MEDIA NEWS
Podľa nej je hanebné, že práve politici, ktorí sú dlhodobo spájaní s útokmi na novinárov, aktivistov a kritikov vlády, dokonca si platili najviac nenávistných príspevkov na sociálnych sieťach, sa snažia spochybniť zákon, ktorý má chrániť slabších. „Kaliňák hovoril, že zákon o kyberšikane je útok na slobodu prejavu. Ale opak je pravdou. Sloboda prejavu nie je právo urážať, osočovať či prenasledovať iných. Sloboda slova neznamená slobodne ubližovať,“ doplnila. Remišová pripomenula, že Ústavný súd SR dal predchádzajúcej vláde a zákonodarcom za pravdu – potvrdil, že norma je zrozumiteľná, predvídateľná a plne v súlade s Ústavou SR aj medzinárodným právom. „Ústavný súd jasne odkázal – žiadna cenzúra sa nekoná. Zákon sa netýka novinárov ani verejnej diskusie, ale má chrániť deti, ženy a ľudí, ktorí sa stávajú obeťami dlhodobého online obťažovania. Teda presne tých, ktorých Fico s Kaliňákom nikdy nechránili,“ zdôraznila Remišová.
Musk a americká Republikánska strana často kritizujú Wikipédiu a obviňujú ju zo zaujatosti voči pravicovým myšlienkam. Obsah Grokipedie generuje umelá inteligencia a generatívny asistent AI Grok.
V roku 2024 Musk obvinil Wikipédiu z toho, že ju „kontrolujú krajne ľavicoví aktivisti“. Wikipédia, ktorá vznikla vytvorená v roku 2001, je encyklopédia spravovaná dobrovoľníkmi a je prevažne financovaná z darov.
Niekoľko pravicových predstaviteľov privítalo spustenie Grokipedie. Napríklad ruský krajne pravicový ideológ Alexander Dugin označil článok o ňom za „neutrálny, objektívny a presný“, zatiaľ čo stránka Wikipédie je podľa neho „úplne zaujatá a hanlivá“.
Copyright SITA
V prípade usvedčenia hrozí desiatim obvineným - ôsmim mužom a dvom ženám - až dvojročné väzenie. Podľa francúzskej prokuratúry sú obvinení z nevhodných vyjadrení o pohlaví a sexualite Brigitte Macronovej, pričom jej vekový rozdiel s manželom zároveň prirovnávali k „pedofílii“.
Podľa konšpiračných teórií šíriacich sa po internete sa Macronová narodila ako muž s menom Jean-Michel Trogneux - čo je meno jej brata - a ako transrodová žena si zvolila meno Brigitte.
Podľa amerického právnika Macronovcov plánuje pár predložiť dôkazy a fotografie preukazujúce, že prvá dáma nie je transrodová žena.
Macronovej sa už minulý rok podarilo vyhrať podobný spor, v ktorom bolo dvom obžalovaným ženám nariadené zaplatiť odškodné a pokutu.
Súdne konanie, ktoré by malo trvať dva dni, nadväzuje na žalobu za ohováranie, ktorú Macronovci podali koncom júla v Spojených štátoch na americkú konzervatívnu influencerku Candace Owensovú. Tá produkovala seriál s názvom „Becoming Brigitte“ (Stať sa Brigitte), v ktorej opakovane tvrdila, že Macronová sa narodila ako muž.
Podobné tvrdenia sa objavili už počas francúzskych prezidentských volieb v roku 2017 a neskôr ich opakovali krajne pravicové a konšpiračné kruhy vo Francúzsku a v Spojených štátoch, píše AFP.
Iné prominentné ženy v politickej sfére vrátane bývalej prvej dámy USA Michelle Obamovej, bývalej viceprezidentky USA Kamaly Harrisovej a bývalej premiérky Nového Zélandu Jacindy Ardernovej, boli v minulosti tiež terčom dezinformácií o ich pohlaví alebo sexualite, dodáva AFP.
Americké imigračné úrady v nedeľu zadržali britského novinára a politického komentátora Samiho Hamdiho. Ide o otvoreného kritika izraelskej vojenskej kampane v Pásme Gazy. TASR správu prebrala z agentúry DPA.
