MEDIA NEWS WEEK
V súvislosti s incidentom na večeri pre novinárov vo Washingtone, na ktorej zazneli výstrely, zadržali jedného podozrivého, oznámila Tajná služba Spojených štátov. Na tejto večeri sa zúčastnil aj americký prezident Donald Trump a jeho manželka Melania, obaja sú v bezpečí. Trump na svojej platforme vyzdvihol Tajnú službu a bezpečnostné zložky za „fantastickú prácu“, informuje TASR.
„Prezident a prvá dáma sú v bezpečí, rovnako ako všetky chránené osoby,“ uviedla Tajná služba USA vo vyhlásení, v ktorom informovala o zadržaní jednej osoby. Zároveň objasnila, že incident sa odohral v blízkosti hlavnej bezpečnostnej kontrolnej zóny podujatia.
Podujatie sa konalo v hoteli Hilton vo Washingtone a Trump sa na ňom zúčastnil po prvý raz počas jeho pôsobenia v úrade prezidenta. Agentúra AFP informovala, že počas večere, ešte predtým, než mal vystúpiť s prejavom prezident, zazneli výstrely.
Predstaviteľ Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) uviedol, že podozrivá osoba vystrelila na príslušníka Tajnej služby, ktorý je v poriadku.
Trump medzičasom na svojej platforme Truth Social oznámil, že v Bielom dome usporiada tlačovú konferenciu. Potvrdil, že on, prvá dáma, viceprezident J.D. Vance a všetci členovia kabinetu sú v „dokonalom stave“ a strelec bol zadržaný.
Prezident podľa svojich slov odporučil, aby podujatie pokračovalo, no tvrdí, že sa bude riadiť pokynmi bezpečnostných zložiek, ktoré „čoskoro“ prijmú rozhodnutie. „Bez ohľadu na toto rozhodnutie bude tento večer úplne iný, než bol plánovaný, a jednoducho to budeme musieť urobiť znova,“ napísal.
Návrh zákona českej vlády o zmene financovania verejnoprávnych médií otvára priestor vonkajším tlakom či oslabeniu redakčnej autonómie namiesto toho, aby posilnil ich stabilitu a dôveryhodnosť, uviedli v pondelok v spoločnom vyhlásení Česká televízia (ČT) a Český rozhlas (ČRo). Návrh podľa nich neprináša premyslenú koncepciu, ale mnoho nejasností, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Za najväčšie nedostatky navrhovanej legislatívy považujú ČT a ČRo najmä to, že ruší doterajšie zákonné zriadenie oboch médií bez toho, aby podľa ich slov presvedčivo zaisťovala kontinuitu ich existencie, práv, záväzkov a vnútorných pravidiel. Okrem toho podľa nich napríklad odsúva do úzadia publicistiku, oslabuje redakčnú autonómiu a otvára priestor vplyvu mocenských a záujmových skupín na obsah vysielania.
K tomu by podľa nich mohlo dôjsť na základe možnosti financovať médiá verejnej služby z darov, grantov a príspevkov tretích osôb, takže časť ich financovania by mohla závisieť napríklad od firiem, obcí či iných darcov. „Také ustanovenie otvára možnosti vplyvu darcov na obsah vysielania. Médiá verejnej služby preto nemajú stáť na darcoch a fundraisingu, ale na pevnom, transparentnom a predvídateľnom financovaní,“ podotkli ČT a ČRo.
V spoločnom vyhlásení kritizovali aj garancie nezávislosti, ktoré považujú za nedostatočné. Návrh samotnú nezávislosť podľa nich definuje zmätočne a nejednoznačne a opomína ďalšie nežiaduce vplyvy. „Otvára tak priestor na nepriamy vplyv na vysielanie od štátu, výkonnej moci, samosprávy, politikov aj ďalších mocenských či komerčných subjektov a skupín,“ podotkli.
Okrem toho má návrh podľa nich legislatívne nedostatky a nedosahuje na kvalitu súčasnej právnej úpravy. „Vládny návrh zákona o médiách verejnej služby neprináša premyslenú koncepciu ani deklarovanú modernizáciu, ale mnoho nejasností v elementárnych otázkach zriadenia, fungovania a postavenia médií verejnej služby,“ zdôraznili ČT a ČRo a podotkli, že ide o zásah do základných princípov stabilného a predvídateľného fungovania verejnoprávnych médií.
