MEDIA NEWS
.webp)
Do platnosti vstupujú nové pravidlá na ochranu novinárov, ich zdrojov a slobody tlače v digitálnom veku vo všetkých krajinách Európskej únie. Európsky zákon o slobode médií (EMFA) má za cieľ posilniť nezávislosť médií, transparentnosť vlastníctva a prideľovania štátnej reklamy, ako aj ochranu novinárov pred nátlakom a zásahmi do ich práce.
„8. august 2025 je míľnikom pre slobodu tlače v EÚ. Skutočná hodnota EMFA sa však ukáže v praxi. Teraz začína skutočná práca - zabezpečiť, aby každý členský štát zákon plne a poctivo implementoval. Sloboda médií nie je na vyjednávanie. Je základom našej demokracie,“ uviedla vo vyhlásení podpredsedníčka Európskeho parlamentu Sabine Verheyenová, ktorá vedie pracovnú skupinu pre dohľad nad implementáciou zákona.
Predsedníčka Výboru pre kultúru a vzdelávanie Nela Riehlová na webe europarlamentu dodala: „S EMFA Európa stanovila štandard pre ochranu slobody tlače a novinárskej práce. Je to veľký úspech, ktorý má zmysel len vtedy, ak sa bude dodržiavať. S obavami sledujem úpadok slobody médií v niektorých častiach Európy a vyzývam všetky členské štáty, aby zákon dôsledne implementovali.“
Zákon, ktorý bol prijatý v roku 2024, zvyšuje transparentnosť vlastníctva médií a prideľovania štátnej reklamy, posilňuje nezávislosť verejnoprávnych médií a zabezpečuje silnú ochranu novinárov a ich zdrojov. Digitálne platformy budú musieť zabezpečiť pluralitu a nesmú svojvoľne mazať alebo obmedzovať obsah nezávislých médií.
V maďarskej väznici mal podľa informácií médií prehovoriť muž, ktorý údajne pozná detaily o vražde slovenského investigatívneho novinára Paľa Rýpala, nezvestného od roku 2008. Ako informuje Plus jeden deň, Norbert Kosťov, odsúdený v Maďarsku na doživotie za dvojnásobnú vraždu, polícii opísal, kde bol novinár v Štúrove ubytovaný, ako ho sledovali, uniesli a zavraždili na objednávku mafiánskeho bosa Sátora ako protislužbu. Mal za to dostať aj všimné 10-tisíc vtedajších korún slovenských. Kosťov údajne uviedol aj miesto, kde by sa mali nachádzať pozostatky novinára.
Polícia podľa informácií média začiatkom augusta mala prípad opäť otvoriť a začať trestné stíhanie vo veci úkladnej vraždy. Hovorca nitrianskej polície však uviedol, že takýmito informáciami nedisponujú, ÚBOK PPZ konanie nevedie. Prípad zostáva naďalej neobjasnený, telo novinára sa doteraz nenašlo. Rýpalova rodina a kolegovia dlhodobo upozorňovali na závažné okolnosti jeho zmiznutia a podozrenie, že sa stal obeťou násilného trestného činu.
Investigatívny novinár Palo Rýpal zmizol bez stopy v apríli 2008. Odvtedy o ňom nikto nič nepočul a akoby sa po ňom zľahla zem. Venoval sa mimoriadne závažným témam a tie sa mu možno stali aj osudnými, píše Plus jeden deň. Mnohých zmiatol jeho list, ktorý sa našiel v prenajatom byte, a to niektorých viedlo k domnienke, že sa jednoducho rozhodol zmeniť život a odísť.
©202, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva
vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez
predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Ukrajinskej novinárke Viktoriji Roščynovej, ktorá zomrela v ruskom väzení, bolo posmrtne udelené vysoké ukrajinské vyznamenanie Rad slobody. Na sociálnych sieťach to oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).
Rad Slobody sa udeľuje za občiansku odvahu a vlastenectvo, ako aj za „nezištnú obranu suverenity a nezávislosti ukrajinského štátu, ústavných práv a slobôd človeka,“ doplnila RFE/RL, píše TASR.
Dvadsaťsedemročná Viktorija Roščynová zmizla v auguste 2023 počas novinárskej cesty do Moskvou ovládanej časti Záporožskej oblasti. Nezvestná bola až do apríla 2024, keď jej otec dostal list od ruského rezortu obrany, ktorý ho oboznámil s jej zadržiavaním.
Rusko o jej úmrtí informovalo po prvý raz v októbri 2024, no príčinu smrti neuviedlo. Rovnako nezverejnilo ani okolnosti sprevádzajúce jej zadržanie. Jej telo na Ukrajinu vrátili v apríli 2025, pričom bez niektorých vnútorných orgánov.
Podľa ukrajinskej generálnej prokuratúry sa na tele novinárky našli aj početné známky mučenia a krutého zaobchádzania: odreniny, stopy po krvácaní, zlomené rebro, poranenie krku a možné stopy po mučení elektrickým prúdom.
Ukrajinská novinárka sa dostala do ruského zajatia v auguste 2023, keď pracovala na reportáži na Ruskom okupovaných územiach v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny.
