5. 11. 2018

MEDIA NEWS


MEDIA NEWS


Nedávna kúpa podielu v spoločnosti, ktorá vydáva francúzsky denník Le Monde, nebola pre českého podnikateľa Daniela Křetínského záležitosť ekonomická, ale občianska. Miliardár to povedal v rozhovore s francúzskym denníkom Les Echos, ktorý vyšiel v sobotu. Křetínský v ňom takisto vyjadril obavy o osud tlačených médií a ľútosť nad tým, ako bola jeho investícia do francúzskych novín prezentovaná.
Křetínský tiež v rozhovore vylúčil, že by jeho motiváciou bola snaha dostať sa na francúzsky trh, aby sa tam mohol uchádzať o štátny podiel v energetickej spoločnosti engi. Křetínský je totiž aj väčšinovým vlastníkom Energetického a priemyselného holdingu (EPH).
"Nikdy sme ani nezačali hovoriť s mojím tímom o myšlienke vstúpiť kapitálovo do spoločnosti Engi," povedal v rozhovore Křetínský. Dodal, že francúzska spoločnosť Engi je pre neho príliš veľký podnik. Investíciám do tamojšieho energetického sektora sa ale nevyhýba, ak sa vyskytne "rozumná príležitosť pre investíciu". Vzhľadom k orientácii francúzskej výroby elektriny to ale podľa neho nie je veľmi pravdepodobné.
Investície do francúzskych novín nie je pre Křetínského záležitosťou ekonomickou, ale občianskou. "Považujem tlač za kľúčovú vec pre uchovanie tradičných hodnôt liberálnej demokracie ... a to, čo sa deje teraz okolo nás ma desí," vysvetlil Křetínský. Ako príklad uviedol prieskum zo Slovenska po parlamentných voľbách z roku 2016. "Dve tretiny opýtaných mladých ľudí vtedy uviedli, že volili neonacistickej či populistickej strany," povedal český miliardár.
"Ľudia, ktorí získavajú informácie len prostredníctvom digitálnych médií, nie sú dostatočne vyzbrojení na to, aby pochopili zložitý komplex spoločenských, ekonomických a politických otázok," uviedol Křetínský s tým, že "úloha tlače je pre neho zásadná". Francúzsky denník si vybral vraj preto, že má Francúzsku a jej kultúru rád a že francúzština je jeho prvý cudzí jazyk.
Podiel vo francúzskom denníku Le Monde vraj kúpil Křetínský tiež preto, aby mohol bojovať za spravodlivejší systém, čo sa týka regulácie digitálnych médií. "Povedzte, nie ste médium, keď máte internetovú stránku so štyrmi miliónmi sledujúcich? Je čas zmeniť pravidlá hry," uviedol Křetínský s tým, že tlač čelí konkurencii zo strany veľkých internetových obrov Google, Apple, Facebook a Amazon, známych pod skratkou Gafa. Křetínský dodal, že Česká republika je pre tento boj malé územie a ako člen francúzskej mediálnej rodiny bude azda môcť tieto myšlienky lepšie presadzovať.
Křetínského firma tento rok už kúpila francúzsky týždenník Marianne a dokončuje prevzatie podielu v mediálnej skupine Lagardere Group, ktorá vydáva okrem iného časopis Elle.

Copyright © ČTK 2018

Nemecko síce v reakcii na vraždu novinára Džamála Chášukdžího pozastavilo predaj zbraní do Saudskej Arábie, doposiaľ však s Rijádom celkom neprerušilo armádnu spoluprácu, upozorňuje agentúra DPA.
Agentúra sa od nemeckého ministerstva obrany dozvedela, že sedem kadetov saudskoarabských ozbrojených síl momentálne navštevuje kurz nemeckého jazyka, ktorého splnenie je podmienkou na to, aby mohli absolvovať výcvik na vojenskej akadémii v Hamburgu.
Zmienený výcvik nemecký rezort obrany zrušiť neplánuje. Naopak, v nasledujúcim roku očakáva prijatie ešte vyššieho počtu saudskoarabských kadetov. Konečné rozhodnutie o budúcnosti tohto výcvikového programu by však podľa rezortu malo padnúť zrejme niekedy v roku 2019.
Berlín a Rijád podpísali v apríli 2017 dohodu, ktorá saudskoarabským kadetom umožňuje tri až štyri roky študovať na hamburskej vojenskej akadémii po tom, ako absolvujú jazykový kurz a naučia sa po nemecky. Dohoda nespresňuje, koľko takýchto kadetov, ktorých vzdelávanie kompletne financuje Rijád, môže akadémia ročne prijať.
Vzťahy nemeckej so saudskoarabskou armádou sa dostali pod drobnohľad po vražde saudskoarabského novinára Chášukdžího.
Tento kritik saudskoarabského korunného princa a prispievateľ denníka The Washington Post zmizol 2. októbra, keď vošiel do priestorov saudskoarabského konzulátu v Istanbule. Kráľovstvo najskôr tvrdilo, že novinár konzulát opustil. Saudskoarabská prokuratúra však minulý týždeň priznala, že bol zámerne zavraždený.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová v reakcii na vraždu oznámila zastavenie vývozu zbraní do Rijádu do vtedy, kým sa vyjasnia okolnosti tejto vraždy. 

