaciou končí, pretože v našej zahraničnej politike sa schyľuje ku koncu sveta. Neviem, či na znak smútku nad obrovskou stratou vyvesia na Hlbokej ceste 2 v Bratislave (ministerstvo zahraničných vecí) čiernu zástavu, štátnu aj európsku stiahnu na pol žrde a na vrchole schodiska zapália pietne sviečky. Juraj Blanár bude azda týždeň plakať do vankúša a Peter Pellegrini si ohryzie nechty až po hánky, pretože v Londýne to bez jeho excelencie Ondrejcsáka môžeme rovno zabaliť.
Realita je však menej dramatická a najmä viac prozaická. Excelencia Ondrejcsák kope okolo seba nohami rovnako, ako všetci domáci aj svetoví apoštoli liberálneho internacionalizmu. Biely otec vo Washingtone totiž začal rozoberať svetový poriadok, ktorý sme poznali od konca studenej vojny. Liberálnym internacionalistom zvonia do hrobu a kdesi na konci tejto neutešenej procesie sa potáca aj excelencia Ondrejcsák.
Mimochodom, viete, prečo sa po jeho bombastickom, gramaticky, štylisticky, lexikálne i sémanticky katastrofálnom výleve na Facebooku chopili excelencie práve žoldnieri Miškovho (tlačového) orgánu? Nuž preto, lebo Róbert Ondrejcsák bol ich agentom v tretej vláde Roberta Fica. Bol štátnym tajomníkom ministerstva obrany a Tódovej exovi Mirkovi vynášal poza chrbát ministra, vlády aj predsedu Mostu-Híd Bélu Bugára informácie. Stretávali sa v kaviarni neďaleko Jarošovej, kde podávajú obzvlášť chutné chlebíčky. Mirek aj excelencia to mali z redakcie a ministerstva len na skok.
Nie je síce známe, kto zaplatil za kávu a chlebíčky. Isté je, že hneď na druhý deň po ich stretnutiach Monča odhaľovala obrovské zistenia z prostredia rezortu obrany.
ŽOLDNIERI, ČO SI MYSLIA, ŽE SÚ POĽNÍ MARŠALI
Pozeral som tlačovku Roberta Fica. Neprestane ma udivovať, čo za ľudský materiál vysielajú na tieto podujatia orgány šírenia masovej propagandy. Človek by sa rozumnejšie pozhováral s papagájom ako so Serebryakovom.
On a jemu podobní sa idú s premiérom hádať o riešení konfliktu na Ukrajine a nemajú jasno ani len v tom, aký je rozdiel medzi mierom (peace) a prímerím (armistice alebo ceasefire). A keďže nemajú jasno v pojmoch, netušia, že dohoda o prímerí je oveľa jednoduchšia ako komplexná mierová zmluva. Preto zväčša predchádza mieru uzavretie prímeria.
Koľko trval Viedenský kongres? Koľko trvala Versailleská mierová konferencia? Ako dlho rokoval Henry Kissinger s Le Duc Thom, kým sa dopracovali k dohode o Vietname?
Ukrajinský konflikt nie je druhá svetová vojna, na konci ktorej boli Nemecko a Japonsko v takej katastrofálnej situácii, že museli vyhlásiť bezpodmienečnú kapituláciu. Rusko z vojenského hľadiska nemá dôvod kapitulovať, aj keď poniektorí rojkovia majú aj také sníčky. Dokonca ani Ukrajina zatiaľ nie je v stave pred úplným kolapsom, avšak ak sa vedenie v Kyjeve nespamätá dostatočne skoro a nepochopí, čo sa v skutočnosti odohralo v Oválnej pracovni, môže sa pomerne rýchlo ocitnúť pred nutnosťou kapitulácie. Preto je najvyšší čas hovoriť o prímerí práve teraz.
Lenže naši poľní maršali generálneho štábu orgánov šírenia agitácie, propagandy a hromadných dezinformácií chcú už dnes počuť, ako bude vyzerať mierová dohoda, čím len papagájujú nezmysly produkované na včerajšom zlete jastrabíkov v Londýne. Ako môže Robert Fico alebo akýkoľvek iný člen našej vlády kresliť pôdorys budúceho usporiadania, keď Slovensko nebude účastníkom mierovej zmluvy? V tejto chvíli o tom nemôžu hovoriť ani Starmer, Macron, Tusk, Uršuľa a iné postavičky európskeho panoptika liberálneho internacionalizmu. Dnes to dokonca nevedia povedať ani tí, čo budú sedieť za rokovacím stolom – Američania, Rusi a Ukrajinci.
