Správa o stave používania štátneho jazyka na území Slovenskej republiky

Správa o stave používania štátneho jazyka na území

 

Slovenskej republiky

 

MINISTERSTVO KULTÚRY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

 Správa o stave používania štátneho jazyka

na území Slovenskej republiky

IV

MÉDIÁ

Táto časť správy prináša pohľad na súčasnú situáciu v používaní štátneho jazyka v mediálnej sfére – v tlačených a elektronických médiách s dôrazom na používanie spisovnej slovenčiny. Pri jej spracovaní vychádzalo ministerstvo kultúry zo skúseností odboru štátneho jazyka ministerstva kultúry, z jazykovednej analýzy jazykovej kultúry v našich médiách, z písomných podkladov poskytnutých Radou pre vysielanie a retransmisiu, ako aj z informácií a podkladov vyžiadaných od relevantných subjektov mediálnej sféry (verejnoprávne: Rozhlas a televízia Slovenska – obidve organizačné zložky, Tlačová agentúra Slovenskej republiky, viaceré súkromné elektronické médiá, profesionálna stavovská novinárska organizácia). Zohľadnili sme aj informácie poskytnuté niekoľkými slovenskými vysokoškolskými pracoviskami pripravujúcimi študentov v odboroch žurnalistika, masmediálna komunikácia a reklama.

Rozhlas, televízia a periodická tlač vo vysokom rozsahu dokumentujú stav jazyka a kultúry svojej doby. Sú aj obrazom celospoločenského, osobitne i kultúrneho stavu spoločnosti. Týkajú sa prakticky všetkých sfér života a práce nositeľov a používateľov jazyka. Reagujú na domáce a zahraničné svetové udalosti. Preberajú a ďalej šíria zachytené a už jazykovo spracované i obrazové informácie, sledujú život v spoločnosti, v ktorej pôsobia, tvoria a šíria nové informácie. Tak sú v každom období významným zdrojom poznania stavu sveta.

Rozhlasový a televízny prijímač v súčasnosti patrí do základného vybavenia prakticky každej slovenskej domácnosti. Rozhlas a televízia majú veľmi široké programové spektrum. Vysielajú denne takmer 24 hodín. Počúvanosť a sledovanosť je síce značne diferencovaná podľa typu a obsahu konkrétnych programov, platí však, že vplyv rozhlasu a hlavne televízie na spoločnosť je veľmi veľký. Nie je to však len vplyv obsahu samých počúvaných a pozeraných programov, ale aj vplyv jazyka ako autoritatívneho modelu verejného a oficiálneho prejavu.

Jazyk je hlavným informačným nástrojom rozhlasu. Aj v televízii sa podstatné informácie, ktoré sú sprostredkované v obrazovej podobe, vysvetľujú, dopĺňajú a konkretizujú jazykom. To je hlavná úloha televíznych redaktorov, moderátorov a komentátorov. Mediálna sféra môže výrazne ovplyvňovať a formovať podobu a úroveň spisovnej slovenčiny, vplývať na upevňovanie alebo rozkolísanie spisovnej normy.

1. Legislatívna úprava a rámcové dokumenty

Zodpovednosť médií za formovanie jazykového vedomia a za upevňovanie spisovnej normy v spoločnosti sa zdôrazňuje aj v Koncepcii starostlivosti o štátny jazyk Slovenskej republiky z roku 2001, na ktorú nadväzuje ďalší vládny dokument Opatrenia v oblasti štátneho jazyka z roku 2007. V nich sa okrem iného upozorňuje na problém klesajúcej jazykovej úrovne v masovokomunikačných prostriedkoch, ktorá sa prejavuje „častým porušovaním normy slovenského spisovného jazyka vrátane zásad spisovnej výslovnosti a uprednostňovaním cudzích slov na úkor domácich výrazových prostriedkov. Jednou z príčin slabej jazykovej úrovne rečových prejavov profesionálnych používateľov slova je aj nedostatočná (alebo úplne chýbajúca) jazyková príprava mladých začínajúcich redaktorov. Vážnym nedostatkom je aj zanedbanie sústavného jazykového vzdelávania zodpovedných pracovníkov médií.“ V Opatreniach v oblasti štátneho jazyka sú sformulované viaceré konkrétne návrhy, ktorých realizácia by mohla prispieť k zvýšeniu jazykovej kultúry v mediálnej sfére.

Základné pravidlá používania slovenského jazyka v elektronických médiách ustanovuje predovšetkým zákon o štátnom jazyku v § 5 v odsekoch 1 a 2:

§ 5
Používanie štátneho jazyka v niektorých oblastiach verejného styku
(1) Vysielanie rozhlasovej programovej služby a vysielanie televíznej programovej služby sa na území Slovenskej republiky uskutočňuje v štátnom jazyku okrem vysielania
a) inojazyčných televíznych relácií s titulkami v štátnom jazyku alebo s ich bezprostredne nasledujúcim vysielaním v štátnom jazyku,
b) inojazyčných rozhlasových relácií s ich bezprostredne nasledujúcim vysielaním v štátnom jazyku a rozhlasových relácií v regionálnom vysielaní alebo lokálnom vysielaní určených pre príslušníkov národnostnej menšiny vrátane podujatí v priamom prenose,
c) kultúrnych a informačných programov Slovenského rozhlasu do zahraničia,
d) televíznych a rozhlasových jazykových kurzov a relácií s príbuzným zameraním,
e) hudobných diel s pôvodnými textami,
f) v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín v Slovenskom rozhlase,
g) audiovizuálnych diel alebo zvukových záznamov umeleckých výkonov šírených vysielaním v pôvodnej jazykovej úprave spĺňajúcej požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka,
h) audiovizuálnych diel, ktorých dabing v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka bol vyrobený pred nadobudnutím účinnosti osobitného predpisu a ktoré boli odvysielané na území Slovenskej republiky pred nadobudnutím účinnosti tohto osobitného predpisu,
i) pôvodných jazykových prejavov jednotlivých osôb v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka zaradených do spravodajských, publicistických a zábavných televíznych relácií alebo rozhlasových relácií,
j) podujatia v priamom prenose so simultánnym tlmočením do štátneho jazyka v rámci inojazyčnej relácie.
(2) Inojazyčné audiovizuálne dielo určené maloletým do 12 rokov šírené vysielaním musí byť dabované do štátneho jazyka okrem vysielania audiovizuálnych diel určených maloletým do 12 rokov v jazykoch národnostných menšín v rámci inojazyčných televíznych relácií podľa odseku 1 písm. a).

Ako vyplýva z § 11 zákona o štátnom jazyku, pri používaní slovenského jazyka v elektronických, ale aj tlačených médiách (rovnako ako v ostatných oblastiach verejného styku upravených zákonom o štátnom jazyku) sa vyžaduje rešpektovanie spisovnej normy slovenského jazyka (kodifikovanej podoby štátneho jazyka):
 

§ 11
Spoločné a prechodné ustanovenia

(1) Štátnym jazykom sa na účely § 3 až 8 rozumie slovenský jazyk v kodifikovanej podobe podľa § 2 ods. 2; tým sa nevylučuje používanie inojazyčných nových odborných pojmov, termínov alebo pomenovaní nových skutočností, na ktoré sa ešte neustálil a nekodifikoval v štátnom jazyku vhodný rovnocenný výraz, ako aj používanie nespisovných jazykových prostriedkov, ak ide o ich funkčné využitie, najmä v umeleckej tvorbe a v publicistike.

Povinnosť vysielateľov používať vo vysielaní štátny jazyk tak, ako to vyžaduje zákon o štátnom jazyku, je zakotvená aj v zákone č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“) v § 16 ods. 3 písm. e:

 

 

§ 16

Základné povinnosti vysielateľa a poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie

(3) Vysielateľ je povinný

e) zabezpečiť pri vysielaní programov a ostatných zložiek programovej služby používanie štátneho jazyka, jazykov národnostných menšín a cudzích jazykov v súlade s osobitnými predpismi.

2. Rada pre vysielanie a retransmisiu

Dohľad nad používaním slovenského spisovného jazyka v rozhlasovom a televíznom vysielaní zabezpečuje v zmysle zákona o vysielaní a retransmisii Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR). RVR je orgánom verejnej správy, ktorý vykonáva štátnu reguláciu v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.