 
Copyright © TASR 2018



Novozvolený brazílsky prezident Jair Bolsonaro pohrozil, že štátne firmy môžu prestať inzerovať v médiách, ktoré ho kritizujú. Bolsonaro už počas predvolebnej kampane niektoré veľké médiá obviňovali zo šírenia falošných správ.

Zdroj: Reuters

MTV EMAs 2018

MTV EMAs 2018


 
Nedeľné udeľovanie hudobných cien MTV EMAs v španielskom Bilbau ovládla kubánsko-americká speváčka Camila Cabello. Dvadsaťjedenročná umelkyňa si odniesla štyri trofeje, a to pre najlepšieho interpreta alebo interpretku, pre najlepšieho amerického interpreta alebo interpretku a za singel Havana, ktorý naspievala s rapperom Young Thugom, a vyniesol jej ocenenia za najlepšiu pieseň a najlepšie video.

Po dve ceny získali Nicki Minaj a Shawn Mendes. Rapperka zvíťazila v kategórii Najlepší hip-hopový interpret alebo interpretka a Najlepší look. Rodák z kanadského Toronta zase dostal ceny pre interpreta s najlepšími koncertmi a najlepšieho kanadského interpreta alebo interpretku. Speváčka Dua Lipa sa stala najlepšou popovou interpretkou, za najlepšieho nováčika vyhlásili Cardi B, najlepším alternatívnym interpretom je Panic! At The Disco, najlepším rockovým interpretom 5 Seconds of Summer a v kategórii elektronickej hudby uspel Marshmello. Najlepších fanúšikov má K-popová skupina BTS. Trofej za najlepšie vystúpenie v rámci World Stage dostala Alessia Cara za koncert v rámci šou MTV Spotlight v singapurskom Hyperplay a za najlepšiu interpretku relácie MTV Push vyhlásili Grace VanderWaal.

Počas šou, ktorá bola v minulosti známa ako MTV Europe Music Awards, ocenili aj speváčku Janet Jackson. Päťdesiatdvaročnej interpretke udelili špeciálnu Global Icon Award. "Som dojatá, že dnes večer môžem hovoriť za ženy, ktorých hlas potláčali. Ja som jeden z tých hlasov, žien, ktoré umlčali, obrazne aj doslova, žien, ktoré zneužívali, žien, ktoré zastrašovali, žien, ktoré žili v strachu. Stojím pri vás. Dnes večer prinášam nádej, že sa formuje nový svet. Ženy, naše hlasy budú vyslyšané," vyjadrila sa Jackson počas ceremónie. Speváčka počas večera predstavila mix svojich skladieb vrátane jej tohtoročného singla Made for Now.

Slávnostné odovzdávanie cien sa uskutočnilo v Bilbao Exhibition Centre. Podujatím sprevádzala herečka a speváčka Hailee Steinfeld, ktorá počas neho tiež zaspievala. Počas večera sa predstavili napríklad aj Halsey, Panic! At The Disco, Rosalía, Bebe Rhexa, Little Mix a Marshmello s Anne-Marie a Bastille.


Prehľad víťaziek a víťazov MTV EMAs 2018:

Najlepšia pieseň: Camila Cabello - Havana ft. Young Thug
Najlepší interpret alebo interpretka: Camila Cabello
Najlepší nováčik: Cardi B
Najlepší videoklip: Camila Cabello - Havana ft. Young Thug
Interpret s najlepšími koncertmi: Shawn Mendes
Najlepší alternatívny interpret alebo interpretka: Panic! At The Disco
Najlepší popový interpret alebo interpretka: Dua Lipa
Najlepší rockový interpret alebo interpretka: 5 Seconds of Summer
Najlepší elektronický interpret alebo interpretka: Marshmello
Najlepší hip-hopový interpret alebo interpretka: Nicki Minaj
Najlepší interpret z relácie MTV Push: Grace VanderWaal
Najlepší look: Nicki Minaj
Najlepšie vystúpenie v rámci World stage: Alessia Cara - MTV Spotlight at Hyperplay, Singapore 2018
Najlepší fanúšikovia: BTS
Najlepší americký interpret alebo interpretka: Camila Cabello
Najlepší kanadský interpret alebo interpretka: Shawn Mendes
Global Icon: Janet Jackson



©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

 

Reakcia na situáciu okolo filmu “Základná umelecká škola Petra Breinera”

Reakcia na situáciu okolo filmu “Základná 
 umelecká škola Petra Breinera”

My, pedagógovia Ateliéru dokumentárnej tvorby na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU vyjadrujeme podporu nášmu absolventovi a kolegovi Edovi Cichovi, ktorému sa svojím filmom podarilo rozpútať verejnú diskusiu o podstate našej spoločnosti. Angažovaná a kritická analýza sveta, v ktorom žijeme je jednou z priorít štúdia v Ateliéri dokumentárnej tvorby. V demokratickej spoločnosti musia byť verejne činné osoby nevyhnutne a neustále podrobované kontrole. Žiaľ, je symptómom našej doby, že sú postihovaní ľudia, ktorí vo verejnom záujme na spoločenské problémy upozorňujú, miesto tých, ktorí ich vytvárajú. Edo Cicha svojím investigatívnym dokumentom “Základná umelecká škola Petra Breinera” prejavil dnes tak potrebnú odvahu a postoj a ukázal, ako sa v politicky nepriaznivých podmienkach takáto kontrola vykonáva.

