Kto je táto bezvýznamná pizda
MIROSLAVA SVOBODOVÁ ?
PROREŽIMNÝ PRISLUHOVAČ MÁDL A JEHO ABSOLÚTNE ZLO
ODOMKNUTÝ ČLÁNOK: POZRIEŤ VIDEO: Herec Jiří Mádl varoval pred plánmi zlej Ruskej federácie, ktorá bytostne túži získať takú bohatú, úspešnú, bezpečnú a stabilnú krajinu, akou je práve jeho domovina. „Akoby sa ale mnohým ľuďom stále nechcelo uveriť, že absolútne zlo existuje. Akoby sa tomu ťažko verilo, kým nám nestrieľajú do okien, nepopravujú nás na uliciach a neunášajú naše deti. Konať zlo je jeho podstatou a nutnosťou k prežitiu. A to je fakt, ktorý je potrebné uvedomiť si predovšetkým.
Text MIROSLAVA PIZDA SVOBODOVÁ, ExtraPlusMinus
Keď si v roku 2004 istý Jiří Mádl strihol v Snowborďákoch, cieliacich na násťročné publikum, nenáročnú rolu Jáchyma, málokto by predpovedal, že po rokoch sa z tohto neškodného hereckého dorastenca vykľuje zákerný aparátčik. Prvé signály vydal už o šesť rokov neskôr, keď sa zapojil do pseudovtipnej politickej kampane „Přemluv bábu“, v rámci ktorej spoločne so svojou hereckou kolegyňou Martou Issovou apeloval na vrstovníkov, aby presvedčili svojich „obmedzených“ starých rodičov, že majú voliť pravicu. Za to, ako v ďalších rokoch chytil za pačesy šancu presadiť sa najmä ako ťažký propagandista, by sa nemusela hanbiť ani Jiřina Švorcová. Tá napokon vo vlastnom komunistickom zápale pôsobila oveľa úprimnejšie, dokonca viac než v hereckých partoch poznamenaných všadeprítomným nánosom osobnej politickej angažovanosti.
„Starí ľudia argumentujú tým, že volia ľavicu kvôli vám, svojim deťom a vnukom,“ prihováral sa svojmu publiku Mádl pred voľbami v roku 2010. „Naopak, voliť ľavicu je v priamom rozpore so záujmami ich potomkov,“ dodal pre vysvetlenie. „Pretože ľavica narobí dlhy a zatiaľčo oni si v kľude zomrú, tak my ich potom budeme do konca života splácať,“ pridala sa k nemu Issová. Kontroverzný spot vznikol pod taktovkou Petra Zelenku, režiséra a scenáristu ikonickej snímky „Knoflíkáři“ či skvelých Karamazovcov, ktorý má na svedomí aj scenár k ďalšej „kultovke“ Samotári.
To sa to nakrúca!
Ilúziu o Mádlovom herectve držal ako tak pokope jeho detský zjav a na mieru šité postavy. S tým je už amen, hoci o herecké príležitosti nemá núdzu ani dnes. Ťažko však povedať, ako by sa mu darilo na režisérskom a scenáristickom poli, ktorému dal inštinktívne prednosť pred herectvom, keby nestál na tej správnej strane barikády. Vznikol by jeho najospevovanejší ideologický opus Vlny, obsadený hercami, ktorí by si v žiadnom prípade nedovolili spochybňovať západné hodnoty? Ako by sa asi k projektu s rozpočtom vo výške 80 miliónov českých korún (takmer 3,3 milióna eur) postavili producentky Monika Kristlová a Wanda Hrycová (jej spoločnosť Wandal Production získala na projekt dotácie z Audiovizuálneho fondu vo výške 66 tisíc eur), keby nebol Mádl vhodne politicky osvietený? A čo koproducenti ako RTVS (STVR), Česká televízia, Český rozhlas alebo spoločnosť Barrandov Studio? Dostal by Mádl dotáciu od Štátneho fondu kinematografie ČR či Pražského audiovizuálneho nadačného fondu keby si dovolil kritizovať kolegu z brandže, ktorý si uzurpuje právo obchodovať so životmi obyvateľov Ukrajiny?