Ako vyplýva z hodnotiacej správy, ktorú koncom roka 2011 zaslala RVR ministerstvu kultúry, prijala RVR v priebehu piatich rokov (2007 – 2011) 33 podnetov a upozornení na možné porušenie zákona o štátnom jazyku. Situáciu v používaní štátneho jazyka v rozhlasovom a televíznom vysielaní sleduje RVR aj v rámci vlastných pravidelných monitoringov.

V roku 2007 uskutočnila RVR v súvislosti s dodržiavaním ustanovenia § 16 ods. 3 písm. e) zákona o vysielaní a retransmisii jedno správne konanie, v ktorom bola jeho účastníkovi uložená sankcia (upozornenie na porušenie zákona) za nezabezpečenie slovenskej jazykovej verzie pri odvysielaní oznámenia v poľskom jazyku a oznámenia v maďarskom jazyku v rámci reklamných blokov v rozhlasovom vysielaní súkromného vysielateľa.

V roku 2008 uložila RVR v správnom konaní sankcie (upozornenie na porušenie zákona) trom súkromným vysielateľom. V prvom prípade vysielateľ nezabezpečil používanie štátneho jazyka vo vysielaní rozhlasovej programovej služby a odvysielal informácie len v anglickom jazyku. Druhý prípad sa týkal vysielania televíznej programovej služby, v rámci ktorej vysielateľ nezabezpečil v požadovanom rozsahu titulky v štátnom jazyku pri programe odvysielanom v maďarskom jazyku. V treťom prípade išlo o odvysielanie informácií o niekoľkých pripravovaných podujatiach, ktoré odzneli v rámci televíznej programovej služby výlučne v maďarskom jazyku bez použitia titulkov v štátnom jazyku.

V roku 2009 uskutočnila RVR špeciálny monitoring zameraný na jazykovú kultúru vo vysielaní televíznych programových služieb. Monitorovali sa vybraté konkrétne programy odvysielané 17. septembra 2009 v týchto médiách: Slovenská televízia (Správy STV, Reportéri, Drišľakoviny, Hírek), Televízia Markíza (Televízne noviny, Na streche, Česko Slovenská Superstar), Televízia JOJ (Prvé noviny, Noviny TV JOJ, Súdna sieň), TA3 (Hlavné správy, Portrét) a lokálna televízia vysielajúca na národnostne zmiešanom území – Studio Plus TV Veľký Meder (monitorované bolo celé vysielanie z jedného dňa 17. 9. 2009). Okrem toho bol v každej sledovanej televízii monitorovaný jeden reklamný blok (vysielaný pred hlavným spravodajstvom). Ako sa uvádza v Správe o výsledkoch monitoringu zameraného na dodržiavanie § 16 pís. g) zákona č. 308/2000 Z. z. z 1. decembra 2009, RVR zistila viaceré nedostatky, napríklad použitie nespisovných výrazov, bohemizmov, nesprávne (v rozpore so spisovnou normou) použitie spojok, predložiek a predpôn vyslovených moderátormi uvedených programov. Išlo napríklad o použitie tvaru mimo kameru (namiesto mimo kamery), zapíše sa do pamäte divákov (namiesto zapíše sa do pamäti divákov), „Zajtra sa vidíme!“ (namiesto Zajtra sa uvidíme!), nevhodné použitie anglicizmu vystylovať atď. Vzhľadom na to, že zistené nedostatky sa v rámci daného programu vyskytli len ojedinele a celková jazyková úroveň sledovaných programov bola vyhodnotená ako štandardná, RVR nekonštatovala porušenie § 16 pís. g) (poznámka: od 15. decembra 2009 -- § 16 písm. e)) zákona o vysielaní a retransmisii.

V roku 2010 uložila RVR dve sankcie za porušenie zákona dvom súkromným televíznym vysielateľom. V jednom prípade sa uložila sankcia (upozornenie na porušenie zákona) za nezabezpečenie slovenskej jazykovej verzie (titulkov v štátnom jazyku alebo dabingu v štátnom jazyku) pri odvysielaní dvoch upútaviek na filmy, ktoré boli odvysielané iba v anglickom jazyku aj v písanej aj v hovorenej podobe. V druhom prípade vysielateľ odvysielal viacero reklám iba v maďarskom jazyku bez použitia štátneho jazyka (titulkov v štátnom jazyku alebo dabingu v štátnom jazyku). Vzhľadom na to, že v druhom prípade išlo o opakované porušenie zákonnej povinnosti (vysielateľ už bol v predchádzajúcom období na porušenie zákona zo strany RVR upozornený), uložila RVR tomuto vysielateľovi sankciu vo forme finančnej pokuty.

V roku 2011 uložila RVR jednu sankciu (upozornenie na porušenie zákona) súkromnému televíznemu vysielateľovi za odvysielanie upútaviek na viacero filmov iba v anglickom jazyku bez zabezpečenia znenia v štátnom jazyku.

3. Úroveň používania štátneho jazyka v tlačených a elektronických médiách z pohľadu laickej i odbornej verejnosti

Každoročne prichádzajú na ministerstvo kultúry od občanov podnety a sťažnosti týkajúce sa jazykovej úrovne v médiách na Slovensku. Podľa viacerých občanov tento stav jazykovej úrovne profesionálnych používateľov štátneho jazyka nie je vyhovujúci. Ich podnety a postrehy poukazujú na časté chyby, ktoré sa objavujú v médiách. Niekoľko úryvkov z podaní adresovaných ministerstvu kultúry uvádzame v prílohe č. 8. Najčastejšie sa v podaniach vyskytovali témy, ako napríklad nízka jazyková kultúra v slovenských denníkoch, nadmerné preberanie cudzích slov, časté používanie bohemizmov a anglicizmov, nízka jazyková úroveň hovorenej slovenčiny v elektronických médiách, nesprávne použitie geografických názvov. Časté chyby sa vnímajú v štylistike, gramatike a výslovnosti.

Aj odborníci (teoretici aj praktici) na žurnalistiku a masmediálnu komunikáciu upozorňujú na nepriaznivý trend, ktorý sa prejavuje v ignorovaní základných pravidiel používania slovenského jazyka v niektorých médiách. Z tohto hľadiska najkritickejšie hodnotia jazyk internetových portálov (elektronických novín), ktoré svojím pravopisom a štylistikou „dosahujú“ úroveň slabšieho žiaka základnej školy. Zarážajúce je i to, že samých redaktorov opravujú ich vlastní čitatelia, blogujúci, a to hlavne pravopis čísloviek, zámen, vybrané slová, predložkové väzby atď. Ako vyplýva z vyjadrení odborníkov, ani mnohé televízie a rádiá pri všetkej svojej snahe používať spisovný jazyk sa nevyhnú rôznym chybám. Ide predovšetkým o fonetické nedostatky (mäkká výslovnosť, znelostná asimilácia, splývavá výslovnosť, melódia vety a pod.), lexikálne nedostatky (neúmerné množstvo anglicizmov, cudzích slov, bohemizmov, významových kontaminácií, slangových výrazov a pod.), nesprávne skloňovanie a ďalšie. Z pohľadu odborníkov sú svetlou výnimkou len niektoré programy Slovenského rozhlasu, v ktorých sa dôsledne dbá o dodržiavanie jazykovej úrovne. Zriedkavo v nich počuť aj mäkkú, ľubozvučnú slovenčinu. [1]

Jazykovedci venujúci sa danej problematike upozorňujú, že pri posudzovaní jazykovej úrovne v médiách treba mať na pamäti, že jazyk nemôže dobre fungovať, nemôže dobre plniť svoje úlohy, ak jeho používatelia neovládajú jeho systém, ale ani vtedy, keď ho pre akékoľvek príčiny porušujú, keď jednotlivci nerešpektujú systémovo zakotvené a aj v príručkách a učebniciach opísané jazykové normy. Vtedy totiž vznikajú medzi podávateľom a prijímateľom komunikačné poruchy: prijímateľ musí v procese dorozumievania „opravovať“ prijatú formu, musí ju reinterpretovať do podoby podľa platnej a ním osvojenej normy alebo sa sám musí adaptovať na normu podávateľa. Úkony reinterpretácie však oslabujú pozornosť počúvajúceho (prijímateľa) voči pokračujúcemu signálovému toku, lebo hovoriaci svoje vybočenia z noriem obyčajne nevníma a v reči pokračuje. Prijímateľovou reinterpretáciou (opravovaním) sa prerušuje (hoci aj vo veľmi krátkych časových úsekoch) plynulosť komunikácie, lebo počúvajúci sa v procese reinterpretácie musí v pamäti vracať k práve počutému. Pri čítaní sa opakovane musí vracať k tej istej časti textu. Rozdeľuje a rozptyľuje sa jeho pozornosť. Proces prijímania sa spomaľuje. Dorozumievanie sa sťažuje.