Prof. Ingrid Mayerová, Doc. Jaro Vojtek, Doc. Robert Kirchhoff, Doc, Peter Kerekes, Doc. Marek Šulík, Lenka Moravčíková Chovanec, ArtD, Norbert Hudec, ArtD, Mgr.Art. Viera Čákanyová

TO JE TV!

TO JE TV!


4. 11. 2018

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS 
Webová stránka Flickr, ktorá sa špecializuje na zdieľanie fotografického materiálu, oznámila, že zo svojich serverov zmaže milióny fotografií. Opatrenie súvisí s prechodom stránky do rúk nového majiteľa. Flickr kúpila v tomto roku firma SmugMug od mediálnej spoločnosti Yahoo.
Nový majiteľ hodlá uprednostniť platiacich užívateľov pred ziskami z reklamy, informoval v piatok denník The Guardian. Bezplatní užívatelia budú limitovaní na uskladňovanie 1000 fotografií. Akékoľvek prekročenie tohto počtu bude od februára 2019 odstránené. Limit je prudkým znížením užívateľskej kapacity jedného terabytu údajov pre jedného užívateľa. Toto rozmedzie, zavedené spoločnosťou Yahoo v roku 2013, predstavovalo približne 500.000 fotografií.
SmugMug tvrdí, že iba tri percentá voľných užívateľov má na Flickri aktuálne viac než 1000 fotografií. Spoločnosť argumentuje aj tým, že mnohí z nich žiadnym spôsobom neparticipujú na budovaní hodnotnej komunity.
"Voľný terabyt zväčša lákal členov, ktorí mali záujem o toto voľné úložisko, a nie o interakciu s ďalšími milovníkmi fotografie," vyhlásil viceprezident Flickru Andrew Stadlen. Voľný limit bol atraktívny pre tých, ktorí stránku využívali na skladovanie fotografií prezentovaných najmä blogermi a spravodajcami.

Britská prokuratúra vyplatila odškodné známemu bývalému moderátorovi BBC Paulovi Gambaccinimu, ktorého falošne podozrievali zo sexuálneho zneužívania detí. Informovala o tom v sobotu agentúra AP.
Gambaccini nebol spokojný s tým, ako britská kráľovská prokuratúra pristupovala k vyšetrovaniu jeho prípadu a podal na ňu žalobu. Prokuratúra v sobotu oznámila, že s moderátorom dosiahla "dohodu bez uznania (právnej) zodpovednosti". Výšku dohodnutého odškodného nezverejnila.
Šesťdesiatdeväťročný Gambaccini namietal voči tomu, že britské úrady nedali po uzavretí kauzy jednoznačne najavo, že obvinenia voči nemu boli úplne nepodložené. Nepravdivo tiež naznačili, že jeho údajné obete mali byť neplnoleté.
Okrem prokuratúry podal moderátor žalobu aj na britskú políciu, ktorá je riešená v rámci osobitného právneho sporu.
Rozhlasového dídžeja zadržala polícia v roku 2013 a vypočula ho pre podozrenia zo sexuálneho zneužívania detí. Po niekoľkých hodinách ho prepustili na kauciu a po zhruba roku jeho prípad uzavreli bez vznesenia obvinení.
V USA narodený Gambaccini, ktorý sa otvorene hlási k homosexualite, všetky podozrenia poprel a označil ich za "úplnú fikciu". Konkrétne bol podozrievaný z toho, že v 80. rokoch zneužil dvoch chlapcov v tínedžerskom veku, čo však napokon nepotvrdilo, píše BBC.
K jeho zadržaniu došlo v rámci rozsiahleho policajného vyšetrovania, ktoré spustil veľký pedofilný škandál okolo zosnulého moderátora BBC Jimmyho Savilea. Do aféry bolo zapletených množstvo ďalších celebrít.
Gambaccini patrí medzi najznámejších moderátorov hudobných relácií v Británii a pre BBC pracoval asi štyri desaťročia. Celá aféra mu podľa vlastných slov obrátila život naruby, poškodila dobrú povesť a viedla k úplnému prerušeniu jeho spolupráce s BBC. Stanicu pritom obviňuje z toho, že mu nepomohla očistiť jeho meno po tom, ako sa dokázala jeho nevina.


Viac ako stovka známych osobností vyzvala Organizáciu Spojených národov na to, aby začala nezávislé vyšetrovanie vraždy saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího, ktorého zabili 2. októbra na saudskoarabskom konzuláte v Istanbule. Informovala o tom v sobotu arabská televízia al-Džazíra.
Pod otvorený list adresovaný generálnemu tajomníkovi OSN Antóniovi Guterresovi sa podpísali spisovatelia ako napríklad J. K. Rowlingová, Zadie Smithová, Paul Auster, Michael Cunningham, Margaret Atwoodová, Ian McEwan, Orhan Pamuk či Herta Müllerová. Signovali ho tiež uznávaní herci ako Meryl Streepová či Alec Baldwin.
List zostavila nezisková organizácia PEN America bojujúca za slobodu prejavu. Šéfovi OSN ho poslala a zároveň i zverejnila na svojej webstránke 2. novembra - na Medzinárodný deň skoncovania s beztrestnosťou za zločiny vykonané proti novinárom.
"Násilná vražda významného novinára a komentátora na cudzej pôde je vážnym porušením ľudských práv a znepokojivou eskaláciou tvrdých zákrokov voči disentu v Saudskej Arábii, ktorej vláda v ostatných rokoch uväznila mnohých spisovateľov, novinárov, obhajcov ľudských práv," píše sa v liste, z ktorého cituje al-Džazíra.
Dokument ďalej konštatuje, že vražda novinára na pôde diplomatického objektu nemôže byť považovaná za nič iné ako akt štátneho teroru, ktorého zámerom je zastrašiť novinárov, disidentov a kritikov režimu žijúcich v exile.
Saudská Arábia je vystavená rastúcemu tlaku zo strany medzinárodného spoločenstva, ktoré od nej žiada jasné vyjadrenia ohľadom Chášukdžího smrti. Tento kritik saudskoarabského korunného princa a prispievateľ denníka The Washington Post zmizol 2. októbra, keď vošiel do priestorov saudskoarabského konzulátu v Istanbule.
Kráľovstvo pôvodne tvrdilo, že novinár konzulát opustil. Saudskoarabská prokuratúra však minulý týždeň priznala, že bol zámerne zavraždený.