ČÍTAJTE TIEŽ: ZOROSLAV KOLLÁR: MÁDL, MÁDL, DARMO SA SNAŽÍŠ, AJ TAK VYHRÁ BABIŠ
Zoroslav Kollár, OZ Právo na pravdu: Rovnako ako na Slovensku, aj v Čechách existuje ten istý fenomén: Herci v politických tričkách. Rozdiel je len v tom, že tí naši sa aspoň miešajú iba do slovenskej politiky. Najnovšie sa predviedol Jiří Mádl. „Rusi si z našich milovaných susedov (Slovákov) urobili laboratórium,“ povedal v príhovore, ktorým má Čechov vystríhať pred absolútnym zlom.
Cena za uvedomelosť
Mádl žne filmové ceny ako na bežiacom páse. A nielen tie. Pri príležitosti Dňa českej štátnosti si 38-ročný „snowborďák“ vo Valdštejnskom paláci prevzal striebornú pamätnú medailu Senátu. Zaradil sa tak medzi dvadsať výnimočných osobností, ktoré vynikajú vo svojich odboroch, alebo sa preukázali zvláštnymi činmi či schopnosťami.
Nebol by to Mádl, keby si nechal ujsť príležitosť uchopiť ceremoniál odovzdávania Strieborných medailí predsedu Senátu na propagandistické okienko, najmä niekoľko dní pred rozhodujúcimi voľbami. Len škoda, že rovnako ako slovenskí herci, ktorí sa bez hanby prostituujú na námestiach, svoju ďakovnú reč čítal, dokonca s chybami.
Na začiatku zabrnkal na citlivú vlasteneckú strunu pripomenutím víťazstva českých hokejistov na olympijských hrách v Nagane (1998). „Českú vlajku a iné symboly medzitým využili predavači strachu, dezinformátori a mnoho ľudí so špatnou motiváciou. Väčšina z nich je predĺženou rukou starej lokálnej mocnosti, Ruska, ktoré by nás chcelo späť,“ rozohnil sa s očami upretými na papier. Varoval pred plánmi zlej Ruskej federácie, ktorá bytostne túži získať takú bohatú, úspešnú, bezpečnú a stabilnú krajinu, akou je práve jeho domovina.
Mádlovo absolútne zlo
„Akoby sa ale mnohým ľuďom stále nechcelo uveriť, že absolútne zlo existuje,“ deklamoval s menšou údernosťou, než by si jeho prejav žiadal. „Akoby sa tomu ťažko verilo, kým nám nestrieľajú do okien, nepopravujú nás na uliciach a neunášajú naše deti,“ čítal ďalej s neistotou prvorodičky. Keď Mádl hovorí o absolútnom zle, ani náznakom nezmieni Izrael a genocídu Palestínčanov, no sústreďuje sa na jediného správneho démona v podobe Putinovho Ruska. „Konať zlo je jeho podstatou a nutnosťou k prežitiu. A to je fakt, ktorý je potrebné uvedomiť si predovšetkým. A to aj vo chvíľach, kedy sa bavíme o tom, či zbrojiť, alebo nie.“
Slovensko ako laboratórium
Rusi podľa neho investovali množstvo peňazí a času do naleptávania rôznych spoločenstiev. A s výnimkou najvzdelanejších ľudí, ktorí sa nenechajú len tak zmanipulovať, sa im to darí. Nepochybujme o tom, že k odolnej intelektuálnej elite patrí aj Mádl, ktorý síce z duše nenávidí boľševikov, no znie súdružskejšie než čistokrvný príslušník politbyra. Aj so svojím nešťastným monotónnym prejavom a výpadkami pri čítaní textu. „Z našich milovaných susedov, zo Slovenska, si urobili svoje laboratórium a zistili, ako rýchlo je možné demontovať inštitúcie vo vyspelej krajine,“ prečítal skoro bez intonácie. Podľa neho však Rusi čoskoro narazia a on aj v tejto historickej situácii vidí určitú nádej, svetlo, hoci ho nesie len málo statočných ľudí. K takým podľa neho, okrem iných, patria aj lekári a zdravotníci, ktorí v období covidu preukázali schopnosť vysokého nasadenia.