Vážne komunikačné ťažkosti vznikajú aj pre technické príčiny: pre zlú artikuláciu (najnovšie sa u nás rozširuje aj uvoľnená, ležérna artikulácia), neprimerané tempo, nevhodnú intenzitu a dynamiku reči, intonačné nejasnosti atď. Komunikácia je hladká a bezporuchová iba vtedy, keď je úplný súlad medzi odosielateľom a prijímateľom vo vzťahu k forme i obsahu správy. Vo verejných a oficiálnych prejavoch je na to predpokladom poznanie a rešpektovanie jazykových noriem spisovného prejavu.

Miera významu rešpektovania jazykových noriem závisí teda aj od spoločenskej vážnosti komunikačného procesu. Verejné oznamovacie prostriedky, verejné televízne a rozhlasové stanice, ale aj denná tlač a publikácie sa podľa svojho určenia a charakteru automaticky (spontánne, prirodzene) zaraďujú do sféry oficiálnosti, do kategórie najvážnejších prejavov. Preto sa v nich spontánne (aj podvedome) očakáva aj jazyková verejnosť a oficiálnosť, teda používanie spisovného jazyka, u nás spisovnej slovenčiny. Z predchádzajúceho vyplýva, že sa vo verejnom a oficiálnom kontakte musia rešpektovať normy (poriadok, organizácia čiže systém) spisovnej slovenčiny. Napriek tomu na strane profesionálnych používateľov spisovnej slovenčiny v médiách denno-denne pretrvávajú viaceré nedostatky, ktorými sa podrobnejšie zaoberá príloha č. 9. Poznámky v tejto prílohe nevyčerpávajú problematiku dnešnej kultúry slovenčiny v médiách. Sú len príkladmi toho, kde sa stretávame s najčastejšími chybami, na čo by sa mala sústrediť pozornosť tých, ktorí verejne vystupujú, ale aj tých, ktorí sa o kultúru slovenčiny, o jej stav a vývin starajú alebo by sa o to mali starať.

Okrem sebakontroly a vzdelávania sa tých, čo hovoria, čo verejne vystupujú, mali by v inštitúciách, ako je rozhlas a televízia systematicky, trvalo pracovať aj odborníci – jazykovedci ako školitelia, konzultanti, posudzovatelia, mali by – ako to bolo kedysi – zasadať redakčné rady a iné rady so spoluúčasťou konzultantov a školiteľov. Hodnotenie (a to aj finančné hodnotenie) redaktorov a moderátorov by sa malo uskutočňovať aj s vážnym prihliadaním na ich jazykovú kultúru.

Nové prvky v spoločnosti a snaha priblížiť sa zahraničnej kultúre sa prejavujú aj prostredníctvom jazyka. Okrem nadbytočného používania cudzích slov, najmä anglických slov a anglicizmov, je to napríklad aj odmietanie prechyľovania ženských priezvisk, čím sa v skutočnosti (u niektorých nositeliek) formálne signalizuje odmietanie slovenského občianstva alebo sa vytvára ambivalentnosť identity (rod a príslušnosť) ich nositeliek: prípad Kirschner (namiesto Kirschnerová) alebo Cibulka (namiesto Cibulková). Jednotlivo sa môžeme stretnúť vo verejných prejavoch aj s odmietaním prechyľovania zahraničných ženských priezvisk (Merkel namiesto Merkelová), čo je v rozpore so zákonitosťami spisovnej slovenčiny. Z našej slovnej zásoby sa viditeľne strácajú slovenské slová a namiesto nich máme anglikanizmy in, cool, wow, job, comp, meeting a ďalšie. Samozrejme, aj bohemizmy: prachy, pusa, díky, moc, tvorčí atď.

Z poskytnutých informácií a študijných plánov viacerých slovenských vysokoškolských pracovísk pripravujúcich študentov v akreditovaných študijných odboroch žurnalistika, masmediálna komunikácia a reklama vyplýva, že výučba na bakalárskom, magisterskom i doktorandskom stupni štúdia prebieha v štátnom jazyku s dôrazom na dodržiavanie spisovnej formy slovenského jazyka a pestovanie jazykovej kultúry. Podľa zhodného vyjadrenia vzdelávacích inštitúcií majú študenti dostatok možností a príležitostí na to, aby počas vysokoškolského štúdia získali požadovaný rozsah poznatkov z danej oblasti, ako aj návyk systematicky aj naďalej zveľaďovať túto zložku svojej profesionálnej kompetencie. V tom sú však medzi jednotlivými študentmi výrazné rozdiely. Kým časť z nich spravidla nemá s gramatikou, pravopisom a výslovnosťou výraznejšie problémy, sú aj niektorí takí, pre ktorých bolo napríklad potrebné zaviesť na niektorých vysokých školách voliteľný predmet Ortografia. Súčasťou prípravy na pôsobenie v mediálnej sfére sú viaceré odborné predmety, napríklad povinný päťsemestrový kurz s názvom Súčasný slovenský jazyk, ktorý obsahuje jednotlivé čiastkové lingvistické disciplíny (ortoepia, lexikológia, morfológia, syntax a štylistika). Ďalším predmetom je napríklad Kultúra mediálneho jazyka. Otázky jazykovej kultúry sa vyučujú a sledujú v rámci predmetov Rétorika, Hlasové cvičenia, Redaktor pred mikrofónom, Redaktor pred kamerou, Interpretácia textu, Štylistika 1 – 3, Žurnalistické žánre 1 – 3, Mediálny ateliér, Kreatívne štúdiá, Pravopisné praktikum atď. Otázky z teórie spisovného jazyka, jazykovej kultúry a jazykovej politiky sú na všetkých vysokoškolských pracoviskách zakomponované aj do viacerých okruhov tém v rámci záverečnej štátnej skúšky, a to na bakalárskom aj magisterskom stupni štúdia.

4. Závery

Z informácií a podkladov, ktoré zaslali na ministerstvo kultúry viaceré subjekty mediálnej sféry, vyplýva, že predpokladajú dobrú znalosť spisovnej slovenčiny (obrazovej aj zvukovej formy jazyka) u svojich redaktorov a moderátorov pri nástupe do zamestnania a viaceré majú aj vypracovaný systém eliminovania nedostatkov v používaní spisovného jazyka v rozhlasovom a televíznom vysielaní a v tlači. V poslednom období však v našom spoločenskom prostredí zaznamenávame tendencie voľne posudzovať mieru záväznosti a komunikačnej dôležitosti noriem spisovnej slovenčiny vo verejných, celej spoločnosti adresovaných prejavoch, vrátane tlačených a elektronických médií. Moderátori a redaktori si budujú svoj originálny imidž, a to neraz aj na úkor spisovnej slovenčiny, keď napríklad používajú rôzne nesprávne, skomolené alebo vymyslené slová a slovné spojenia. Ak sa k tomu priráta faktor času, teda úsilie o sprostredkovanie čo najaktuálnejších informácií, spravidla sa to prejaví aj na gramatickej, štylistickej a jazykovej stránke ich prejavu. Kultúra jazyka ustupuje pod tlakom požiadavky rýchleho šírenia informácií, či už v spravodajských alebo publicistických celkoch. Pritom jazyková kultúra je vážnou zložkou kultúry spoločnosti, a teda aj jej duchovnej sily a životaschopnosti.