Minister kultúry Oto Klempíř predstavil minulý týždeň návrh legislatívy, ktorou chce od budúceho roka zrušiť koncesionárske poplatky a médiá verejnej služby financovať konkrétnou čiastkou zo štátneho rozpočtu. Podľa tohto návrhu by obe médiá dostali na svoju činnosť v roku 2027 menej peňazí ako tento rok získajú z koncesionárskych poplatkov.
Vláda odmieta, že by jej návrh ohrozil nezávislosť médií verejnej služby či demokraciu v Česku, ako to tvrdí napríklad opozícia. Premiér ČR Andrej Babiš to opakovane označil za nezmysel. Opäť to zopakoval v pondelok na tlačovej konferencii po rokovaní vlády, kde sa ho na vyhlásenie ČT a ČRo pýtali novinári.
„Je absolútny nezmysel, aby sme tu ohrozovali nejakú demokraciu. Ak by sme chceli ničiť verejnoprávne médiá, tak sme to mohli urobiť už v minulosti, keď by sme neschválili dve (výročné) správy ČT alebo ČRo. Mohli sme tieto veci robiť, ale my to nerobíme,“ povedal Babiš. Dodal, že nejakú formu financovania médií verejnej služby zo štátneho rozpočtu má 17 členských krajín EÚ a z toho návrh jeho kabinetu vychádza.Dodal, že o tom chce ešte viesť diskusiu. V stredu sa stretne s generálnym riaditeľom ČT, ktorému chce podľa vlastných slov povedať, „o čo vláde ide a čo zamýšľa“. Podotkol, že koalícia je presvedčená o tom, že v rozpočtoch verejnoprávnych médií je priestor na úspory. „Určite sme otvorení debate, budeme transparentní a budeme o tom chcieť normálne diskutovať,“ dodal Babiš.
Odbory ČT a Iniciatíva Veřejnoprávně vyhlásili štrajkovú pohotovosť v stredu o 11.55 h. Predstavitelia odborov a iniciatívy vyzvali verejnosť, aby sa za nich postavila. Dodali, že tento krok podporili stovky zamestnancov z rôznych profesií. Podľa nich by vládny návrh viedol k narušeniu rozpočtu a hromadnému prepúšťaniu. Zástupcovia odborov uviedli, že by obe médiá neboli schopné plniť si svoje poslanie. Štrajkovú pohotovosť podporili stovky zamestnancov z rôznych profesií.
Riaditeľ amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) Kash Patel podal žalobu na časopis The Atlantic za ohováranie. Magazín v piatok zverejnil článok o jeho údajnom probléme s alkoholom, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
Článok investigatívnej reportérky Sarah Fitzpatrickovej s pôvodným titulkom „Nevyspytateľné správanie Kasha Patela by ho mohlo stáť prácu“ sa odvoláva na vyše dve desiatky anonymných zdrojov, podľa ktorých „opitosť a nevysvetliteľná neprítomnosť“ šéfa FBI znepokojujú predstaviteľov úradu i ministerstvo spravodlivosti. Titulok bol neskôr zmenený na „Riaditeľ FBI je nezvestný“.
Časopis uvádza, že pre Patelove pitie musela FBI preložiť skoré ranné stretnutia a že „je často neprítomný alebo nedostupný, čo odďaľuje časovo citlivé rozhodnutia potrebné na pokrok vo vyšetrovaniach“.
Patel popiera pravdivosť publikovaného článku. „Článok The Atlantic je klamstvom. Pred jeho publikovaním im bola povedaná pravda a aj tak sa rozhodli tlačiť lži,“ uviedol. Patel žiada od časopisu odškodné 250 miliónov dolárov pre „úmyselné klamstvo alebo vedomé šírenie nepravdy“.
„Obžalovaní majú samozrejme právo kritizovať vedenie FBI, ale prekročili hranice zákona tým, že publikovali článok plný nepravdivých a zjavne vykonštruovaných obvinení, ktorých cieľom bolo zničiť reputáciu riaditeľa Patela a dostať ho z funkcie,“ uvádza sa v žalobe.
Podľa súdnej praxe v Spojených štátoch musia verejní činitelia zniesť vyššiu mieru kritiky a preto musí Kash Patel dokázať, že novinárka a The Atlantic vedeli, že klamú, alebo ignorovali jasné dôkazy, že nie je pravda to, čo publikujú.
