6. 10. 2025

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS


Česká krajne pravicová strana Sloboda a priama demokracia (SPD) minula v prepočte tisíce dolárov za online reklamy na platformách Meta bez potrebných označení, ktoré by uvádzali, kto reklamu financoval. Vyplýva to zo správy americkej factcheckingovej organizácie Sunlight Project zverejnenej v piatok, keď sa v Česku začali dvojdňové parlamentné voľby.
SPD, ktorú vedie podnikateľ Tomio Okamura, má podľa prieskumov podporu približne 12 percent voličov. Podľa správy strana v období od apríla 2019 do 24. septembra 2025 minula na reklamy na Meta celkovo 344 282 dolárov, z čoho 11 490 dolárov išlo na reklamy bez povinných označení. „Ide o znepokojujúci prípad zneužitia existujúcich pravidiel,“ uvádza správa, ktorá zároveň poukazuje, že SPD minula viac ako desaťnásobok sumy v porovnaní s reklamami bez označení, ktoré mali strany bývalého premiéra Andreja Babiša a súčasného premiéra Petra Fialu.
Autor správy Benjamin Shultz pre AFP uviedol, že „existuje množstvo dôvodov“, prečo niektorí inzerenti nezverejňujú úplné označenia, no v „zlovestnejších prípadoch“ to môže byť snaha skryť financovanie nenávistných, nepravdivých alebo provokatívnych kampaní. Meta Ad Library neobsahuje podrobnosti o konkrétnych reklamách ani ich dosahu, no podľa Shultza by reklamy v hodnote približne 10-tisíc eur mohli potenciálne osloviť až viac ako milión ľudí.
SPD na žiadosť agentúry AFP o vyjadrenie k správe zatiaľ nereagovala. Správa zároveň vyzvala Metu, aby „niesla zodpovednosť za umožnenie tejto úrovne nepriehľadnosti, ktorá jasne porušuje jej podmienky služby a európske právo“. Meta zatiaľ tiež nereagovala na žiadosť o komentár.
Správa prichádza v čase, keď Meta v proteste proti novým pravidlám, ktoré sa snažia o zvýšenie transparentnosti, zakázala politickú reklamu na svojich platformách v Európskej únii. Majiteľ Facebooku a Instagramu označil nové pravidlá, ktoré v EÚ nadobudnú účinnosť 10. októbra, za „nefunkčné“.

©2025, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.




Francúzskeho fotoreporétra Antoniho Lallicana zabil v regióne Donbas na východe Ukrajiny ruský dron, uviedol v piatok francúzsky prezident Emmanuel Macron. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Potvrdila to aj štvrtá obrnená brigáda ukrajinskej armády s tým, že pri tom istom piatkovom rannom dronovom útoku „nepriateľských dronov“ na Donbase utrpel zranenia aj ukrajinský novinár Heorhij Ivančenko.
„Obaja novinári mali na sebe osobné ochranné prostriedky a ich nepriestrelné vesty mali identifikačné znaky s nápisom ‚PRESS‘,“ uviedla brigáda na Facebooku s tým, že Ivančenkov stav je stabilizovaný.
Ukrajinské úrady uviedli, že obaja reportéri sa nachádzali v blízkosti oblasti Družkivka približne 20 kilometrov od frontovej línie v Doneckej oblasti.
Lallican bol z Paríža, mal 37 rokov a jeho fotografie publikovali napríklad noviny Le Monde či iné francúzske médiá.
Európska i Medzinárodná federácia novinárov zhodne označili incident za „vojnový zločin“ a vyzvali na vyšetrovanie.
Podľa Macrona sa Lallican stal „obeťou útoku ruských dronov“.
Vrátane Lallicana bolo od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 zabitých najmenej 17 novinárov. Bol medzi nimi aj videoreportér agentúry AFP Arman Soldin, ktorý zahynul v roku 2023 počas raketovej paľby.




