MEDIA NEWS
Poslanci Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) František Mikloško a Igor Janckulík chcú legislatívne ukotviť „ochranu digitálnej identity a podoby“ a chrániť tak obyvateľov pred deepfake fenoménom. Do Národnej rady predložili návrh na vydanie zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ochranou pred zneužívaním syntetického obsahu generovaného umelou inteligenciou. Cieľom navrhovanej úpravy je vytvoriť komplexný právny rámec, ktorý explicitne zakotví právo na ochranu digitálnej identity v Občianskom zákonníku, zavedie cielenú administratívnoprávnu zodpovednosť a trestnoprávnu zodpovednosť za vytváranie a šírenie škodlivého deepfake obsahu v Zákone o priestupkoch a Trestnom zákone. Zároveň má zabezpečiť rýchlu a účinnú vymožiteľnosť práv poškodených osôb prostredníctvom úpravy Civilného sporového poriadku a zavedením zodpovednosti online platforiem.
Každá fyzická osoba bude mať v prípade schválenia zákona právo na ochranu svojej podoby, hlasu a ďalších jedinečných identifikovateľných charakteristík pred ich neoprávneným použitím na vytvorenie syntetického obsahu – tzv. deepfake. Na základe toho by sa potom mohli občania domáhať aj odstránenia následkov takýchto zásahov a primeraného zadosťučinenia, ktoré môže spočívať aj v peňažnej náhrade. „Právo na ochranu digitálnej identity trvá aj po smrti fyzickej osoby, pričom jeho ochranu môžu uplatňovať manželia a deti, a ak ich niet, rodičia, a to po dobu 50 rokov od smrti,“ píše sa v návrhu.
Poslanci upozorňujú, že technológia deepfake v kombinácii s možnosťou generovať milióny falošných online identít (tzv. armády botov) predstavuje priamu hrozbu pre integritu verejnej diskusie a demokratických procesov. Súčasná právna úprava na Slovensku neposkytuje podľa nich dostatočne cielenú a efektívnu ochranu proti týmto novým hrozbám. „Obzvlášť alarmujúca je situácia v oblasti zneužitia ľudskej podoby na tvorbu neoprávneného pornografického materiálu. Štúdie ukazujú, že drvivá väčšina deepfake obsahu na internete je pornografická, pričom v 99 percentách prípadov zobrazuje ženy,“ podotkli predkladatelia návrhu. Preto podľa nich existuje akútna spoločenská potreba zaviesť novú, špeciálnu skutkovú podstatu, ktorá by explicitne kriminalizovala nielen šírenie, ale už samotnú výrobu takéhoto materiálu bez súhlasu zobrazenej osoby. V prípade schválenia nadobudne zákon účinnosť od 1. januára 2026.
Z vraždy rockera skupiny Lostprophets Iana Watkinsa, ktorý o život prišiel v sobotu vo väznici, kde si odpykával trest za sexuálne násilie, obvinili dvoch mužov. Watkinsa odsúdili v decembri 2013 za niekoľko závažných trestných činov vrátane pokusu o znásilnenie dieťaťa.
V sobotu ráno do väznice s vysokou ostrahou vo Wakefielde v severnom Anglicku privolali záchranárov pre vážne napadnutie väzňa. Watkinsa však na mieste vyhlásili za mŕtveho, uviedla polícia grófstva West Yorkshire.
Obvinení Rashid Gedel (25) a Samuel Dodsworth (43) na súde v Leedse iba potvrdili svoju totožnosť. Na súd pre vážne trestné činy ich predvedú v utorok.
Watkinsa spoluväzni napadli aj v roku 2023. Po útoku bol hospitalizovaný.
Skupina Lostprophets, ktorá vznikla v roku 1997, predala po celom svete milióny albumov. Na konte mala sériu zlatých albumov v Spojených štátoch a platinových v Británii. Rozpadla sa krátko po tom, ako Watkinsa obvinili.