Na záver možno konštatovať, že používanie spisovnej slovenčiny v médiách aj napriek viacerým zaznamenaným pozitívnym aktivitám a prístupom k zlepšeniu úrovne používania štátneho jazyka v jeho kodifikovanej podobe (príloha č. 10 druhá časť) v súčasnosti nie je uspokojivé. Zlepšenie situácie v tejto oblasti si vyžaduje prijatie viacerých opatrení. V tejto súvislosti by bolo potrebné:

· zaviesť alebo obnoviť funkciu jazykových redaktorov v tlačených a elektronických médiách,

· neustále udržiavať a zvyšovať jazykovú pripravenosť pracovníkov mediálnej sféry pravidelnými lekciami spisovnej slovenčiny s dôrazom na jazykové vzdelávanie redaktorov ako profesionálnych používateľov štátneho jazyka,

· zriadiť tzv. horúcu jazykovú linku špeciálne pre novinárov s možnosťou nepretržitých konzultácií s odborníkom – slovenčinárom,

· klásť dôraz na overovanie úrovne ovládania slovenského spisovného jazyka v rámci výberových konaní na posty redaktorov a moderátorov, napríklad zaviesť modelové testy jazykovej zdatnosti ako súčasť vstupných pohovorov, v elektronických médiách overovať ortografické a ortofonické zručnosti uchádzača a pod.,

· hodnotiť (týka sa to aj finančného ohodnotenia) jazykový prejav redaktorov a moderátorov z hľadiska dodržiavania spisovnej normy slovenského jazyka,

· zjednotiť modely vzdelávania a hodnotenia v oblasti spisovného jazyka na vysokých školách v študijných odboroch, ktorých profilácia je priamo orientovaná na prácu v médiách,

· zvážiť vytvorenie tímu expertov v rámci RVR, ktorí budú pravidelne vyhodnocovať jazykovú kultúru v jednotlivých médiách (napríklad každý mesiac iné médium) a sumár poznatkov s vysvetlivkami zasielať príslušnému šéfredaktorovi,

· zabezpečiť, aby v rámci programovej štruktúry verejnoprávnych médií bol vyhradený dostatočný priestor aj pre programy zaoberajúce sa slovenským jazykom a jeho používaním,

· zaradiť do programovej štruktúry Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie nové programy zamerané na podporu a rozvoj slovenského spisovného jazyka napr. pri príležitosti Medzinárodného dňa materinského jazyka (21. február),

· podporiť projekt Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR) Spisovná slovenčina alebo projekt TASR do každej školy, v rámci ktorého TASR spolupracuje so všetkými školami na Slovensku a má širokú databázu prispievateľov z radov žiakov, študentov i pedagógov,

· vytvoriť podmienky na posilnenie dohľadu nad dodržiavaním ustanovení zákona o štátnom jazyku regulujúcich používanie slovenského jazyka v médiách,

· legislatívne upraviť povinnosť pre redaktorov, hlásateľov a moderátorov používať slovenský jazyk v kodifikovanej podobe vo verejnoprávnych médiách (vo vysielaní rozhlasovej programovej služby Slovenského rozhlasu a vysielaní televíznej programovej služby Slovenskej televízie) v zákone č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 397/2011 Z. z.

RTVS NEWS

RTVS NEWS

RTVS ponúkne v čase adventu každý utorok večer na Jednotke pokračovanie cyklu pôvodných televíznych filmových príbehov nazvaný Filmoviedky s jedinečným hereckým obsadením. Postavy v štyroch televíznych filmoch stvárnili Emília Vášáryová, Zita Furková, František Kovár, Eva Rysová, Marián Slovák, Ivan Romančík, Andy Hryc a ďalší.

Spoločným menovateľom štyroch príbehov je trojaký pohľad hlavných postáv na tú istú ťažiskovú situáciu. Každý príbeh sa skladá z troch mikropríbehov. Ich hrdinovia sa zúčastňujú na konkrétnej krízovej situácii a vyhodnocujú ju zo svojho uhla pohľadu, z pozície svojej filozofie a životnej skúsenosti.


D U Š I Č K Y S E N I O R O V
Vysielame: 27.11.2012 o 20:55 na Jednotke

V domove s pyšným názvom Silverville, kde je prirodzená smrť častým, aj keď nevítaným hosťom, nájdu jedného rána vážne zranenú jednu z obyvateliek. Riaditeľ, ktorý nepríjemnosti i skraty vo fungovaní súkromného zariadenia vždy upratáva pod koberec, je tentoraz bezmocný, musí volať políciu. Vyšetrovanie sa rozbieha štandardným spôsobom, je tu však ešte ktosi, kto doň vstupuje neoficiálne a skryto: bývalý sudca, ktorý túži vypátrať páchateľa na vlastnú päsť skôr, než sa to podarí polícii s celým jej aparátom.

Tri príbehové línie prinášajú sled prekvapujúcich odhalení, rozohrávajú škálu ľudských osudov, vzťahov, túžob, vášní sústredených na jedinom mieste a samotné vypátranie páchateľa je len finálnym ťahom štetca na obraze ľudského bytia v jeho poslednej fáze, ktorá čaká na každého z nás.

Scenár: Jozef Puškáš
Réžia: Stanislav Párnický
Kamera: Laco Kraus
Dramaturgia: Roman Brat
Zvuk: Ján Grečnár
Vedúca výrobného štábu: Ivana Kurincová

Účinkujú: Emília Vášáryová, Petr Nárožný, Ivan Romančík, František Kovár, Zita Furková, Lucia Gažiová, Ivo Gogál, Eva Kerekes, Alexandra Palatinusová, Ivan Palúch


N O Č N Ý T R E Z O R
Vysielame: 4.12.2012 o 20:55 na Jednotke

Príbeh filmoviedky Nočný trezor sa odohráva v Bratislave. Na začiatku vidíme kľúčový obraz filmu - prepad pri nočnom trezore. To, ako došlo k tejto situácii, postupne rozprávajú tri postavy: manžel olúpenej ženy, bezdomovec a nakoniec motorkár.

Jednotlivé pohľady sú ako tri malé „filmy vo filme“. Manželov pohľad je psychologická sonda, pohľad bezdomovca je čierna groteska s parapsychologickými prvkami a pohľad motorkára je „tarantinovský“ minifilm s pouličným slangom a argotom. Po trojpohľade na kľúčovú udalosť film uzavrie coda - krátke dokončenie príbehu okradnutej ženy a čo bolo bezprostredne potom.

Scenár: Viliam Klimáček
Réžia: Karol Vosátko
Kamera: Tomáš Juríček
Dramaturgia: Roman Brat
Zvuk: Ján Grečnár
Vedúca výrobného štábu: Ivana Kurincová

Účinkujú: Jevgenij Libezňuk, Karol Šimon, Judita Vargová, Pavol Klimašovský, Juraj Ďuriš, Alena Pajtinková, Štefan Martinovič, Gejza Benkö, Eva Rysová, Xénia Kubová


Z R A D E N Í
Vysielame: 11.12.2012 o 20:55 na Jednotke

V čakárni chirurgického oddelenia nemocnice zúfalo vyčkávajú traja ľudia. Profesor Hanko, bývalý primár neurológie, jeho dcéra Eva a jeho zať, docent Martin Boroš, terajší primár na neurológii.

V operačke bojuje o život sedemročná Monika Borošová, Evina a Martinova dcérka, Hankova jediná vnučka. Utrpela vážny úraz, keď vbehla pod auto. Túto rodinu práve spája strach o život Moniky, hoci ich vzájomná komunikácia je napätá - vzťahy medzi rozvádzajúcimi sa manželmi sú nepriateľské, vzťah profesora Hanka a jeho zaťa je chladný, plný nevyslovenej nevraživosti, vzťah Hanka a jeho dcéry Evy síce naštrbený, no aspoň v tejto chvíli solidárny. Vyslovené i nevyslovené výčitky sú konfrontáciou - kto je vlastne vinný za tragédiu malej Moniky?

Postupne sa v pôdoryse troch príbehov odkrývajú dramatické udalosti v rodine, ktoré vyvrcholili Monikiným bezhlavým útekom z domu a jej úrazom. Hanko, Martin Boroš a Eva každý za seba bilancuje, spomína, hľadá odpoveď na otázku - prečo sa to všetko stalo? Každý z protagonistov vidí svoj príbeh vlastnou optikou, snaží sa hľadať ospravedlnenie sám pre seba. Príbehy sa občas prelínajú, občas na seba nadväzujú, občas odkrývajú intímnu spoveď, ktorá je ostatným dvom neznáma.

