MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Francúz severoafrického pôvodu obvinil Netflix z rasovej diskriminácie za to, že ho v akčnom filme, v ktorom sa objavil bez udelenia svojho súhlasu, označili za radikálneho islamistu. Podľa agentúry AFP o tom v pondelok informoval jeho právnik.
Akčný thriller Sentinelle sa odohráva v juhofrancúzskom meste Nice a je príbehom elitnej francúzskej vojačky, ktorá sa vrátila zo služby v Sýrii a vydáva sa hľadať muža, ktorý znásilnil jej sestru. Jedna scéna zobrazuje hlavnú hrdinku, ako sa cez zameriavač svojej pušky pozerá na dvoch lúčiacich sa priateľov.
Scéna bola natočená na pobrežnom bulvári Promenade des Anglais v Nice, kde 14. júla 2016 tuniský radikál pri zrážaní nákladným autom usmrtil 86 ľudí.
Francúzske titulky, ktorými Netflix opisuje scénu pre sluchovo postihnutých, hovoria o dvoch mužoch ako o "barbus" (bradatých), čo je vo francúzštine hanlivý výraz pre ultrakonzervatívnych moslimov.
Jeden z dvojice mužov v scéne – Rami Sahli, 21-ročný elektrikár z Nice – podal na spoločnosť Netflix pre tento opis trestné oznámenie a obvinil ju z "diskriminácie a rasovej nenávisti", uviedol jeho právnik Jean-Pascal Padovani.
"Myslel som, že sa mi sníva, keď som to videl. Bol som natočený svojvoľne, bez súhlasu," vyhlásil Rami Sahli podľa spravodajského webu RTL.
Na scénu z filmu ho upozornili príbuzní. On sám, ktorý má iba malé fúziky a "koziu" briadku, odvtedy, čo je film na Netflixe, dostal niekoľko vyhrážok a mnohí z jeho priateľov boli šokovaní, že je vo filme vyobrazený ako terorista.
Spoločnosť Netflix medzičasom zmenila titulky pre nepočujúcich k tejto pasáži filmu a vymazala z neho slovo "barbus".
Sahli naďalej zvažuje podanie trestného oznámenia voči spoločnosti Netflix za použitie záberov s ním na komerčné účely bez jeho súhlasu. Chce sa tiež domáhať odstránenia danej scény z filmu.
Film Sentinelle režíroval francúzsky filmový tvorca Julien Leclercq a Netflix ho má vo svojej ponuke od marca.

Hlavná moderátorka zahraničného spravodajstva americkej spravodajskej stanice CNN Christiane Amanpourová oznámila, že jej diagnostikovali rakovinu vaječníkov. Informovala o tom v utorok stanica BBC.
Amanpourová (63) podľa vlastných slov podstúpila "náročnú, ale úspešnú operáciu zameranú na ich odstránenie", a čaká ju niekoľko mesiacov chemoterapie.
Skúsená reportérka túto osobnú správu oznámila zo svojho domáceho štúdia v Londýne po štyroch týždňoch absencie z vysielania.
Amanpourová, ktorá má britsko-iránsky pôvod, strávila desaťročia v rozličných častiach sveta, pokrývajúc široký záber konfliktov a krízových situácií.
Berúc na vedomie "milióny" ľudí s rakovinou vaječníkov na celom svete, Amanpourová vyzvala ženy, aby sa o tejto chorobe vzdelávali, pravidelne sa nechali vyšetrovať a "zabezpečili, aby ich zdravotné ťažkosti neboli prehliadané alebo zľahčované".
Rakovinu vaječníkov je náročné diagnostikovať, pretože príznaky – napríklad opuchnutá alebo bolestivá brušná oblasť – sa ľahko dajú pomýliť s menej závažnými zdravotnými problémami.
Ide o celosvetovo siedmu najrozšírenejšiu rakovinu u žien, uvádza medzinárodná nezisková organizícia World Cancer Research Fund. Ochorenie je zároveň ôsmou najrozšírenejšou príčinou úmrtí na rakovinu vo svete, pripomína BBC.
Amanpourová, držiteľka viacerých ocenení, plánuje pokračovať vo svojej práci pre CNN – týždenne moderovať svoj program od pondelka do stredy, hoci bude čeliť mesiacom chemoterapie.
Christiane Amanpourová moderuje vlajkový program CNN pre globálne záležitosti, ako aj týždennú reláciu pre stanicu PBS.

