Literárny fond sa opäť chystá oceňovať novinársku tvorbu. Nominácie možno posielať do 31. januára. Výbor Sekcie pre žurnalistiku a novinársku fotografiu oceňuje pozoruhodné tvorivé výkony v oblasti tlače i elektronických médií z predošlého roka, chce podporiť kvalitnú masmediálnu tvorbu. Cenu možno získať v troch kategóriách: publicistika (tlač, rozhlas, televízia); spravodajstvo (tlač, rozhlas, televízia, tlačové agentúry) a novinárska fotografia. Autorom musí byť občan Slovenskej republiky.
Nominácie môžu podávať jednotliví autori, šéfredaktori, katedry žurnalistiky a členovia výboru sekcie. Tvorca sa môže uchádzať o cenu s maximálne tromi súťažnými príspevkami, ktoré treba zdokumentovať. Ak ide o tlač, musí svoje dielo podložiť príspevkami v tlačenej alebo elektronickej podobe na nosičoch CD alebo DVD vo formáte PDF alebo DOC. V prípade elektronických médií musí byť súčasťou prihlášky príslušná kazeta, CD či DVD. K novinárskej fotografii je nevyhnutné pripojiť príslušnú snímku. Príspevky v podkategóriách rozhlas a televízia musia obsahovať aj stručnú anotáciu. K súťažným prácam predloženým v jazyku národnostných menšín je nevyhnutné priložiť preklad príspevku do slovenského jazyka.
V prihláške treba uviesť meno autora, adresu bydliska, e-mailovú adresu, kategóriu, názov súťažného príspevku, presný názov a adresu masmédia, kde bolo dielo uverejnené a dátum uverejnenia. Porota nebude brať do úvahy nekompletné prihlášky ani práce, ktoré autor zaradil do nesprávnej kategórie, prípadne prihlásil viac ako tri príspevky. Prihlásené práce sa nevracajú. Prihlášky, súťažné príspevky a anotácie je potrebné predložiť v troch exemplároch.
Cena za novinársku tvorbu pozostáva z diplomu a finančnej odmeny vo výške tisíc eur. V každej kategórii udelí výbor sekcie spravidla dve prémie do 500 eur. Práce navrhnuté na výročnú cenu posúdi odborná porota, ktorú menuje výbor Sekcie pre žurnalistiku a novinársku fotografiu. Návrhy na cenu je potrebné poslať do 31. januára na adresu Literárny fond, Grösslingová 55, 815 40 Bratislava 1. Štatút ceny je uverejnený na internetovej stránke www.litfond.sk v kolónke Ceny a súťaže.
Informovala námestníčka riaditeľa Literárneho fondu Eva Sokolová.
© 2011, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
© 2011, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Pretrvávajúci rozruch okolo nového maďarského mediálneho zákona nepoškodí šesťmesačné predsedníctvo Maďarska v Európskej únii. Vyhlásila to v piatok pred novinármi v Budapešti po rozhovoroch s maďarským ministrom zahraničných vecí Janosom Martonyim šéfka zahraničnej politiky EÚ Catherine Ashtonová.
Rotujúce predsedníctvo EÚ poskytuje každému členskému štátu príležitosť určiť svoju agendu v takých oblastiach ako spravodlivosť a ekonomika. Prvé predsedníctvo Maďarska však zatienil spor okolo mediálneho zákona.
Keď sa Ashtonovej spýtali na jej názor na vyjadrenia odsudzujúce Maďarsko za jeho nový zákon, politička zaujala odmietavý postoj.
"Nereagujem na vyjadrenia, ktoré sú len pokusmi podkopať to, čo je pre Maďarsko dôležitou úlohou," odpovedala Ashtonová.
"Pokiaľ ide o mňa, máme silný vzťah," dodala šéfka európskej zahraničnej politiky.
Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso dnes bude rokovať s maďarským premiérom Viktorom Orbánom. Naznačil, že sa budú týkať aj maďarského mediálneho zákona, ktorý podľa kritikov môže viesť k štátnej cenzúre.
Maďarský premiér Orbán priznal, že vlna medzinárodnej kritiky ohľadne mediálneho zákona, prijatého vlani 21. decembra, znamenala pre Maďarsko "zlý začiatok" šesťmesačného predsedníctva EÚ.
Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Ashtonová predstúpila dnes pred novinárov hneď, ako ukončila rozhovory s maďarským kolegom Martonyim. Rokovania sa podľa jej slov dotýkali jej nedávnej cesty na Ďaleký východ, ako aj Iránu a Sudánu.
Ashtonová a Martonyi sa pred médiami zmienili o dôležitosti nadchádzajúceho summitu Východného partnerstva, ktorý sa má konať v máji v Maďarsku. Lídri EÚ na tomto v poradí druhom summite budú viesť rozhovory so svojimi kolegami zo šiestich bývalých sovietskych republík Arménska, Azerbajdžanu, Gruzínska, Moldavska, Ukrajiny a Bieloruska.
Európska únia zamietne ponuku Iránu uskutočniť prehliadku iránskych jadrových zariadení, vyhlásila ďalej Ashtonová.
Ponuku Iránu označila za "vítaný krok", ale túto úlohu by podľa nej mala uskutočniť Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE), patriaca pod OSN.
Ashtonová povedala, že inšpekcia iránskych jadrových zariadení je "úlohou a zodpovednosťou" MAAE. Tým naznačila, že EÚ neprijme ponuku Iránu.
"Dúfam, že Irán zabezpečí, aby mohla MAAE robiť svoju prácu a pokračovať v nej," vyhlásila Ashtonová. "Mám taký názor, že aj keď sa na toto pozvanie nepozerám negatívne, nie je našou prácou preverovať zariadenia a hodnotiť to, čo majú za povinnosť hodnotiť inšpektori."
Irán nedávno pozval na prehliadku svojich jadrových zariadeniach Maďarsko ako predsedajúcu krajinu EÚ a ďalšie štáty vrátane Ruska, Číny a Kuby, ale nepozval Spojené štáty americké. Navrhovaný termín prehliadky je 15. a 16. januára.
Existujú podozrenia, že iránsky jadrový program je zameraný na výrobu jadrových zbraní, ale Teherán to popiera.
Rok 2010 bol rokom politických zmien na Slovensku. Vládu Roberta Fica vystriedal kabinet Ivety Radičovej. Za šesť mesiacov prežil úspechy, ale aj problémy. Najviac sa dôvera v koalícii otriasla pri voľbe generálneho prokurátora. Prioritou vládneho štvorlístka zostáva ozdravenie ekonomiky. Od nového roka platí viacero zmien, ktoré zasiahli do života bežných ľudí. Aký bude rok 2011?
To sú témy prvej diskusnej relácie O 5 minút 12 v novom roku. Slovenská televízia ju odvysiela v nedeľu, 9. januára 2011 od 11.55 na Jednotke. S moderátorom Radovanom Slobodníkom budú diskutovať exkluzívni hostia. Pozvanie prijali najvyšší ústavní činitelia SR - prezident Ivan Gašparovič, predseda NR SR Richard Sulík a predsedníčka vlády Iveta Radičová.
Hosťami Zlatice Puškárovej v relácii Na telo v nedeľu 9. januára 2011 budú: minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) a exminister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD).
Témami budú Situácia v rezorte vnútra a Darí sa slovenskej polícii chytať aj veľké ryby?
Maďarský mediálny zákon jednoznačne má za cieľ umlčať kritiku, ohroziť redakčnú nezávislosť a najmä výrazne znefunkčniť pluralitu médií. Tvrdí to predseda Slovenskej asociácie novinárov (SAN) Štefan Dlugolinský v stanovisku asociácie.
"Prijatím zákona sa v Maďarsku zavádza koncentrácia moci, ktorá povedie k posilneniu exekutívy a následnému vzniku totalitného štátu," upozorňuje s tým, že maďarský mediálny zákon vybočuje z Európskych štandardov slobody novinárov pracujúcich v médiách.
"Poslanci maďarského parlamentu prijali na začiatku 21. storočia takú normu, ktorá dnes v európskom priestore nemá obdobu," zdôrazňuje SAN, ktorá zároveň vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s prijatým zákonom.
Záverečné časti právnej normy prijal maďarský parlament 21. decembra minulého roka. Zákon, ktorý zaväzuje k vyváženému spravodajstvu aj komerčné médiá, bude platiť pre všetky druhy médií vrátane tlačených a internetových.
