MEDIA NEWS WEEK
Kvartálna správa spoločnosti Trump Media and Technology Group za obdobie január až marec 2026 ukázala, že hoci čisté tržby medziročne vzrástli o 6 %, firma zaznamenala výrazné straty súvisiace s inými investíciami.
Prevažná časť strát boli podľa firmy „nepeňažné straty vrátane nerealizovaných strát z digitálnych aktív, založených digitálnych aktív a majetkových cenných papierov (368 miliónov USD), úrokov (11,5 milióna USD) a odmien vo forme akcií (11,8 milióna USD)“.
Väčšina strát pochádzala z nákupov bitcoinu v hodnote 3,5 miliardy USD, ktoré spoločnosť uskutočnila v roku 2025, keď kryptomena prudko rástla a firma oznámila plány vytvoriť si „bitcoinovú rezervu“. Bitcoin však odvtedy klesol približne o tretinu.
Spoločnosť vznikla po tom, čo bol Trump v roku 2021 zablokovaný na platformách Twitter (dnes X) a Facebook, po útoku jeho podporovateľov na americký Kapitol. Hoci Truth Social v praxi slúži ako prezidentov megafón, širší úspech platforma nedosiahla.
Iránska tlačová agentúra Tasním navrhla, aby Irán začal vyberať poplatky od medzinárodných spoločností za používanie podmorských optických káblov uložených v Hormuzskom prielive. TASR o tom informuje podľa správy portálu The Times of Israel.
Tasním je agentúra spájaná s iránskymi Revolučnými gardami. Podľa nej by sa podmorské internetové káble mohli stať významným zdrojom príjmov pre Irán v čase, keď sa krajina snaží získať väčšiu kontrolu nad strategickým prielivom a zároveň hľadá nové finančné zdroje, aby tak kompenzovala rozsiahle americké sankcie.
Agentúra vo svojom článku navrhla zavedenie každoročných licenčných poplatkov pre zahraničné spoločnosti využívajúce komunikačné trasy, ktoré spájajú Perzský záliv so zvyškom sveta. Dodatočné príjmy by podľa nej mohli plynúť aj z udelenia výhradných práv iránskym firmám na opravy a údržbu káblov.
Tasním zároveň naznačila, že prínosy by nemuseli byť iba ekonomické. Irán by podľa agentúry mohol od technologických gigantov, vrátane spoločností Amazon a Meta, požadovať dodržiavanie iránskych zákonov ako podmienku prístupu k týmto trasám.
Podobný návrh zverejnila aj iránska agentúra Fárs, podľa ktorej má Irán právo uplatňovať svoju suverenitu nad Hormuzským prielivom vrátane optických káblov položených na jeho dne. Právo tranzitu podľa nej toto postavenie nemení.
Návrhy iránskych médií predstavujú ďalší pokus Teheránu získať príjmy z Hormuzského prielivu, ktorý je jednou z najdôležitejších svetových lodných trás. Cez prieliv prechádza približne 20 percent globálnych dodávok ropy a zemného plynu.
Irán od vypuknutia vojny s USA a Izraelom 28. februára uplatňuje takmer úplné uzavretie prielivu a zároveň navrhol zavedenie poplatkov pre lode, ktoré chcú touto strategickou vodnou cestou prechádzať.
Izrael zažaluje americký denník The New York Times v súvislosti s článkom o sexuálnom násilí voči zadržiavaným Palestínčanom. Vo štvrtok to v spoločnom vyhlásení oznámili kancelárie izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a ministra zahraničných vecí Gideona Saara. TASR o tom informuje podľa správ agentúry AFP a portálu The Times of Israel.
Netanjahu a Saar nariadili podanie žaloby na denník The New York Times za ohováranie. Článok novinára Nicholasa Kristofa označili za „jedno z najodpornejších a najskreslenejších klamstiev, aké boli kedy v modernej tlači publikované proti štátu Izrael“.
