SLOVAK RADIO NEWS
Slovenský rozhlas (SRo) má po takmer trojmesačnom rozpočtovom provizóriu schválený rozpočet a programový koncept na tento rok. Rozhlasová rada rozpočet schválila 9 hlasmi, dvaja členovia rady boli proti a štyria sa zdržali. Časť rady totiž nesúhlasí so znením uznesenia, v rámci ktorého sa schválil aj rozpočet. Tvrdí, že je nelogické a jeho jednotlivé časti sa popierajú. Uznesenie sa začína konštatovaním, že návrh rozpočtu SRo na rok 2009 nezohľadňuje vo svojej vnútornej štruktúre potreby poslucháčov Rádia Patria, Rádia Devín a Rádia_FM. Ďalej sa v ňom konštatuje, že manažment SRo nepredložil v dostatočnom predstihu návrh na riešenie vysielania Rádia Patria, čím spôsobuje výhrady a nespokojnosť poslucháčov. Až nasledovne rada v texte uznesenia schvaľuje rozpočet. Na záver ním zaväzuje generálnu riaditeľku SRo Miloslavu Zemkovú, aby v súlade s informáciami, ktoré predložila rade, rozhlas zabezpečil financovanie strednovlných vysielačov na dokrytie príjmu maďarského vysielania Patrie do 30. júna a aby nerobila rekonštrukciu 10. a 11. poschodia, v časti týkajúcej sa tzv. newsroomov. Za uznesenie hlasovali: Michal Dzurjanin, Igor Gallo, Ľubomír Guman, Eva Jaššová, Peter Jezný, Alexander Koreň, Ondrej Patarák, Jozef Ševec a Vladimír Valovič.
Rada zároveň neschválila návrh uznesenia, ktoré predložil člen rady Vladimír Talian. Talian v ňom navrhol popri schválení rozpočtu aj záväzok pre generálnu riaditeľku SRo Zemkovú realizovať jej projekt dokrytia strednovlným signálom maďarského vysielania Rádia Patrie územie Bratislavy, Žitného ostrova a Košíc a ich okolia. Návrh získal šesť hlasov, ostatní sa zdržali. Časť rady, ktorá hlasovala za Talianov návrh, tvrdí, že schválené uznesenie v časti venovanej riešeniu situácie poslucháčov maďarského vysielania Patrie, ktorí majú slabý alebo žiadny príjem, je príliš všeobecné. Rada mala podľa nich v uznesení určiť, na konkrétne akom území SR má rozhlas zlepšiť jeho príjem maďarského vysielania - posilniť vysielače alebo postaviť nové. Chcela o častiach uznesenia, ktoré nakoniec prešlo, hlasovať samostatne, no tento návrh rada neschválila.
Ide o prvý vyrovnaný rozpočet rozhlasu za približne posledných 20 rokov upozornila počas dnešného mimoriadneho rokovania Rozhlasovej rady k rozpočtu členka rady Mária Hlucháňová. Návrh rozpočtu SRo pre ten rok počíta s celkovými nákladmi 28 980 714 € (873 073 000 Sk) a rovnako vysokými výnosmi. Rozhlas ako inštitúcia verejnej správy totiž nemôže zostavovať stratové rozpočty. To bol dôvod, prečo už v návrhu rozpočtu SRo nepočítal s financovaním stredných vĺn, pre ktoré bol dlhodobo v strate. Preto z nich odišiel 2. februára. Ročné náklady na stredné vlny sú 1,16 mil. € a vysielanie Patrie na stredných vlnách bolo podľa vedenia SRo udržateľné len vtedy, ak by dostali od štátu dotáciu. To však rozhlas nepredpokladá, lebo povinnosť štátu financovať vysielanie na stredných vlnách bola v zákone o SRo do roku 2008. Vedenie SRo odchod zo stredných vĺn plánovalo ku koncu tohto roka. Šéfka rozhlasu to avizovala už v projekte, s ktorým ju Rozhlasová rada zvolila. Ku skoršiemu riešeniu sa manažment rozhodol pre finančné problémy.
Trojmesačné rokovanie o rozpočte podľa predsedu Rozhlasovej rady Igora Galla spôsobili snahy rady o zmeny najmä v súvislosti s odchodom Rádia Patria zo stredných vĺn. Ako povedal pred hlasovaním o rozpočte, nemalo by zmysel, ak by rada automaticky schvaľovala všetko, čo jej vedenie predloží.
Rozpočtové provizórium platilo od 18. decembra a podľa Zemkovej ho dodržiavali všetci zamestnanci SRo, vrátane manažmentu, až na jedného člena Rozhlasovej rady. Podľa informácií z rozhlasu je týmto členom Jozef Ševec, ktorý si vo verejnoprávnej tlačovej agentúre TASR nechal zverejniť platenú správu, tzv. OTS a vyúčtovanie za to predložil vedeniu SRo. To za správu zaplatiť odmietlo.
Rozpočet rada odmietla po prvýkrát vlani 17. decembra. Následne k nemu nezaujala stanovisko 21. januára ani 18. februára. Neúspešné bolo aj mimoriadne rokovanie o rozpočte zvolané na 25. februára. Nemohlo sa totiž začať pre nízky počet zúčastnených členov rady. Pokračovalo až dnes, po dvojtýždňovej pauze. Rozhlas v rozpočtovom provizóriu mohol hradiť len zákonné platby, nemohol si dovoliť napríklad zvyšovanie miezd či investície do technológií.
© 2009, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Americký denník New York Times, ktorý zápasí s krízou v odvetví, predal svoju centrálu na Manhattane za 225 miliónov USD (179,07 milióna eur). Novinám patril 58-% podiel v 52-poschodovom mrakodrape, ktorý bol dokončený ešte len v roku 2007.
Denník si 21 poschodí, ktoré obsadzuje, bude teraz prenajímať od kupca, ktorým je investičná spoločnosť W.P. Carey & Co. Dnes o tom informovala New York Times Company. Nájomné na prvý rok predstavuje 24 miliónov USD.
New York Times podobne ako ostatní americkí vydavatelia novín bojuje s poklesom čítanosti, predaja a prepadom príjmov z reklamy. Jednou z príčin terajšej situácie je samozrejme aj hospodárska kríza. Denníku okrem toho v máji vyprší úverová linka vo výške 400 miliónov USD.
Vydavateľstvo si už pred nedávnom zaobstaralo kapitálovú injekciu 250 miliónov USD od mexického miliardára Carlosa Slima. Ďalšia úverová linka vo výške 400 miliónov USD bude splatná v roku 2011.
Informovala o tom agentúra DPA. 