S cieľom zabrániť masovým podvodom s investovaním na falošných webových platformách nemeckí experti na kybernetickú kriminalitu zablokovali viac ako 1400 nelegálnych webových stránok. V pondelok to spoločne oznámili predstavitelia Centra pre kybernetickú kriminalitu spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko, patriaceho pod generálnu prokuratúru v Karlsruhe, krajinského kriminálneho úradu (LKA) a Spolkového úradu pre finančný dohľad (BaFin). TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúru DPA.
Falošné investičné platformy sa v posledných rokoch stali masovým javom. Podvodníci vytvárajú pomocou umelej inteligencie veľmi presvedčivo vyzerajúce webové stránky, ktoré napodobňujú skutočné obchodné platformy. S vidinou lukratívnej investičnej príležitosti dôverčiví zákazníci na týchto platformách potom investujú veľké sumy peňazí.
V rámci Operácie Herakles bolo v spolupráci s európskym policajným úradom Europol a bulharskými orgánmi činnými v trestnom konaní odpojených 1406 aktívnych nelegálnych domén.
„Domény, ktoré boli teraz zablokované, mali za cieľ oklamať spotrebiteľov a nalákať ich na investovanie cez zmanipulované obchodné platformy,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Neznámi páchatelia konajú medzinárodne, no zámerne sa zameriavajú na nemecký trh a ľudí, ktorí žijú a majú bydlisko sa v Nemecku. Podvodníci otvárajú falošné obchodné platformy bez licencie od BaFin a využívajú call centrá v zahraničí, pričom takzvaní makléri nabádajú obete, aby investovali viac peňazí. V skutočnosti však vložené prostriedky nikdy neinvestujú.
„Vďaka profesionálnemu prístupu páchateľov a používaniu falošných obchodných platforiem si mnohé obete celé mesiace neuvedomujú, že sú podvádzané,“ konštatovali vyšetrovatelia.
Kto sa pokúsi zobraziť zablokované domény, bude presmerovaný na stránku prevádzkovanú LKA s upozornením na podvod. Od 3. októbra bolo zaznamenaných približne 866.000 zobrazení týchto stránok.
V rámci podobnej akcie v júni úrady zablokovali približne 800 nelegálnych domén. Odvtedy sa približne 5,6 milióna používateľov pokúsilo viac ako 20 miliónov ráz získať prístup k týmto webovým stránkam.
Progresívci upozornili na podozrivé aktivity proruskej platformy Brat za Brata. Tá oznámila, že už štyri mesiace buduje niečo, čo nazvala Národná informačná služba. Ako upozornila poslankyňa Progresívneho Slovenska Irena Biháriová, Brat za Brata týmto vyzývajú občanov, aby donášali informácie na "nepriateľa národa". Verejne sa tým teda podľa nej priznávajú k tomu, že budú budovať paralelné spravodajské štruktúry. „Mňa zaujíma, ako je možné, že v právnom štáte môže piata ruská kolónia oznamovať budovanie paralelnej spravodajskej služby a vyzývať k donáškovej službe, ktorá bude bez akéhokoľvek zákonného oprávnenia zbierať či už osobné údaje, alebo rôzne fiktívne či reálne kompromitujúce materiály na kohokoľvek, koho označí za nepriateľa národa,“ uviedla poslankyňa.