 

 

Copyright © TASR 2021

 

Švédska futbalová federácia (SVT) sa spojila s policajnými orgánmi, aby začali vyšetrovať pôvod nenávistných a výhražných komentárov na reprezentačného útočníka Marcusa Berga na sociálnych sieťach. Informoval o tom bezpečnostný šéf SVT Martin Fredman, správu priniesol web orf.at.

Švédski futbalisti boli v prvom svojom vystúpení na majstrovstvách Európy proti Španielom kúsok od senzácie. Po hodine hry mohol streliť vedúci gól severanov Marcus Berg, ale jeho strela zvnútra šestnástky po prihrávke Alexandra Isaka skončil tesne vedľa ľavej žrde španielskej bránky. Súboj účastníkov E-skupiny v Seville sa napokon skončil bezgólovou remízou, ale Berg sa neskôr stal terčom nenávistných komentárov na internete. Istá časť fanúšikov slovne zaútočila na 34-ročného útočníka ruského Krasnodaru za to, že nepremenil svoju príležitosť.
"Je pravdepodobné, že odvážlivci, ktorí sa v pondelok večer vyhrážali Bergovi, sa v utorok ráno zobudia a budú to ľutovať. Tých komentárov však bolo také množstvo, že sme sa rozhodli riešiť to. Znamená to, že niektorým ľuďom možno zavolá polícia a bude si žiadať vysvetlenie. Všetko sme konzultovali a koordinovali s Bergom," uviedol Martin Fredman. "Svoj profil na sieťach má zmienený futbalista a aj naša futbalová asociácia. Snažili sme sa časť nenávistných reakcií vymazať, ale zašlo to priďaleko. Nevedeli sme to dostať pod kontrolu," dodal Fredman.
Švédska futbalová reprezentácia už mala skúsenosť pred aktuálnymi majstrovstvami Európy s nenávistnými komentármi na svojho reprezentanta. Ich terčom sa stal Dejan Kulusevski po tom, čo sa nakazil koronavírusom. Dvadsaťjedenročný útočník Juventusu Turín napokon zostal vo švédskom kádri, ale k dispozícii reprezentácii na Euro 2020 bude až od chvíle, keď prekoná ochorenie COVID-19. To isté platí aj o Mattiasovi Svanbergovi, ktorý rovnako chýbal v kádri Janneho Anderssona proti Španielom.
Švédi sú najbližší súper Slovákov na európskom šampionáte. Vzájomný duel odohrajú v piatok 18. júna o 15.00 h SELČ v Petrohrade. Severania v prvom zápase nečakane remizovali so Španielmi (0:0) a v tabuľke E-skupiny sú za lídrami Slovákmi na druhom mieste.

 

©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

RTVS bude v stredu sledovať stretnutie prezidenta USA Joea Bidena a prezidenta federácie Vladimira Putina vo Švajčiarsku

RTVS bude v stredu sledovať stretnutie prezidenta USA Joea

 

 Bidena a prezidenta federácie Vladimira Putina vo Švajčiarsku

V stredu 16. júna sa pri Ženevskom jazere uskutoční summit amerického prezidenta Joea Bidena a prezidenta Ruskej federácie Vladimira Putina. Ide o prvé osobné stretnutie prezidentov týchto dvoch svetových veľmocí od zvolenia Joea Bidena do funkcie 20. januára tohto roka. Spravodajstvo RTVS odvysiela pri tejto príležitosti mimoriadne štúdio, ktoré divákom prinesie na Jednotke od 15.30 h a redaktori sa divákom prihovoria naživo aj priamo z dejiska summitu pri Ženevskom jazere.



Divákom sa v mimoriadnom spravodajskom štúdiu prihovorí redaktor a moderátor Matúš Havlík, ktorý vyspovedá k téme stretnutia prezidentov dvoch veľmocí svojich hostí - politológa Erika Láštica a na diaľku z Prahy spravodajcu a komentátora Českého rozhlasu Libora Dvořáka.

Počas vysielania sa divákom RTVS prihovoria naživo priamo z dejiska summitu pri Ženevskom jazere redaktori Martin Rajec a Maroš Kušnier. Tí prinesú do televízneho aj rozhlasového vysielania aktuálne informácie o stretnutí, na ktorom sa bude okrem tradičných vzájomných vzťahoch Moskvy a Washingtonu, hovoriť o kyberbezpečnosti, obchode, ochrane životného prostredia a ďalších otázkach celosvetového významu.