Hamdiho vízum bolo zrušené a v súčasnosti sa pripravuje jeho deportácia, potvrdila v nedeľu v príspevku na platforme X Tricia McLaughlinová z amerického rezortu vnútornej bezpečnosti.
„Tí, ktorí podporujú terorizmus a ohrozujú národnú bezpečnosť Spojených štátov, nebudú môcť v tejto krajine pracovať ani ju navštevovať,“ vyhlásila McLaughlinová.
Hamdi bol v Spojených štátoch na prednáškovom turné. V nedeľu ráno ho zadržali úradníci Imigračného a colného úradu (ICE) na letisku v San Franciscu, uvádza sa vo vyhlásení Rady pre americko-islamské vzťahy (CAIR).
„Únos prominentného britského moslimského novinára a politického komentátora, ktorý bol na prednáškovom turné v Spojených štátoch, pretože sa odvážil kritizovať genocídu izraelskej vlády, je hrubým porušením slobody prejavu,“ dodala CAIR s tým, že Hamdimu poskytne právnu pomoc.
Moslimská rada Británie (MCB) vyzvala vládu Spojeného kráľovstva, aby novinárovi poskytla diplomatickú pomoc. „Sloboda tlače nemôže byť selektívna,“ napísala organizácia v príspevku na X.
Televízia uvádza, že Izrael jej poskytol dôkazy o členstve 37-ročného muža v palestínskej militantnej skupine. Zároveň oznámila, že po niekoľkých desaťročiach týmto zastavila spoluprácu so spoločnosťou Palestine Media Production (PMP).
„ZDF víta skutočnosť, že izraelská armáda vyhovela žiadosti o objasnenie totožnosti zabitého zamestnanca produkčnej spoločnosti PMP v Gaze,“ vyhlásila nemecká verejnoprávna televízia.
Muž zahynul minulú nedeľu pri útoku v meste Dajr al-Balah v strede Pásma Gazy. Podľa informácií ZDF pri útoku zahynulo aj osemročné dieťa iného zamestnanca.
Denník Bild už krátko po útoku s odvolaním sa na zdroje z prostredia izraelskej armády napísal, že muž bol zrejme členom ozbrojeného krídla Hamasu a útok naňho nebol náhodný.
V Mexiku zavraždili novinára Miguela Ángela Beltrána, ktorý spravodajsky pokrýval problematiku pašovania drog, potvrdila v pondelok pre agentúru AFP prokuratúra štátu Durango. Jeho telo podľa miestnych médií našli v sobotu na úseku diaľnice, ktorý spája Durango s pobrežným mestom Mazatlán v susednom štáte Sinaloa, píše TASR.
Beltrán v minulosti pôsobil v tlačených médiách a v poslednej dobe sa na sociálnych sieťach venoval témam súvisiacim s kriminalitou. O svojej práci informoval z účtu na sieti TikTok pod prezývkou Capo a na Facebooku prostredníctvom stránky La Gazzettta Durango.
V jednom zo svojich posledných príspevkov z 22. októbra písal o zatknutí vodcu gangu zvaného Cabrera Sarabia, ktorý pôsobí v štáte Durango ako rival drogových kartelov Sinaloa a El Cártel de Jalisco Nueva Generación.
Mexiko je považované za jednu z najnebezpečnejších krajín pre novinárov. Od roku 1994 v krajine podľa organizácie Reportéri bez hraníc prišlo o život viac než 150 mediálnych pracovníkov. Napríklad v novembri 2024 zastrelili fotoreportéra Ismaela Villagómeza. Úrady v tomto prípade zadržali tri osoby.
Kirgizsko označilo za extrémistické tri médiá, ktoré kritizujú vládu a čítanie ich materiálov je tak nezákonné. Podľa správy agentúry AFP to prispieva k zintenzívneniu potláčania slobody prejavu v krajine, informuje TASR.
Kirgizsko má úzke vzťahy s Ruskom a Čínou a dlho sa považovalo za najdemokratickejšiu z bývalých sovietskych republík v Strednej Ázii. Od nástupu prezidenta Sadyra Džaparova k moci po revolúcii v roku 2020 však viaceré mimovládne organizácie hlásili zvýšený tlak na médiá a občiansku spoločnosť. Úrady to popierajú.