Podľa Biháriovej to otvára tri dôležité otázky. „Spravodajské služby o orgány činné v trestnom konaní nekonajú buď preto, lebo sú príliš zaneprázdnené hľadaním a vyšetrovaním rôznych fiktívnych prevratov, alebo v tom horšom prípade nekonajú preto, lebo sú príliš nekompetentní na to, aby rozlíšili skutočné bezpečnostné hrozby pre SR, alebo v tom najhoršom prípade, nekonajú, pretože si osvojili takzvaný ruský model, keď štát práve najíma rôzne takéto pofidérne neformálne skupiny, ktoré robia zaňho špinavú službu, zbierajú informácie o občanoch, a teda sú s ním v zamýšľanej spolupráci,“ upozornila poslankyňa. Ako pripomenula, to, ako štát reaguje na takéto skupiny, sa snažili dopátrať pred takmer trištvrte rokom, keď Biháriová zvolala mimoriadny brannobezpečnostný výbor. Chcela vedieť, či je táto skupina v hľadáčiku kompetentných orgánov. Výbor však nebol kvôli koaličným poslancom otvorený, čo podľa poslankyne len podčiarkuje význam troch otázok, ktoré jej z toho vyplynuli. Aj napriek tomu však budú progresívci iniciovať zvolanie brannobezpečnostného výboru, ako aj výboru na kontrolu Slovenskej informačnej služby.
Podľa poslankyne Zuzany Števulovej (PS) tieto informácie svedčia o vážnej bezpečnostnej hrozbe. „Z hľadiska zákona o združovaní občanov nie je možné, aby existovalo a pôsobilo na Slovensku združenie, ktoré, či už chce nahrádzať, alebo suplovať prácu štátnych orgánov, v tomto prípade SIS, alebo ktoré chce zbierať osobné údaje o občanoch a obyvateľoch krajiny, alebo priamo podnecovať k nejakému nenávistnému či násilnému konaniu. To sú dôvody, ktoré priamo rozpoznáva zákon o združovaní občanov a neumožňuje existenciu takejto entity,“ vysvetlila Števulová s otázkou, kde je v tejto situácii teraz vládna koalícia, ktorá časť svojho vládneho programu postavila na perzekúcii občianskych združení, ktoré ich kritizujú a pozerajú sa im na prsty. Teraz je tu však podľa nej video občianskeho združenia, ktoré hovorí, že ide páchať činnosť v rozpore s ústavou a zákonmi a nič sa nedeje.
Progresívci vyzvali ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD), aby prostredníctvom ministerstva vnútra a okresného úradu začal konanie, ktorým sa preverí, či občianske združenie, ktoré je v pozadí organizácie Brat za Brata, neporušuje zákon o združovaní občanov. Ak sa totiž podľa Števulovej príde na to, že áno, tak výsledkom môže byť jeho rozpustenie. Ďalej vyzývajú šéfa SIS Pavla Gašpara, aby sa začal venovať reálnym bezpečnostným hrozbám, nie tým fiktívnym. Prezidenta Petra Pellegriniho zase vyzvali, aby uplatnil svoje disciplinárne právomoci voči šéfovi SIS, pretože je podľa slov Števulovej zrejmé, že šéf SIS zlyháva a pod jeho vedením tajná služba nepracuje tak, ako má.
Otázkou podľa experta na obranu a bezpečnosť Petra Bátora (PS) je, či slovenské spravodajské služby naozaj bojujú proti extrémizmu a či si vôbec plnia úlohy v tejto oblasti. „Je fakt, že skupina Brat za Brata a celý ich motorkársky gang, ktorý je ešte za nimi, sú nielen verejne známi, ale sú aj verejné informácie, že pravidelne chodia na ruskú ambasádu, dostávajú vyznamenania, niektorí členovia sa dokonca stretávajú s vysoko postavenými spravodajskými dôstojníkmi Ruskej federácie,“ upozornil Bátor s tým, že keby spravodajská služba robila svoju prácu ako má, tak by sa to už nedialo. „Prečo to nechali zájsť až tak ďaleko, že nám tu niekto oznamuje, že tu ide robiť paralelné štruktúry? Ďalšie oznámenie bude čo? Paralelné väznice? Armáda? Alebo čo ešte ďalšie? Súdy?“ uzavrel Bátor s tým, že by rád počul argumenty, čo urobili spravodajské služby a zodpovedné orgány v tomto prípade a v prípade ďalších extrémistov.
