MEDIA NEWS WEEK
Libanonské proiránske hnutie Hizballáh sa počas víkendu ostro ohradilo proti videu, ktoré odvysielala jedna z libanonských televízií a v ktorom sú jeho príslušníci zobrazení ako postavy z mobilnej hry Angry Birds. Informovala o tom agentúra AFP. Video zverejnila v piatok na sociálnej sieti X televízia LBCI. Zobrazuje bojovníkov Hizballáhu vrátane ich vodcu Naíma Kásima ako vtáky z hry Angry Birds. Niektorí z bojovníkov sú vyobrazení s vestami samovražedných atentátnikov a prakmi, zatiaľ čo izraelskú armádu predstavujú zelené prasiatka vykonávajúce útoky alebo pilotujúce drony v tvare prasiat.
Hizballáh reagoval vyhlásením, že video obsahuje „urážlivé a lacné nadávky, ktoré znižujú politickú diskusiu na odpornú úroveň“. Hnutie zároveň vyzvalo svojich podporovateľov, aby sa nenechali „zatiahnuť“ do kontroverzie, ktorú podľa neho „organizujú nepriatelia hnutia odporu“.
Televíziu LBCI v 80. rokoch založila kresťanská strana
Libanonské sily (LF), ktorá je odporcom hnutia Hizballáh. Televízia sa však neskôr od tejto politickej strany dištancovala a snaží sa vystupovať ako nezávislé médium.
Stúpenci Hizballáhu, pobúrení najmä zosmiešnením Kásima, ktorý je zároveň popredným šiitským duchovným, na satirické video reagovali zverejňovaním znevažujúcich obrázkov maronitského patriarchu kardinála Bišára Butrusa Ráía, čo malo za následok kritické reakcie aj zo strany politických predstaviteľov.
Libanonský prezident Džúzíf Awn vo vyhlásení „odsúdil akékoľvek útoky na predstaviteľov kresťanských a moslimských náboženských komunít, ako aj na duchovné osobnosti v Libanone“. Zároveň vyzval občanov, aby sa zdržali osobných urážok, najmä vzhľadom na okolnosti, ktorým krajina v súčasnosti čelí a ktoré si vyžadujú celonárodnú solidaritu.
Predseda libanonského parlamentu a spojenec Hizballáhu Nabí Barrí odsúdil „kampane urážok a útoky na náboženské a národné symboly bez ohľadu na ich zdroj alebo formu, či už v médiách alebo online“.
Libanonský premiér Nawáf Salám vyzval občanov, aby „preukázali maximálnu obozretnosť, odmietli nenávistné prejavy a zabránili tak tomu, aby bola krajina vtiahnutá do ničivého rozvratu“.
Napriek relatívnej slobode prejavu v Libanone - v porovnaní s inými arabskými krajinami - sú tamojšie médiá, umelci a komici opakovane terčom kritiky, ak sa ich tvorba dotkne politických alebo náboženských predstaviteľov, doplnila AFP.
Libanon bol vtiahnutý do vojny na Blízkom východe 2. marca, keď Hizballáh začal odstreľovať raketami Izrael, aby pomstil zabitie iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího, ktorý zahynul 28. februára - v prvý deň americko-izraelských leteckých úderov na Irán.
Prímerie medzi Izraelom a Libanonom začalo platiť 17. apríla a pôvodne malo na základe dohody už vypršať, ale prezident USA Donald Trump 23. apríla oznámil, že bude predĺžené o tri týždne.
Libanonské ministerstvo zdravotníctva v sobotu popoludní oznámilo, že od obnovenia bojov 2. marca bolo v Libanone v dôsledku izraelských útokov zabitých najmenej 2659 ľudí a ďalších 8183 utrpelo zranenia.