Zmienený článok, zverejnený v pondelok, je založený na výpovediach 14 mužov a žien z Izraelom okupovaného Západného brehu Jordánu, ktorí uviedli, že boli sexuálne napadnutí izraelskými osadníkmi alebo príslušníkmi izraelských bezpečnostných zložiek.
Kristof v texte uviedol, že Palestínčania mu opísali „vzorec izraelského sexuálneho násilia voči mužom, ženám a dokonca aj deťom zo strany vojakov, osadníkov, vyšetrovateľov z tajnej služby Šin Bet a najmä väzenských dozorcov“.
Podľa jeho slov neexistujú dôkazy, že izraelskí lídri nariadili znásilňovanie, no v uplynulých rokoch vybudovali bezpečnostný aparát, v ktorom sa sexuálne násilie stalo jedným zo „štandardných operačných postupov“ Izraela a „hlavným prvkom zlého zaobchádzania s Palestínčanmi“.
Izraelský rezort diplomacie tento článok odmietol tvrdiac, že je založený na „neoverených zdrojoch napojených na siete spojené s Hamasom“. Zároveň denník obvinil, že svoj článok zámerne vydal v deň, keď Izrael zverejnil správu o tom, že militanti palestínskeho hnutia Hamas pri útoku na Izrael zo 7. októbra 2023 „systematicky využívali sexuálne násilie“.
Sociálna sieť X miliardára Elona Muska sa v Spojenom kráľovstve zaviazala posilniť postupy proti nezákonnému obsahu a spracúvať nahlásené príspevky s teroristickým a nenávistným obsahom v priemere do 24 hodín od nahlásenia. V piatok to uviedol britský úrad pre kontrolu a dohľad nad mediálnym a telekomunikačným trhom (Ofcom).
Úrad uviedol, že platforma X bude zároveň povinná obmedzovať prístup k účtom spojeným so zakázanými teroristickými organizáciami pôsobiacimi v Británii. Regulátor dodal, že ak sa tieto ciele podarí naplniť, pôjde o jedny z najprísnejších bezpečnostných opatrení pre používateľov tejto siete na svete.
Spoločnosť X sa tiež zaviazala, že počas jedného roka bude
Ofcomu predkladať štvrťročné správy o svojom výkone, aby mohol priebežne vyhodnocovať účinnosť prijatých opatrení.
Regulátor uviedol, že program dohľadu nad veľkými sociálnymi sieťami spustil už v roku 2025 s cieľom zabezpečiť, aby mali dostatočné systémy na boj proti nelegálnemu obsahu.
Britský úrad zároveň upozornil, že posilnenie opatrení prichádza v čase zvýšených obáv, ktoré súvisia s viacerými nedávnymi antisemitskými útokmi v krajine. Ofcom dodal, že napriek novým záväzkom X „ešte zostáva veľa práce“.
Sociálna sieť Elona Muska, ako aj jeho spoločnosť zaoberajúca sa umelou inteligenciou xAI, sú v Británii predmetom dvoch vyšetrovaní týkajúcich sa pornografických obrázkov generovaných jej chatbotom Grok. Jedno vyšetrovanie začal Ofcom, druhé britský regulátor na ochranu údajov (ICO). Podobné vyšetrovania boli spustené aj v celej Európskej únii.
Copyright © TASR 2026
V Rusku odsúdili v neprítomnosti na osem rokov väzenia šéfredaktora nezávislej stanice Dožď Tichona Dzjadka. Dôvodom sú správy o zločinoch ruských vojakov v ukrajinských mestách Buča a Irpin na začiatku invázie v roku 2022.
Súd uznal Dzjadka za vinného zo šírenia klamlivých správ o ruskej armáde a z porušenia povinností vyplývajúcich zo statusu takzvaného zahraničného agenta.
Kde sa Dzjadko nachádza, nie je známe. Ruské ministerstvo spravodlivosti ho zaradilo na zoznam zahraničných agentov v roku 2022, potom ho niekoľkokrát pokutovali za chýbajúce označenie zodpovedajúce tomuto statusu.
Vlani naňho ruské úrady vydali zatykač a zaradili ho na zoznam teroristov a extrémistov, píše Mediazona.
