MEDIA NEWS
Francúzsky futbal smúti, vo veku 72 rokov odišiel na večnosť niekdajší obranca a neskôr úspešný tréner Rolland Courbis. Rodák z Marseille bol známy aj ako ostrý futbalový expert v médiách. O jeho úmrtí informoval jeho zamestnávateľ - spoločnosť RMC.
Dovedna absolvoval na lavičke klubov Ligue 1 viac ako 500 zápasov. Jeho trénerská dráha zahŕňala aj tímy Toulon, Toulouse, Bordeaux a Montpellier, pričom svoju kariéru ukončil v Caene v roku 2019.
Courbis sa preslávil aj otvoreným a expresívnym prejavom ako komentátor pre francúzske rádio a televíziu RMC, čím si získal značné uznanie.
Tréner francúzskej reprezentácie Didier Deschamps vyjadril smútok nad jeho odchodom, pričom poukázal na jeho "milú, srdečnú osobnosť so silným charakterom“ a označil ho za "skutočného nadšenca", ktorý sa v ostatných rokoch rozhodol zdieľať svoju vášeň cez mikrofón jedinečným spôsobom vyjadrovania.
Klub Olympique Marseille v stanovisku zdôraznil, že Courbis bol "emblematickým trénerom a kľúčovou osobnosťou francúzskeho futbalu".
Ugandské úrady nariadili vypnutie internetu len dva dni pred prezidentskými voľbami, v ktorých sa 81-ročný prezident Yoweri Museveni snaží predĺžiť svoje 40-ročné vládnutie.
Súčasní prezident očakáva, že vďaka úplnej kontrole a štátneho násilia.
nad štátnymi a bezpečnostnými orgánmi vo štvrtok získa siedmy mandát. Jeho najväčším protikandidátom je Bobi Wine, populárny 43-ročný spevák a politik, ktorý na svoje volebné zhromaždenia pritiahol davy ľudí napriek násilným represiám zo strany vládnych bezpečnostných síl.
Museveni v utorok usporiadal svoje posledné veľkolepé predvolebné zhromaždenie v hlavnom meste Kampala, na ktoré však nepustili väčšinu zahraničných médií. Podujatia sa zúčastnili tisíce ľudí, z ktorých mnohí uviedli, že boli do hlavného mesta dopravení autobusmi a dostali jedlo zadarmo. Zahraničným novinárom vstup neumožnili, niektorí dokonca čelili hrozbe zatknutia.
Ľudskoprávne organizácie a medzinárodní pozorovatelia uvádzajú, že v predvolebnom období tiež došlo k zatknutiu stoviek podporovateľov opozície.
Vláda sa k situácii oficiálne nevyjadrila, jej predstavitelia uviedli, že za toto rozhodnutie nechce nikto prevziať zodpovednosť. Uganda vypínala internet aj počas predchádzajúcich volieb v roku 2021, ktoré sprevádzali rozsiahle obvinenia z falšovania
©2026, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené.
Švajčiarsky právnik a jeho manželka podali žalobu na francúzsky satirický časopis Charlie Hebdo po tom, ako zverejnil karikatúru o tragickom požiari baru vo švajčiarskom lyžiarskom stredisku Crans-Montana. V pondelok na to upozornila agentúra Belga, píše TASR.
Karikatúru od Erica Salcha zverejnil časopis v piatok. Kresba znázorňujúca dvoch lyžiarov a nesie názvov Les brûlés font du ski (Popálení lyžujú). Podľa agentúry Belga ide o narážku na francúzsku komédiu z roku 1979.
Karikatúra vyvolala vo Švajčiarsku pobúrenie. Béatrice a Stéphane Riandovci podali žalobu na Charlie Hebdo aj spomínaného autora kresby. Manželia tvrdia, že kresba porušuje švajčiarske právo týkajúce sa násilnej obrazovej tvorby, poškodzuje dôstojnosť obetí a banalizuje tragédiu zo strediska prostredníctvom humoru. Pár žiada trestné stíhanie a v prípade usvedčenia vyplatenie odškodného všetkým obetiam.
K požiaru v bare Le Constellation došlo počas novoročných osláv. Zahynulo pri ňom 40 ľudí a ďalších 116 utrpelo zranenia. Podľa vyšetrovateľov požiar zrejme vznikol, keď ľudia oslavujúci Nový rok zdvihli fľaše šampanského s pripevnenými prskavkami a zapálili zvukovoizolačnú penu na strope v suteréne. V bare nebola vykonaná kontrola požiarnej bezpečnosti od roku 2019.
