MEDIA NEWS WEEK
Európska únia stojí pred rozhodnutím, ktoré by ešte pred pár rokmi znelo nepredstaviteľne - úplný zákaz sociálnych sietí pre deti. Impulz prišiel z Francúzska, kde sa parlament posunul o krok bližšie k zákazu používania sociálnych sietí pre deti mladšie ako 15 rokov.
Brusel zároveň pozorne sleduje Austráliu, kde zákaz pre mladších ako 16 rokov už vstúpil do platnosti - hoci čelí právnym výzvam. Práve to má byť test, či podobný model môže fungovať aj v Európe.
Francúzsko pritom pôvodne presadzovalo spoločný postup EÚ spolu s Dánskom, Gréckom a Španielskom. Napokon sa však rozhodlo konať samo. Dolná komora parlamentu už zákon schválila, čaká sa ešte na súhlas Senátu.
Podľa Von der Leyenovej hranica veku môže prísť
Na úrovni EÚ už dnes platia prísne pravidlá pre digitálny priestor. Prebiehajú vyšetrovania platforiem ako Instagram či TikTok, najmä pre ich vplyv na deti. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová však naznačuje, že to nemusí stačiť.
Podporuje myšlienku minimálneho veku, no najprv chce počuť odborníkov. Komisia preto zriaďuje poradný panel, ktorý má vzniknúť „začiatkom tohto roka“, hoci pôvodne bol sľúbený ešte do konca roku 2025.
„Nechávame otvorené všetky možnosti. Získame spätnú väzbu a potom prijmeme prípadné budúce rozhodnutia,“ povedal hovorca Komisie Thomas Regnier.
Európsky parlament už vyzval na zákaz sociálnych sietí pre deti do 16 rokov. Podobné kroky plánujú aj krajiny mimo EÚ - Malajzia, Nórsko či Nový Zéland.
Overovanie veku ako kľúč
Niektoré štáty nechcú čakať. Dánsko oznámilo zákaz sociálnych sietí pre deti do 15 rokov už minulý rok. Spolu s Francúzskom patrí medzi päť krajín EÚ, ktoré testujú aplikáciu na overovanie veku.
Tá má zabrániť deťom v prístupe k škodlivému obsahu a Komisia ju plánuje spustiť do konca roka. Podľa Regniera by mohla byť nástrojom, ako vymáhať dodržiavanie pravidiel - či už na národnej, alebo európskej úrovni.
DSA ako zbraň proti „králičím norám“
Aj bez úplného zákazu má EÚ silné páky. Zákon o digitálnych službách (DSA) umožňuje regulátorom nútiť platformy meniť fungovanie v prospech ochrany detí. Zakazuje napríklad cielenú reklamu pre maloletých.
„EÚ môže pomocou DSA ovplyvniť spôsob, akým deti používajú sociálne siete,“ vysvetľuje analytik Paul Oliver Richter z think-tanku Bruegel.
Komisia už v roku 2024 spustila vyšetrovania TikToku, Facebooku a Instagramu pre obavy z takzvaného „efektu králičej nory“ - keď algoritmy ponúkajú čoraz extrémnejší obsah. Prípady sa vlečú, no Brusel sľubuje výsledky.
„Práca intenzívne pokračuje… tieto prípady uzavrieme,“ uistil Regnier.
Otázka teda neznie, či sa EÚ deťom na sociálnych sieťach postaví – ale ako tvrdo a ako rýchlo. Rok 2026 tak môže byť v tomto smere zlomový.
Švédska vláda plánuje zaviesť celoplošný zákaz používania mobilných telefónov na základných a nižších stredných školách. Cieľom opatrenia je zabezpečiť, aby sa deti v triedach mohli lepšie sústrediť na vyučovanie, uviedla vláda v stredu.
Navrhovaný zákaz by sa vzťahoval na žiakov do deviateho ročníka, teda približne do veku 15 až 16 rokov. Podľa plánu by žiaci museli mobilné telefóny odovzdať ráno po príchode do školy a späť by ich dostali až na konci vyučovacieho dňa.
„Štúdie ukazujú, že švédski žiaci sú digitálnymi nástrojmi v triede rozptyľovaní vo väčšej miere než je priemer v krajinách OECD,“ uviedla vláda vo vyhlásení. „Vláda preto navrhuje zákaz mobilných telefónov počas celého školského dňa,“ dodala.
Podľa údajov švédskej tlačovej agentúry TT má už v súčasnosti približne 80 percent základných a nižších stredných škôl zavedené obmedzenia alebo zákazy používania mobilných telefónov počas vyučovania. O týchto opatreniach však doteraz rozhodovali samotní riaditelia škôl.
