MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Európska komisia (EK) v stredu uložila americkým spoločnostiam Apple a Meta pokuty v celkovej sume 700 miliónov eur za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže v digitálnej oblasti.
Firma Apple dostala pokutu 500 miliónov eur za to, že jej pravidlá bránia vývojárom nasmerovať zákazníkov mimo aplikáciu App Store, kde by mohli získať výhodnejšie ponuky. Spoločnosti Meta Komisia dala pokutu 200 miliónov eur za jej systém „zaplať alebo súhlas“, ktorý porušuje pravidlá o spracúvaní osobných údajov na platformách Facebook a Instagram. Používatelia tak musia buď zaplatiť, aby mohli tieto platformy naďalej používať zadarmo, alebo súhlasiť so zdieľaním svojich údajov.
Ide o prvé pokuty na základe aktu o digitálnych trhoch (DMA), ktorý vstúpil do platnosti minulý rok a núti najväčšie svetové technologické firmy, aby sa na európskom trhu otvorili konkurencii. Komisia uviedla, že pokuty môže zvýšiť, ak spoločnosti Meta a Apple do 60 dní svoju prax nezosúladia s aktom o digitálnych trhoch.

Švajčiarsko sa pripája k sankciám Európskej únie na osem ruských štátnych médií, ktoré podľa Bruselu šíria propagandu. Účinnosť najnovších švajčiarskych sankcií sa začína v stredu. Informuje o tom web Kyiv Independent, ktorý cituje oznámenie švajčiarskeho rezortu hospodárstva.
Švajčiarsko už skôr uvalilo sankcie na ruské médiá v súlade so sankciami EÚ, čím porušilo svoju históriu neutrálnej pozície.
Hoci dlhodobá politika neutrality stále bráni Švajčiarsku v poskytovaní vojenskej pomoci Kyjevu, krajina poskytla Ukrajine miliardy v rámci ekonomickej a humanitárnej podpory. Bern tiež uviedol, že po dosiahnutí prímeria zváži vyslanie vojakov do prípadnej mierovej misie na Ukrajine.


©2025, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová v pondelok uviedla, že jej vláda poslala list súkromným televíznym staniciam, v ktorom ich požiadala, aby z hlavného vysielacieho času stiahli reklamu administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa varujúcu pred nelegálnou migráciou, pretože by mohla podnecovať k násiliu. Informovala o tom agentúra AFP.
Reklama podľa Sheinbaumovej obsahuje „diskriminačné posolstvo, ktoré porušuje ľudskú dôstojnosť“ a mohlo by podnecovať k násiliu voči ľuďom na úteku. Sheinbaumová na pravidelnej tlačovej konferencii ďalej uviedla, že kongresu predloží legislatívu zakazujúcu zahraničným vládam objednávať reklamu v mexických elektronických médiách.
Televízny spot je súčasťou rozsiahlej protiimigračnej kampane v hodnote niekoľkých miliónov dolárov pre niekoľko krajín, ktorú vo februári oznámila americká ministerka pre vnútornú bezpečnosť Kristi Noemová.
„Ak uvažujete o nelegálnom vstupe do Ameriky, tak na to radšej ani nepomyslite,“ hovorí Noemová v spote, ktorý sa v Mexiku vysiela so španielskymi titulkami. Noemová v ňom ďalej varuje, že ak migrant spácha trestný čin, „vypátrame ho“, pretože „zločinci“ nie sú v USA vítaní.
Prezident USA Donald Trump začal po návrate do Bieleho domu presadzovať prísnu migračnú politiku, ktorej súčasťou sú masové deportácie imigrantov bez platných dokladov. Zároveň obviňuje Mexiko, že nerobí dosť v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu a obchodovaniu s drogami.
Najnovšie zvýšil tlak na túto susednú krajinu uvalením dovozných ciel. Sheinbaumová na to reagovala rozmiestnením ďalších vojakov k hraniciam s USA, nevylučuje však ani odvetné clá. 


                                           

Ruská novinárka Jekaterina Barabašová, ktorá kritizovala inváziu ruských vojsk na Ukrajinu, zrejme unikla z domáceho väzenia a je na úteku. Ruské úrady po nej vyhlásili pátranie, informovala v pondelok agentúra AFP s odvolaním sa na štátne médiá.
„Po obvinenej bolo vyhlásené pátranie,“ uviedla podľa agentúry TASS moskovská pobočka ruskej federálnej väzenskej služby. Úrady sa o jej zmiznutí dozvedeli už 13. apríla prostredníctvom elektronického monitorovacieho systému.
Šesťdesiattriročnú Barabašovú zatkli vo februári a krátko nato umiestnili do domáceho väzenia. Novinárku a filmovú kritičku obvinili zo šírenia „nepravdivých informácií“ o ruskej armáde na online platformách. V marci 2022 na Facebooku napísala, že Rusko „zbombardovalo“ susednú krajinu a „celé mestá zrovnalo so zemou“. V prípade uznania za vinnú by jej hrozilo desať rokov väzenia.
Barabašová predtým pracovala pre niekoľko mediálnych spoločností vrátane webu Republic a ruskojazyčnej služby Radio France Internationale (RFI). Krátko po tom, ako ruská armáda vpadla na Ukrajinu, prezident Vladimir Putin pridal web Republic na zoznam tzv. zahraničných agentov.
Rusko popiera, že by sa vo vojne na Ukrajine zameriavalo na civilistov. Krátko po začatí invázie však bol prijatý zákon zakazujúci kritiku armády a jej „špeciálnej vojenskej operácie“. Organizácie na ochranu ľudských práv tvrdia, že úrady ho využívajú na bezprecedentný zásah proti prejavom nesúhlasu, ktorý pripomína sovietsku éru.