Švajčiarsky súd poslal v pondelok na tri mesiace do preventívnej väzby Jacquesa Morettiho, spolumajiteľa baru Le Constellation. Do väzby ho vzali ešte v piatok po výsluchu na prokuratúre.
Trestné vyšetrovanie voči Morettiovcom začali švajčiarske orgány 3. januára. Spolumajitelia baru sú vystavení obvineniam z neúmyselného usmrtenia, z neúmyselného ublíženia na zdraví a z neúmyselného podpaľačstva.
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová vyjadrila zdesenie nad nedávnymi prípadmi, keď nástroj umelej inteligencie (AI) Grok integrovaný do sociálnej siete X Elona Muska odstraňoval oblečenie ženám a deťom na obrázkoch zverejnených na sieti. Zároveň pohrozila krokmi zo strany Európskej únie, informuje TASR podľa portálov Politico a Euractiv.com.
„Som zdesená, že technologická platforma umožňuje používateľom digitálne vyzliekať ženy a deti online. Je to nepredstaviteľné správanie... Ak oni nebudú konať, urobíme to my,“ vyhlásila von der Leyenová v rozhovore pre viaceré európske médiá.
Hovorkyňa EK uviedla, že predsedníčka zatiaľ nebude konkretizovať, aké ďalšie kroky môže Komisia podniknúť. Pripomenula však, že Brusel už nariadil spoločnosti X uchovať všetky interné dokumenty a údaje súvisiace s chatbotom Grok.
Vyjadrenia šéfky EK prichádzajú v čase, keď regulačné orgány v Európe začínajú proti platforme X postupovať tvrdšie. Britský mediálny regulačný úrad Ofcom v pondelok oznámil, že začína vyšetrovanie nástroja Grok. Zablokovanie chatbota spoločnosti X už zaviedli aj Malajzia a Indonézia.
Hoci spoločnosť xAI, ktorá chatbot Grok vyvíja, spočiatku odmietala obavy týkajúce sa generovania obrázkov, spornú funkciu už obmedzila len na platiacich predplatiteľov platformy. Podľa EK však tento krok neznamená ukončenie vyšetrovania zo strany Únie.
Napätie medzi EK a sociálnou sieťou X sa vyostrilo už v decembri, keď Brusel udelil spoločnosti pokutu podľa Nariadenia o digitálnych službách (DSA). Išlo o prvú pokutu uloženú na základe tohto kľúčového technologického právneho predpisu EÚ.
Cieľom žaloby je, aby súd nariadil poskytnúť informácie, na základe ktorých sa akcionári WBD budú môcť kvalifikovane rozhodnúť, uviedol Paramount vo vyhlásení. Spoločnosť sa tiež snaží nominovať vlastných kandidátov do predstavenstva WBD v nádeji, že si týmto spôsobom zabezpečí podporu akcionárov.
Netflix ponúkol približne 83 miliárd dolárov (71,29 miliardy eur) za akvizíciu štúdia Warner a streamovacích operácií HBO Max. Ponuka Paramountu vo výške 108,4 miliardy USD sa vzťahuje na celú skupinu WBD vrátane jej televíznych sietí, ako je spravodajská stanica CNN. Vedenie WBD preferuje ponuku Netflixu, posledné slovo ale majú akcionári.
(1 EUR = 1,1642 USD)
Denník The Washington Post v stredu oznámil, že dom jeho reportérky prehľadali federálni agenti v rámci vyšetrovania úniku utajovaných skutočností. V dome novinárky Hannah Natansonovej zaistili jej telefón, osobný aj pracovný notebook a ďalšie zariadenia vrátane hodiniek Garmin. TASR o tom píše podľa agentúry AP.
Vo vyhlásení Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) sa uvádza, že prehliadka súvisela s vyšetrovaním systémového správcu zo štátu Maryland pracujúceho pre vládu, o ktorom sa úrady domnievajú, že si domov odniesol utajované správy. Podľa dostupných informácií Natansonová nie je oficiálne obvinená.
„Na žiadosť ministerstva vojny vykonali ministerstvo spravodlivosti a FBI domovú prehliadku novinára denníka Washington Post, ktorý získaval a informoval o utajovaných a nelegálne uniknutých informáciách od dodávateľa Pentagónu,“ uviedla americká ministerka spravodlivosti Pam Bondiová.