Rusko v utorok obmedzilo internetové služby pre mnohých používateľov v Moskve. K tomuto obmedzeniu došlo pred plánovanou prehliadkou pri príležitosti Dňa víťazstva. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Tento rok Rusko sprísnilo kontrolu internetu, zablokovalo mobilné služby a prinútilo milióny ľudí využívať virtuálne privátne siete (VPN). Podľa oponentov ruského prezidenta Vladimira Putina ide o pokus posilniť domácu kontrolu po viac ako štyroch rokoch vojny na Ukrajine.
Kremeľ tvrdí, že obmedzenie zaviedli s cieľom zaistiť bezpečnosť pre zvýšené riziko ukrajinských dronových útokov.
Šesť reportérov agentúry Reuters v Moskve uviedlo, že v utorok im nefungoval mobilný internet v rôznych častiach hlavného mesta. Z mnohých štvrtí Moskvy bolo stále možné telefonovať.
Ruskí operátori tvrdia, že problémy s mobilným internetom môžu byť aj v nasledujúcich dňoch. Podobné upozornenie vydala aj štátna banka Sberbank.
Taxislužba najväčšej ruskej internetovej spoločnosti Yandex zase upozornila na možné problémy pri online objednávaní taxíkov.
Reuters konštatuje, že k najnovším obmedzeniam internetu v Rusku dochádza len dva dni pred prehliadkou na Červenom námestí 9. mája na pamiatku víťazstva nad nacistickým Nemeckom.
Tohtoročná udalosť – piata od začiatku invázie na Ukrajinu – sa uskutoční bez prehliadky ťažkých zbraní, ako sú obrnené vozidlá a rakety. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov naznačil, že jednou z motivácií bola bezpečnostná hrozba a úspechy ukrajinských vzdušných útokov hlboko v ruskom vnútrozemí.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že Rusko si „nemôže dovoliť vojenskú techniku a obáva sa bzučania dronov nad Červeným námestím“. „To hovorí za všetko. Dokazuje to, že teraz nie sú silní,“ konštatoval.
K obmedzeniam internetu zároveň došlo po oznámení plánovaného prímeria, ktoré Kyjev aj Moskva ohlásili v pondelok. Rusi chcú zastaviť boje v dňoch 8. a 9. mája počas osláv Dňa víťazstva. Ukrajinský prezident na to uviedol, že budú dodržiavať vlastné prímerie už od stredajšej polnoci miestneho času (utorok 23.00 h SELČ).
Z Ruska utiekla jedna z členiek online skupiny Šarlátová labuť (Alyj lebeď) Sofia Čepiková. Jej členovia vyzývali na protesty proti vládnym internetovým obmedzeniam a ona sama utiekla po prepustení z väzenia, kde údajne čelila tlaku bezpečnostných zložiek. TASR o tom píše podľa ruského spravodajského serveru Verstka.
Dvadsaťročná Čepiková nezávislým novinárom povedala, že online hnutie Šarlátová labuť vzniklo začiatkom tohto roka, keď ruské úrady začali zavádzať prísnejšie kontroly internetu.
„Cítim sa lepšie ako kedykoľvek predtým... Žiadny strach, žiadna úzkosť,“ povedala pre Verstku. Je prinajmenšom treťou členkou skupiny, ktorá utiekla po nedávnom zatýkaní ľudí spojených s touto skupinou.
Čepikovú 20. apríla zatkli a odsúdili na 15 dní odňatia slobody za rušenie verejného poriadku. Tvrdí, že vo väzení ju agenti ruskej bezpečnostnej služby (FSB) prinútili nahrať video, v ktorom sa sama usvedčuje. Neskôr bolo použité ako dôkaz pri vyšetrovaní údajného sprisahania s cieľom zavraždiť predstaviteľov regulačného úradu Roskomnadzor, zodpovedného za obmedzenia internetu.
„To, čo som povedala vo videu, bol len naučený scenár... ani som nevedela, o čom hovorím,“ povedala po prepustení z väzenia 3. mája.