Riaditeľku súťaže novinárskej fotografie Slovak Press Photo Janu Garvoldtovú ocenili pamätnou plaketou New York Press Photographers Association (NYPPA). Ocenenie spojené s prijatím do tejto prestížnej asociácie, ktorá združuje popredných fotografov z oblasti reportážnej a dokumentárnej fotografie, jej odovzdal Bruce Cotler, prezident NYPPA počas otvorenia (3. 4.) výstavy Slovak Press Photo v priestoroch Generálneho konzulátu SR v New Yorku.
Garvoldtová pre TASR potvrdila, že sa stala prvou Európankou, ktorú prijali do NYPPA. „Tento moment hrdosti je míľnikom nielen pre mňa, ale aj pre Slovensko, ktoré týmto úspechom opäť dokazuje, že slovenská kultúra a umenie má čo ponúknuť globálnej komunite,“ uviedla počas ďakovného prejavu.
Dodala, že súčasťou programu bolo aj podujatie NYC Photo Women 2025, ktoré oslavuje úlohu žien vo vizuálnej žurnalistike a vyzdvihuje ich neoceniteľný prínos. Garvoldtová sa zapojila do tohto projektu, ktorý „poukazuje na rozmanitosť talentu a perspektív žien vo fotografii“. Vrcholom podujatia bol skupinový portrét na Times Square, zachytený fotografkou Debrou Rothenberg, na ktorom stáli legendárne ženy fotožurnalistiky a fotoeditingu. „Tento moment na Times Square bol silnou pripomienkou významu žien vo vizuálnej žurnalistike,“ poznamenala Garvoldtová.
Výstava Slovak Press Photo 2024, ktorú mali možnosť vidieť Bratislavčania a návštevníci hlavného mesta vlani na jeseň na Hviezdoslavovom námestí a v Zichyho paláci, potrvá v USA do 25. apríla. Svoje práce na nej prezentujú aj fotoreportéri TASR, ktorí sa úspešne zapojili do súťaže novinárskej fotografie. Jej finalistami boli tvorcovia z krajín V4. Podľa organizátorov je dôležitým faktom, že sa prihlásili fotografi, ktorí pracujú pre medzinárodné agentúry a majú mnoho ocenení za svoju prácu. Prekvapila ich najmä študentská kategória, ktorá ukázala, že po dlhšej prestávke sa zvýšila kvalita študentských prác.
Medzi súťažnými prácami dominovali témy tragickej udalosti - pokusu o atentát na predsedu vlády, ktorý výrazne rezonoval v celej spoločnosti. Mnoho autorov mapovalo vo svojich fotografických prácach a v krátkom videu rôzne sociálne problémy, ochranu životného prostredia, klimatickú krízu a vojnu na Ukrajine a jej následky.

Dozorná rada spoločnosti Meta v utorok vyjadrila obavy, že rozhodnutie spoločnosti Meta zrušiť kontrolu faktov nezávislou treťou stranou na svojich sociálnych sieťach Facebook a Instagram by mohlo ohroziť ľudské práva. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Začiatkom januára Meta oznámila, že na svojich platformách končí s overovaním faktov nezávislou treťou stranou a prenechá ho používateľom, obdobne ako to v súčasnosti robí sociálna sieť X Elona Muska. Odborníci v oblasti dezinformácií kritizovali toto rozhodnutie a varovali, že hrozí riziko otvorenia „brány falošným príbehom“.
Dozorná rada spoločnosti Meta vo svojom vyhlásení uviedla, že oznámenie spoločnosti o zmenách v politike a presadzovaní pravidiel týkajúcich sa nenávistných a potenciálne škodlivých príspevkov na sieti Facebook bolo „unáhlené“.
„Ľudia majú právo vyjadriť kontroverzné názory,“ povedala spolupredsedníčka rady Helle Thorning-Schmidtová. „Ľudia by mali byť tiež chránení pred škodou,“ dodala.
Analytici tvrdia, že šéf Mety Mark Zuckerberg zavádza spomínané zmeny v snahe zavďačiť sa americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, ktorý prirovnal kontrolu faktov k cenzúre.
Podľa rady je nevyhnutné, aby Meta zmiernila nebezpečenstvá pre ľudské práva, ktoré môžu vyplývať z obmedzenia alebo absencie kontroly faktov.
Dozorná rada vypracovala 17 odporúčaní vrátane toho, aby Meta posúdila účinnosť funkcie „Community Notes“ v porovnaní s overovaním faktov tretími stranami, najmä v situáciách, keď rýchle šírenie nepravdivých informácií predstavuje riziko pre verejnú bezpečnosť.“ Funkciu „Community Notes“ zaviedla sieť X a umožňuje bežným používateľom prispievať k overovaniu pravdivosti príspevkov na platforme.
Meta využívala na odhaľovanie dezinformácií šírených na platforme overovateľov faktov z tretích strán, medzi nimi aj agentúru AFP. Zuckerberg uviedol, že platformy Mety budú v Spojených štátoch namiesto týchto overovateľov používať „Community Notes podobné X“.
Hoci Meta prisľúbila, že bude rešpektovať rozhodnutia rady v prípade odvolaní proti rozhodnutiam o stiahnutí alebo ponechaní príspevkov, spoločnosť nemusí dodržiavať jej politické odporúčania, píše AFP.

Copyright © TASR 2025