Ministerka školstva Simona Mohamssonová na tlačovej konferencii zdôraznila, že celoštátny zákaz je potrebný na zabezpečenie jednotných pravidiel vo všetkých školách. Podľa nej by sa školy mali stať zónami bez mobilných telefónov.
„Zníži to mieru rozptyľovania v triedach,“ povedala ministerka a označila opatrenie za „výhru pre vyučovanie aj duševné zdravie“. Zároveň uviedla, že zákaz by mohol pomôcť aj rodičom pri snahe obmedziť čas, ktorý deti trávia pri obrazovkách doma.
Návrh vlády je súčasťou širšej diskusie o vplyve digitálnych technológií na vzdelávanie a psychickú pohodu detí a mladých ľudí. O konkrétnej podobe a termíne zavedenia zákazu bude vláda ešte rokovať.
Plán americkej administratívy sprísniť kontrolu sociálnych sietí zahraničných cestujúcich prichádzajúcich do USA môže tento rok znížiť príjmy z turistického ruchu až o 15,7 miliardy dolárov, upozornila vo štvrtok Svetová rada pre cestovanie a turizmus (WTTC).
Prieskum medzi potenciálnymi návštevníkmi z krajín oslobodených od vízovej povinnosti ukázal, že 34 percent by bolo „o niečo alebo oveľa menej naklonených“ návšteve USA v najbližších dvoch až troch rokoch, ak sa zavedú nové pravidlá. Podľa WTTC by to mohlo znamenať o 4,7 milióna menej príchodov – pokles o 24 percent oproti priemeru – a ohroziť 157 tisíc pracovných miest v americkom cestovnom ruchu.
Návrh, ktorý USA predstavili minulý december, sa týka bezvízových návštevníkov zo 42 krajín vrátane krajín Európskej únie, Austrálie či Japonska, ktorí v súčasnosti potrebujú len elektronickú autorizáciu ESTA. Po novom by pri jej vypĺňaní museli povinne uvádzať aj históriu používania sociálnych sietí za posledných päť rokov a ďalšie citlivé údaje vrátane telefónnych čísiel, emailových adries, osobných údajov svojich rodinných príslušníkov či biometrické údaje.
WTTC uviedla, že podľa väčšiny respondentov by sa vďaka týmto požiadavkám USA stali „menej prívetivými a menej atraktívnymi“ tak pre bežných turistov, ako aj pre tých, ktorí do Spojených štátov prichádzajú pracovne.
„Bezpečnosť je dôležitá, no plánované zmeny poškodia tvorbu pracovných miest,“ varovala prezidentka WTTC Gloria Guevarová. Rada už vlani upozornila, že protiimigračné zásahy administratívy prezidenta Donalda Trumpa by mohli v roku 2025 spôsobiť stratu 12,5 miliardy dolárov z príjmov zahraničného turizmu.
Príspevok cestovného ruchu do americkej ekonomiky v roku 2024 predstavoval 2,6 bilióna dolárov, pričom turistický sektor vytvoril viac ako 20 miliónov pracovných miest a na daniach priniesol viac než 585 miliárd dolárov.
Spoločnosť The Walt Disney Company oznámila kvartálne výsledky, ktoré ukázali rastúcu dynamiku streamovacích služieb a rekordné tržby zo zábavných parkov. Čistý zisk dosiahol 2,48 miliardy dolárov, čo predstavuje medziročný pokles o šesť percent, uviedla spoločnosť vo vyhlásení.
Divízia Experiences, ktorá má na starosti zábavné parky a rezorty Disney, dosiahla rekordné kvartálne tržby vo výške 10 miliárd dolárov. Zábavné parky v USA zaznamenali 8-percentný štvrťročný nárast prevádzkového zisku, pričom návštevnosť vzrástla o jedno percento a výdavky na osobu o štyri percentá.
Prevádzkový zisk streamovacích služieb Disney+ a Hulu vzrástol o 72 percent na 450 miliónov dolárov, čo výrazne prekonalo očakávania. Podobne ako Netflix, Disney už nezverejňuje počet predplatiteľov svojich streamovacích platforiem.
Celkový prevádzkový zisk segmentu Entertainment klesol o 35 percent na 1,1 miliardy dolárov, keď vyššie náklady prevýšili príjmy z úspešných filmov ako „Zootopia 2“ a „Avatar: Fire and Ash.“ „Zootopia 2“ sa stal najvýnosnejším zahraničným filmom všetkých čias v Číne, kde je táto séria dôležitým faktorom návštevnosti v Disneylande v Šanghaji, uviedla spoločnosť. Akcie Disney v predburzovom obchodovaní posilnili o tri percentá.