Európska komisia by do leta mohla predložiť návrh normy obmedzujúcej používanie sociálnych sietí deťmi v záujme ich bezpečia na internete. Vyhlásila to predsedníčka EK Ursula von der Leyenová, podľa ktorej mnohé krajiny Európskej únie volajú po zavedení vekovej hranice pre sociálne siete.
EÚ čiastočne rieši bezpečnosť detí v digitálnom prostredí v už platnom nariadení o digitálnych službách (DSA), podľa nemeckej političky to však nie je dostatočné a veľké internetové firmy ako Meta či TikTok nerobia dosť, aby kontrolovali vek svojich užívateľov, obmedzili návykovosť či filtrovali škodlivý obsah.
"Otázka nie je, či by mladí ľudia mali mať prístup k sociálnym médiám. Otázka je, či by sociálne médiá mali mať prístup k mladým ľuďom," povedala šéfka exekutívy Únie v Kodani na európskej konferencii venovanej umelej inteligencii a deťom. Narážala tým na fakt, že firmy na mladých ľudí cielia reklamu aj vo veku, keď sú zraniteľní, prechádzajú emocionálnym vývojom a nemajú plne rozvinuté kritické myslenie.
Brusel podľa von der Leyenovej zriadil komisiu expertov, ktorá v súčasnosti skúma možnosti, ako obmedziť negatívne dopady sociálnych sietí na deti a mladých ľudí. Na základe výsledkov jej práce by do leta mal v komisii vzniknúť návrh záväzných pravidiel, o ktorom by potom rokovali členské štáty a Európsky parlament.
Desiatka európskych krajín vrátane Francúzska, Španielska či Dánska v súčasnosti pripravuje vlastné pravidlá pre vekové obmedzenia na sieťach. V Česku sa za zákaz sociálnych sietí pre deti do 15 rokov tento rok vyslovili prezident Petr Pavel a premiér Andrej Babiš. Takmer všetky únijné krajiny potom volajú po vyhodnotení možností, ako zlepšiť bezpečnosť detí na internete, uviedla šéfka EK.
"Deti nie sú tovar a žiadna technologická spoločnosť vo svete by nemala mať možnosť s nimi tak zaobchádzať," podotkla šéfka exekútívy Únie. Popri možnom obmedzení veku sa chce podľa nej EK tento rok venovať aj návykovej podobe sietí.
Mediálne impérium vybudované vládou bývalého maďarského nacionalistického premiéra Viktora Orbána, ktoré bolo pilierom jeho 16 rokov trvajúcej vlády, sa po prehraných voľbách rýchlo rozpadá. Počas prvých týždňov po voľbách, ktoré s drvivou prevahou vyhrala stredopravicová opozícia vedená Péterom Magyarom, boli odvolané vedúce postavy niektorých z najvýznamnejších proorbánovských médií a bol zrušený vlajkový spravodajský program televízie TV2, píše agentúra Reuters.
Tón vo verejnoprávnych médiách sa zmenil cez noc, pričom viac opozičných hlasov sa objavilo ešte predtým, než Magyar formálne prevzal moc. Proorbánovskí influenci medzitým prakticky zmizli zo sociálnych sietí. Sú to prvé trhliny v Orbánovom prísne kontrolovanom mediálnom systéme, ktorý má pod novou vládou, ktorá zložila prísahu tento týždeň, prejsť premenou. Magyar, ktorý verejnoprávne médiá označil za "továreň na klamstve", prisľúbil obnovenie slobody tlače, vytvorenie nového mediálneho zákona a tiež nového mediálneho úradu.
Konzervatívci v Európe a Spojených štátoch oslavovali ostrieľaného nacionalistu Orbána ako strojcu "neliberálnej demokracie", ale voliča unavila hospodárska stagnácia a obvinenia z korupcie. Magyarova strana Tisza tak vo voľbách 12. apríla ukončila Orbánovu vládu a získala v parlamente dvojtretinovú väčšinu potrebnú na zrušenie Orbánových ústavných zmien.