Copyright ©TASR 2018

Reklamná pauza, môžete sa...

Reklamná pauza, môžete sa...




NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA


NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA
Reláciu V politike vysiela TA3 v nedeľu 4.11. od 11:00

Témy: 
Stav a nálady spoločnosti v kontexte politicko-spoločenských udalostí roka 2018, dôvera ľudí v politikov a v politický systém, fenomén sociálnych sietí, propaganda vs. korektné informácie, neustály nárast extrémizmu, politici na sociálnych sieťach, úlohy a témy prezidenta, hodnotové nastavenie úradu

Hostia: 
Silvia Porubänová, sociologička, riaditeľka IVPR
Július Lörincz, novinár a publicista, bývalý riaditeľ TR SR
Ján Baránek, politický analytik, Polis Slovakia
Moderuje Norbert Dolinský.


O 5 minút 12 v nedeľa 4. novembra o 11:55 na Jednotke.

Hostia:

minister dopravy a výstavby SR Arpád Érsek (Most-Híd)
poslanec NR SR Ján Marosz (OĽaNO)

Témy:
-štátny rozpočet na dopravu na rok 2019 - výstavba diaľnic a 

 rýchlostných ciest a efektívnosť využívania prostriedkov na 
 dopravné projekty;
-problémy železničnej dopravy (údržba, modernizácia, prevádzka);
-letiská a letecká doprava na Slovensku.


Moderuje Jozef Hajko.

V nedeľu, 4. novembra 2018 o 13:00, odvysiela TV Markíza ďalšie vydanie politickej diskusnej relácie Na telo. Hosťami moderátora Michala Kovačiča budú minister hospodárstva a podpredseda Smeru-SD Peter Žiga a podpredseda SaS Ľubomír Galko.
V diskusii budú rezonovať najmä ekonomické témy, ktoré sa môžu dotknúť aj peňaženiek ľudí: či už ide o nový odvod pre obchodné reťazce alebo ceny energií. Zastavíme sa aj pri fabrike Jaguar, ktorú pred pár dňami otvorili, a pri tom, aké prínosy, ale aj komplikácie bude mať pre Nitru a okolie.
Prostredníctvom Facebooku budú môcť diváci opäť hlasovať o tom, ktorý z dvojice hostí ich presvedčil svojimi argumentmi.

3. 11. 2018

Farkašovský zatočí s Facebookom!

Farkašovský zatočí s Facebookom!

Slovensko by potrebovalo jeden nový komplexný mediálny zákon, ktorý by zahŕňal aj internet. V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy to uviedol podpredseda Výboru Národnej rady (NR) SR pre kultúru a médiá Karol Farkašovský z SNS, ktorá chce navrhnúť reguláciu internetových médií.
Farkašovský vidí problém v tom, že nové médiá sú ťažko kontrolovateľné. "Objavuje sa množstvo hoaxov, konšpirácií. Ľudia nevedia, kde je pravda," uviedol. Ako dodal, právna norma by sa týkala aj určitej kontroly statusov na sociálnych sieťach, konkrétnu podobu návrhu však treba podľa neho technologicky aj legislatívne prepracovať.
Podpredsedníčka Výboru NR SR pre kultúru a médiá Natália Milanová (OĽaNO) súhlasí s tým, že internet je momentálne nekontrolovateľný priestor, zároveň je to podľa nej priestor na slobodu prejavu. "Hranica medzi slobodou prejavu a cenzúrou je veľmi tenká. Reálne si neviem predstaviť, ako by sme dokázali regulovať internet. Je to otázka na celospoločenskú diskusiu," dodala.
"Cenzúra je jedna vec a kontrola druhá vec. Ide o to, aby sa prostredie vyčistilo, aby naozaj aj tie médiá v prvom rade informovali, potom až plnili kontrolnú funkciu," priblížil Farkašovský s tým, že by sa mohli stanoviť určité pravidlá, ktoré budú zárukou toho, že mediálny priestor ostane kritický, ale v súlade s etickými normami. Milanová sa obáva, že návrh by mohol chrániť verejných činiteľov pred názormi bežných ľudí. "My sme verejní činitelia, musíme byť pripravení znášať väčšiu mieru kritiky," vysvetlila.