The Atlantic sa bude pravdepodobne brániť tým, že mali dôveryhodné zdroje a postupovali podľa novinárskych štandardov.
Riaditeľ amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) Kash Patel podal žalobu na časopis The Atlantic za ohováranie. Magazín v piatok zverejnil článok o jeho údajnom probléme s alkoholom, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
Článok investigatívnej reportérky Sarah Fitzpatrickovej s pôvodným titulkom „Nevyspytateľné správanie Kasha Patela by ho mohlo stáť prácu“ sa odvoláva na vyše dve desiatky anonymných zdrojov, podľa ktorých „opitosť a nevysvetliteľná neprítomnosť“ šéfa FBI znepokojujú predstaviteľov úradu i ministerstvo spravodlivosti. Titulok bol neskôr zmenený na „Riaditeľ FBI je nezvestný“.
Časopis uvádza, že pre Patelove pitie musela FBI preložiť skoré ranné stretnutia a že „je často neprítomný alebo nedostupný, čo odďaľuje časovo citlivé rozhodnutia potrebné na pokrok vo vyšetrovaniach“.
Patel popiera pravdivosť publikovaného článku. „Článok The Atlantic je klamstvom. Pred jeho publikovaním im bola povedaná pravda a aj tak sa rozhodli tlačiť lži,“ uviedol. Patel žiada od časopisu odškodné 250 miliónov dolárov pre „úmyselné klamstvo alebo vedomé šírenie nepravdy“.
„Obžalovaní majú samozrejme právo kritizovať vedenie FBI, ale prekročili hranice zákona tým, že publikovali článok plný nepravdivých a zjavne vykonštruovaných obvinení, ktorých cieľom bolo zničiť reputáciu riaditeľa Patela a dostať ho z funkcie,“ uvádza sa v žalobe.
Podľa súdnej praxe v Spojených štátoch musia verejní činitelia zniesť vyššiu mieru kritiky a preto musí Kash Patel dokázať, že novinárka a The Atlantic vedeli, že klamú, alebo ignorovali jasné dôkazy, že nie je pravda to, čo publikujú.
The Atlantic sa bude pravdepodobne brániť tým, že mali dôveryhodné zdroje a postupovali podľa novinárskych štandardov.
Študenti naprieč Českom v stredu minútu pred poludním demonštratívne odišli z vyučovania, aby protestovali proti vládnemu návrhu zákona o médiách verejnej služby. Kritizujú plán na zrušenie koncesionárskych poplatkov a žiadajú, aby vláda návrh stiahla. Pražskí študenti sa zišli na Námestí Jana Palacha a odtiaľ v početnom sprievode s krikom pochodovali k ministerstvu kultúry, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Študenti nepovažujú plán vlády len za technickú zmenu spôsobu financovania, ale za zásadný zásah do nezávislosti Českej televízie a Českého rozhlasu, ktoré podľa ich slov majú slúžiť verejnosti, poskytovať dôveryhodné informácie a kontrolovať moc.
„Vyzývame vládu, aby stiahla návrh zákona o médiách verejnej služby. Tento zákon je pre verejnoprávne médiá likvidačný. Zásadným spôsobom znižuje financovanie Českej televízie a Českého rozhlasu, v prípade ČRo ide o stratu 400 miliónov korún a v prípade ČT ide dokonca o stratu jednej miliardy (korún)... Problém nie sú len likvidačné škrty, ale aj zmena spôsobu financovania,“ vyhlásil hovorca iniciatívy Média Nedáme! Tomáš Stráník. Zmena podľa jeho slov otvára politikov bránu k nepriamemu ovplyvňovaniu obsahu. Zdôraznil, že pre študentov, ktorým záleží na budúcnosti krajiny, je to absolútne neprijateľné. Medzi rečníkmi boli okrem študentov aj zástupcovia kultúry a českých médií.
Potom sa protestujúci presunuli po Mánesovom moste, cez Letenskú ulicu až k budove rezortu kultúry na Maltézskom námestí. Študenti počas pochodu skandovali heslá ako „Na ČT a rozhlas vláda robí podraz“, „Médiá nedáme“ či „Verejnoprávne, tak je to správne“. Keď sa dav presunul pred ministerstvo, kričal „Otvorte okná“ a niektorí študenti za hlasnej podpory davu búchali na bránu budovy.