©2025, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Rada Audiovizuálneho fondu (AVF) by pri rozhodovaní o poskytnutí finančných prostriedkov po novom nemusela byť viazaná hodnotením odborných komisií. Vyplýva to z novely zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorú cez pozmeňujúci návrh k legislatíve o Európskom hlavnom meste kultúry predložil do Národnej rady SR poslanec Adam Lučanský (SNS). Združenia z audiovizuálneho prostredia navrhovanú zmenu odmietajú. Tvrdia, že novela definitívne pochováva pôvodného ducha zákona.
„Cieľom návrhu je, aby rada ako najvyšší orgán fondu mohla posúdiť všetky žiadosti o podporu audiovizuálnej kultúry a následne nezávisle rozhodnúť o poskytnutí alebo neposkytnutí finančných prostriedkov,“ uviedol predkladateľ. Ako poukázal, podľa doterajšej úpravy môže rada rozhodnúť o poskytnutí finančných prostriedkov po oboznámení sa s návrhom riaditeľa a na základe hodnotenia odborných komisií, ale iba v prípade, ak poskytnutie finančných prostriedkov na konkrétnu žiadosť o podporu audiovizuálnej kultúry odborné komisie odporučia.
Podľa organizácií z audiovizuálneho prostredia novela obchádza princípy, na ktorých zákon stojí. „Zároveň z procesov nastavených v zákone vyrába ‚potemkinovskú dedinu‘, keď z verejných zdrojov budú financovaní členovia odborných komisií, ktorí budú projekty hodnotiť podľa doterajších kritérií, ale zbytočne, pretože ich stanovisko bude úplne irelevantné,“ uviedli v spoločnom stanovisku. Obávajú sa, že členovia rady by po prijatí zmeny rozhodovali podľa svojho uváženia a sympatií, nie na základe odborných kritérií.
Ako takisto upozornili, už teraz je podpora projektov vzhľadom na objem prostriedkov limitovaná a členmi rady „upravovaná“. V najbližších rokoch preto očakávajú, že slovenská audiovízia stratí postavenie, ktoré vďaka doterajšiemu fungovaniu fondu dosiahla. Pod stanovisko sa podpísali asociácie nezávislých producentov, producentov animovaného filmu, slovenského dokumentárneho filmu, scenáristov v slovenskej audiovízii, slovenských filmových strihačov, slovenských kameramanov a Slovenská filmová a televízna akadémia.
„Time Magazine o mne napísal relatívne dobrý článok, no tá fotografia môže byť pokojne najhoršou všetkých čias,“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social. „Oni mi ‚zmizli‘ vlasy, a potom mi nad hlavou nechali niečo, čo vyzeralo ako vznášajúca sa koruna – ale extrémne malá. Fakt čudné!“ vyhlásil a zdôraznil, že snímka si zaslúži kritiku.
Obálka časopisu Time bola odhalená v pondelok s titulkom „Jeho triumf“. Na fotografii prezidentovi Trumpovi vlasy takmer splývajú so svetlým pozadím. Vydanie vyjadruje uznanie týždenníka za to, čo nazval „významným úspechom Trumpovho druhého funkčného obdobia“ a „strategickým zlomom“ pre Blízky východ, píše Politico.
Trumpove vyhlásenia prišli niekoľko hodín po tom, ako v pondelok ukončil návštevu Izraela a egyptského mesta Šarm aš-Šajch, kde dohliadal na podpísanie dohody o prímerí pre Pásmo Gazy. Dohoda nadobudla platnosť už v piatok a ukončila vojnu medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas po vyše dvoch rokoch.
Prezident má s týždenníkom Time dlhú a komplikovanú históriu, keďže magazín ho často vyobrazoval na svojej obálke, niekedy nelichotivo, no dvakrát ho tiež vyhlásil za osobnosť roka, dodalo Politico.
© TASR 2025