Skupina Šarlátová labuť získala popularitu vďaka TikToku, kde sa v polovici marca objavili videá s výzvou prísť 29. marca na zhromaždenia za neblokovanie prístupu na internet v rôznych mestách vrátane Bolotného námestia v Moskve. Súvisiaci internetový obsah moderovali mladí ľudia vo veku 14 až 20 rokov, informovala Verstka.
Niektoré z videí používali kódovaný jazyk vrátane príspevkov so žiadosťou o pomoc pri hľadaní „stratenej mačky“ v konkrétnom čase a na konkrétnom mieste.
Ruské úrady odmietli schváliť tieto zhromaždenia a napriek tomu na niektorých miestach ľudia prišli protestovať, čo sa skončilo niekoľkými zatknutiami. V jednom z rozhodnutí súdu sa citujú správy v čete Šarlátovej labute ako napríklad: „Našou pozíciou je pokojný protest za digitálnu slobodu a neblokovaný internet.“
Ruské úrady obhajujú rastúce obmedzenia internetu ako nevyhnutnú ochranu pred útokmi ukrajinských dronov a tým, čo označujú za teroristickú činnosť.
Lokálne a komunitné médiá sú pilierom regiónov a ich obyvateľov. Asociácia rádií Slovenska (ARS) na to poukázala v súvislosti so zisteniami európskej komparatívnej analýzy Local and community media in Europe.
„Štúdia vychádza z porovnania 27 členských štátov Európskej únie a piatich kandidátskych krajín a je postavená na dátach Media Pluralism Monitor (MPM) z rokov 2020 až 2023, ktorý hodnotí zdravie mediálnych ekosystémov v Európe a identifikuje hrozby pre pluralitu a slobodu médií,“ priblížil prezident ARS Ivan Antala.
Regionálne, lokálne a komunitné médiá vychádzajú v tomto hodnotení ako nenahraditeľná súčasť mediálnej krajiny. „Nie preto, že by boli menšou verziou veľkých médií. Ale preto, že sú bližšie k ľuďom, miestam, miestnej kultúre, hudbe aj ku každodennému životu komunít, ktoré oslovujú,“ zdôraznil prezident ARS. „V čase, keď je mediálny priestor stále viac formovaný globálnymi platformami, algoritmicky distribuovaným obsahom a centralizovanou výrobou obsahu, rastie hodnota médií, ktoré zostávajú blízko ľuďom,“ skonštatoval.
O význame regionálnych rádií v tomto kontexte hovorí aj člen rady Asociácie rádií Slovenska a riaditeľ Trnavského rádia Dušan Vančo. „Nie sú to len stanice, ktoré vysielajú do konkrétneho územia. Sú to médiá, ktoré rozumejú svojmu prostrediu, jeho témam, náladám aj špecifikám,“ upozornil.
Komunitné médiá majú podľa člena rady ARS Andreja Brníka z komunitného rádia Aetter zasa osobitnú hodnotu v tom, že vytvárajú priestor pre hlasy, ktoré by inak mohli zostať nevypočuté. „Pomáhajú budovať spolupatričnosť, dávajú priestor menším skupinám, lokálnym iniciatívam aj témam, ktoré sú pre ľudí dôležité v ich bezprostrednom okolí,“ vysvetlil.
Zástupcovia ARS zdôraznili aj kultúrny a hudobný rozmer regionálnych a komunitných rádií. „Práve na regionálnej a lokálnej úrovni dostávajú priestor miestni interpreti, malé festivaly, komunitné podujatia, regionálne tradície, jazykové špecifiká či príbehy, ktoré by vo väčších médiách často vôbec nezazneli,“ vysvetlili.
Európska vysielacia únia (EBU) ako organizátor pesničkovej súťaže Eurovízie (Eurovision Song Contest) urobila výnimku z pravidiel a fínska huslistka Linda Lampeniusová bude počas finálového vystúpenia hrať naživo na svojom nástroji. TASR o tom píše podľa fínskeho verejnoprávneho vysielateľa YLE.
