MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Švédskeho novinára Joakima Medina odsúdili v Turecku za urážku prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 11 mesiacov. Medin však ostáva vo väzbe, keďže je okrem toho obvinený aj z členstva v teroristickej organizácii. Dátum začiatku tohto súdneho procesu ešte nestanovili, uviedla podľa TASR agentúra AFP.
V tomto prípade hrozí Medinovi až deväť rokov väzenia. Turecké úrady obvinili Medina z členstva v zakázanej Strane kurdských pracujúcich (PKK), čo novinár odmieta.
Medin, ktorý pracuje v švédskom denníku Dagens ETC, bol zadržaný 28. marca, krátko po príchode do Turecka, kde mal pokrývať masové protesty, ktoré vypukli po zadržaní primátora Istanbulu a vplyvného opozičného politika Ekrema Imamogla – hlavného politického rivala prezidenta Erdogana.
Zadržanie švédskeho novinára a charakter obvinení voči nemu vyvolali u ochrancov ľudských práv obavy o slobodu médií v Turecku i o stav dodržiavania pravidiel právneho štátu.

Americký sudca v utorok nariadil administratíve prezidenta Donalda Trumpa, aby uvoľnila 12 miliónov dolárov, ktoré Kongres pridelil pre Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL). Agentúra Spojených štátov pre globálne médiá (USAGM) neposlala rozhlasovej stanici na apríl financie schválené Kongresom. Podľa sudcu Royca Lambertha však americká administratíva nemôže jednostranne zrušiť financovanie, ktoré schválil Kongres. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AP.
RFE/RL podala v marci podnet na okresnom súde vo Washingtone so žiadosťou o vydanie predbežného opatrenia, vďaka ktorému by dostala peniaze pridelené na apríl, ako aj Kongresom schválené financie na zvyšok aktuálneho fiškálneho roka.
Stanica začala 1. apríla posielať svojich zamestnancov z centrály v Prahe na neplatenú dovolenku z dôvodu, že USAGM jej neposlala financie.
Právnici stanice uviedli, že na nútenú dovolenku bolo poslaných 122 zamestnancov a varovali, že ak sa financovanie neobnoví, 1. mája bude na nútenú dovolenku poslaných viac zamestnancov a zruší sa ešte viac zmlúv s novinármi.
„Do konca mája bude RFE/RL nútené zrušiť zmluvy, ktoré podporujú jeho kľúčové živé spravodajské a reportérske vysielanie. V júni 2025 RFE/RL takmer úplne ukončí svoju činnosť,“ napísali právnici.
Sudca Lamberth v utorok vyhovel žiadosti stanice a nariadil americkej administratíve uvoľniť 12 miliónov dolárov pre RFE/RL.
RFE/RL sídli od roku 1995 v Prahe a v súčasnosti vysiela v 27 jazykoch pre 23 krajín vrátane Ruska, kde ju vo februári 2024 vyhlásili za „nežiaducu organizáciu“.
Americký prezident Donald Trump dekrétom podpísaným 14. marca nariadil rozsiahle škrty v USAGM, majúcej v USA na starosti všetky štátom financované programy zahraničného vysielania, ktoré neprevádzkuje armáda. Ide o súčasť jeho snáh o zoštíhlenie federálnej administratívy.