Fungujúca spoločnosť à la Mádl
Mádl pripomenul aj súdržnosť občanov Českej republiky či prácu odvedenú počas povodní. „Vieme toho veľa, sme totiž fungujúca spoločnosť, ktorá ale veľmi dobre chápe, že zlepšovať sa môže len vtedy, keď skutočne zdravé, informované a bezpečné budú jednotlivé malé domácnosti.“ Vskutku zaujímavá voľba slov… Čerstvý držiteľ medaily Senátu je spokojný s tým, že Česko je sociálnym štátom a za posledné tri roky sa z lepšila či aspoň stabilizovala situácia seniorov. Zároveň je podľa svojich slov rád, že tam, kde štát niečo opomenul, vypĺňajú medzery neziskové organizácie, vďaka ktorým sa nezabúda ani na minority.„Som hrdý na to, aký tolerantný národ sme. Špatné veci existujú, ale ich sila je limitovaná. Som hrdý na to, že hlásiť sa k homofóbii je v Česku ako hlásiť sa k negramotnosti,“ nechal sa počuť Mádl takmer v závere vyčerpávajúcich siedmich minút vystúpenia, ktoré by malo byť v médiách uvádzané s viditeľným varovaním pre abstinujúcich alkoholikov a osoby s citlivým trávením.
„Starí ľudia argumentujú tým, že volia ľavicu kvôli vám, svojim deťom a vnukom,“ prihováral sa svojmu publiku Mádl pred voľbami v roku 2010. „Naopak, voliť ľavicu je v priamom rozpore so záujmami ich potomkov,“ dodal pre vysvetlenie. „Pretože ľavica narobí dlhy a zatiaľčo oni si v kľude zomrú, tak my ich potom budeme do konca života splácať,“ pridala sa k nemu Issová. Kontroverzný spot vznikol pod taktovkou Petra Zelenku, režiséra a scenáristu ikonickej snímky „Knoflíkáři“ či skvelých Karamazovcov, ktorý má na svedomí aj scenár k ďalšej „kultovke“ Samotári.
To sa to nakrúca!
Ilúziu o Mádlovom herectve držal ako tak pokope jeho detský zjav a na mieru šité postavy. S tým je už amen, hoci o herecké príležitosti nemá núdzu ani dnes. Ťažko však povedať, ako by sa mu darilo na režisérskom a scenáristickom poli, ktorému dal inštinktívne prednosť pred herectvom, keby nestál na tej správnej strane barikády. Vznikol by jeho najospevovanejší ideologický opus Vlny, obsadený hercami, ktorí by si v žiadnom prípade nedovolili spochybňovať západné hodnoty? Ako by sa asi k projektu s rozpočtom vo výške 80 miliónov českých korún (takmer 3,3 milióna eur) postavili producentky Monika Kristlová a Wanda Hrycová (jej spoločnosť Wandal Production získala na projekt dotácie z Audiovizuálneho fondu vo výške 66 tisíc eur), keby nebol Mádl vhodne politicky osvietený? A čo koproducenti ako RTVS (STVR), Česká televízia, Český rozhlas alebo spoločnosť Barrandov Studio? Dostal by Mádl dotáciu od Štátneho fondu kinematografie ČR či Pražského audiovizuálneho nadačného fondu keby si dovolil kritizovať kolegu z brandže, ktorý si uzurpuje právo obchodovať so životmi obyvateľov Ukrajiny?
ČÍTAJTE TIEŽ: ZOROSLAV KOLLÁR: MÁDL, MÁDL, DARMO SA SNAŽÍŠ, AJ TAK VYHRÁ BABIŠ
Zoroslav Kollár, OZ Právo na pravdu: Rovnako ako na Slovensku, aj v Čechách existuje ten istý fenomén: Herci v politických tričkách. Rozdiel je len v tom, že tí naši sa aspoň miešajú iba do slovenskej politiky. Najnovšie sa predviedol Jiří Mádl. „Rusi si z našich milovaných susedov (Slovákov) urobili laboratórium,“ povedal v príhovore, ktorým má Čechov vystríhať pred absolútnym zlom.
Cena za uvedomelosť
Mádl žne filmové ceny ako na bežiacom páse. A nielen tie. Pri príležitosti Dňa českej štátnosti si 38-ročný „snowborďák“ vo Valdštejnskom paláci prevzal striebornú pamätnú medailu Senátu. Zaradil sa tak medzi dvadsať výnimočných osobností, ktoré vynikajú vo svojich odboroch, alebo sa preukázali zvláštnymi činmi či schopnosťami.