Klasicky vzdelaná huslistka Linda Lampeniusová (známa aj pod umeleckým menom Linda Brava) reprezentuje Fínsko vo Viedni spolu so spevákom Petom Parkkonenom a skladbou Liekinheitin (Plameňomet).
Pesničková súťaž Eurovízie má prísne pravidlá. Súťažiaci môžu zvyčajne iba spievať a inštrumentálna časť ich skladby je v skutočnosti nahrávka púšťaná ako sprievodná stopa k ich spevu.
Ak speváka alebo speváčku na pódiu sprevádzajú gitaristi, bubeníci a ďalší hudobníci, zvyčajne ide o playback a hru na nástroj iba predstierajú. Dôvodom je rýchly harmonogram vystúpení, čo neumožňuje rýchlo meniť zvukové nastavenia pre mnoho účinkujúcich a zabezpečiť, aby boli ich nástroje rovnako dobre pripravené, ozvučené a naladené.
Počas skúšok Lampeniusová ukázala, že situáciu zvládne, a EBU jej hru naživo schválila. Obaja vystupujúci bez problémov zvládli prvú generálnu skúšku vo Viedni, keď zvyšok hudobnej stopy nahral Fínsky rozhlasový symfonický orchester.
Podľa medzinárodných stávkových kancelárií má Fínsko 35 až 43-percentnú šancu na víťazstvo. Medzi ďalších hlavných favoritov patria Dánsko, Grécko, Francúzsko, Ukrajina a Izrael, hoci stávkové kurzy sa podľa bookmakerov často dramaticky menia po generálkach a semifinálových vystúpeniach.
Elon Musk ostro kritizoval francúzske úrady, ktoré vyšetrujú jeho sociálnu sieť X pre podozrenia zo zasahovanie do francúzskej politiky. TASR o tom píše podľa agentúry AFP.
Úrady preverujú od januára 2025 obvinenia, že na Muskovej sieti X (predtým známej ako Twitter) sa okrem zasahovania do francúzskej politiky tiež popieral holokaust, šírili sa sexuálne deepfaky a najnovšie je podozrivá aj zo spoluúčasti na šírení obrázkov sexuálneho zneužívania detí.
V reakcii na príspevok o najnovšej fáze vyšetrovania Musk v piatok napísal vo francúzštine: „Sú falošnejší ako čokoládové euro a homosexuálnejší ako plameniak v neónovej baletnej sukni!“
Musk je tiež spoluvlastník spoločností SpaceX a Tesla. V prípade platformy X je vyšetrovaný spolu s jej bývalou generálnou riaditeľkou Lindou Yaccarino. Nedávno nereagoval na predvolanie francúzskej justície na neformálny pohovor.
Už v skoršom príspevku vo francúzštine označil francúzskych sudcov za „mentálne retardovaných“ po razii v parížskej kancelárii spoločnosti X v polovici februára.V čase razie sociálna sieť postup úradov nazvala zneužívaním súdneho konania s politickými motívmi a poprela akékoľvek pochybenie. Platformu X agentúra AFP kontaktovala so žiadosťou o komentár, ale odmietla sa vyjadriť k Muskovým najnovším vyjadreniam.
Minister kultúry Oto Klempířr (za Motoristov) v utorok rokoval so zástupcami odborových organizácií Českej televízie (ČT) a Českého rozhlasu (ČRo). Odbory pred dvoma týždňami vyhlásili časovo neobmedzenú štrajkovú pohotovosť kvôli chystanému vládnemu zákonu o médiách verejnej služby, ktorý okrem iného prevádza ich financovanie z poplatkov na štátny rozpočet. Podľa vyhlásenia ministerstva kultúry (MK) zaslaného ČTK sa podarilo v niekoľkých kľúčových oblastiach návrhu nájsť zhodu nad konkrétnou podobou návrhu. Odbory uviedli, že tlmočili ministrovi obavy z budúcnosti, chcú sa zúčastniť rokovaní chystanej pracovnej skupiny k zákonu, varujú aj pred chystanou poslaneckou novelou.