Investigatívna reportérka Natansonová nedávno publikovala článok o tom, ako získala stovky nových zdrojov. Vyšetrovania únikov utajovaných dokumentov sú súčasťou práce úradov a nie sú nezvyčajné. Prehliadka domu novinára v Spojených štátoch je však výnimočná a považuje sa za agresívne opatrenie úradov v úsilí zakročiť proti zverejňovaniu investigatívnych zistení vo verejnom záujme v médiách.
Natansonová je známa pre investigatívu o federálnej vláde, najmä o tom, ako administratíva prezidenta Donalda Trumpa mení fungovanie federálnych úradov.
„Únik utajovaných informácií vážne ohrozuje národnú bezpečnosť Ameriky a bezpečnosť našich vojenských hrdinov,“ uviedla hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová v príspevku na X. „Prezident Trump má voči tomu nulovú toleranciu a bude aj naďalej agresívne zasahovať proti týmto nezákonným činom,“ dodala.
Razia u Natansonovej súvisela s vyšetrovaním, pri ktorom bol Aurelio Perez-Lugones začiatkom mesiaca obvinený z nezákonného uchovávania informácií o národnej obrane, uvádzajú súdne dokumenty. Mal prísne tajnú bezpečnostnú previerku a úrady pri prehliadke jeho domu a auta v Marylande našli dokumenty označené ako „TAJNÉ“.
Denník The Washington Post zohral v minulosti významnú rolu pri objasňovaní aféry Watergate, ktorá viedla k odstúpeniu prezidenta Richarda Nixona. Reportéri Bob Woodward a Carl Bernstein v rámci investigatívy o tomto prípade napísali viac ako 300 článkov.
Copyright © TASR 2026
Britská verejnoprávna vysielacia spoločnosť BBC požiada floridský súd, aby zamietol žalobu amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý za údajné ohováranie požaduje od BBC odškodné až desať miliárd dolárov. Informovala o tom dnes agentúra AP na základe súdnych dokumentov. Stanica chce súd presvedčiť o tom, že nie je zákonný dôvod žalovať ju v Spojených štátoch za dokument o Trumpovi vysielaný v Británii.
Trump v decembri zažaloval BBC kvôli zostrihanému záznamu svojho prejavu zo 6. januára 2021, ktorý vyvolával dojem, že vyzýval svojich priaznivcov k útoku na Kapitol. Americký prezident od britskej stanice žiada päť miliárd dolárov za každý z dvoch bodov žaloby za údajné ohováranie a porušenie zákona štátu Florida, ktorý zakazuje klamlivé a nekalé obchodné praktiky.
BBC sa Trumpovi ospravedlnila za spôsob editácie dokumentu, priznala redakčnú chybu a uznala, že úpravou vznikol mylný dojem, že prezident priamo vyzval k násilným akciám. Po kritike kvôli upravenému prejavu rezignovali generálny riaditeľ BBC Tim Davie a šéfka spravodajstva Deborah Turnessová. Stanica však uviedla, že neexistuje právny základ pre podanie žaloby, a odmietla požiadavku na finančnú náhradu.
Dokumenty podané v pondelok podľa AP uvádzajú, že BBC požiada súd o zamietnutie žaloby. Súd podľa právnikov stanice nemá v prípade týkajúcom sa Británie jurisdikciu. BBC nenakrúcala, neprodukovala ani nevysielala dokument v USA a Trumpove tvrdenia, že program bol v krajine dostupný prostredníctvom streamovacej služby BritBox, nie sú pravdivé, argumentujú právnici. Trump podľa nich tiež vierohodne nedoložil, že by BBC konala v zlom úmysle, keď dokument odvysielala.
"Ako sme už oznámili skôr, budeme sa v tomto prípade brániť," uviedla v dnešnom vyhlásení stanica. V súdnom podaní podľa AP tiež vyzvala súd, aby až do rozhodnutia o jej žiadosti prerušil prípravnú fázu, v ktorej sa okrem iného zhromažďujú dôkazy.
Žaloba proti BBC podľa agentúry Reuters otvorila medzinárodný front Trumpovho ťaženia proti médiám. Doteraz prezident verejne vystupoval či podával žaloby proti americkým televíziám, denníkom či webom, ktoré sa kriticky stavajú na jeho pôsobenie v Bielom dome. Niektoré z nich ako CBS či ABC sa s prezidentom dohodli na mimosúdnom vyrovnaní rádovo desiatky miliónov dolárov. Iné médiá, vrátane renomovaných denníkov The New York Times, The Wall Street Journal či miestneho denníka v štáte Iowa, akékoľvek pochybenia odmietajú.
Copyright © ČTK 2026