Námet a scenár: Jana Kákošová
Réžia: Martin Kákoš
Dramaturgia: Roman Brat
Kamera: Laco Kraus
Zvuk: Ján Grečnár
Strih: Juraj Kákoš
Vedúca výrobného štábu: Ivana Kurincová

Účinkujú: Marián Slovák, Kristína Farkašová, Marko Igonda, Andrea Karnasová, Alfréd Swan, Jana Gavačová, Vaneska Kovalčíková


N Á H R A D N Á M A T K A
Vysielame: 18.12.2012 o 20:55 na Jednotke

Manželia Bučkajovci, Juraj a Eva, žijú spolu s Jurajovou mamou Eliškou v dome, ktorý je pamätníkom lepších čias Eliškinej rodiny. Mladí akoby stratili záujem starať sa o svoj príbytok, akoby v rodine chýbal nejaký stimul.

Hoci manželia majú dobrý vzťah a Juraj je pozorný, milujúci manžel, Eva sa bojí, že ho stratí. Vie, ako veľmi Juraj túži po dieťati a ona sa dlhé roky zúfalo snažila mu túto túžbu splniť. Eva sa nedávno vrátila z operácie, pri ktorej definitívne stratila nádej, že by porodila. Predtým prekonala najnáročnejšie liečby, kúry, rady okultných báb a nedávno aj operáciu, ktorej výsledkom bolo, že jej odobrali maternicu. Snaženie manželov splodiť dieťa bolo definitívne ukončené.

Eva sa však nevzdáva, veľmi opatrne naznačí Jurajovi svoj plán. Najali by si dievča, mladú slečnu, ktorá by im vynosila potomka. Spísali by normálny dohovor, zaplatili by za vynosenie, dievča by dostalo odstupné a vypadlo by z ich života. A im by ostalo dieťa. Eva sa až hnevá na seba, že jej to nenapadlo skôr. Také jednoduché. Juraj je šokovaný, či to Eve nebude prekážať, že má oplodniť inú ženu. Eva to berie vyslovene biologicky. Je presvedčená, že aj on. Tej, ktorú vybrala na tento účel, sa neobáva... Veď nejde o žiadny vzťah, poskytne len svoju maternicu. Juraj je čoraz šokovanejší, ako ďaleko dokázala Eva zájsť. Ibaže plány je jedna vec a realita druhá...

Scenár: Miloš Ruppeldt
Réžia: Yvonne Vavrová
Kamera: Dodo Šimončič
Dramaturgia: Roman Brat
Zvuk: Ján Grečnár
Vedúci výrobného štábu: Vladimír Rausch

Účinkujú: Katarína Kolajová, Přemysl Boublík, Petra Humeňanská, Kamila Magálová, Andy Hryc, Silvia Larikenta, Vivienne Strelecká, Alžbeta Stanková, Ivan Romančík, Dušan Szabó, Marek Geišberg, Eva Rysová

Gotham Independent

Film Awards

 

Dramédia Až vyjde mesiac (2012) režiséra Wesa Andersona získala na pondelkovom 22. udeľovaní Gotham Independent Film Awards cenu pre najlepší celovečerný film. Ocenenie si z rúk herca Willema Dafoea prevzali Jared Gilman a Kara Hayward, ktorí stvárnili hlavné detské postavy. Okrem Dafoea víťazov vyhlasovali napríklad aj Ethan Hawke, Jack Black, Emily Blunt, Rosemarie DeWitt, Mark Duplass, Melanie Lynskey alebo Oliver Platt.

Najlepším dokumentom sa stal film How to Survive a Plague (2012) Davida Francea, cenu v kategórii Najlepšie herecké obsadenie si odniesli Emily Blunt, Rosemarie Dewitt a Mark Duplass za výkony v dramédii Your Sister’s Sister (2011), ocenenie za herecký prielom získala Emayatzy Corinealdi za úlohu v dráme Middle of Nowhere (2012) a medzi režisérmi triumfoval Benh Zeitlin so snímkou Divoké stvorenia južných krajín (2012), ktorý si okrem toho odniesol aj Bingham Ray Award. Cena divákov putovala tento rok do rúk Jareda Leta za jeho dokument Artifact (2012). Špeciálne ocenenia za celoživotné dielo dostali herečka Marion Cotillard, herec Matt Damon, režisér a scenárista David O. Russell a zakladateľ spoločnosti Participant Media Jeffrey Skoll.

Gotham Independent Film Awards udeľuje organizácia Independent Filmmaker Project (IFP), ktorá podporuje a propaguje najmä nízkorozpočtové filmy vyprodukované mimo veľkých hollywoodskych štúdií. Médiá prirovnávajú ceny Gotham k Independent Spirit Awards, ktoré vyhlasuje Film Independent. Obe organizácie sa orientujú na nízkorozpočtové snímky, ktoré však niekedy bojujú aj o prestížne ocenenia ako napríklad Oscar. Filmy a herecké výkony ocenené na Gotham Independent Film Awards sa navyše často zvyknú zhodovať s nomináciami na Independent Spirit Awards.

Prehľad ocenených v 22. ročníku Gotham Independent Film Awards:

Najlepší celovečerný film: Až vyjde mesiac
Najlepší dokumentárny film: How to Survive a Plague
Najlepšie herecké obsadenie: Your Sister’s Sister (Emily Blunt, Rosemarie Dewitt, Mark Duplass)
Režisérsky prielom: Benh Zeitlin (Divoké stvorenia južných krajín)
Herecký prielom: Emayatzy Corinealdi (Middle of Nowhere)
Najlepší film, ktorý nepremietajú v neďalekom kine: An Oversimplification of Her Beauty
Gotham Independent Film Audience Award: Artifact
Euphoria Calvin Klein Spotlight on Women Filmmakers’ "Live the Dream" grant: Stacie Passon (Concussion)
Bingham Ray Award: Benh Zeitlin (Divoké stvorenia južných krajín) 

©2012, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Sv. Alžbeta za plný košík sviatkov prináša

Sv. Alžbeta za plný košík

sviatkov prináša

Jednotka lepšie .

Dvojka lepšie.

Spolu iba nad 10 - 10.98 %.

Markíza horšie .
TV Doma výborne.

DAJTO horšie.

JOJ lepšie .
JOJ PLUS horšie.

TA 3 o lepšie.

Jednotka - 8.74 % ;

Dvojka - 2.24 % ;

Markíza - 23.80 % ;

TV DOMA - 6.13% ;

DAJTO- 2.73 %

TV JOJ – 21.03 % ;

JOJ PLUS- 3.98 % ;

TA 3 - 1.65 %

SLOVAK MEDIA NEWS

SLOVAK MEDIA NEWS

 

Trestné stíhanie v prípade novinárky Zuzany Petkovej mohlo byť už dvakrát zastavené, ale s návrhom vyšetrovateľky sa prokuratúra ani raz nestotožnila. Agentúre SITA to potvrdila novinárka, ktorá je obvinená z neoprávneného nakladania s osobnými údajmi. Stíhajú ju za to, že v článku zverejnila výšku platu manželky predsedu najvyššieho súdu Štefana Harabina v čase, keď robila na ministerstve spravodlivosti. Informáciu pritom dostala od ministerstva spravodlivosti. "Vlani vyšetrovateľka navrhla zastaviť trestné stíhanie. Prokuratúra však mala opačný názor a tak ma obvinili z prečinu zneužitia osobných údajov. Rovnako po skončení vyšetrovania teraz na jeseň ma vyšetrovateľka ústne informovala, že navrhne opätovne zastaviť trestné stíhanie. Prokurátorka sa s ňou nestotožnila a vrátila jej spis na dopracovanie, čo mi dala aj písomne na vedomie," konštatovala Petková. Polícia nezverejnila dôvody, pre ktoré navrhovala stíhanie zastaviť. "Vyšetrovanie v tomto prípade ukončené nebolo, preto v súčasnosti nie je možné poskytnúť bližšie informácie. Polícia neposkytuje informácie k vykonaným procesným úkonom," uviedol bratislavský policajný hovorca František Peczár.
Vyšetrovateľka má na základe pokynu prokuratúry na prípade pracovať ďalej. "Prípad bol vrátený vyšetrovateľke, pretože je potrebné urobiť ešte niektoré úkony, napríklad zopakovať niektoré výsluchy, urobiť konfrontáciu. Ak po nich vyšetrovateľ opäť navrhne ukončiť vyšetrovanie jeho zastavením, dozorujúca prokurátorka návrh opäť posúdi," uviedol hovorca a podpredseda Krajskej prokuratúry v Bratislave René Vanek.
Podávateľom trestného oznámenia v tejto veci bol Štefan Harabin, stíhanie novinárky však označil za absurdné. „Trestnoprávnu, politickú i morálnu zodpovednosť nesie politický nominant a predstaviteľ ministerstva spravodlivosti. To je neuveriteľné, že niekto má správnu stranícku knižku a známosti vo vláde, tak je nad zákonom,“ vyhlásil po obvinení novinárky Harabin. Podľa jeho názoru nesie zodpovednosť predstaviteľ rezortu spravodlivosti bez právnického vzdelania, ktorý túto akciu zrealizoval a nie novinárka.
 