V súvislosti s maďarským mediálnym zákonom vyslovila svoje obavy aj Európska aliancia tlačových agentúr (EANA), a to v liste, ktorý zaslala budapeštianskemu parlamentu.
"Vedenie aliancie (EANA) od leta 2010 sleduje kroky, ktoré urobila maďarská vláda pre zmenu mediálneho zákona. Vedenie EANA sa pripája k početným médiám a ľudskoprávnym organizáciám, ktoré vyjadrili hlboké znepokojenie s tým, že zákon spájajúci sa s médiami sa odvracia od základných princípov slobody tlače," píše sa v liste Erika Nyléna, tajomníka aliancie združujúcej tlačové agentúry z 31 krajín, ktorý poskytol maďarskej agentúre MTI.
© 2011, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
riaditeľovi RTVS bude protizákonné
Blížiace sa koaličné rokovania o generálnom riaditeľovi Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) nebudú mať až taký turbulentný priebeh, ako má voľba generálneho prokurátora. Pre TASR to uviedol politológ Grigorij Mesežnikov s tým, že kým generálny prokurátor je súčasťou ústavného systému, riaditeľ RTVS je vysoký verejný funkcionár, no jeho politický význam je o nejaký stupienok nižší. "Očakávam, že bude viacero záujemcov o túto funkciu. Myslím si, že koalícia presadí odborného nominanta, nie straníckeho v podobe človeka blízkeho konkrétnej strane. Bude to asi človek vyznávajúci hodnoty tejto koalície, určite nie priaznivec socialistických alebo nacionalistických myšlienok. Ale skôr to bude odborník," prognózoval Mesežnikov. Isté riziko vidí politológ v tom, že sa objavia aj kandidáti s prepojením na mediálny biznis. "Ale vzhľadom na to, že táto koalícia je nastavená skôr na odbúravanie podobných väzieb, aby nedochádzalo k prieniku partikulárnych záujmov do výkonu verejnej funkcie, tak asi dajú prednosť ľuďom, ktorí nemajú takéto spojenia," domnieva sa. Napriek tomu, že rezort kultúry riadi nominant SaS Daniel Krajcer, Mesežnikov si nemyslí, že novým generálnym riaditeľom musí byť človek tejto strany. "Podľa mňa zavážia argumenty odborného charakteru a možno aj absencia väzieb, ktoré môžu výkon tejto funkcie komplikovať. Skôr očakávam diskusie okolo toho, nie o tom, ktorej strane je kandidát bližší," dodal. Otázku odbornosti nového šéfa RTVS vidí trochu inak Miloslava Zemková, ktorá inštitúciu z poverenia predsedu NR SR Richarda Sulíka (SaS) dočasne riadi. V online diskusii portálu aktualne.sk na margo svojej potenciálnej kandidatúry do tejto funkcie podotkla, že treba brať do úvahy aj politické aspekty voľby. "Obávam sa totiž, že máloktorý zo 150 poslancov NR SR bude skutočne projekty kandidátov čítať. Keďže nepatrím k žiadnej politickej strane, mohol by byť práve s mojou osobou v parlamente problém," uviedla. Proces hľadania šéfa RTVS sa oficiálne spustí už v najbližších dňoch. Ako pre TASR povedala hovorkyňa rezortu kultúry Eva Chudinová, Výbor NR SR pre kultúru a médiá musí do 10. januára uverejniť výzvu na podávanie prihlášok na funkciu generálneho riaditeľa a členov rady. Následne bude plynúť 15-dňová lehota, počas ktorej môžu kandidáti predkladať svoje projekty. Po jej uplynutí by mala pracovná komisia zložená zo zástupcov štyroch koaličných strán rokovať o tom, koho odporučia parlamentu zvoliť. Na čele komisie bude minister Krajcer.