Lídri Európskej únie Maďarsko pozorne sledujú ako precedenčný prípad ohľadom obnovenia systému demokratických bŕzd a protív. Sloboda médií bola jednou z kľúčových záležitostí v oblasti právneho štátu, kvôli ktorej sa Orbánova vláda často dostávala do sporu s Bruselom. V Orbánovej ére sa štátne médiá ocitali pod stále väčšiu kontrolu vlády a niekoľko súkromných médií bolo buď uzavretých, alebo ich prevzali provládni podnikatelia.
Maďarsko kleslo v rebríčku slobody tlače organizácie Reportéri bez hraníc z 23. miesta v roku 2010 na tohtoročné 74. miesto. Orbánova vláda pritom poprela, že by na médiá vyvíjala tlak, a tvrdila, že spĺňa štandardy EÚ v oblasti slobody médií.
Najobľúbenejšia maďarská televízna stanica TV2 po voľbách prepustila šéfredaktorku spravodajstva a stiahla z vysielania svoju vlajkovú spravodajskú reláciu. Jej majiteľ, proorbanovský podnikateľ Miklós Vaszily, minulý týždeň spravodajskému serveru 444.hu povedal, že program bol zrušený kvôli "erózii jeho značky". Moderátori spravodajstva TV2 pred voľbami podporovali Orbána.
Minulý týždeň bol odvolaný šéfredaktor proorbánskeho spravodajského webu Index. Stalo sa to po tom, čo portál priznal, že dokument, ktorý zverejnil a ktorý mal údajne odhaľovať Magyarov tajný program zvyšovania daní, "nebol ekonomickým plánom strany Tisza". Falošný dokument bol pritom kľúčovým prvkom Orbánovej kampane proti Magyarovi. Index sa k tomu, kto ho vytvoril, nevyjadril.
Medzitým skupina mladých proorbánovských influencerov nazývajúca sa Megafón drasticky obmedzila počet svojich krátkych videí publikovaných na facebooku, ako vyplýva z prehľadu webu Lakmusz, ktorý sa zaoberá overovaním faktov.
Vo večerných správach štátnej televízie M1 sa po voľbách rýchlo prejavili známky zmeny. Podľa štúdie think-tanku Republikon jej spravodajstvo prevažne zvýhodňovalo Orbána, zatiaľ čo predstavitelia opozície vykresľovalo negatívne; týždeň po voľbách sa však objavili rozmanitejšie hlasy a spravodajstvo sa stalo vyváženejším.
"Chceli by sme skutočne vyvážené a objektívne spravodajstvo," povedal Magyar v stredu po úvodnom zasadnutí svojej vlády. V jednom z prvých dekrétov, ktoré vydal ako premiér, nariadil "komplexnú a okamžitú" revíziu verejnoprávnych médií a ich financovanie.
Vytvorenie skutočne vyvážených verejnoprávnych médií však bude podľa analytikov výzvou. Reportérka verejnoprávnej televízie v rokoch 2016 až 2018 Krisztina Baloghová na facebooku popísala, ako podľa nej editori požadovali, aby správy zodpovedali vládnej línii. "Raz ma požiadali, aby som našla lekára, ktorý by pred kamerou povedal, že migranti sú nebezpeční, pretože šíria choroby," napísala. Orbánovu popularitu zvyšovala kampaň zameraná proti prisťahovalcom.
Gábor Polyák, šéf mediálneho oddelenia budapeštianskej Univerzity Loránda Eötvösa, sa domnieva, že úspech pri pretváraní médií bude závisieť od politickej vôle aj právnych reformách. "Ak politická elita prijme, že úlohou žurnalistiky je kritizovať a udržiavať si odstup od politiky, potom môže fungovať dobre takmer akékoľvek verejnoprávne médium," uviedol Polyák.