©2012, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

 

 

Česká televízia (ČT) odvysiela v nedeľu 16. decembra dokument o bývalom trnavskom arcibiskupovi Róbertovi Bezákovi s názvom Arcibiskup s ľudskou tvárou. Štáb brnianskeho štúdia ČT ho začal pripravovať začiatkom roka 2012. Snímka je zaradená do programu v rámci cyklu Cesty viery na ČT2, má anotáciu Portrét neobyčajného muža v obyčajnom svete -zázrak sa odkladá, trest prichádza hneď.
Zámerom filmárov, ako pre TASR uviedol režisér Petr Minařík, bolo predstaviť nielen českej verejnosti človeka, ktorý otvorene formuluje témy a rovnako tak hovorí k ľuďom. "To presahuje región Trnavy, Slovenska a aj strednej Európy," zdôvodnil v úvode prác rozhodnutie prekročiť česko-slovenské hranice Minařík.
Filmári niekoľko týždňov Bezáka sprevádzali počas jeho pracovných povinností i v čase voľna, do scenára filmu však zasiahli udalosti okolo jeho nečakaného odvolania z postu arcibiskupa. To bolo aj jedným z dôvodov, prečo trvá dokument namiesto zamýšľanej polhodiny takmer hodinu. "Nemohli sme túto nečakanú skutočnosť opomenúť a pokúšame sa sprostredkovať možnosti a dôvody jeho nedobrovoľného odchodu," informoval v čase výroby dokumentu Minařík. Nie sú, ako uviedol k filmu na webovej stránke televízie, uvedené žiadne dôvody odvolania, protistrana mlčí. "Pokus o ľudskú tvár cirkvi narazil na stereotypné mechanizmy, podľa ktorých cirkev nielen jedná, ale aj uvažuje. Bezák svojou bezprostrednosťou oslovuje ľudí naprieč generáciami a je tŕňom v oku hierarchii vlastnej cirkvi," konštatoval režisér. Primárne však film je, ako dodal, portrétom Róberta Bezáka, ktorý je pre tvorcov stále fascinujúcou autoritou, bez ohľadu na "dramatický" vývoj udalostí okolo neho.

Druhá najväčšia poisťovacia spoločnosť v Číne pohrozila, že podá žalobu na americký denník New York Times (NYT) za jeho články ohľadom majetkových pomerov príbuzných čínskeho premiéra Wen Ťiao-paa. Informovala o tom dnes agentúra Reuters s tým, že vedenie NYT zatiaľ na jej žiadosť o komentár nereagovalo.
Podľa článkov v NYT Wenovi príbuzní nadobudli veľké aktíva poisťovacej spoločnosti Ping An Insurance (Čung-kuo Pching-an) prostredníctvom jej holdingov.
Pching-an v písomnom vyhlásení uvádza, že novinový článok v NYT obsahuje závažné nepresnosti, prekrútené fakty a skutočnosti vytrhnuté z kontextu, ako aj nelogické spojitosti.
Spoločnosť vo vyhlásení uvádza, že podnikne príslušné právne kroky zodpovedajúce poškodeniu jej mena negatívnymi správami v médiách.
Pching-an vo vyhlásení denník NYT nemenovala, ale hovorca spoločnosti v rozhovore pre Reuters uviedol, že vyhlásenie sa týka článku zverejneného v NYT pred týždňom. Kauze sa NYT venuje od októbra, keď uverejnil prvý článok, jeho pokračovanie vyšlo v sobotu.
V prvom článku NYT sa písalo, že rodina čínskeho premiéra Wen Ťia-paa nazhromaždila "skryté bohatstvo" v hodnote najmenej 2,7 miliardy dolárov.
Právni zástupcovia premiérovej rodiny vtedy odmietli tvrdenia amerického denníka, ktorý napísal, že Wenova matka, súrodenci a deti nadobudli väčšinu svojho majetku od roku 1998, keď sa Wen stal vicepremiérom.
V sobotňajšom pokračovaní článku sa píše, že v roku 1999 Ma Ming-če, predseda predstavenstva Pching-an, napísal Wenovi, ktorý bol v tom čase podpredsedom vlády, a ďalšiemu vysokopostavenému vládnemu úradníkovi a naliehal na nich, aby presadili uvoľnenie pravidiel zameraných na obmedzenie rizika vo finančnom sektore, ktoré by vyžadovali rozpad spoločnosti Ping An Insurance.
Pching-an zostala zachovaná a Wenovi príbuzní získali kontrolu nad spoločnosťou Taihong (Tchaj-kchung), ktorá získala veľký podiel v Pching-an v decembri 2002, osem mesiacov po udelení výnimky zabraňujúcej rozpadu Pching-an, napísal NYT. Podľa denníka svoj podiel kúpili za štvrtinu ceny, akú dva mesiace predtým za svoj podiel zaplatila spoločnosť HSBC Holdings PLC.
Podľa NYT nie je jasné, či Wen intervenoval v prospech spoločnosti a či si bol vedomý záujmov svojich príbuzných.
Čínske ministerstvo zahraničných vecí sa dnes vyhlo komentovaniu najnovšieho vývoja, ale predtým už kritizovalo NYT za to, že jeho články "pošpiňujú Čínu a majú aj iné motívy".
Od zverejnenia prvého článku o majetkových pomeroch Wenových príbuzných sú webové stránky NYT - anglická i čínska - zablokované. Rovnako neprístupná je od júna aj stránka agentúry Bloomberg, ktorá písala o majetku rozvetvenej rodiny dezignovaného prezidenta Si Ťin-pchinga.

 

Copyright © TASR 2012

SLOVAK MEDIA NEWS

SLOVAK MEDIA NEWS

 

Poslanec NR SR Branislav Škripek (OĽaNO), ktorého novelu zákona o ochrane mravnosti detí a mládeže prerokuje parlament na blížiacej schôdzi, odmieta, že chce nejaký zákaz pre médiá, cenzúru alebo, že chce niečo obmedzovať. „Ja dokonca nechcem definovať mravnosť, pretože nie som ani cenzor, ani hlavný moralista. Ja len vyzývam k tomu, aby sme sa správali úctivo a zodpovedne. Produkovať môžeme všetko, ale správnym spôsobom,“ povedal v rozhovore pre agentúru SITA s tým, že on len žiada regulovať distribúciu. Škripek chce, aby nahé telá nemohli byť zobrazené v bežne dostupných denníkoch, ale len v erotických časopisoch. „S ľudským telom je treba vedieť správne narábať. Naše telo nie je len nejaký samorast, ktorý len tak rastie. Tu pokrivkáva pochopenie toho ako pracovať s vlastným telom, ako sa k nemu správať, ako ho správne rozvíjať, ako sa k nemu dobre postaviť a dobre ho používať. My to vôbec nevieme urobiť,“ zdôraznil.