©2026, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené.
Bývalého moderátora americkej televízie CNN Dona Lemona vo štvrtok v noci zadržali federálni agenti v Los Angeles, kde mal pokrývať odovzdávanie hudobných cien Grammy. Oznámil to v piatok jeho právnik Abbe Lowell, píše TASR na základe správy televízie NBC News.
Televízia uvádza, že bezprostredne neboli známe presné dôvody jeho zadržania. Doplnila však, že americké ministerstvo spravodlivosti sľúbilo novinára na voľnej nohe obviniť po tom, čo minulý týždeň informoval o proteste v kostole v Minneapolise proti pastorovi, ktorý údajne spolupracoval s agentami Imigračného a colného úradu (ICE).
„Namiesto vyšetrovania federálnych agentov, ktorí zabili dvoch pokojných protestujúcich v Minnesote, Trumpovo ministerstvo spravodlivosti venuje svoj čas, pozornosť a zdroje tomuto zatknutiu,“ uviedol Lemonov právnik s tým, že podľa neho ide o „útok na prvý dodatok ústavy a zjavný pokus o odvedenie pozornosti od mnohých kríz tejto administratívy“.
„Don bude proti týmto obvineniam rázne a rozhodne bojovať na súde,“ dodal. Televízia NBC News uvádza, že zatknutie bývalého moderátora CNN je len najnovším vývojom situácie v Minneapolise, kde federálni agenti počas zásahu proti nelegálnej migrácii v uplynulých dňoch zastrelili dvoch amerických občanov.
Pri demonštrácii v kostole, ktorú Lemon pokrýval, zadržali agenti ďalších troch ľudí. Dav protestujúcich sa na omši zúčastnil pre domnienku, že tamojší pastor spolupracuje s protiimigračnými agentmi.
Indonézia obnoví prístup k chatbotu Grok po tom, ako platforma X sľúbila, že bude dodržiavať zákony krajiny, uviedol v nedeľu vládny predstaviteľ. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Chatbot Grok je nástrojom umelej inteligencie a je súčasťou sociálnej siete X, no dostupná je aj samostatná aplikácia.
Alexander Sabar, popredný úradník indonézskeho ministerstva komunikácií a digitálnych technológií, uviedol, že prístup k chatbotu krajina obnovila podmienečne po troch týždňoch. Spravila tak v reakcii na „písomný záväzok obsahujúci konkrétne kroky na zlepšenie služieb a prevenciu zneužitia,“ ktorý poskytla X.
Ministerstvo bude podľa predstaviteľa naďalej dohliadať na Grok a vyhodnocovať ho. V prípade zistenia porušení prijme „nápravné opatrenia“, vrátane ďalšieho pozastavenia.
Spoločnosť xAI, ktorá Grok vyvíja, čelila tlaku pre funkciu „Spicy Mode“, ktorá používateľom umožňovala vytvárať sexualizovaný tzv. deepfake obsah pomocou jednoduchých textových príkazov. Kritike čelil zo strany viacerých krajín ako Malajzia a Filipíny, ale aj zo strany Európskej únie.
Vedenie amerického denníka The Washington Post v stredu informovalo svojich zamestnancov, že začne s rozsiahlym prepúšťaním, v rámci ktorého má byť zrušených 300 z približne 800 redaktorských pozícií. Znižovanie počtu zamestnancov sa sústredí na zahraničnú a športovú redakciu a lokálne spravodajstvo. Zrušená bude knižná edícia, reštrukturalizuje sa redakcia pre oblasť Washingtonu a bude pozastavený podcast Post Reports. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AP, rakúskeho denníka der Standard a televízie NBC News.
O prepúšťaní informovali ako prvé noviny The New York Times (NYT), podľa ktorých to prostredníctvom príhovoru k zamestnancom prostredníctvom aplikácie Zoom oznámil šéfredaktor Matt Murray. Ten uznal, že škrty budú šokom, ich cieľom je však vytvoriť médium, ktoré môže opäť rásť a prosperovať.
„Denník Washington Post podniká niekoľko náročných, ale rozhodujúcich krokov pre svoju budúcnosť, ktoré predstavujú významnú reštrukturalizáciu celej spoločnosti. Tieto kroky majú posilniť naše postavenie a zacieliť naše zameranie na osobitnú žurnalistiku, ktorou sa náš denník vyznačuje a čo je najdôležitejšie, oslovuje našich čitateľov,“ uviedol vo vyhlásení hovorca denníka Washington Post.