Známe je, že bola zadržiavaná bez vznesenia obvinenia a bez prístupu k právnikovi. Jediným známym kontaktom s vonkajším svetom bol jej štvorminútový telefonát rodičom, aj to až po roku od jej zmiznutia.
Podľa kolegov-novinárov sa mala na Ukrajinu vrátiť v septembri 2024 v rámci výmeny zajatcov s Ruskom, čo sa však nestalo. O tri týždne neskôr sa rodina novinárky dozvedela, že zomrela. Okolnosti jej smrti nie sú známe. Ukrajinská vláda medzičasom oznámila, že novinárkinu smrť vyšetrí ako možnú vraždu a vojnový zločin.
Po vypuknutí vojny na Ukrajine začala Roščynová pracovať ako novinárka na voľnej nohe pre Ukrajinskú pravdu, Rádio Slobodná Európa a ukrajinský spravodajský web Hromadske.
Kórejská pobočka spoločnosti Google v utorok oznámila, že vo svojich mapových webových službách rozmaže satelitné snímky objektov, ktoré juhokórejská vláda z bezpečnostných dôvodov označila za citlivé. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Jonhap.
„Ako pri všetkých iných krajinách, rešpektujeme záujmy národnej bezpečnosti a na ich ochrane úzko spolupracujeme s juhokórejskou vládou,“ uviedla vo vyhlásení spoločnosť Google Korea. „Potvrdili sme náš záväzok voči kórejskej vláde, že budeme podľa potreby rozmazávať satelitné snímky a preskúmame možnosti získania snímok od schválených kórejských tretích strán,“ dodala spoločnosť.
Google sa k tomuto opatreniu zaviazal iba niekoľko dní predtým, ako má juhokórejská vládna komisia rozhodovať o schválení žiadosti americkej spoločnosti o povolenie na transfer podrobných satelitných máp Južnej Kórey v mierke 1:5000 do dátových centier Google v zahraničí. Zasadnutie komisie je naplánované na piatok.
Žiadosť podala firma Google ešte vo februári. Predtým Google žiadal o povolenie zverejniť podrobné mapové údaje aj v rokoch 2007 a 2016. V oboch prípadoch to vláda zamietla s odvolaním na bezpečnostné riziká.
Žiadosť Googlu sa stala aj súčasťou aktuálnych obchodných rokovaní medzi Južnou Kóreou a USA. Washington počas nich upozornil Soul, že neposkytnutie údajov by mohlo byť vnímané ako netarifné obmedzenie vo vzájomnom obchode.
Gruzínsku novinárku Mziu Amaglobeliovú odsúdili v stredu na dvojročné väzenie za facku veliteľovi polície v Batumi. Aktivisti vnímajú kauzu ako symbolickú ukážku oslabovania občianskych slobôd v tejto juhokaukazskej krajine, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.
Zakladateľka nezávislých spravodajských webov Batumelebi a Netgazeti bola na súde v Batumi usvedčená, že v októbri počas protestu udrela policajného veliteľa. Video z incidentu zverejnili gruzínske médiá a Amaglobeliovú zachytáva pri búrlivej diskusii s veliteľom batumskej polície Iraklim Dgebuadzem, po ktorej mu dala slabú facku.
Novinárkini právnici tvrdili, že veliteľ polície ju predtým slovne napadol, na policajnej stanici sa pokúsil o fyzický útok a napľul jej do tváre. Konanie svojej klientky nepovažujú za natoľko závažné, aby sa podľa gruzínskych zákonov dalo považovať za fyzický útok.
Sudca v stredu neočakávane zmenil obvinenie z pôvodného napadnutia policajta na použitie násilia proti strážcovi verejného poriadku, za čo sa udeľujú nižšie tresty.
Nezávislá organizácia Výbor na ochranu novinárov (CPJ) so sídlom v New Yorku označila stredajší rozsudok za „poburujúci“. Samotná novinárka samotné obvinenie označila za urážku.
Rozsudok a „eskaláciu zastrašovania novinárov“ odsúdilo v spoločnom vyhlásení 24 západných diplomatických misií vrátane krajín Európskej únie, Kanady a Británie. Verdikt si prišli vypočuť diplomati z EÚ vrátane Nemecka, Francúzska a Poľska, tiež exprezidentka Salome Zurabišviliová, ktorá je kritičkou vládnucej strany Gruzínsky sen.
Gruzínci protestujú od vlaňajšieho novembra proti rozhodnutiu vlády odložiť rokovania o členstve v EÚ, čo je zmenou dlhoročného európskeho smerovania tejto 3,7-miliónovej krajiny.
Do ulíc mnohých miest vychádzajú každú noc, hoci v ostatných mesiacoch sa ich protesty zmenšili. Väčšinu prominentných opozičných predstaviteľov vzali do väzby za to, že odmietli predstúpiť pred parlamentnú komisiu. Opozícia bojkotuje parlament aj jeho komisie, ktoré považuje za prostriedok provládnej propagandy.
Copyright © TASR 20265