Copyright ©TASR 2018

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Ostatky novinára Džamála Chášukdžího, ktorého podľa tureckej prokuratúry zavraždili a rozštvrtili na saudskoarabskom konzuláte v Istanbule, následne "rozpustili". Uviedol to predstaviteľ tureckej vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) Yasin Aktay, ktorého piatkové vyjadrenie pre denník Hürriyet prevzala tlačová agentúra AFP.
Úrad hlavného istanbulského prokurátora Irfana Fidana v stredu potvrdil, že Chášukdží sa stal obeťou úkladnej vraždy, pri ktorej ho ihneď po vstupe do priestorov zastupiteľského úradu uškrtili. Tento kritik saudskoarabského korunného princa, žijúci v americkom exile, zmizol 2. októbra, keď vošiel do priestorov konzulátu v Istanbule, aby si vyzdvihol doklady potrebné pre sobáš s tureckou snúbenicou.
"Teraz vidíme, že jeho telo nielen rozsekali, ale že sa ho zbavili rozpustením," povedal Atkay. Zopakoval tak skoršie vyjadrenie iného tureckého predstaviteľa pre denník Washington Post, do ktorého Chášukdží prispieval. Vyšetrovatelia podľa neho pracujú s verziou, že telo novinára bolo zničené pomocou kyseliny. Uviedol, že v záhrade konzulátu sa našli "biologické dôkazy".
"Podľa posledných informácií, ktoré máme, telo rozsekali z dôvodu, že tak bolo jednoduchšie ho rozpustiť," dodal Atkay, jeden z poradcov tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. "Chceli docieliť, aby po tele nezostala žiadna stopa."
Chášudžího snúbenica Hatice Cengizová v piatok vyhlásila, že to, čo s ním urobili, bolo "brutálne a barbarské".
"Je teraz na medzinárodnom spoločenstve, aby priviedlo páchateľov pred spravodlivosť. Vedúcu úlohu by mali pritom zohrávať Spojené štáty," uviedla v článku zverejnenom viacerými médiami vrátene denníka Washington Post. Dodala, že vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa zaujala k tomuto prípadu postoj, ktorému "chýba morálny základ".
Minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo vo štvrtok pre americkú rozhlasovú stanicu KMOX povedal, že môže trvať ešte "niekoľko týždňov", kým Washington nazbiera dostatok dôkazov potrebných na to, aby uvalil sankcie na osoby zodpovedné za vraždu Chášukdžího. Zároveň zdôraznil, rovnako ako už skôr i Trump, že Spojené štáty nemajú s Rijádom len dôležité obchodné, ale aj strategické vzťahy. "Chceme sa uistiť, že sa tieto vzťahy neporušia," dodal.

Nórsko si vo štvrtok predvolalo veľvyslanca Saudskej Arábie v Nórsku. Urobilo tak v súvislosti s vraždou saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího, ktorého zabili začiatkom októbra na saudskoarabskom konzuláte v Istanbule, informovala agentúra Reuters.
"Saudskoarabského veľvyslanca sme na vraždu Džamála Chášukdžího niekoľkokrát upozornili a viackrát sme mu tlmočili naše stanovisko. Naposledy sme ho na to, ako vážne túto záležitosť berieme, upozornili včera, keď bol na pohovore na ministerstve zahraničných vecí," uviedla šéfka nórskej diplomacie Ine Eriksenová Söreideová.
Chášukdží, kritik saudskoarabského korunného princa Muhammada bin Salmána a prispievateľ denníka Washington Post, zmizol 2. októbra, keď vošiel do priestorov saudskoarabského konzulátu v tureckom Istanbule.
Rijád najskôr popieral, že by čokoľvek vedel o tom, čo sa stalo 59-ročnému novinárovi, a až po dlhšom čase oznámil, že Chášukdží zomrel na konzuláte pri "pästnom súboji". Neskôr saudskoarabský minister zahraničných vecí Ádil Džubajr označil novinárovu smrť za "vraždu" spáchanú pri "zločineckej operácii".
Podľa úradu hlavného istanbulského prokurátora Irfana Fidana sa stal Chášukdží obeťou úkladnej vraždy, pri ktorej ho uškrtili hneď po vstupe do priestorov saudskoarabského konzulátu v Istanbule. Páchatelia telo potom údajne rozštvrtili a zbavili sa ho.