V Moskve sa bude 20. septembra konať hudobná súťaž s názvom Intervízia. Oznámili to v stredu jej organizátori. Súťaž je ruským rivalom medzinárodnej Eurovízie, z ktorej však Rusko vylúčili po tom, ako pred vyše tromi rokmi napadlo Ukrajinu. TASR o nej informuje podľa agentúry AFP.
Intervízia bola medzinárodná organizácia televíznych vysielateľov prevažne Sovietskeho zväzu a východného bloku vrátane Poľska a Československa. V 60. a 70. rokoch minulého storočia organizovala pesničkovú súťaž Intervízia, ktorej cieľom bolo konkurovať Západu, respektíve práve už fungujúcej Eurovízii.
Po skončení studenej vojny sa postupne zlúčila s Európskou vysielacou úniou (EBU), ktorá organizuje zmienenú Eurovíziu. EBU však z tejto prominentnej medzinárodnej súťaže Rusko vylúčila v máji 2022, a to v dôsledku jeho invázie na Ukrajinu. Moskva sa tak na tejto súťaži nemôže zúčastňovať ani ju vysielať.
Rusko v rámci Eurovízie súťažilo v rokoch 1994 - 2021 a po výhre speváka Dimu Bilana s pesničkou "Believe" v roku 2008 sa súťaž v nasledujúcom roku konala na Olympijskom štadióne v Moskve.
Ruský prezident Vladimír Putin tak začiatkom roka dekrétom nariadil oživenie súťaže Intervízia. Jej organizátori v stredu oznámili, že sa bude konať 20. septembra v moskovskej LIVE Aréne. Divákom prisľúbili účasť hudobníkov z „rôznych kontinentov“ a „nezabudnuteľné emócie“, približuje AFP.

Americký prezident Donald Trump pohrozil v stredu na svojej platforme Truth Social žalobou renomovanému denníku New York Times za údajne nepravdivé informovanie o jeho právnom spore s mediálnou skupinou Paramount. Tvrdí, že zvažuje podanie žaloby za nezákonné konanie zo strany novín, informuje TASR s odvolaním sa na agentúru AFP.
Trump ešte pred svojím víťazstvom v novembrových voľbách zažaloval televíznu stanicu CBS, ktorej vlastníkom je Paramount, za rozhovor s demokratickou prezidentskou kandidátkou Kamalou Harrisovou v spravodajskom programe 60 minút. Súčasný prezident vtedy obvinil CBS, že upravila Harrisovej odpoveď na otázku o vojne v Pásme Gazy, aby zakryla jej „slovný šalát“, a teda zmätočné vyjadrenie. Trump hovorí o „podvode“ a „zasahovaní do volieb“, CBS tieto obvinenia popiera.
Viaceré americké médiá v posledných dňoch informovali, že vedenie Paramountu schválilo plány na urovnanie sporu s Trumpom, aby pomohlo získať súhlas regulačného úradu s predajom spoločnosti inej firme.
Pri informovaní o potenciálnej dohode médiá vrátane New York Times uviedli, že mnohí právni analytici považujú Trumpovu žalobu za neodôvodnenú a očakávajú jej zamietnutie z dôvodu ochrany slobody tlače.
Trump na to v stredu na sieti Truth Social reagoval, že v tomto prípade si je istý víťazstvom. CBS musí zaplatiť za svoje „nezákonné“ činy a New York Times „by mal tiež niesť zodpovednosť za svoje pravdepodobne nezákonné konanie“.
Bill Owen, dlhoročný producent programu 60 minút, pred vyše týždňom oznámil rezignáciu na svoju funkciu, pričom ako dôvod uviedol Trumpove zásahy proti nezávislosti médií.
Trump podal žaloby na množstvo médií a pravidelne uráža novinárov, ktorých označuje aj ako šíriteľov „falošných správ“. Na druhej strane blogeri a autori podcastov lojálni Trumpovi majú privilegovaný prístup do Bieleho domu, konštatuje AFP.


Copyright © TASR 2025

Prima predĺžila licenčnú zmluvu so CNN na ďalších päť rokov. Na jej základe vysiela spravodajský kanál CNN Prima News, ktorý má päť rokov od spustenia podiel na sledovanosti 2 %, čo je polovica oproti verejnoprávnej ČT24.
Televízia chce zmeniť štruktúru digitálneho spravodajstva a klásť väčší dôraz na multiplatformový prístup.
CNN Prima plánuje rozšírenie obsahu naprieč formátmi od videopodcastov a audioverzií cez web, sociálne siete až po knihy a tlačené médiá.
CNN Prima News je jedným z deviatich kanálov skupiny Prima vysielajúcich v Česku. Skupina mala vlani celkovú sledovanosť vyše 26 %.

Copyright © ČTK 2025