Okrem živých vstupov pripravilo spravodajstvo RTVS aj reportáže s ďalšími expertmi a komentátormi, aby divákom ponúklo komplexný pohľad na stretnutie dvoch mužov, ktoré budú sledovať diváci po celom svete.

Mimoriadnu spravodajskú reláciu budú môcť diváci sledovať aj online na Facebookovej stránke Správy RTVS.

NS SR zrušil rozsudok, ktorý v kauze Kuciak oslobodil Mariana K. a Alenu Zs.

NS SR zrušil rozsudok, ktorý v kauze Kuciak

 oslobodil Mariana K. a Alenu Zs.

Bratislava 15. júna (TASR) – Najvyšší súd (NS) SR v utorok zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) zo septembra 2020, ktorým boli v kauze Kuciak spod obžaloby oslobodení Marian K. a Alena Zs. Vec vrátil späť na ŠTS tomu istému senátu. Zároveň uznal obžalovaného Tomáša Szabóa za vinného v prípade vraždy podnikateľa Petra Molnára.
"Vec obžalovaných Mariana K. a Aleny Zs. sa vracia súdu prvého stupňa, aby v potrebnom rozsahu opäť prejednal a rozhodol," uviedol v rozhodnutí predseda senátu NS SR Peter Paluda.
ŠTS podľa Paludu rozhodol o oslobodení Mariana K. a Aleny Zs. predčasne. "Nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami, neodôvodnil zrozumiteľne rozhodnutie, nevykonal všetky dôkazy. Dôkazy, ktoré vykonal, hodnotil podľa NS SR izolovane," z čoho vyplynul nesprávny právny záver rezultujúci do oslobodzujúceho rozsudku". Dodal, že súd hodnotil dôkazy, ktoré nevykonal.
Ako tvrdí, v spise sú obsiahnuté dôkazy, na ktoré poukázal prokurátor a splnomocnenci. "Napríklad výhražné správy M. K. na Kuciaka. Ide o správu medzi M. K. a Miroslavom Konôpkom, komunikácia medzi M. K. a Jaroslavom H. a iné," uviedol predseda senátu.
„Ak by ŠTS chronologicky vyhodnotil dôkazy, zrejme by nedospel k zhodnému záveru s výrokom, aký urobil,“ podotkol s tým, že ŠTS niektoré dôkazy hodnotil v rozpore s elementárnou logikou.
Odvolania rodičov novinára Jána Kuciaka vo veci nemajetkovej ujmy NS SR zamietol. Tí dokopy žiadali od Szabóa jeden milión eur. Sumu 70.000 eur pre každého z rodičov novinára NS SR považuje za primeranú. Paluda dodal, že toto rozhodnutie im nebráni vo vymáhaní škody v civilnom procese.
NS SR hodnotí dešifrovanie komunikácie Threema ako zákonne získaný dôkaz. "Obsah tohto dôkazu bol hodnotený spôsobom, ktorý nezodpovedá požiadavkám Trestného poriadku, pretože jednotlivé časti komunikácie medzi obžalovanými boli prvostupňovým súdom povytrhávané," podotkol.
NS SR vrátil ŠTS späť aj prípad nedovoleného ozbrojovania Mariana K. Súd konštatoval, že Marianovi K. by mal byť uložený súhrnný trest. "Vzhľadom na to, že toto pochybenie nemohol odvolací súd v celistvosti napraviť, pričom nie je jasné, ako rozhodne súd po vrátení prvému stupňu, bolo by takéto rozhodnutie predčasné," zdôvodnil.
Prečo NS SR nevyhovel návrhu prokurátora, aby sa po vrátení veci na ŠTS ňou zaoberal nový senát. "Odvolací súd nezistil dôvody, ktoré by preukazovali, že prvostupňový súd bol ovplyvnený pri svojom rozhodovaní. Konal tak, ako prvostupňové súdy konajú. Nebol zistený zámer, alebo úmysel ovplyvniť alebo zmariť dôkaznú situáciu," skonštatoval Paluda.
Najvyšší súd SR v utorok rozhodoval o odvolaniach v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Senát 2T v zložení Peter Paluda, Dana Wänkeová a Ivetta Macejková sa zaoberal odvolaniami prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, Szabóa či poškodených, respektíve ich splnomocnencov voči rozsudku ŠTS zo septembra 2020. ŠTS vtedy oslobodil spod obžaloby Mariana K. a Alenu Zs. Szabóa uznal za vinného, a to aj v prípade vraždy podnikateľa Petra Molnára, a odsúdil ho na 25-ročný trest odňatia slobody.