Objednávka na vraždu novinára Džamála Chášukdžího prišla "z najvyšších úrovní saudskoarabskej vlády". Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan to uviedol v článku zverejnenom v piatok americkým denníkom Washington Post, do ktorého prispieval aj Saudskoarab Chášukdží žijúci v americkom exile.
Podľa vyjadrení Erdogana, ktoré citovala tlačová agentúra DPA, dospeli k tomuto zisteniu tureckí vyšetrovatelia, zaoberajúci sa zmiznutím Chášukdžího po tom, ako 2. októbra navštívil konzulát Saudskej Arábie v Istanbule.
"V priebehu posledného mesiaca Turecko vyvinulo nadľudské úsilie, aby vnieslo svetlo do všetkých aspektov tohto prípadu," uviedol turecký prezident. Ukázalo sa pritom, že Chášukdží "bol chladnokrvne zabitý popravnou čatou" a že "jeho vražda bola vopred naplánovaná".
Podľa Erdogana však zostávajú nezodpovedané ďalšie dôležité otázky. Nie je tak jasné, kde skončilo telo zavraždeného, ako ani totožnosť "miestneho kolaboranta", ktorému boli podľa saudskoarabských predstaviteľov telesné pozostatky novinára odovzdané.
Hoci saudskoarabské orgány odmietli odpovedať na tieto otázky, turecká strana "vie, že páchatelia sú medzi 18 podozrivými zadržanými v Saudskej Arábii", doplnil turecký prezident. "Vieme aj to, že títo jednotlivci prišli, aby splnili príkazy: zabiť Chášukdžího a odísť. Nakoniec, vieme, že príkaz zabiť Chášukdžího prišiel z najvyšších úrovní saudskoarabskej vlády."
Úrad hlavného istanbulského prokurátora Irfana Fidana v stredu potvrdil, že Chášukdží sa stal obeťou úkladnej vraždy, pri ktorej ho ihneď po vstupe do priestorov zastupiteľského úradu uškrtili a následne rozštvrtili.
Predstaviteľ tureckej vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) Yasin Aktay v piatok pre denník Hürriyet uviedol, že ostatky Chášukdžího boli odstránené "rozpustením". Zopakoval tak skoršie vyjadrenie iného tureckého predstaviteľa pre denník Washington Post, podľa ktorého vyšetrovatelia pracujú s verziou, že páchatelia sa zbavili tela pomocou kyseliny.
Chášukdží navštívil saudskoarabský konzulát v Istanbule, aby si vyzdvihol doklady potrebné pre sobáš s tureckou snúbenicou.


Prezident USA Donald Trump obvinil v piatok médiá - bez dôkazov - za politicky motivované a na nenávisti založené prípady násilia. Informovala o tom tlačová agentúra AP.
Trump v Bielom dome vyhlásil: "Násilie plodia falošné správy."
Prezident dodal, že "keby médiá písali pravdivo a poctivo, mali by sme oveľa menej násilia".
Jeho výroky nasledovali necelý týždeň po tom, čo polícia oznámila, že muž zavraždil 11 židov, ktorí sa modlili v synagóge v Pittsburgu. A úrady len pred týždňom zatkli muža z amerického štátu Florida pre obvinenia z údajného zaslania 15 výbušných zariadení popredným demokratickým kritikom prezidenta Trumpa.
Šéf Bieleho domu odmietol akúkoľvek zodpovednosť za spomínané prípady, pri ktorých mohla zohrať úlohu jeho rétorika. Jeho poradcovia zdôraznili, že za tieto zločiny treba obviňovať iba samotných údajných páchateľov.

Copyright © TASR 2018

Reklamná pauza, môžete sa...


Reklamná pauza, môžete sa...


Keď je zrazu aj Kováč dobrý

Keď je zrazu aj Kováč dobrý

Predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Anton Hrnko (SNS) považuje za nezmyselné, aby Národná kriminálna agentúra (NAKA) posudzovala dejiny, ktoré ešte nie sú uzavreté. Vyhlásil to na sociálnej sieti v reakcii na to, že upútavku RTVS na reláciu Najväčší Slovák, ktorá obsahovala aj podobizeň prezidenta Slovenského štátu Jozefa Tisa, preverí prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) spolu s políciou. Tvorcovia relácie sa napokon rozhodli Tisa z relácie vylúčiť.
"Som zhnusený z toho, akým spôsobom pristupujeme k výkladu národných dejín, lebo vidím, že nikomu nezáleží na pravde, ale len na tom, ako čo možno najviac napľuť na slovenskú národnú minulosť, ako čo najviac bičovať Slovákov ich dejinami, ktoré sa nevykladajú, ale kriminalizujú. Po 25 rokoch samostatnosti by človek čakal iný prístup. Lebo len pravda nás môže oslobodiť," tvrdí Hrnko s tým, že ani prokurátor, ani sudca, ani kat nemôžu vyriešiť problémy výkladu dejín. "A to už nehovorím o kriminalistoch, ktorí by sa mali zaoberať niečím úplne iným," myslí si.
Hrnko sa pýta, na čo sú celé ústavy historikov, keď na výklad národných dejín postačí NAKA. "To ten prokurátor nemá dosť kriminálnikov, vrahov, podvodníkov a zlodejov, keď si myslí, že by sa mali kriminalisti pustiť do výkladu slovenských dejín? Ale čudujem sa, keď sledujem tento postup, že sa už nepustil do tých mnohých obdivovateľov banderovského režimu na Ukrajine, podporovateľov režimov v baltských krajinách, lebo všade tam oslavujú rôznych kolaborantov s nacistami, esesákov, ktorí boli iné kalibre ako tí naši. To tí naši boli oproti nim úplní amatéri," odkázal.
Producent spomínaného programu Peter Núňez uviedol, že "zaradenie Jozefa Tisa do ankety nebolo žiadnym amatérskym svojvoľným rozhodnutím, ani žiadnym neodôvodneným rozhodnutím manažmentu RTVS, ale bol to výsledok širokej dlhodobej odbornej debaty všetkých ľudí, ktorí sú odbornou súčasťou projektu". Vysvetlil, že od leta komunikuje s Róbertom Kotianom, Ľubošom Machajom, Jánom Roháčom a Irenou Roháčovou, ktorí sú súčasťou scenáristického tímu. Pripomenul, že celoslovenská anketa má nateraz odborného garanta Dušana Kováča, ku ktorému by sa mali pridať aj ďalší.
Núňez citoval historika Kováča, podľa ktorého by "Jozef Tiso mal byť zaradený do ankety a mal by byť témou celospoločenskej diskusie - aj jeho osoba, aj jeho doba". Producenta by mrzelo, keby hystéria okolo jednej osoby potlačila zmysel celého formátu. "Cieľom formátu je priniesť tému histórie, slovenských osobností, dobrých aj zlých, pekných aj škaredých príbehov, všetkého, čo súvisí s našou slovenskou minulosťou do verejného priestoru. To, čo sa udialo v poslednom týždni, ohrozilo tento projekt tým, že sa celá otázka strhla na Tisa," priznal Núňez. Tiež vyjadril nádej, že o osobe Tisa ešte bude verejnoprávna televízia diskutovať a tému odtabuizuje.