Podľa Škripeka k nahote v médiách sa nevedeli postaviť katolícki biskupi, evanjelickí biskupi, množstvo duchovných, ktorí majú vplyv na túto krajinu, ani množstvo politikov, mediálnych mágov. „Tak kto to teda má povedať? Ja som teraz v zákonodarnom zbore, ja si myslím, že toto je vážny spoločenský problém. Nie som ekonóm, nebudem riešiť v našom parlamente ekonomiku, to nie je moje poslanie, tu sú iní ekonómovia. Ale tí ekonómovia všetci riešia ekonomiku ako by to bola jediná spoločenská mantra, ktorá má vyriešiť všetky problémy. Je to dôležité, ale rovnako dôležitá je aj verejná mravnosť. Bez morálky sa naša ekonomika nepohne,“ povedal Škripek.

Kresťanské Slovensko by bolo podľa Škripeka rado, keby v dostupnej tlači nahé telá neboli. „Je omnoho menšinovejšia časť ľudí, ktorí by po tomto bažili. Keď to chce, tak nech si kúpi erotický časopis. Veď na to sme demokratická spoločnosť, ktorá produkuje všetko, ale dajme to do správnych oddelení, alebo kolóniek. Tvrdím, že holé dievča tam poškodzuje vývoj chlapcov a pohľad chlapcov na sexualitu. Poškodzuje to pohľad dievčat na seba samé,“ uviedol poslanec.

©2012, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

 

Ako magnáti * milujú RTVS

Ako magnáti * milujú

 

RTVS

  

Media2, a.s. dlží RTVS  v sume  17 534,81 € so splatnosťou 4. 11. 2005.

Odpísané v zmysle § 13 ods. 1 písm. k) zákona č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom
verejnoprávnych  inštitúcií

*Martin .L. a celá rodina R.

Literárny fond news

Literárny fond news

 

Výnimočné divadelné výkony a prínos pre rozhlasovú tvorbu dnes ocenil Literárny fond. Fond udelil Ceny za celoživotné dielo a Výročné ceny Literárneho fondu za divadelnú a rozhlasovú tvorbu. Ceny slávnostne odovzdali zástupcovia Výboru Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti rozhlasu, divadla a zábavného umenia fondu
v Zichyho paláci v Bratislave.

Ceny za celoživotné dielo spojené s finančnou odmenou 1 200 eur udelili opernému spevákovi Františkovi Balúnovi, divadelnému režisérovi Petrovi Mikulíkovi, dlhoročnému umeleckému vedúcemu a choreografovi Lúčnice Štefanovi Nosáľovi a hercom - Františkovi Kovárovi, Mikulášovi Onufrákovi, Kvete Stražanovej a Oľge Šalagovej. Za celoživotný prínos pre rozhlasovú tvorbu Literárny fond ocenil rozhlasového dramatika Jána Niňaja in memoriam, rozhlasového dramaturga Vladimíra Fišeru ako aj zvukových majstrov Evu Irmanovú a Ivana Kostolného a redaktora Viktora Oravca.

Fond tiež dnes zverejnil mená nositeľov výročných cien dotovaných odmenou 670 eur za divadlo, dabing a rozhlas. Medzi 29 ocenenými divadelníkmi - hercami, režisérmi, ale i opernými spevákmi sú napríklad Zuzana Kronerová, Adriana Kohútková a Marián Amsler. Za dabing dostali výročné ceny Julianna Ďurišová, Roman Ferienčík, Štefan Mandžár, Peter Rúfus a Pavel Višňovský. Za dramaturgiu, prípravu, či za zvukovo-hudobné stvárnenie pôvodnej rozhlasovej tvorby výročné ceny získali Stanislav Kaclík, Táňa Kusá, Miroslav Nemec, Oleg Pastier a Ivica Ruttkayová.

 

©2012, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

RTVS NEWS

RTVS NEWS

Vianočná programová štruktúra sa v televíznom vysielaní RTVS začne už v pondelok 26. novembra, kedy sa začína séria adventných koncertov, spojená s podporou charitatívnych projektov nadácií a občianskych združení.

Rozhlas a televízia Slovenska prináša na televízne obrazovky unikátny projekt Slovensko 2012 Advent. Počas štyroch týždňov ponúkne 24 naživo vysielaných večerov s desiatkami zaujímavých hostí na podporu štyroch charitatívnych projektov. Ide o jedinečnú programovú alternatívu v predvianočnom čase, ktorá si kladie za cieľ návrat k tradičným hodnotám adventu ako očakávania príchodu najkrajších sviatkov roka.
Od pondelka 26. novembra až do Vianoc odvysiela verejnoprávna Jednotka a Dvojka 20 živých koncertov, 4 benefičné galavečery, na ktorých vystúpia viac ako dve desiatky slovenských interpretov a hudobných skupín všetkých žánrov, vždy z iného slovenského mesta. V zozname účinkujúcich sú Jana Kirschner, Zuzana Smatanová, Marián Čekovský, No Name, Miroslav Dvorský, Celeste Buckingham, Lucia Lužinská a Boris Čellár Quintessence, Fragile, Katarína Koščová, Ján Koleník, Zdenka Predná a Simple Lounge Orchestra, Marián Varga a Moyzesovo kvarteto, Katarína Knechtová, Peter Cmorík, DESmod, Andrej Šeban, Pacora trio, Pavol Hammel, Szidi Tobias, Adriana Kučerová, Longital, Oskar Rózsa Trio či Lúčnica. Diváci budú mať možnosť vidieť ich v priamom prenose každý pracovný deň na Dvojke. Každá adventná nedeľa navyše ponúkne slávnostný galavečer s koncertom v sprievode orchestra vysielaný naživo na Jednotke.
Pozvanie zúčastniť sa na projekte prijali viaceré známe osobnosti, medzi nimi Zuzana Tlučková, František Kovár, Maroš Bango, Silvia Lakatošová, Marián Chudovský, Emília Vášáryová, Štefan Nosáľ, Lukáš Latinák, Milan Kňažko, Richard Stanke, Táňa Pauhofová či Ján Ďurovčík. V zozname moderátorov figurujú Katarína Brychtová, Dado Nagy, Adela Banášová, Elena Vacvalová, Oliver Andrásy, Peter Marcin, Alena Heribanová, Petra Polnišová, Matej Sajfa Cifra a Dano Dangl.
Projekt Slovensko 2012 Advent je projekt so silným regionálnym rozmerom. Vďaka koncertom v 20-tich slovenských mestách dostanú ľudia z celého Slovenska možnosť zažiť atmosféru adventu. Zároveň priame prenosy jednotlivých večerov prenesú divákov do vzácnych historických a architektonických priestorov, sú medzi nimi Dom umenia v Košiciach, radnica a Mestské divadlo v Levoči, Bojnický zámok, Zvolenský zámok, radnica v Banskej Bystrici, Jezuitský kostol v Skalici, Vihorlatské múzeum v Humennom, Reduta v Spišskej Novej Vsi, Sobášny palác v Bytči, Mestské divadlo v Žiline, Hotel Thermia Palace v Piešťanoch, Reduta v Lučenci, Hrad Modrý Kameň či synagógy v Leviciach a Nitre.
Projekt zároveň podporí štyri neziskové organizácie na pomoc tým, ktorí to potrebujú, s Bielou Pastelkou nevidiacim a slabozrakým, s Hodinou deťom všetkým deťom Slovenska, s Nota Bene ľuďom bez domova a s občianskym združením Návrat deťom bez rodičov a náhradným rodinám.
Programový riaditeľ RTVS Tibor Búza na dnešnom stretnutí s médiami uviedol, že je to jeden najnáročnejších projektov v rámci televíznej histórie Slovenska, pretože „šnúra 24 live koncertov, to tu naozaj ešte nebolo. Každý večer sa odohráva v inom meste na Slovensku jeden koncert, ktorý je vysielaný naživo, následne sa kompletne celá technológia pobalí, presťahuje do ďalšieho mesta a tak to ide celý pracovný týždeň. Okrem toho, že chceme priniesť naživo prierez toho najlepšieho, čo je na Slovensku z muzikantského pohľadu, aj keď sa tam nevošli všetci, vyvrcholenia budú vždy v nedeľu. Celý tento projekt má aj charitatívny rozmer, to znamená každý týždeň je venovaný jednej z charitatívnych organizácií, ktoré majú za sebou tie najlepšie výsledky,“ uviedol pre TASR..