Nebol by to Mádl, keby si nechal ujsť príležitosť uchopiť ceremoniál odovzdávania Strieborných medailí predsedu Senátu na propagandistické okienko, najmä niekoľko dní pred rozhodujúcimi voľbami. Len škoda, že rovnako ako slovenskí herci, ktorí sa bez hanby prostituujú na námestiach, svoju ďakovnú reč čítal, dokonca s chybami.
Na začiatku zabrnkal na citlivú vlasteneckú strunu pripomenutím víťazstva českých hokejistov na olympijských hrách v Nagane (1998). „Českú vlajku a iné symboly medzitým využili predavači strachu, dezinformátori a mnoho ľudí so špatnou motiváciou. Väčšina z nich je predĺženou rukou starej lokálnej mocnosti, Ruska, ktoré by nás chcelo späť,“ rozohnil sa s očami upretými na papier. Varoval pred plánmi zlej Ruskej federácie, ktorá bytostne túži získať takú bohatú, úspešnú, bezpečnú a stabilnú krajinu, akou je práve jeho domovina.
Mádlovo absolútne zlo
„Akoby sa ale mnohým ľuďom stále nechcelo uveriť, že absolútne zlo existuje,“ deklamoval s menšou údernosťou, než by si jeho prejav žiadal. „Akoby sa tomu ťažko verilo, kým nám nestrieľajú do okien, nepopravujú nás na uliciach a neunášajú naše deti,“ čítal ďalej s neistotou prvorodičky. Keď Mádl hovorí o absolútnom zle, ani náznakom nezmieni Izrael a genocídu Palestínčanov, no sústreďuje sa na jediného správneho démona v podobe Putinovho Ruska. „Konať zlo je jeho podstatou a nutnosťou k prežitiu. A to je fakt, ktorý je potrebné uvedomiť si predovšetkým. A to aj vo chvíľach, kedy sa bavíme o tom, či zbrojiť, alebo nie.“
Slovensko ako laboratórium
Rusi podľa neho investovali množstvo peňazí a času do naleptávania rôznych spoločenstiev. A s výnimkou najvzdelanejších ľudí, ktorí sa nenechajú len tak zmanipulovať, sa im to darí. Nepochybujme o tom, že k odolnej intelektuálnej elite patrí aj Mádl, ktorý síce z duše nenávidí boľševikov, no znie súdružskejšie než čistokrvný príslušník politbyra. Aj so svojím nešťastným monotónnym prejavom a výpadkami pri čítaní textu. „Z našich milovaných susedov, zo Slovenska, si urobili svoje laboratórium a zistili, ako rýchlo je možné demontovať inštitúcie vo vyspelej krajine,“ prečítal skoro bez intonácie. Podľa neho však Rusi čoskoro narazia a on aj v tejto historickej situácii vidí určitú nádej, svetlo, hoci ho nesie len málo statočných ľudí. K takým podľa neho, okrem iných, patria aj lekári a zdravotníci, ktorí v období covidu preukázali schopnosť vysokého nasadenia.
Fungujúca spoločnosť à la Mádl
Mádl pripomenul aj súdržnosť občanov Českej republiky či prácu odvedenú počas povodní. „Vieme toho veľa, sme totiž fungujúca spoločnosť, ktorá ale veľmi dobre chápe, že zlepšovať sa môže len vtedy, keď skutočne zdravé, informované a bezpečné budú jednotlivé malé domácnosti.“ Vskutku zaujímavá voľba slov… Čerstvý držiteľ medaily Senátu je spokojný s tým, že Česko je sociálnym štátom a za posledné tri roky sa z lepšila či aspoň stabilizovala situácia seniorov. Zároveň je podľa svojich slov rád, že tam, kde štát niečo opomenul, vypĺňajú medzery neziskové organizácie, vďaka ktorým sa nezabúda ani na minority.„Som hrdý na to, aký tolerantný národ sme. Špatné veci existujú, ale ich sila je limitovaná. Som hrdý na to, že hlásiť sa k homofóbii je v Česku ako hlásiť sa k negramotnosti,“ nechal sa počuť Mádl takmer v závere vyčerpávajúcich siedmich minút vystúpenia, ktoré by malo byť v médiách uvádzané s viditeľným varovaním pre abstinujúcich alkoholikov a osoby s citlivým trávením.