Copyright © TASR 2018

2. 11. 2018

Vražda novinára Jána Kuciaka

Vražda novinára Jána Kuciaka

Predstavitelia Medzinárodného tlačového inštitútu (IPI) nechcú vedieť len to, kto bol nájomným vrahom novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, ale aj to, kto bol mozgom tohto trestného činu. Novinárom to v piatok povedal predseda správnej rady IPI Markus Spillmann, ktorý si spolu s kolegami uctil pamiatku zavraždených na bratislavskom Námestí SNP. Prítomní držali transparenty "Spravodlivosť pre Jána" a "Žiadna beztrestnosť" v rôznych jazykoch.
"Sme najstaršia mimovládna organizácia, ktorá sa zaoberá slobodou tlače na celom svete. Stretli sme sa tu v Bratislave, aby sme vláde poslali tento silný odkaz. Chceme tiež upozorniť na to, že situácia novinárov po celom svete nie je dobrá. Sme tu, aby sme vyjadrili solidaritu s novinármi po celom svete, ktorí sú prenasledovaní alebo zabití," ozrejmil Spillmann.
Ján Kuciak bol investigatívny novinár v redakcii spravodajského webu Aktuality.sk. Dvojicu mladých ľudí zavraždili 21. februára v ich dome vo Veľkej Mači. Za jeho vraždu zaplatil objednávateľ minimálne 70.000 eur. Obvinené sú zatiaľ štyri osoby – Alena Zs., ktorá mala za objednávku vraždy zaplatiť, Tomáš Sz., ktorý mal strieľať, Miroslav M., ktorý ho mal na miesto činu doviezť a Zoltán A. ako sprostredkovateľ. Všetci štyria sú vo väzbe.

Copyright © TASR 2018

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS 
Turecký minister spravodlivosti Abdulhamit Gül vo štvrtok opäť vyzval Saudskú Arábiu, aby spolupracovala pri vyšetrovaní zabitia novinára Džamála Chášukdžího na saudskoarabskom konzuláte v Istanbule, a zdôraznil, že "nikto nemôže utiecť pred zodpovednosťou". Píše o tom agentúra AP.
Gül zdôraznil, že saudskoarabský hlavný prokurátor napriek tomu, že strávil v Istanbule tri dni, na turecké otázky neodpovedal.
Minister sa vyjadril len deň po tom, čo hlavný istanbulský prokurátor Irfan Fidan uviedol, že Chášukdžího uškrtili 2. októbra hneď po vstupe do priestorov istanbulského konzulátu, jeho telo následne rozštvrtili a zbavili sa ho.
Turecko žiada Saudskú Arábiu o informácie ohľadom Chášukdžího pozostatkov, ktoré sa stále nenašli, ako aj o tom, kto riadil 15-členné "úderné komando", ktoré bolo podľa Ankary vyslané zavraždiť novinára.
"Očakávame, že na tieto otázky dostaneme urýchlene odpoveď," povedal turecký minister spravodlivosti Abdulhamit Gül.

Spoločnosť Google musela vo štvrtok čeliť masívnemu štrajku svojich zamestnancov po celom svete, ktorí protestovali proti sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku. Informáciu priniesla agentúra DPA.
Stovky zamestnancov v európskej centrále Google v írskom Dubline sa vo štvrtok zapojili do hodinového štrajku. Jeden z organizátorov akcie povedal, že tým prejavujú solidaritu s každým, kto na pracovisku zažil akúkoľvek formu obťažovania alebo neférového zaobchádzania.
Do štrajku sa zapojili aj zamestnanci Google v Londýne, Zürichu, Berlíne, Singapure a v Tokiu. Neskôr sa majú uskutočniť podobné zhromaždenia aj v Spojených štátoch.
Protesty vyvolala správa, ktorú publikovali noviny The New York Times minulý týždeň. Podľa nej spoločnosť Google prepustila v roku 2014 výkonného riaditeľa zodpovedného za softvér Android Andrewa E. Rubina v dôsledku sexuálneho obťažovania, pričom mu stále platí odchodné v hodnote 90 miliónov dolárov.
Účastníci štrajku zverejnili svoje požiadavky na sociálnej sieti Twitter. Zahŕňajú zrušenie vynútených arbitrážnych konaní, ktoré majú vyriešiť spory vo vnútri firmy a zabrániť súdnym konaniam. Využívajú sa však aj na umlčanie zamestnancov. Okrem toho zamestnanci požadujú i rovnocenné zaobchádzanie na pracovisku či v oblasti platov.
Výkonný riaditeľ spoločnosti Google Sundar Pichai zamestnancom povedal, že rešpektuje ich právo na štrajk, informovala stanica BBC. "Rozumiem hnevu a sklamaniu, ktoré mnohí z vás cítia," napísal v hromadnom e-maile pre zamestnancov. "Cítim to tiež a som naplno odhodlaný dosiahnuť postup v riešení problému, ktorý je v našej spoločnosti prítomný už príliš dlho... a týka sa aj nás v Google," dodal Pichai, ktorý priznal aj to, že ďalších takmer 48 zamestnancov Google bolo prepustených z dôvodu sexuálneho obťažovania a bez odstupného.