Na adventný cyklus nadviaže samotné sviatočné vysielanie počas Vianoc. Na Jednotke prinesie program RTVS rozprávky, rodinné vianočné filmy i filmy s náboženskou tematikou. Na Dvojke sa do vianočného programu dostanú aj zvykoslovné dokumenty, slovenská filmová klasika i kultové filmy svetovej produkcie ako napríklad Raňajky u Tiffanyho či Bosé nohy v parku.

Copyright © TASR 2012

TLAČOVÁ RADA NEWS

TLAČOVÁ RADA NEWS

 

Nový štatút Tlačovej rady SR (TR SR) prijal Zbor zástupcov Asociácie na ochranu novinárskej etiky (ZZ AONE) spoločne s členmi TR SR. Ako informovala tajomníčka TR SR Oľga Janíková, v praxi znamená napríklad zmenu v kreovaní sedemčlennej TR, budú ju tvoriť traja bývalí alebo aktívni novinári, dvaja bývalí alebo aktívni vydavatelia a dvaja zástupcovia občianskej spoločnosti. TR doteraz tvorili osobností verejného, kultúrneho a spoločenského života, ktoré nepracujú ako aktívni novinári ani vydavatelia. Cieľom týchto zmien bolo vytvoriť priestor pre samoreguláciu dodržiavania etického kódexu, o ktorý by sa primárne mali snažiť aj samotní vydavatelia novín a časopisov. Na zasadnutí ZZ AONE sa uskutočnila aj zmena vo vedení, za nového predsedu jednomyseľne zvolili Michala Beňadika z Martina, ktorý pôsobí aj ako predseda Asociácie vydavateľov regionálnej tlače.

Tlačová rada Slovenskej republiky (TR SR) je výkonným orgánom Asociácie na ochranu novinárskej etiky (AONE) v oblasti etickej samoregulácie novinárov. Je nezávislým orgánom, ktorý rozhoduje a zaujíma stanoviská len na základe vedomia a svedomia členov rady v súlade s Kódexom novinárskej etiky, má sedem členov. Tlačová rada rieši podnety upozorňujúce na porušovanie novinárskej etiky, ale aj podnety týkajúce sa bránenia novinárom v prístupe k informáciám. Zakladaciu zmluvu AONE podpísali 2. októbra 2001 predstavitelia Slovenského syndikátu novinárov (SSN) a Združenia vydavateľov periodickej tlače Slovenska (ZVPTS).

 

©2012, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Tvorcovia pokračovania legendárneho seriálu Dallas (1978 - 1991) budú musieť po úmrtí herca Larryho Hagmana prepísať scenáre k druhej sérii, ktorá bude mať v USA premiéru 28. januára. Hagman, ktorý v seriáli stvárňoval J.R. Ewinga, skonal v piatok vo veku 81 rokov na komplikácie spojené s rakovinou hrtana. Ako uviedli predstavitelia spoločnosti Channel 5, hercovo úmrtie chcú tvorcovia zakomponovať do deja.
Larry Hagman sa narodil 21. septembra 1931 v texaskom Fort Worth. Jeho otec bol právnikom a mama Mary Martin herečkou. Keď sa rodičia rozviedli, žil so starou mamou v Los Angeles a neskôr s matkou v New Yorku. S herectvom začínal na divadelných doskách, neskôr účinkoval v seriáloch a po množstve epizódnych úloh sa do povedomia verejnosti sa dostal vďaka sitcomu Dream of Jeannie (1965 - 1970).
Sláva prišla v roku 1978, keď sa na obrazovky televízie CBS dostal Dallas. Seriál o bohatej naftárskej rodine Ewingovcov, v ktorom nie je núdza o intrigy, klamstvá, rodinné roztržky, neveru či násilie, získal obrovskú popularitu. Za jeho výkon ho štyri razy nominovali na Zlatý glóbus. "Naozaj si nepamätám polovicu ľudí, s ktorými som sa vyspal, vrazil im nôž do chrbta alebo ich dohnal k samovražde,“ vtipkoval kedysi o J.R.-ovi, ktorý sa do histórie americkej televízie zapísal aj legendárnym posledným dielom druhej série, kde ho neznámy človek postrelil. Fanúšikovia celé mesiace premýšľali o tom, či ich obľúbený záporný hrdina prežije a kto sa ho pokúsil zabiť. Hagmanovi dokonca ponúkli 250-tisíc dolárov, aby to prezradil, no on sa rozhodol, že "v skutočnom živote nebude ako J.R.“.
Herec mal za sebou divoký život, brat LSD, fajčil marihuanu a s alkoholom začal už ako tínedžer, pričom skončil až v roku 1992, keď mu lekár povedal, že má cirhózu a ak neprestane piť, ostáva mu šesť mesiacov života. O tri roky neskôr mu diagnostikovali rakovinu pečene, takže prestal fajčiť a o mesiac podstúpil transplantáciu. V posledných rokoch svojho života začal Hagman verejne bojovať proti cigaretám a propagoval ekologický spôsob života - dokonca nakrútil reklamu, v ktorej ako J.R. Ewing hovorí o tom, že pred naftou uprednostnil solárnu energiu. Ako sám povedal, keď zomrie, chce, aby jeho spopolnené pozostatky rozsypali na pole, zasadili naň marihuanu a pšenicu a neskôr z nich upiekli obrovský marihuanový koláč. Ten by mal byť dostatočne veľký pre 200 až 300 ľudí, ktorý by si ho týmto spôsobom pripomenuli.

© 2012, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané

Piano nepiano . Od Fica do Fica

Piano nepiano

 

Od Fica do Fica

SLOVAK MEDIA NEWS

SLOVAK MEDIA NEWS

Neodôvodnené odpočúvanie novinárov dennníka Pravda a ďalších vojenskou tajnou službou tak, ako k tomu došlo pred rokom, by sa už v budúcnosti nemalo opakovať. Súčasné vedenie rezortu obrany tvrdí, že v rámci vojenskej kontrarozviedky sa už prijali opatrenia, ktoré eliminovali možnosť jej zneužitia.
"Vo Vojenskom obrannom spravodajstve (VOS) bolo prijatých niekoľko konkrétnych organizačných, prevádzkových a iných systémových opatrení. Tie smerovali k zamedzeniu úniku utajovaných skutočností, sprísneniu pravidiel na použitie informačno-technických prostriedkov (ITP) tak, aby ich použitie bolo vždy v súlade s ustanoveniami zákona," uviedla hovorkyňa ministerstva obrany Martina Balleková.
Exminister obrany Ľubomír Galko (SaS), počas ktorého kauza vypukla, však nie je presvedčený, že podobným prípadom možno zamedziť. Za únikom bola podľa jeho slov snaha "politicky odstaviť nepohodlného ministra". "Ja som dodnes presvedčený, že za únikom informácií do médií nebolo systémové zlyhanie, ale zlyhanie ľudského faktora. Takéto riziko je tam vždy a v tomto prípade čiastočne zlyhali aj médiá, ktoré zverejňovali informácie, ktoré sú tajné. Neviem, aké opatrenia spravili, ale určite to, že fiktívne zlúčili dve tajné služby, nemôže tomuto zabrániť," poznamenal.
Vojenská kontrarozviedka v priebehu prvého polroka 2012 podala celkovo 11 žiadostí o vydanie súhlasu na nasadenie ITP. Príslušný súd všetkým vyhovel a vydal svoj súhlas.


Copyright © TASR 2012

NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA

NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA

Asi nič. Neoceniteľná práca marketingu.

Sledujte diskusnú reláciu O 5 minút 12 s moderátorkou Martou Jančkárovou v nedeľu 25. novembra o 11.55 na Jednotke.
Témy:
Sociálne napätie na Slovensku – štrajky, prepúšťanie, odchody zahraničných firiem – príčiny a dôsledky
Zákon roka ide do parlamentu – ciele a riziká rozpočtu
Európsky rozpočet – priority Slovenska
Hostia:
Peter Kažimír (Smer-SD)
podpredseda vlády a minister financií SR
Jozef Kollár (SaS)
podpredseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet

Hosťami Zlatice Puškárovej v relácii Na telo tentokrát budú: predseda vlády a predseda Smeru-SD Robert Fico a predseda Mostu-Híd Béla Bugár.

Témy:  1) Koalično-opozičné vzťahy , 2) Summit v Bruseli , 3) Situacia na Generalnej prokurature.