„Informačné materiály mediálnych projektov Temirov Live, Kloop.kg (Kloop Media) a Ait Ait Dese boli označené za extrémistické,“ rozhodol v pondelok súd v hlavnom meste Biškek.
Podľa kirgizského trestného práva je držanie či zdieľanie obsahu „extrémistických“ subjektov možné trestať odňatím slobody.
Rozhodnutie nadväzuje na sprísnenie „extrémistickej“ legislatívy, ktorú ľudskoprávne organizácie považujú za ohrozenie slobody prejavu, píše AFP.
Tri postihnuté médiá sa venujú najmä korupcii v krajine a financujú ich prevažne súkromní investori zo Západu. Už od roku 2024 je ich fungovanie obmedzené pre kritiku kirgizských úradov. Ich webové stránky sú blokované, no napriek tomu naďalej publikujú materiály na iných platformách, ako sú Telegram a YouTube. V septembri boli dvaja zamestnanci Kloopu odsúdení na päť rokov väzenia za pokus o podnecovanie masových nepokojov a výtržností, píše AFP.
Jednému z vietnamských novinárov BBC miestne úrady už niekoľko mesiacov bránia v opustení krajiny, uviedol britský verejnoprávny vysielateľ, čo zvýšilo obavy o slobodu tlače v krajine. TASR o tom píše podľa agentúry AFP.
BBC vo vyhlásení uviedla, že novinár „nemôže opustiť Vietnam už niekoľko mesiacov, pretože úrady zadržali jeho občiansky preukaz a obnovený cestovný pas“. Jeho meno neuviedla. „Počas tohto obdobia bol náš novinár niekoľko dní vypočúvaný úradmi,“ uvádza sa vo vyhlásení zverejnenom v utorok. BBC nalieha na vietnamské úrady, aby mu umožnili okamžite odísť a vrátiť sa do práce poskytnutím obnoveného pasu.
Vietnamské ministerstvo zahraničných vecí nereagovalo na žiadosť agentúry AFP o vyjadrenie. Podľa BBC bol novinár vo Vietname kvôli rutinnej obnove pasu a návšteve rodiny.
Jedinou legálnou politickou stranou vo Vietname je komunistická strana. Popri rýchlom hospodárskom raste v krajine platí silná politická cenzúra, nefungujú tam slobodné médiá a disent je tvrdo potláčaný. Podľa organizácie Reportéri bez hraníc je v krajine v súčasnosti väznených 28 novinárov.
Generálny tajomník Komunistickej strany Vietnamu To Lam v utorok pricestoval do Londýna, aby posilnil vzťahy s Britániou na „novú úroveň“, informovali štátne médiá.
Britský premiér Keir Starmer by mal preto v stredu na stretnutí s To Lamom upozorniť vietnamského vodcu, že „vzťahy medzi Spojeným kráľovstvom a Vietnamom nemožno posilňovať na základe očividného porušovania slobody médií a ľudských práv“, pripomenul riaditeľ organizácie Asia Human Rights and Labour Advocates Phil Robertso.
Pre agentúru AFP dodal, že novinár bol „intenzívne vypočúvaný“, a povedal, že „ak sa teraz nezačne konať, pravdepodobne ho čaká zatknutie a ešte horšie veci“.
V minulom roku vo Vietname odsúdili novinára Nguyen Vu Binha na sedem rokov väzenia pre šírenia propagandy proti štátu.
Vo februári odsúdili popredného nezávislého novinára na 30 mesiacov väzenia za príspevky na Facebooku, ktoré kritizovali vládu.
© TASR 2025
Ruský dron zranil troch členov nemeckého denníka Die Welt, ktorí pracovali na reportáži z frontovej línie. Pri útoku na vojenské vozidlo zomrel jeden ukrajinský vojak.
Reportér Ibrahim Naber a jeho kameraman utrpeli ľahšie zranenia, producent mal v nohe dve črepiny, no podľa lekárov bude môcť opäť chodiť.
Medzinárodná federácia novinárov za minulý rok eviduje štyri prípady úmrtí novinárov na Ukrajine.
Copyright © ČTK 2025