Copyright © TASR 2010
„ Trvám na svojom výroku, že naša strana o štyri roky bude zostavovať vládu. Môžem ho prehodnocovať len v tom smere, ako sa vykonáva tvrdá práca na to, aby sa to stalo pravdou. Čo je pre mňa zaujímavé, že nastupuje veľmi intenzívne nová, mladá generácia a dostáva tu veľký priestor. Hlási sa dosť takých ľudí, ktorí majú záujem o politiku. Bude treba postaviť pre Slovensko aj iné typy politikov, aj iné videnie sveta. Inak sa budeme motať v kruhu a nedostaneme sa z neho von. Kto môže počítať s tým, že vo voľbách bude ďalej sľubovať a po voľbách nič neplniť? Raz to poznanie ľudí prekročí hranicu, že takých nebudú chcieť.„Musím mať nositeľov posolstva. A nositelia posolstva si musia posolstvo osvojiť a potom ho sprostredkovať. Preto nik nemôže očakávať, že sa to urobí z večera do rána, lebo prebudovávať stranu je ťažšie, ako zakladať novú. Urýchľovačom môže byť buď sociálny vývoj, transponencia vonkajšieho sociálneho nepokoja do prostredia Slovenska, alebo vzájomné chyby vo vnútri parlamentu a vládnej koalície.“ Vladimír Mečiar
"Spôsob a štýl, akým Marty svoju správu napísal, mi pripomína propagandu Josepha Goebbelsa. Podtón týchto pamfletov je rasistický." Hashim Thaci
„ Keďže pôjde o dva ekonomicky nezávislé integrované okruhy, nie je možnosť, že televízia svojimi dlhmi a neschopnosťou finančne stiahne rozhlas na dno. A naozaj si tu nerobím pre seba nejaké chodníčky, ja mám toľko práce, že 80 percent ponúk musím odmietať a nepotrebujem ďalšiu robotu v STV. Ja som presne ten typ človeka, ktorý si myslí, že sa dá s vecami pohnúť, ak nebudeme všetci nadávať po kaviarňach a potom sa zase rozídeme domov, do svojich nešťastných životov s pocitom, že sa s tým nedá nič robiť. „ Zuzana Fialová
" V ostatnom období sa politická strana Smer nezastaví takmer pred ničím. Otvorene hovorí o veľkej koalícii s SDKÚ – DS a účelovo koketuje i s maďarskou stranou HÍD, pričom hovorí o lojalite maďarských spoluobčanov. Najnovšie sa Smer zapojil do diskusie k iniciatíve ministra vnútra odmeňovať udavačov a prosí ľudí, aby neudávali susedov. Sme radi, že sme stranu Smer – SD našimi vyjadreniami opäť inšpirovali - SNS totiž ostro protestovala proti snahe ministra Lipšica odmeňovať udavačov ako prvá z politických strán. Udavači sú červíci bez nároku na odmenu – toto naše vyjadrenie rezonovalo vo všetkých mienkotvorných médiách. Sme skutočne potešení, že strana Smer začína preberať naše myšlienky a presvedčenia, a pevne veríme, že sa podľa nich bude správať aj v budúcnosti pri riešení problémov. Niet predsa krajších princípov ako národný, kresťanský a sociálny. Vyjadrili sme vážnu obavu, že ľudia začnú zneužívať nedokonalosť zákonov na riešenie susedských a súkromných sporov. Upozornili sme, že štát má dostatok mechanizmov na boj s trestnými činmi, len ich nedostatočne využíva. Špeciálne zákony, špeciálni sudcovia, špeciálne tímy sú cestou do pekla. Buď krajina funguje so všetkými nešpeciálnymi mechanizmami, alebo je v nej niečo choré a scestné. V návrhoch zákonov o preukazovaní majetku sa predbiehali páni Lipšic aj Fico. Smer zákon o preukazovaní pôvodu majetku napokon účelovo presadil. Politická elita nemôže podliehať účelovosti, a ak tomu tak je, stane sa to isté, čo v starom Ríme - po republike príde cisárstvo a diktatúra jednotlivcov. Nie všetky podania sú udania. Neviem identifikovať zdroj informácií, ktoré hovoria, že obsahom podaní v zmysle platného zákona sú susedské malichernosti. Určite ani jedno zo zákona dané oznámenie nie je udaním. Za tieto podania nik oznamovateľom neplatí a zatiaľ nik nepreukázal zneužitie zákona. Samozrejme, zákonu chýba zodpovednosť voči tej osobe, ktorá také oznámenie zneužije. Jedno je však isté, tento zákon platí, a hoci účelovo rieši problematiku, zbytočne vnáša medzi ľudí zlo, ale nabádať verejnosť na jeho nerešpektovanie nie je správna cesta. Ďakujeme predstaviteľom Strany Smer – SD, že tak podporujú naše konkrétne myšlienky - neprekáža nám to, naopak: snahu o vyháňanie zlého ducha zo spoločnosti nesmierne oceňujeme." Andrej Danko, prvý podpredseda SNS
"Fico má evidentne strach sám zo seba, respektíve z hlasu podobného tomu jeho a snaží sa urobiť všetko preto, aby zvrátil nezvrátiteľné. Koalícia ale určite nebude tancovať tak, ako on píska. Bude tak, ako sa dohodla koalícia a Fico môže vyskakovať aj štyri metre štyridsať." Igor Matovič
"Nie je nutné meniť zákony len preto, že sú vystavené zahraničnej kritike. Predtým než budeme čokoľvek hodnotiť, počkáme si, ako sa to osvedčí v praxi.“ Zoltán Kovacs, štátny tajomník pre komunikáciu Maďarska
„ V súčasnosti predsedá v záhrade Európskej únie maďarský cap. „ Ján Slota
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vyzvala bieloruskú vládu, aby zastavila útoky proti nezávislým novinárom a prepustila tých, čo sú za mrežami.