Klampíř minulý týždeň o návrhu rokoval so zástupcami Rady ČT, tento týždeň so zástupcami Rady ČRo a dnes so zástupcami odborových organizácií. "Uistili sme, že navrhovaný model stojí na stabilnom a predvídateľnom financovaní prostredníctvom mandatórnych výdavkov zo štátneho rozpočtu. To by malo eliminovať každoročné spory o rozpočet a zároveň naplniť požiadavky Európskeho aktu o slobode médií (EMFA) na predvídateľnosť financovania a podporu ďalšieho rozvoja médií," uviedlo ministerstvo.
Podpredsedníčka nezávislej odborovej organizácie ČT Praha Zuzana Bančanská oznámila, že zástupcovia zamestnancov oboch verejnoprávnych médií tlmočili ministrovi obavy z budúcnosti. "Tie vyvoláva predložený vládny návrh zákona o médiách verejnej služby, predovšetkým časť o zmene ich financovania," dodala.
Návrh, ktorý predstavil Klampíř, prevádza financovanie ČT a ČRo z poplatkov na štátny rozpočet a zároveň im na budúci rok uberá 1,4 miliardy korún, z toho miliardu ČT a 400 miliónov rozhlasu. Poplatky tvoria podstatnú časť výnosov verejnoprávnych médií. Príjmy z poplatkov sú tento rok v ČT naplánované na 6,7 miliardy korún a v ČRo na takmer 2,5 miliardy. "Zástupcovia odborov sa s ministrom zhodli, že je potrebná dlhšia a hlbšia diskusia o navrhnutom zákone a požiadali ho, aby boli začlenení do expertnej skupiny, ktorú avizoval premiér Andrej Babiš (ÁNO)," dodala Bančanská. Klampiar to podľa nej sľúbil.
Vládnej novele má predchádzať poslanecký návrh, ktorý poplatky neruší, ale oslobodzuje od nich napríklad samostatne žijúcich seniorov nad 75 rokov alebo firmy do 50 zamestnancov. Platiť by mal od posledného štvrťroka alebo od začiatku budúceho roka. Návrh by podľa prvých odhadov ČT aj ČRo pripravil o stovky miliónov korún. Pred návrhom podľa Bančianske odbory tiež varovali. "Podľa odborníkov by uviedol ČT a ČRo do finančne neriešiteľnej situácie," dodala.
Podľa ministerstva sa podarilo na dnešnom stretnutí objasniť množstvo otázok "A v niekoľkých kľúčových oblastiach bola nájdená zhoda nad konkrétnou podobou návrhu," informoval úrad. Dialóg s relevantnými partnermi podľa ministerstva bude pokračovať.
Klampíř trvá na tom, že predloha garantuje pokračovanie nezávislosti ČT aj ČRo, odborári podľa neho môžu vzniesť návrhy na ďalšie garancie v pripomienkovom konaní. Podľa odborov by návrh viedol k rozkolísaniu rozpočtu a hromadnému prepúšťaniu a médiá by nemohli napĺňať svoje poslanie.
Vyhlásenie ministerstva kultúry, podľa ktorého sa podarilo v debate o zákone o médiách verejnej služby v niekoľkých kľúčových oblastiach návrhu nájsť zhodu, sa podľa úradu nevzťahovalo na schôdzku so zástupcami odborových organizácií Českej televízie (ČT) a Českého rozhlasu (ČRo), ale k celej sérii doterajších rokovaní. Ministerstvo to oznámilo ČTK. Odbory ČRo aj ČT sa proti pôvodnej formulácii v utorok ohradili.