Zdroj: TASR

RTVS láka k obrazovkám športových fanúšikov: Prvý duel slovenskej reprezentácie na EURO 2020 sledovalo takmer 600.000 divákov

RTVS láka k obrazovkám športových fanúšikov: Prvý duel slovenskej 

 

reprezentácie na EURO 2020 sledovalo takmer 600.000 divákov

V pondelok, 14. júna, odohrala slovenská reprezentácia na futbalovom šampionáte EURO 2020 svoj prvý zápas. Poľsko sme pokorili 2:1 a víťazný duel vyniesol Slovensku tri body. Večerný zápas sledovalo na Jednotke 592.000 divákov pri trhovom podiele 37,4 % v univerzálnej cieľovej skupine a stal sa najsledovanejším programom dňa. Na webe sledovalo zápas Slovenska s Poľskom ďalších 64.124 divákov.


V komerčnej cieľovej skupine dosiahol spomínaný športový prenos podiel na trhu dokonca až 40,2 %. Prvý polčas prilákal k obrazovkám 513.000 divákov pri trhovom podiele 37 % a druhý polčas si nenechalo ujsť až 670.000 pri trhovom podiele 37,6 % v cieľovej skupine 12+. V komerčnej cieľovej skupine dosiahol prvý polčas trhový podiel 38,3 % a druhý polčas až 41,6 %. Futbalové štúdio si pozrelo 448.000 divákov pri trhovom podiele 28,4 % v cieľovej skupine 12+. Hneď po športovom prenose nasledovala talkšou Richarda Lintnera Citronáda, ktorú si pozrelo 155.000 divákov pri trhovom podiele 7,9 % v univerzálnej cieľovej skupine.

Dvojka v pondelok odvysielala zápasy Španielska so Švédskom (285.000, shr 16,2 %, na webe 21.819) a Českej republiky so Škótskom (157.000, shr 19,6 %, na webe 21.908). Zdroj dát: PMT/KANTAR SLOVAKIA