Predstaviteľka OBSE pre slobodu médií Dunja Mijatovičová vyjadrila "hlboké znepokojenie nad bezprecedentnou vlnou násilia, zastrašovania, zatýkania a trestného stíhania novinárov, ktoré sa začalo po prezidentských voľbách 19. decembra".
Napísala to v liste adresovanom bieloruskému ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Martynovovi, informovala v stredu OBSE.
Mijatovičová poukázala predovšetkým na zatknutie Iriny Chalipovej, korešpondentky ruských novín Novaja Gazeta, a Natalie Radinovej, redaktorky webového portálu charter97.org.
Tým hrozí až 15 rokov odňatia slobody za organizovanie a účasť na "masovom porušovaní verejného poriadku".
Predstaviteľka OBSE ďalej poznamenala, že bezpečnostné sily vtrhli do redakcie novín Naša Niva, rozhlasovej stanice European Radio for Belarus a televíznej stanice Belsat a skonfiškovali rôzne zariadenia od niekoľkých novinárov pracujúcich v týchto médiách.
Dlhoročný autoritatívny prezident Alexander Lukašenko - často označovaný za "posledného európskeho diktátora" - získal v prezidentských voľbách 19. decembra oficiálne 79,7 percenta hlasov. Po vyhlásení výsledkov vyšli protestovať do ulíc tisíce ľudí. Polícia rozohnala demonštráciu s použitím sily a zatkla viac ako 630 osôb.
Maďarský veľvyslanec v Minsku Ferenc Kontra v stredu uviedol, že Bielorusko by malo prepustiť osoby zadržané počas povolebných protestov, ak má byť pozvané na summit Európskej únie, ktorý sa uskutoční v máji v Maďarsku.
V utorok švédsky minister zahraničných vecí Carl Bildt uviedol, že Lukašenko by sa opäť mohol dostať na zoznam predstaviteľov, ktorí majú zakázaný vstup na územie EÚ. Bieloruský prezident a ďalších 40 predstaviteľov figurovalo v takomto zozname aj po podobných povolebných protestoch v roku 2006.
Európska komisia odmietla kritiku ohľadne toho, že neskoro reagovala na kontroverzný maďarský mediálny zákon. Už tri dni po jeho schválení totiž požiadala vládu v Budapešti o vysvetlenie, vyhlásil v Bruseli nemenovaný hovorca komisie.
"Nikdy nekomentujeme návrhy zákonov členských štátov, nie sme oprávnení sledovať zákonodarnú diskusiu," uviedol ďalej hovorca s tým, že "všetky štáty únie sa musia sami ubezpečiť, či ich zákony sú v súlade s právom únie.
Sociálni demokrati v Európskom parlamente pohrozili sankciami voči Maďarsku. Podľa oznámenia predsedu frakcie Martina Schulza navrhujú zvolať schôdzu výboru pre občianske práva.
Ten by mal preskúmať maďarský mediálny zákon. Tento prieskum by mohol viesť ku krokom, na základe ktorých by odňali Maďarsku hlasovacie právo v únii.