Za protestnou akciou je študentská iniciatíva Média nedáme!, ktorú vytvorili študenti zo Študentskej rady Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej (FF UK). Okrem stiahnutia návrhu iniciatíva požaduje, aby sa o budúcnosti stabilného a nezávislého financovania médií verejnej služby začala otvorená odborná debata. Ak vláda návrh nestiahne a nepristúpi k diskusii, sú pripravení v protestoch pokračovať.
Český minister kultúry Oto Klempíř minulý týždeň predstavil návrh legislatívy, ktorou chce od budúceho roka zrušiť koncesionárske poplatky a médiá verejnej služby financovať konkrétnou čiastkou zo štátneho rozpočtu. Podľa tohto návrhu by Česká televízia aj Český rozhlas dostali na svoju činnosť v roku 2027 menej peňazí, ako tento rok získajú z koncesionárskych poplatkov. Vláda odmieta, že by jej návrh ohrozil nezávislosť médií verejnej služby či demokraciu v Česku, ako to tvrdí napríklad opozícia. Premiér ČR Andrej Babiš to opakovane označil za nezmysel.
Odbory Českého rozhlasu aj Českej televízie v stredu v reakcii na návrh zákona vyhlásili časovo neobmedzenú štrajkovú pohotovosť. Vyhlásili, že sú pripravené nezávislé verejnoprávne médiá brániť všetkými zákonnými prostriedkami.
Študenti nepovažujú plán vlády len za technickú zmenu spôsobu financovania, ale za zásadný zásah do nezávislosti Českej televízie a Českého rozhlasu, ktoré podľa ich slov majú slúžiť verejnosti, poskytovať dôveryhodné informácie a kontrolovať moc.
„Vyzývame vládu, aby stiahla návrh zákona o médiách verejnej služby. Tento zákon je pre verejnoprávne médiá likvidačný. Zásadným spôsobom znižuje financovanie Českej televízie a Českého rozhlasu, v prípade ČRo ide o stratu 400 miliónov korún a v prípade ČT ide dokonca o stratu jednej miliardy (korún)... Problém nie sú len likvidačné škrty, ale aj zmena spôsobu financovania,“ vyhlásil hovorca iniciatívy Média Nedáme! Tomáš Stráník. Zmena podľa jeho slov otvára politikov bránu k nepriamemu ovplyvňovaniu obsahu. Zdôraznil, že pre študentov, ktorým záleží na budúcnosti krajiny, je to absolútne neprijateľné. Medzi rečníkmi boli okrem študentov aj zástupcovia kultúry a českých médií.
Potom sa protestujúci presunuli po Mánesovom moste, cez Letenskú ulicu až k budove rezortu kultúry na Maltézskom námestí. Študenti počas pochodu skandovali heslá ako „Na ČT a rozhlas vláda robí podraz“, „Médiá nedáme“ či „Verejnoprávne, tak je to správne“. Keď sa dav presunul pred ministerstvo, kričal „Otvorte okná“ a niektorí študenti za hlasnej podpory davu búchali na bránu budovy.
Za protestnou akciou je študentská iniciatíva Média nedáme!, ktorú vytvorili študenti zo Študentskej rady Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej (FF UK). Okrem stiahnutia návrhu iniciatíva požaduje, aby sa o budúcnosti stabilného a nezávislého financovania médií verejnej služby začala otvorená odborná debata. Ak vláda návrh nestiahne a nepristúpi k diskusii, sú pripravení v protestoch pokračovať.
Český minister kultúry Oto Klempíř minulý týždeň predstavil návrh legislatívy, ktorou chce od budúceho roka zrušiť koncesionárske poplatky a médiá verejnej služby financovať konkrétnou čiastkou zo štátneho rozpočtu. Podľa tohto návrhu by Česká televízia aj Český rozhlas dostali na svoju činnosť v roku 2027 menej peňazí, ako tento rok získajú z koncesionárskych poplatkov. Vláda odmieta, že by jej návrh ohrozil nezávislosť médií verejnej služby či demokraciu v Česku, ako to tvrdí napríklad opozícia. Premiér ČR Andrej Babiš to opakovane označil za nezmysel.
Odbory Českého rozhlasu aj Českej televízie v stredu v reakcii na návrh zákona vyhlásili časovo neobmedzenú štrajkovú pohotovosť. Vyhlásili, že sú pripravené nezávislé verejnoprávne médiá brániť všetkými zákonnými prostriedkami.