TASR NEWS

TASR NEWS

V roku 2020 vydala Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) vyše štvrť milióna správ, dokázala tiež hospodáriť zo ziskom. Vyplýva to zo správy o činnosti TASR v roku 2020, ktorú v utorok prerokoval Výbor Národnej rady (NR) SR pre kultúru a médiá.
Presné čísla poskytol členom výboru na rokovaní generálny riaditeľ TASR Vladimír Puchala. „V roku 2020 vydala agentúra 262.677 multimediálnych správ, z toho 146.055 textových správ, 13.529 zvukov, 97.370 fotografií a 5723 videospráv,“ informoval.
Celkové výnosy agentúry v roku 2020 boli vo výške 5.092.415 eur, náklady predstavovali sumu 4.989.269 eur. „Na základe uvedených ukazovateľov TASR vykázala kladný hospodársky výsledok vo výške 98.241 eur,“ oznámil šéf verejnoprávnej agentúry. Doplnil, že v porovnaní príjmov a výdavkov (5.910.612 eur vs. 5.542.453 eur), predstavoval konečný prebytok sumu 368.159 eur.
Puchala pripomenul, že tak ako prakticky všetky oblasti života, aj činnosť médií vrátane tlačových agentúr poznamenalo obdobie pandémie ochorenia COVID-19, ktorá bola dominantnou témou spravodajstva. Zložité obdobie podľa neho zvýraznilo aj postavenie a dôležitosť tlačových agentúr. „Ich schopnosť garantovať kvalitné a rýchle správy, postavené na faktoch a jasných zdrojoch, ako najlepšiu ochranu pred vplyvom fake news, hoaxov a dezinformácií,“ upozornil.
Potvrdil, že záujem o informácie z produkcie TASR počas krízy stúpol. „Napriek poctivej práci mnohých médií možno konštatovať, že väčšina mediálnych spoločností čerpala informácie o pandémii z TASR. Mohli tak využiť to, že TASR má zmluvy so zahraničnými agentúrami a kvalifikovaných zahraničných redaktorov, pokryté regióny Slovenska a vydáva správy nonstop," priblížil.
Generálny riaditeľ pripomenul, že TASR zaznamenala okrem dominantnej témy - koronakrízy aj všetky podstatné udalosti doma i v zahraničí, v politike, ekonomike, kultúre či športe. Medzi najvážnejšie témy patrili voľby do NR SR a vytvorenie novej vlády, iniciatívy polície a súdne procesy, ekonomické balíky pomoci, plán obnovy, protesty v Bielorusku, voľby v USA i brexit, víťazné ťaženie Petry Vlhovej vo svetovom pohári či postup futbalistov na majstrovstvá Európy. „Tradične silný dôraz kládla agentúra na spravodajstvo z regiónov, ktoré sme obohatili aj o tematické seriály Leto 2020 a Zima 2020, približujúce zaujímavé, často menej známe lokality Slovenska od západu po východ,“ informoval. Dodal, že agentúra v roku 2020 vydala i vyše 5000 správ (vyhlásení, oznámení, stanovísk) vo verejnom záujme.
Puchala tiež priblížil činnosť portálu teraz.sk a internetovej televízie TASR.TV. „Záujem o faktické informácie z dobrých zdrojov potvrdzovala návštevnosť teraz.sk, ktorý v apríli podľa IAB monitora dosiahol viac ako milión unikátnych návštevníkov. Priemerná návštevnosť portálu bola počas roka na úrovni takmer 740.000 reálnych užívateľov mesačne podľa AIM monitora (900.000 používateľov podľa Google Analytics), čo sú historicky najvyššie čísla,“ konkretizoval. „TASR.TV odvysielala viac ako 675 živých prenosov z terénu, ktoré spolu prekonali hranicu desať miliónov zhliadnutí a dosah 30 miliónov. Najsledovanejšie zaznamenali cez pol milióna videní," priblížil ďalej.
Šéf TASR pripomenul, že v zložitom pandemickom roku zvládala agentúra svoju činnosť pri nevyhnutnej optimalizácii nákladov, ktorá si vyžiadala zníženie počtu pracovníkov i obmedzenie spolupráce s externými prispievateľmi. "Optimalizácia pomohla nielen v hospodárení roku 2020, ale stala sa základom pre šetrenie v roku 2021,“ zdôraznil Puchala.
V súvislosti s prebiehajúcim rokom pripomenul aj aktuálne projekty, na ktorých TASR pracuje. Jedným z nich je spoločný projekt s nemeckou DPA a francúzskou AFP s názvom A Home for Europe’s Agencies. „Cieľom projektu je vybudovať spoločný newsroom tlačových agentúr v Bruseli, ktorý by garantoval kvalitné podmienky pre zúčastnené agentúry pri informovaní o dianí v európskych inštitúciách,“ vysvetlil Puchala.


Zdroj: TASR

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Mjanmarsko v pondelok prepustilo amerického novinára Nathana Maunga, ktorého zadržiavalo od marca, informovala agentúra AFP s odvolaním sa na jeho právnika.
Amerického občana Maunga podľa advokáta "v pondelok ráno prepustili z väznice Insein v Rangúne po tom, ako polícia stiahla obvinenia voči jeho osobe". Novinár má v utorok odletieť do USA.
Maung, ktorý je spoluzakladateľom organizácie Kamayut Media, čelil obvineniam na základe zákona pochádzajúceho ešte z koloniálneho obdobia, ktorý trestá podnecovanie nesúhlasných názorov voči armáde v krajine. Mjanmarského novinára pracujúceho pre inú organizáciu v júni na základe tohto zákona odsúdili na dva roky odňatia slobody, pripomína AFP.
Mjanmarské úrady počas protestov po februárovom prevrate zadržali viacerých zahraničných novinárov vrátane ďalšieho Američana, Dannyho Fenstera. Toho úrady zadržiavajú od 24. mája.
Vlna protestov v Mjanmarsku sa začala po prevrate z 1. februára, keď armáda zvrhla občiansku vládu a prevzala moc v krajine. Junta uväznila členov vlády vrátane štátnej kancelárky Aun Schan Su Ťij a prezidenta republiky Win Mjina. Vojenský puč spustil masové protesty, ktoré sa bezpečnostné sily snažia potlačiť násilím a represiami.
Armáda následne vyhlásila rok trvajúci výnimočný stav. Puč zdôvodnila údajnými podozreniami z volebných podvodov v novembrových voľbách, v ktorých zvíťazila politická strana kancelárky – čiže faktickej premiérky – Su Ťij.