Ďalším pilierom Orbánovho mediálneho systému bol konglomerát KESMA združujúci takmer 500 médií, vrátane všetkých regionálnych novín, ktorý v roku 2018 založili jeho spojenci. Magyar uviedol, že zastaví prílev štátnej reklamy do tejto skupiny a preskúma jej vznik, ktorý bol vyňatý z kontroly hospodárskej súťaže. Takýto krok by skupinu KESMA tvrdo zasiahol, myslí si Polyák. Veľké médiá ako TV2 alebo Index by mohli prežiť vďaka veľkému počtu divákov, ale regionálne tlačené noviny by mohlo čakať uzavretie. Zmena by tiež mohla obnoviť trhovú súťaž a zvýšiť príjmy nezávislých médií.
Minister kultúry Oto Klempíř (za Motoristov) počíta s presadením zákona o médiách verejnej služby so zmenou ich financovania. V zavedení normy do praxe bude podľa neho vládna koalícia "obrovsky rýchla". Klampiar to povedal v dnešnej debate televízie Nova Za päť minút dvanásť. Podľa exministra kultúry a poslanca Martina Baxu (ODS) je navrhnutá norma paskvíl a opozícia bude jej prijatiu vehementne brániť.
Podľa predlohy by Český rozhlas (ČRo) a Česká televízia (ČT) mali namiesto poplatkov dostávať pevnú čiastku zo štátneho rozpočtu. Z neho Klempířov návrh stanovuje pre ČT na budúci rok 5,74 miliardy korún. Tento rok televízia hospodári so sumou 8,5 miliardy korún. ČRo by mal získať 2,07 miliardy korún, teda o 400 miliónov menej ako v tomto roku z poplatkov. Zámer kritizujú odborníci, opozícia aj vedenie oboch médií. Pracovníci ČT a ČRo vstúpili 22. apríla do štrajkovej pohotovosti. Žiadajú vládu, aby od zámeru upustila.
"Ja to dotiahnem, ja to vydržím, ja to presadím, pretože jednoducho chcem," povedal Klempíř. Na otázku, kedy by mohol byť zákon účinný, niekoľkokrát zopakoval: "Budeme obrovsky rýchli."
Motoristi čelia kritike za to, že vo vláde zmenili názor, do médií verejnej služby pôvodne zasahovať nechceli. Klampíř ešte ako kandidát na ministra pri svojom predstavení prezidentovi mal na svojich podkladoch napísané, že verejnoprávne médiá sú "zlatý grál". Teraz sa strana odvoláva na sľub zrušenie poplatkov z programového vyhlásenia. "Vládna koalícia sa k tomuto kroku zaviazala. Nemôžeme ako lojálny člen vládnej koalície s tým nebyť," uviedol Klempíř Povedal, že "ústupok" nie je správne slovo na označenie súhlasu so zmenou médií za to, že Motoristi dostali do programu kabinetu svoje zámery.
Podľa Baxy by prijatie zákona narušilo stabilitu českého mediálneho trhu. Poslanec povedal, že sa na ňom médiá verejné služby dopĺňajú s komerčnými, majú zhodu o rozdelení podielu na reklame a poplatky sú únosné. Verí, že sa normu presadiť nepodarí. "Je to rozbitie systému, ktorý funguje desaťročia. Neexistuje objektívny dôvod, aby dochádzalo k zmene... Budeme tomu fakt vehementne brániť, je to nápad zlý," povedal Baxa.
Podľa exministra je Klempiřova norma paskvíl. Argumentoval kritikou aj veľkým množstvom pripomienok od ostatných ministerstiev. "Sám ste paskvil," povedal Baxovi Klempíť. Po pár minútach sa mu za svoj výpad ospravedlnil.
Mesačný poplatok za službu Českej televízie činí 150 korún a za Český rozhlas 55 korún. Vláda v programovom vyhlásení píše, že chce ich zrušením znížiť záťaž pre občanov a firmy. Ľudia v núdzi či s niektorými handicapmi už dnes ale platiť nemusia. Podľa Baxy by po prijatí zákona vzrástli výdavky štátneho rozpočtu. Namiesto domácností by tak prispievali všetci, a to aj na úroky z dlhov štátu, podotkol poslanec ODS.
Copyright © ČTK 2026