Francúzska prokuratúra v nedeľu oznámila, že začala s vyšetrovaním „vojnových zločinov“ po tom, čo v piatok pri útoku dronom v regióne Donbas na východe Ukrajiny prišiel o život francúzsky fotoreportér Antoni Lallican. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron a ukrajinská armáda obvinili z tohto útoku Rusko. Pri útoku utrpel zranenia aj ukrajinský novinár Heorhij Ivančenko. Ukrajinské úrady uviedli, že obaja reportéri sa nachádzali v blízkosti oblasti Družkivka približne 20 kilometrov od frontovej línie v Doneckej oblasti. Obaja mali na sebe počas útoku ochranné vesty označené nápisom „PRESS“ a osobné ochranné prostriedky.
Francúzska protiteroristická jednotka PNAT uviedla, že vyšetrovanie bolo zverené Ústrednému úradu pre boj proti zločinom proti ľudskosti a zločinom z nenávisti.
Lallican mal 37 rokov a bol oceňovaným fotoreportérom, ktorého práca sa objavila v popredných francúzskych a svetových médiách.
Európska federácia novinárov v piatok vo vyhlásení uviedla, že ide o prvý prípad, keď bol novinár na Ukrajine zabitý dronom. Od začiatku tejto už viac ako tri a pol roka trvajúcej vojny na Ukrajine zahynulo najmenej 17 novinárov, tvrdia Európska a Medzinárodná federácia novinárov. Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) tvrdí, že počas tejto vojny zahynulo až 22 novinárov.



Copyright © TASR 2025



.
Najobľúbenejšou sociálnou sieťou medzi užívateľmi v Česku je dlhodobo YouTube, s ktorým má skúsenosť 88 percent Čechov, nasleduje Facebook s 84 percentami, tretí je Instagram. Zatiaľ čo prvé dve siete v počte používateľov stagnujú, Instagram, ktorý používa alebo použilo 67 percent používateľov, najmä tých mladších, je na vzostupe. Vyplýva to z tohtoročného prieskumu agentúry STEM/MARK pre Ami Digital na vzorke 1010 užívateľov sietí vo veku nad 15 rokov a 500 užívateľov vo veku 12 až 15 rokov. V pondelok uplynie 15 rokov od založenia siete Instagram.Na ďalších miestach rebríčka sociálnych sietí sú Pinterest, TikTok a Snapchat, ktorý prvýkrát preskočil sieť X, bývalý Twitter. Sieť X po rokoch stabilnej užívateľskej základne zažila v poslednom roku prvýkrát pokles na 25 percent. Za posledné dva roky sieť X prišla skoro o pätinu používateľov a zároveň zhruba o tretinu klesol podiel aktívnych, teda tých, ktorí na ňu dávajú svoje príspevky.
Priemerná doba, ktorú Česi na sociálnych sieťach denne strávia, sa oproti minulému roku znížila o jednu minútu na 143 minút. Zároveň je to o 21 minút menej ako v rekordnom roku 2022. Zatiaľ čo u starších generácií medziročne priemerná doba poklesla, u ľudí mladších ako 44 rokov naopak rastie.
Užívatelia starší ako 60 rokov strávia na sieťach v priemere 88 minút, čo je medziročný pokles o štvrť hodiny, ľudia takzvanej generácie X vo veku 45 až 59 rokov ubrali z minuloročných priemerných 118 minút 12 minút. Naopak mileniáli, čo sú ľudia narodení približne medzi rokmi 1981 a 1996, sú na sieti 156 minút denne, čo je nárast o šesť minút. Takzvaná generácia Z, teda vo veku 16 až 26 rokov, zvýšila čas strávený na sieťach o desať minút na 220 minút. Na sieťach je aktívna aj tzv. generácia Alfa, čo sú teraz deti mladšie ako 15 rokov. Táto generácia na sieťach strávi v priemere 188 minút, teda cez tri hodiny denne.


Copyright © ČTK 2025