Bieloruský novinár Raman Pratasevič, ktorý bol zadržaný pri vynútenom prístátí lietadla spoločnosti Ryanair v Minsku, vystúpil v pondelok na tlačovej konferencii zvolanej bieloruským ministerstvom zahraničných vecí. Bola venovaná incidentu s lietadlom spoločnosti Ryanair, ktoré bolo 23. mája počas letu z Atén do Vilniusu nútené pristáť v bieloruskej metropole pre falošnú bombovú hrozbu.
Počas pristátia bol Pratasevič zadržaný a momentálne je vo vyšetrovacej väzbe. Rovnaký osud postihol aj jeho ruskú priateľku Sofiu Sapegovú.
Ako informoval portál Belaruspartisan.by, Prataseviča doviedli na tlačovú konferenciu tesne pred jej začiatkom.
Podľa tohto portálu najmenej desať novinárov a diplomatov následne demonštratívne opustilo miestnosť, kde sa konala tlačová konferencia.
Jeden z nich, spravodajca britského verejnoprávneho telerozhlasu BBC Jonah Fisher, na svojej stránke na sociálnej sieti Twitter vysvetlil, že sa nemieni zúčastňovať na brífingu, na ktorom je Pratasevič z donútenia.
Na margo Pratasevičovej prítomnosti na brífingu bieloruský minister zahraničných vecí Anatoľ Hlaz uviedol, že "zmeny v zozname účastníkov boli urobené na poslednú chvíľu: Dozvedeli sme sa o Romanovom želaní komunikovať s médiami, našla sa legálna možnosť, ako to urobiť, tak je tu".
Pratasevič je pritom zadržiavaný vo vyšetrovacej väznici bieloruskej KGB.
Vo svojom vystúpení pred novinármi v sále Pratasevič následne označil za smiešne všetky medializované správy, podľa ktorých ho vo vyšetrovacej väzbe zbil Alexandr Lukašenko osobne. "Ani komentovať to nebudem, je to smiešne," vyhlásil Pratasavič.
Dodal, že fľaky na rukách, ktoré počas jeho rozhovoru pre štátnu televízie ANT všimli mnohí diváci, boli od pút. Ubezpečil, že sa cíti "skvelo" a na nič sa nesťažuje.
Prítomných kolegov-novinárov vyzval, aby brali ohľad na jeho rodičov. "Mami, oci, nebojte sa, mám sa dobre," obrátil sa Pratasevič priamo na svojich rodičov, a dodal, že sa môžu bez obáv vrátiť domov, do Bieloruska, odkiaľ pred desiatimi mesiacmi odišli do Poľska. Príčinou ich odchodu z vlasti boli vyhrážky v súvislosti s prácou ich syna.
Podľa agentúry TASS Pratasevič na brífingu informoval, že s vyšetrovateľmi neuzavrel žiadne dohody a ani ho nenútili, aby s nimi spolupracoval.
"S vyšetrovateľmi nebolo nijaké vyjednávanie. Všetko bolo dobrovoľné, nikto do nenútil," uviedol Pratasevič. Dodal, že vypovedá len pred zástupcami bieloruského Vyšetrovacieho výboru.
Uviedol tiež, že svoje politické názory nezmenil a neprešiel na stranu Alexandra Lukašenka.
"Nezmenil som svoje politické názory, môžem čestne a otvorene, pred všetkými kamerami, vyhlásiť, že nebudem politickým podporovateľom prezidenta (Bieloruska)," vyhlásil Pratasevič, ktorý súčasne dodal, že si Lukašenka úprimne váži "ako človeka, ktorý som bol schopný odolať všetkým útokom, ktoré sa začali v lete a trvajú dodnes".
"Nebudem prívržencom prezidenta, netvrdím, že úplne prechádzam na jeho stranu," zdôraznil Pratasevič.
Deň po Pratasevičovom zadržaní bieloruská štátna televízia odvysielala video, v ktorom sa novinár priznáva sa k organizovaniu masových protestov v Bielorusku. Povedal, že sa nachádza vo väzobnej väznici v Minsku, kde sa k nemu správajú korektne.
Pochybnosti o úprimnosti tohto "priznania" vtedy vyjadrili Pratasevičovi rodičia i priatelia, ako aj opozičná bieloruská líderka Sviatlana Cichanovská, ktorá vyhlásila, že na toto priznanie Pratasevič pristal pod nátlakom.
Dňa 3. júna zasa bieloruská štátna televízna stanica ANT odvysielala s Pratasevičom "interview", v ktorom sa priznáva k príprave protivládnych nepokojov. Mladý muž navyše sľubuje, že sa už nebude angažovať v politike, a popri tom plače.
Agentúra TASS medzičasom v pondelok informovala, že v Bielorusku zadržiavaná ruská občianka Sofia Sapegová je obvinená z podnecovania sociálnej nenávisti a rozbrojov a je podozrivá aj z organizovania akcií, ktoré hrubo porušujú verejný poriadok. V pondelok to na brífingu v Minsku oznámil predseda vyšetrovacieho výboru Dzmitryj Hara. Sapegovej hrozí 15 rokov väzenia. 