Britský vysielací a mediálny regulátor Ofcom v utorok spustil vyšetrovanie aplikácie Telegram s cieľom preveriť, či plní svoju povinnosť brániť šíreniu obsahu zobrazujúceho sexuálne zneužívanie detí. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP a televízie BBC.
Podľa britských zákonov musia chatovacie aplikácie ako Telegram disponovať systémami, ktoré zabraňujú tomu, aby sa užívatelia dostali do kontaktu s obsahom zobrazujúcim sexuálne zneužívanie detí, ako aj mechanizmami na boj proti šíreniu takéhoto obsahu. V opačnom prípade im hrozia vysoké pokuty.
Spoločnosť Telegram vo vyhlásení zaslanom AFP uviedla, že „kategoricky odmieta obvinenia Ofcomu“, a vysvetlila, že od roku 2018 „prakticky eliminovala verejné šírenie obsahu zobrazujúceho sexuálne zneužívanie detí na svojej platforme“. Vyšetrovanie spoločnosť podľa vlastných slov prekvapilo a vyjadrila obavy, že by „mohlo ísť o súčasť širšieho útoku na online platformy, ktoré bránia slobodu prejavu a právo na súkromie“.
Ofcom uviedol, že zhromaždil dôkazy o šírení takéhoto obsahu na základe vlastného vyšetrovania a tiež zistení Kanadského centra pre ochranu detí. Okrem Telegramu Ofcom vyšetruje aj dve chatovacie stránky pre teenagerov Teen Chat a Chat Avenue „pre podozrenia, že ich páchatelia zneužívajú na zoznamovanie sa s deťmi“.
„Sexuálne vykorisťovanie a zneužívanie detí spôsobuje obetiam nesmiernu ujmu a zabezpečenie toho, aby sa webové stránky a aplikácie s týmto problémom popasovali, je jednou z našich hlavných priorít,“ uviedla Suzanne Caterová, riaditeľka oddelenia pre presadzovanie práva v Ofcome.
Tlačová kancelária agentúry civilnej obrany uviedla, že záchranárom sa „podarilo nájsť telo zavraždenej novinárky Amaly Chalílovej, ktorá zahynula v dôsledku nepriateľského leteckého útoku zameraného na dom v meste al-Tírí“.
Novinárka pracovala pre libanonský denník al-Achbár, ktorý jej smrť potvrdil tiež. Sky News uvádza, že denník je spájaný s militantným hnutím Hizballáh.
Chalílová sa pred izraelským útokom skryla spolu s kolegyňou v jednom z domov v spomínanom meste. Podľa libanonského ministerstva zdravotníctva tento dom následne zasiahol izraelský úder.
Na miesto bola vyslaná sanitka libanonského Červeného kríža s cieľom evakuovať zranených. Rezort zdravotníctva však dodal, že bola napadnutá granátmi a ostrou paľbou, čo záchranárom spočiatku bránilo dostať sa k Chalílovej.
Jej kolegyňu záchranári podľa miestnych médií previezli do nemocnice, kde podstúpila operáciu. Izrael tvrdí, že útoky vyšetruje a popiera, že by cielene útočil na záchranné práce.
„Rovnako ako pri každom akte agresie, ani nosenie novinárskej vesty neochránilo tých, ktorí ju mali na sebe, pred zradou izraelského nepriateľa,“ uviedol v stanovisku denník al-Achbár.
„Naopak, stala sa ohrozením životov novinárov ako súčasť systematickej izraelskej politiky zameranej na umlčanie každého, kto sa snaží odhaliť zločiny a praktiky jeho okupácie,“ dodal.
Na izraelský útok, pri ktorom zahynula novinárka, medzičasom reagoval aj libanonský premiér. „Cielené útoky na novinárov, znemožňovanie prístupu k nim zo strany záchranných tímov a dokonca opätovné útoky na ich miesta po príchode týchto tímov predstavujú vojnové zločiny,“ uviedol Salám.
V prípade zameriavania sa na novinárov podľa neho nejde už iba o ojedinelé incidenty, ale stalo sa to „ustáleným postupom, ktorý odsudzujeme a odmietame, rovnako ako medzinárodné zákony a dohovory“.
Copyright © TASR 2026