Znižovanie počtu zamestnancov interpretuje NYT ako znak toho, že zakladateľ technologickej spoločnosti Amazon Jeff Bezos, ktorý Washington Post vlastní od roku 2013, stále nenašiel spôsob, ako vybudovať a prevádzkovať ziskový webový portál.
Vedenie Washington Post necelé tri týždne pred začiatkom zimných olympijských hrách v Taliansku oznámilo, že tam nevyšle žiadnych redaktorov. Po verejnej kritike aj od prominentných športových novinárov denník neskôr avizoval, že vyšle štyroch reportérov, píše televízia NBC News.
Zhruba pred rokom prepustil Washington Post približne štyri percentá svojich zamestnancov, tieto škrty sa však netýkali priamo redakcie. Redaktori regionálneho spravodajstva v otvorenom liste z 27. januára adresovanom Bezosovi varovali, že ich rubrika bude „zdecimovaná“ a zmenená „na nepoznanie“ a vyzvali vedenie, aby zachovalo lokálne spravodajstvo.
Podľa amerických médií Washington Post, ktorý sa začiatkom 70. rokov 20. storočia preslávil odhalením aféry Watergate, v súčasnosti generuje ročné príjmy v desiatkach miliónov dolárov. Zatiaľ čo noviny v prvých rokoch po kúpe Bezosom rýchlo expandovali, v poslednom čase sa ich rast zastavil. Denník s takmer 150-ročnou tradíciou je od Bezosovho rozhodnutia nepodporiť žiadneho kandidáta v prezidentských voľbách v roku 2024 konfrontovaný s klesajúcim počtom čitateľov, nákladom aj úbytkom predplatiteľov. Svoje digitálne predplatné si vtedy zrušilo viac ako 200.000 čitateľov, ďalších 75.000 tak urobilo po zmenách v sekcii komentárov začiatkom roka 2025.
Bezos koncom roka 2023 najal Willa Lewisa ako vydavateľa, ktorý mal denník urobiť ziskovým. Lewis experimentoval s rôznymi zmenami, a to najmä s využitím umelej inteligencie pre názorové články, podcasty a kurátorstvo správ. „Zachránili sme Washington Post raz a zachránime ho aj druhýkrát,“ povedal Bezos koncom roka 2024.
Reštrukturalizácia pokračuje v atmosfére meniacej sa politickej klímy v USA. Kritici z radov redaktorov vnímajú znižovanie počtu zamestnancov a úpravu redakčnej stránky s názormi, ktorá sa mala podľa Bezosovho želania zamerať na „osobné slobody a trhové hospodárstvo“, ako oslabenie nezávislosti v investigatívnej oblasti. Sám Bezos predtým demonštratívne podporil republikánskeho prezidenta Donalda Trumpa okrem iného tým, že na jeho vlaňajšiu inauguráciu daroval milión dolárov.
Americká televízna moderátorka Savannah Guthrieová opäť apelovala na únoscov svojej matky a naznačila aj možnosť zaplatenia výkupného. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.
„Prosíme vás, aby ste nám vrátili našu mamu, aby sme sa mohli znovu tešiť, že budeme spolu. Len tak budeme mať pokoj. Má to pre nás veľkú cenu a sme ochotní zaplatiť za to,“ povedala v krátkom videu na Instagrame v sobotu. Guthrieová v ňom bola spolu s dvoma súrodencami.
Moderátorka televíznej siete NBC News spomenula správu, ktorá pravdepodobne pochádzala od údajných únoscov. „Vašu správu sme prijali a chápeme ju,“ uviedla bez ďalších podrobností.
Guthrieovej 84-ročná matka Nancy je nezvestná už týždeň. Od jej zmiznutia jej tri deti zverejnili niekoľko emotívnych videí, v ktorých apelujú na neznámych únoscov.
Prípad vzbudil v Spojených štátoch veľký záujem. FBI ponúkla odmenu 50.000 dolárov za informácie vedúce k nájdeniu Nancy Guthrieovej alebo k zatknutiu a usvedčeniu osôb zodpovedných za jej zmiznutie.
Americký prezident Donald Trump v stredu uviedol, že hovoril so Savannah Guthrieovou a prisľúbil jej federálnu podporu. Úrady berú vážne údajný odkaz so žiadosťou o výkupné zaslaný médiám, ktorý údajne obsahuje finančné požiadavky a termíny. Motív údajného únosu zostáva nejasný.
Podľa vyšetrovateľov Nancy Guthrieovú večer 31. januára priviezli domov členovia rodiny. Nasledujúce ráno bola nezvestná a vo vchode domu sa našli stopy krvi.
Copyright © TASR 2026