 

Bieloruská opozícia označila za absurdné divadlo účasť väzobne stíhaného novinára Ramana Prataseviča na tlačovej konferencii, ktorá sa v pondelok konala v Minsku a predstavitelia bieloruského rezortu zahraničia sa na nej vyjadrili ku kauze nedávneho núdzového pristátia lietadla spoločnosti Ryanair.
Pratasevič sa od svojho zadržania 23. mája objavil doteraz v dvoch kontroverzných videách, v ktorých sa priznal k údajnej trestnej činnosti. Opozícia i jeho rodina deklarovali, že šlo o priznania z donútenia.
Na pondelkovej tlačovej konferencii, ktorú zorganizovalo ministerstvo zahraničných vecí, tento 26-ročný aktivista vyhlásil, že je zdravotne v poriadku. Uviedol tiež, že vo vyšetrovacom väzení nie je vystavený zlému zaobchádzaniu.
Politológ Franak Viačorka, poradca exilovej opozičnej líderky Sviatlany Cichanovskej, však vo svojom tvíte napísal, že "nezáleží na tom, čo (Pratasevič) hovorí. Nezabúdajme, že (Pratasevič) je rukojemníkom. A režim ho využíva ako trofej."
Viačorka uviedol, že "ľudia vo vojenskej uniforme v jeho (Pratasevičovej) blízkosti ospravedlňujú únos lietadla bojom proti svetovému terorizmu a ochranou hranice. Litva a Poľsko sú obvinené z podvratných činností". Dodal, že nešlo ani o tlačovú konferenciu, "ale o scénu ako z Kafku alebo Orwella".
Bieloruské médiá medzičasom kontaktovali Pratasevičovu advokátku Inesu Alenskú, ktorá o jeho účasti na tlačovej konferencii vôbec nebola informovaná. "O Ramanovi nemám žiadne správy. Nič som nevidela, nebola som tam," uviedla.
Ako informoval portál Belaruspartisan.by, Prataseviča doviedli na tlačovú konferenciu tesne pred jej začiatkom. Podľa tohto portálu následne najmenej desať novinárov a diplomatov demonštratívne opustilo miestnosť, kde sa konala tlačová konferencia.
Na margo Pratasevičovej prítomnosti na brífingu bieloruský minister zahraničných vecí Anatoľ Hlaz uviedol, že "zmeny v zozname účastníkov boli urobené na poslednú chvíľu: Dozvedeli sme sa o Romanovom želaní komunikovať s médiami, našla sa legálna možnosť, ako to urobiť, tak je tu".
Pratasevič je pritom zadržiavaný vo vyšetrovacej väznici bieloruskej KGB.
Pratasevič bol spolu so svojou priateľkou zadržaný 23. mája, keď bieloruské úrady prinútili lietadlo spoločnosti Ryanair letiace z Atén do Varšavy, aby pristálo v Minsku. Tvrdili pritom, že dostali varovanie o bombe na palube lietadla. Toto podozrenie sa nepotvrdilo. Počas pristátia v Minsku však z lietadla vyviedli Prataseviča a jeho priateľku Sofiu Sapegovú a oboch ich zadržali na základe podozrenia z páchania trestnej činnosti na území Bieloruska.
Incident s lietadlom a zadržanie novinára kritického k bieloruskému režimu spôsobil v zahraničí veľké rozhorčenie. Európska únia následne zaviedla voči bieloruským subjektom sankcie vrátane zmrazenia majetku a zákazu udelenia víz a vyzvala európskych dopravcov, aby nepoužívali bieloruský vzdušný priestor.
Agentúra AFP však konštatovala, že dvaja vládni úradníci na pondelkovej tlačovej konferencii v Minsku zopakovali oficiálnu verziu bieloruského vedenia, že let spoločnosti Ryanair musel byť odklonený, pretože Minsk dostal správu o bombovej hrozbe od palestínskej skupiny Hamas.
Hamas sa od tejto správy dištancoval a túto verziu ako vysvetlenie odmietlo aj niekoľko západných vodcov, vrátane nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorá ju označila za "úplne nepravdepodobnú".
Po vlaňajšom spornom znovuzvolení Alexandra Lukašenka za prezidenta otriasli Bieloruskom mohutné protivládne protesty. Lukašenko reagoval tvrdými zákrokmi proti demonštrantom, z ktorých mnohí skončili vo väzení a mnohých ďalších donútil odísť do exilu.