Treba na rovinu povedať, že ak sa raz dopracujeme k mierovej zmluve, bude mimoriadne komplikovaná, pretože sa dotkne mnohých otázok: hranice, počty vojakov, počty a typy zbraní, protokoly včasného varovania, prítomnosť/neprítomnosť cudzích vojsk na území Ukrajiny, finančné vyrovnanie, režim na hraniciach, podmienky vzájomného obchodu, tranzit energetických surovín a množstvo iných podstatných detailov.
Slovenskí žoldnieri propagandy nemajú zvládnutý ani rozdiel významov pojmov mier a prímerie, napriek tomu by chceli poučovať o tom, ako má vyzerať nové usporiadanie Ukrajiny a Európy medzi Baltským a Čiernym morom.
ARPI A MONČA V AKCII
V dočasne fialovom exile zaparkovaný Arpi článkom napísaným pre Bárdyho orgán propagandy mocne zaburácal, že „USA vedie liga slaboduchých". Nádenníčka Miškovho orgánu propagandy Tódová zase vypotila, že „Slovensku vládnu kolaboranti".
Naozaj začínam veriť teórii paralelných vesmírov, pretože tvrdenia citovaných agitátorov sa jednoducho nemôžu opierať o materiálnu realitu nášho časopriestoru.
Na súčasnú americkú administratívu môžu existovať rôzne protirečivé názory a všetky môžu byť zároveň rovnako legitímne. Ak však Arpi tvrdí, že Donald Trump, JD Vance, Marco Rubio, Pete Hegseth, Elon Musk alebo napríklad Kash Patel (všetko pozoruhodne inteligentní a úspešní ľudia) sú slaboduchí jedinci, zrejme je sám postihnutý pomstou prírody: neduživým intelektom. Ak k tomu pripočítame chronickú ideologickú nákazu, máme pred očami dokonalý obraz mentálne obmedzeného fanatika a žoldniera propagandy.
Kontrolná otázka: Prečo Arpi nezalamoval rukami nad mentálnym úpadkom USA, keď v Bielom dome sedel zjavne indisponovaný strýčko Joe a miništrovala mu prostoducho jednoduchá Kamala?
Tiež je čarovné, že práve Monča obviňuje druhých z kolaborácie. Bola to ona, kto si chodil na americkú ambasádu po vyznamenania. Bola to ona, kto bral z ambasády výplatu za produkciu propagandy progresívneho krídla americkej Demokratickej strany. Bola to ona, kto pucoval rubáše kajúcnikom šialencovho režimu, kým vo väzbe umierali ľudia. A bola to ona, kto si v tomto procese vyslúžil krycie meno Mirka z Bratislavy.
Kontrolná otázka: Ak nebola Tódovej činnosť v prospech ambasády a Matovičovho Himmlera Lipšica kolaboráciou, čo iné ešte môže byť kolaboráciou?
Ďalšia kontrolná otázka: S kým podľa Monči vlastne kolaboruje Robert Fico? S Putinom? Trumpom? Si Ťin-pchingom? Orbánom? Či so všetkými naraz?
Posledná kontrolná otázka: Ak by vláda plnila Zelenskému, čo mu vidí na očiach, aj napriek tomu, že zatvoril rúru s plynom, to už by kolaborácia nebola?
OBJÍMANIE V LONDÝNE
Krátka poznámka na nedeľu, pozerám totiž zlet jastrabov v Londýne. Je to smiešne smutné, a smutne smiešne.
Hlavným posolstvom svetových progresívnych tlačových orgánov je informácia, že na rozdiel od Bieleho domu sa v Londýne dostali Zelenskému objatia od všetkých prítomných akože lídrov Európy. To je doslova prevratná geopolitická novinka: objatie poníženého vojvodcu, poľného maršala z Kyjeva.
Sme svedkami zásadnej zmeny paradigmy medzinárodného poriadku. Donald Trump a nová generácia republikánskych realistov konečne pochopila, že takzvaný liberálny svetový poriadok bol chimérou, ilúziou a príčinou mnohých strategických zlyhaní Západu. Svetové progresívne orgány však riešia objatia. Nič lepšie nevystihuje ich anemickú intelektuálnu kapacitu.
Zlet v Londýne si vymyslel ďalšiu ilúziu. Vraj predostrú dosiahnutý dohodu s kyjevským maršalom americkému prezidentovi. Prime minister Mr. Keir Starmer sa dokonca zhostí sprostredkovateľskej úlohy medzi USA a Ukrajinou. Oni fakt nepochopili, že toto je konečná a že od pádu Sovietskeho zväzu sme svedkami najrevolučnejšej udalosti na geopolitickej šachovnici.