Zdroj: DPA
Copyright © TASR 2011
rulezzzz
Najviac víťazstiev počas udeľovania People's Choice Awards získala rovnako ako minulý rok filmová sága Twilight. Najnovší film zo série s názvom Zatmenie na základe hlasovania verejnosti vyhral v kategórii Najobľúbenejší film, pričom porazil aj snímky ako Počiatok či Iron Man 2. Okrem toho si pripísal na konto cenu ako najobľúbenejší dramatický film a trojica hercov Robert Pattinson, Kristen Stewart, Taylor Lautner si prevzala ocenenie v kategórii Najobľúbenejší herecký tím. Stewart okrem toho zvíťazila aj v kategórii Najobľúbenejšia herečka, a nedala tak šancu ostatným nominovaným hereckým menám Angelina Jolie, Jennifer Aniston, Julia Roberts a Katherine Heigl. Mužské osadenstvo filmu však až také šťastie nemalo, Pattinsona a Lautnera v kategórii Najobľúbenejší herec porazil Johnny Depp, najobľúbenejšou hereckou hviezdou do 25 rokov sa stal Zac Efron. Úspech medzi seriálmi zaznamenal Dr. House (2004), ktorý sa stal najobľúbenejšou seriálovou drámou, predstaviteľ hlavnej postavy Hugh Laurie dostal sošku v kategórii Najobľúbenejší herec televíznej drámy, jeho kolegyňa Lisa Edelstein známa ako doktorka Cuddyová zas zvíťazila v ženskej kategórii. Gregory House sa dokonca stal najobľúbenejším televíznym lekárom. V hudobných kategóriách žiaril Eminem ako najobľúbenejší spevák, najobľúbenejší hip-hopový hudobník a jeho skladba s Rihannou Love The Way You Lie zvíťazila v kategóriách Najobľúbenejšia pieseň a Najobľúbenejšie hudobné video. Katy Perry si odniesla tituly Najobľúbenejšia speváčka a webová celebrita. Informácie zverejnila webová stránka magazínu People. © 2010, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Vo veku 84 rokov zomrel v stredu novinár a spisovateľ, bývalý šéfredaktor časopisu Život a šéfredaktor vydavateľstva Tatrapress Vladimír Babnič. Je držiteľom Ceny Egona Erwina Kischa, Ceny Vojtecha Zamarovského a Ceny Vladimíra Mináča. Agentúru SITA informoval bývalý kolega zosnulého Anton Šteffek.
Vladimír Babnič študoval právo, ktoré však nedokončil. Venoval sa novinárskej a redakčnej činnosti. V rokoch 1951 až 1960 pôsobil najprv ako redaktor a neskôr ako šéfredaktor časopisu Život. Následne bol redaktorom Nového slova, Světa v obrazech a Československej tlačovej kancelárie. V období rokov 1968 až 1969 bol šéfredaktorom Tatrapressu, následne až do roku 1990 pracoval 18 rokov ako redaktor vydavateľstva Šport. Od začiatku 50. rokov uverejňoval poviedky v časopisoch.
Vydal román s povstaleckou tematikou Život, láska moja (1964) a prózu Štepy pre vnukov (1984). Medzitým Babnič vydal knihu o živote zvierat Poľovníckym chodníčkom (1968), knižku pre deti Dravec z Katrinho brala (1984). Naposledy mu vyšli spomienky na udalosti v ČSR v auguste 1968 pod názvom Na večné časy (1998), ako aj knihy Med a blen (2002), Vo veľkej vojne malá vojna (2004).
Spolupracoval s rozhlasom i televíziou. Napísal rozhlasové hry Cyrilko (1958) a Jazmín vonia v jeseni (1964) a je autorom televíznych súťažných relácií Mladému sa svet usmieva (knižne 1962). Okrem toho bol zostavovateľom a spoluautorom turistických sprievodcov a obrazových publikácií.
Životopisné informácie čerpala agentúra SITA z portálu www.databazeknih.cz.
© 2010, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Pozn. Pri reláciách opakujúcich sa každý deň (spravodajstvo, šport, sitcom a pod.) je uvedená relácia s najvyššou hodnotou ratingu za celý týždeň ; © Výskum programu STV