Copyright ©TASR 2018


Medzinárodná ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI) vyzvala sudánsku vládu, aby zastavila tvrdé zákroky voči novinárom v krajine. Sudán sa podľa nej dopúšťa "neúprosného obťažovania, zastrašovania a cenzúry novinárov". AI v piatok ráno zverejnila správu o najmenej 15 žurnalistoch, ktorých od januára do októbra zatkli bezpečnostné zložky. Organizácia tvrdí, že sudánske úrady sa pokúšajú o umlčanie nezávislých médií. Podľa Sarah Jackson z AI je vláda v Sudáne tento rok "neúprosná vo svojom záťahu proti slobode tlače" a robí to prostredníctvom "napádania novinárov a mediálnych organizácií".

©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.


Trump kritizoval médiá za to, že podľa neho bez povšimnutia ponechávajú fakt, že dôrazne odsúdil nenávistné správanie po masakre v Pittsburghu. Na predvolebnom mítingu na Floride povedal, že sa tak nemožno čudovať tomu, keď tretina Američanov považuje lživé médiá za nepriateľov ľudu

Zdroj: BBC

VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA



„Keby ja som bol prezidentom republiky a sudca, ktorýkoľvek iný, by zistil všetky skutočnosti a súvislosti tak ako ja, vzdám sa funkcie prezidenta republiky, nebudem sa uchádzať o žiadnu inú politickú funkciu, odídem do štátu, kde sa cítim dobre, napríklad do Spojených štátov amerických alebo Izraela a pozor, tým nechcem tvrdiť, že si vysoko nevážim americký alebo židovský národ, ale takto by som konal ja,“
Miroslav Radačovský, sudca Okresného súdu v Poprade


„V tomto prípade debata hystériou a krajnými stanoviskami prekročila únosnú mieru“.
Peter Núňez

Medzinárodný deň skoncovania s beztrestnosťou za zločiny vykonané proti novinárom

Medzinárodný deň skoncovania 

s beztrestnosťou za zločiny vykonané proti novinárom


V rokoch 2006-17 bolo na celom svete zabitých takmer 1010 novinárov za to, že pokrývali udalosti a chceli informovať verejnosť. V deviatich z desiatich prípadov zostávajú vrahovia novinárov nepotrestaní. Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres v príhovore k Medzinárodnému dňu skoncovania s beztrestnosťou za zločiny vykonané proti novinárom, ktorý pripadá na 2. novembra, konštatoval, že len v tomto roku bolo zabitých najmenej 88 novinárov.
Tisíce ďalších žurnalistov sa stali obeťami útokov, šikanovania, zadržania alebo väznenia neraz nezákonne. "Tento stav je poburujúci a v nijakom prípade sa nesmie stať normou," zdôraznil Guterres.
"Keď sa novinár stane cieľom útoku, potom za to nesie dôsledky celá spoločnosť. Som hlboko znepokojený zvyšovaním počtu útokov a kultúrou beztrestnosti," uviedol generálny tajomník OSN. Vyzval vlády a medzinárodné spoločenstvo, aby bránili novinárov a zaviedli podmienky, ktoré novinári potrebujú na výkon svojej práce.
"Informovanie nie je zločin. Spoločne sa postavme za novinárov, za pravdu a za spravodlivosť," vyzval v závere posolstva Guterres.
Medzinárodný deň skoncovania s beztrestnosťou za zločiny vykonané proti novinárom sa pripomínal prvýkrát v roku 2014.
Valné zhromaždenie OSN (VZ OSN) na 68. zasadnutí v roku 2013 schválilo rezolúciu A/RES/68/13, v ktorej vyhlásilo 2. november za Medzinárodný deň skoncovania s beztrestnosťou za zločiny vykonané proti novinárom. Touto rezolúciou OSN vyzvala svoje členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia na skoncovanie s kultúrou beztrestnosti objednávateľov a vykonávateľov trestných činov voči novinárom.
Termín - 2. november - vybrala OSN na pamiatku dvoch francúzskych novinárov zavraždených 2. novembra 2013 v Mali. Išlo o Ghislaine Dupontovú a Clauda Verlona, pracovníkov rozhlasovej stanice Radio France International (RFI), ktorých ozbrojenci zabili v Kidali na severe Mali. K činu sa neskôr prihlásila organizácia al-Káida v islamskom Maghribe (AQIM).
RFI vytvorila na pamiatku oboch novinárov Štipendium Ghislaine Dupontovej a Clauda Verlona pre mladých novinárov a technikov v Afrike. Udeľovať sa bude každý rok mladým novinárom a technikom do 30 rokov, ktorí prídu študovať do Paríža.


Copyright ©TASR 2018