Minister kultúry Oto Klempíř (za Motoristami) o návrhu postupne rokoval so zástupcami Rady ČT, Rady ČRo a nakoniec s odbormi. Ministerstvo potom uviedlo, že diskusie pomohli objasniť množstvo otázok av niekoľkých kľúčových oblastiach je zhoda a porozumenie nad konkrétnou podobou návrhu. Podľa úradu sa toto zhrnutie týkalo všetkých stretnutí, nielen posledného rokovania s odbormi.
"Považujeme reakciu odborov za trochu unáhlenú. V našom vyjadrení sme netvrdili, že bola nájdená úplná zhoda so všetkými účastníkmi rokovania a vo všetkých bodoch. Mali sme tým na mysli, že počas doterajších schôdzok došlo v niektorých kľúčových otázkach k posunu v porozumení jednotlivým častiam návrhu a vyjasneniu ich zmyslu," uviedol úrad vo vyjadrení.
Odbory v utorok odmietli, že by sa podarilo nájsť zhodu nad niektorými kľúčovými oblasťami. \"Upozornili sme na mnoho nezrovnalostí predloženého vládneho návrhu zákona a sme presvedčení, že súčasný systém financovania verejnoprávnych médií je funkčný a nie je potrebné ho meniť,\" oznámila podpredsedníčka nezávislej odborovej organizácie ČT Praha Zuzana Bančanská.
Ministerstvo rešpektuje, že odbory majú k návrhu ďalej výhrady, uviedol úrad. "A že sme ich zatiaľ nepresvedčili o všetkých parametroch navrhovaného riešenia. Práve preto považujeme pokračovanie dialógu za dôležité. Pri takej dôležitej zmene je pochopiteľné a úplne prirodzené, že sa veci posúvajú postupne," stojí vo vyhlásení, ktoré zdôrazňuje tiež nutnosť otvorenej a vecnej diskusie a hľadania čo najširšej zhody nad budúcim fungovaním a stabilným financovaním verejnoprávnych médií.
Návrh, ktorý predstavil Klampíř prevádza financovanie ČT a ČRo z poplatkov na štátny rozpočet a zároveň im na budúci rok uberá 1,4 miliardy korún, z toho miliardu ČT a 400 miliónov rozhlasu. Poplatky tvoria podstatnú časť výnosov verejnoprávnych médií. Príjmy z poplatkov sú tento rok v ČT naplánované na 6,7 miliardy korún a v ČRo na takmer 2,5 miliardy.
Vládnej novele má predchádzať poslanecký návrh, ktorý poplatky neruší, ale oslobodzuje od nich napríklad samostatne žijúcich seniorov nad 75 rokov alebo firmy do 50 zamestnancov. Platiť by mohol od posledného štvrťroka alebo od začiatku budúceho roka. Návrh by podľa prvých odhadov ČT aj ČRo pripravil o stovky miliónov korún.
Významní knižní vydavatelia v USA žalujú spoločnosť Meta Platforms. Vydavatelia sú presvedčení, že Meta zneužila ich knihy a novinové články na trénovanie umelej inteligencie.
Žalobu podali spoločnosti Elsevier, Cengage, Hachette, Macmillan a McGraw Hill. Tvrdia, že Meta bez povolenia využila obsah nimi vydaných románov, učebníc či vedeckých článkov, a požadujú bližšie nešpecifikované finančné odškodné.
„Masové porušovanie autorských práv zo strany spoločnosti Meta nie je pokrokom vo verejnom záujme,“ uviedla prezidentka Asociácie amerických vydavateľov Maria Pallante. „AI nikdy riadne nevyužije svoj potenciál, ak budú technologické podniky uprednostňovať pirátske weby pred vedeckou činnosťou a imagináciou,“ dodala. Meta avizuje, že sa bude brániť.
Spoločnosť Meta prevádzkuje napríklad populárne sociálne siete Facebook a Instagram či komunikačnú platformu WhatsApp. Ponúka tiež množstvo produktov založených na AI vrátane rôznych četovacích systémov.
Copyright © ČTK 2026