Priatelia, budúci týždeň v rozhovore pre TV OTV budem s pani Lenkou Zlatev rozoberať podstatu načrtnutej geopolitickej revolúcie. Nedá sa to vybaviť jedným statusom, ba dokonca ani dlhším článkom. Vyžaduje si to obsiahly a obsažný rozhovor. O zverejnení interview pre TV OTV vás budem promptne informovať.
KÁĽAVSKÝ ZA MREŽE? A LIPŠICOVO STÁDO KAJÚCNIKOV NIČ?
Žijeme naozaj v pozoruhodnom štáte. A žijeme ešte pozoruhodnejšie časy. Ba dokonca znepokojivo čudné časy.
Najvyšší súd právoplatne uznal vinu Jána Káľavského a uložil mu nezanedbateľný trest. Dobre, súdy je potrebné rešpektovať a ich rozhodnutia obzvlášť. V mojich očiach ostáva Jána Káľavský aj naďalej rovným chlapom. Bodka.
Napriek tomu, že rešpektujem rozhodnutie súdu, dovolím si zasadiť rozsudok do širšej perspektívy. Ján Káľavský je právoplatne odsúdený. Najväčší kriminálnici Lipšicovho stáda kajúcnikov, menovite Ľudovít Makó, Bernard Slobodník a Vladimír Sklenka sa môžu aj vďaka nečinnosti prokuratúry a spolupáchateľstvu niekoľkých sudcov tváriť ako bezúhonní občania.
Takto vyzerá spravodlivosť? Pochybujem.
Kým nebudú Makó, Slobodník, Sklenka a ďalší falošne kvíliaci kajúcnici spravodlivo potrestaní za spáchané zločiny a kým nebudú čeliť skutočnej spravodlivosti prokurátori Lipšicovho gestapa, ktorí im darovali beztrestnosť, Slovensko nebude ani právnym štátom, ani spravodlivou spoločnosťou.
AMNESTIU JÁNOVI KÁĽAVSKÉMU
Už včera som napísal, že rozhodnutia súdov sú bez debaty záväzné. Mám síce pochybnosti o férovosti priebehu trestného konania vedeného proti Jánovi Káľavskému, ale ak ho súdy uznali za vinného, musíme ich autoritu rešpektovať.
To však neznamená, že sa nedá vôbec nič robiť.
Nie je možné zmieriť sa s faktom, že kriminálnici, čo kradli a vypaľovali, ako sú Makó, Slobodník a Sklenka, si nielen užívajú nezákonne nahonobené majetky, ale im aj Lipšicovo gestapo bez akejkoľvek súdnej kontroly doslova darovalo beztrestnosť za skutky oveľa závažnejšej povahy, akých sa mal dopustil Ján Káľavský.
Nie je možné nebrať do úvahy, že nebyť Jána Káľavského, asi by sme sa nikdy nedozvedeli o zhovädilostiach páchaných na treťom poschodí policajného prezídia čurillami a inými orgánmi (svojrázne činnými v trestnom konaní). Ak aj Ján Káľavský zlyhal, o čom mám určité pochybnosti, v celej ságe kajúcnickej stoky je práve on kladným hrdinom. Nie čurilly, nie Lipšicovo gestapo.
Preto si myslím, že prezident Peter Pellegrini by mal zvážiť nasledovný postup. Jeho kancelária sa spojí s advokátom odsúdeného Jána Káľavského a požiada ho, aby navštívil hlavu štátu. A Peter Pellegrini pánovi advokátovi povie, že ak jeho klient požiada o udelenie amnestie, vyhovie mu.
Alebo sa bude štát so založenými rukami prizerať na to, ako si podliaci Slobodníkovho, Makóovho a Sklenkovho formátu užívajú beztrestnosť a nezákonne nahrabané majetky a tresty budú ukladané iba tým, čo pomohli odhaliť svet čuríll a majú navyše aj smolu, lebo im neposkytujú krytie tlačové orgány?
Na záver pohľad z inej perspektívy. Ján Káľavský bol odsúdený okrem iného za to, že mal vynášať z polície informácie. Opäť mám o tom pochybnosti, ale berme súdy za slovo. Ako je možné, že dodnes nikto nestíhal, neobžaloval a nesúdil Tódovú a jej komplicov, čo sa za ostatných sedem rokov dopustili najmasívnejšieho vynášania informácií z trestných spisov v histórii? Nie histórii Slovenska, ale aj Česko-Slovenska a Rakúsko-Uhorska.
