Falošný Štefánik na scéne!
ÚTOK ŠIMEČKU NA SUVERENITU SLOVENSKA. NECHÁME SI PROGRESÍVCAMI ROZVRACAŤ REPUBLIKU?
Aj ako vlastenec, občan a tiež ako iniciátor, autor a navrhovateľ Uznesenia NR SR z 20. septembra 2007 o nedotknuteľnosti denacifikačných dokumentov povojnového usporiadania (tzv. Benešových dekrétov) musím zaujať vecné a kritické stanovisko k ich novému spochybneniu.
Podstatné k spochybneniu a faktickému otvoreniu tzv. benešových dekrétov s nápravou spôsobených krívd, šéfom PS Michalom Šimečkom počas jeho vystúpenia v Komárne:
Progresívci už zasiali medzigeneračnú nevraživosť zneužívaním mladej generácie („Do nich, mladá sila" a výrobou kriedových revolucionárov). Teraz vylievajú jed etnickej nevraživosti exhumáciou uzatvorenej nemennej a nespochybniteľnej histórie, ktorá napravila predošlé krivdy. Výzva šéfa PS Michala Šimečku na neuplatňovanie tzv. benešových dekrétov navyše spochybňuje aj usporiadanie mierových pomerov po II. Svetovej vojne, vrátane práva na nápravu a potrestanie vinníkov, ktorí počas okupácie južného Slovenska fašistickým režimom Horthyovského Maďarska kolektívne páchali krivky na slovenskom (aj inoetnickom) obyvateľstve. (väčšinu krívd a zločinov proti ľudskosti zachytáva kniha „Krvácajúca hranica").
Šimečkova výzva je nielen spoločensky, etnicky, ale aj historicky a právne mimoriadne nebezpečná, preto by sa ňou mala začať zaoberať aj Generálna prokuratúra ex offo, ktorá angažovane konala napríklad v prípade biskupa Jána Vojtaššáka. Na strane iredenty tu vidíme cielenú politiku spochybňovania práva na vykonanie spravodlivosti aj cez iniciatívy na glorifikáciu preukázateľného vojnového zločinca Jánoša Esterházyho.
Denacifikačné dekréty nie sú len „minulosťou". Sú kontinuálnou základnou súčasťou slovenskej zvrchovanosti, územnej celistvosti, historickej spravodlivosti, etiky spolunažívania a práva a sú z vyššie uvedených dôvodov nespochybniteľné, nezrušiteľné a nemeniteľné, a to ani vo forme ich neuplatňovania.
Ukazuje sa však, že nie pre anticivilizačnú ideologickú sektu progresívcov, ktorí a priori ideologicky a geopoliticky deformujú a prepisujú históriu, ktorej vôbec nerozumejú a tú slovenskú dokonca z princípu nenávidia.
Šimečka najmladší takto kráča v mútnych antislovenských šľapajach svojho českého deda, aj otca, čo potvrdzuje aj zasievanie medzigeneračného konfliktu, ktorý chcú teraz rozšíriť aj na medzietnický konflikt s následkom spochybnenia nielen mierového povojnového usporiadania, ale aj základov slovenskej štátnosti, zvrchovanosti, suverenity, ústavnej identity a územnej integrity.
Aj preto je potrebné rozšíriť paragraf 422d Trestného zákona o trestné činy schvaľovania, popierania a spochybňovania mierového povojnového usporiadania po I. a II. Svetovej vojne, teda aj historický revizionizmus vychádzajúci z ideológie a politiky veľkomaďarskej iredenty, založenej na naratíve údajnej krivdy či traumy tých, ktorí páchali zločiny proti slovenskému národu a ľudskosti všeobecne počas éry „žalára národov" v Uhorsku a na okupovanom území po Viedenskej arbitráži.
Šimečka mohol zákon navyše porušiť s plným vedomím, keďže existuje oficiálne a platné Uznesenie NR SR o nespochybniteľnosti, nemennosti a nezrušiteľnosti denacifikačných (tzv. benešových) dekrétov k mierovému usporiadaniu po II. svetovej vojne, ktoré som vypracoval a inicioval, navyše s priťažujúcou okolnosťou verejného činiteľa, ktorý sa v sľube poslanca zaviazal dodržiavať Ústavu a zákony SR, vrátane parlamentných uznesení.
Progresívne Slovensko tak cez svojho oficiálneho štatutárneho zástupcu predviedlo úklady voči republike, útok na suverenitu a zvrchovanosť SR, aj na mierové usporiadanie a povojnové status quo, a to v záujme svojich vlastných politických cieľov zlákať politickú reprezentáciu maďarskej menšiny na svoju stranu, bez ohľadu na devastačné následky na integrite Slovenskej republiky, keďže Progresívne Slovensko podľa prieskumov stále nedokáže zložiť budúcu vládu bez účasti kontroverzného Matoviča.
RAFAEL RAFAJ