Copyright © TASR 2021

Nemecké úrady začali v pondelok konanie proti sociálnej sieti Telegram. Prevádzkovateľovi aplikácie hrozí pokuta za nedodržanie pravidiel v oblasti narábania so škodlivým obsahom. Týždenník Der Spiegel počas víkendu informoval, že podľa kompetentných predstaviteľov už aplikácia dosiahla veľkosť, pri ktorej má v otázke spolupráce s nemeckými úradmi podliehať rovnakým pravidlám ako platformy Facebook, Twitter a TikTok. Hovorkyňa ministerstva spravodlivosti v pondelok potvrdila, že úrady sa písomne obrátili na prevádzkovateľov služby v Spojených arabských emirátoch. V liste upozornili, že Telegram doteraz nevytvoril kanál na podávanie sťažností a v Nemecku neurčil kontaktnú osobu.
„Spoločnosť má teraz príležitosť zareagovať,“ uviedla hovorkyňa Rabea Boennighausenová.
Pokiaľ Telegram nesplní požiadavky, môže podľa časopisu Spiegel čeliť pokute až 5,5 milióna eur. Stanovisko prevádzkovateľa agentúra AP zatiaľ nezískala.
Telegram založili ruskí bratia Nikolaj a Pavel Durovci. Obľúbenosť aplikácie v Nemecku v posledných rokoch rástla, a to aj medzi pravicovými skupinami alebo ľuďmi odmietajúcimi vládne opatrenia proti pandémii koronavírusu.
Nemecký parlament v roku 2017 schválil zákon s cieľom zabezpečiť, aby sa existujúce obmedzenia slobody prejavu vrátane zákazu popierania holokaustu, uplatňovali aj v digitálnom priestore.  

©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Hosť a témy diskusnej relácie TV Joj Analýzy Na hrane

 Hosť a témy diskusnej relácie 

 

TV Joj Analýzy Na hrane

Analýzy Na hrane sú politickou diskusnou reláciou, ktorá voľne naväzuje na štvrtkový formát Na hrane. Nová relácia má ambíciu ponúknuť priestor analytikom, odborníkom, ale napríklad aj politikom, ktorí nedostávajú priestor vo večernej relácii.

Analýzy Na hrane však budú mať predovšetkým webovú podobu, televízia ich bude vysielať na stránke Novinyplus.sk, na svojich webových platformách
a na facebookovej stránke Na hrane TV JOJ, kde si štvrtkový politický duel našiel svoju stálu divácku základňu.

Hosťom relácie v utorok 15. júna bude Prof. PhDr. Iveta Radičová, PhD.

Rozprávať sa budú o zavraždení Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a o tom, že Slovensko stále čaká na koniec procesu. Hovoriť budú aj o tom, že minister vnútra čelí odvolávaniu, či podľa nej zvláda svoju funkciu aj s ohľadom na pôsobenie v minulosti, ale aj o tom, že koalícia aj po odchode Igora Matoviča bojuje sama so sebou a aké má predpoklady na politické prežitie.

Nenechajte si ujsť reláciu Analýzy Na hrane v utorok 15. júna od 18:00.

Vražda novinára Jána Kuciaka

Vražda novinára Jána Kuciaka

Najvyšší súd (NS) SR začal rozhodovať o odvolaniach v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Rieši odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), ako aj odvolanie obžalovaného Tomáša Sz.
Rozhoduje senát 2T v zložení Peter Paluda, Dana Wänkeová a Ivetta Macejková. Stály člen senátu Martin Piovartsy bol z rozhodovania vo veci na základe oznámenia svojej zaujatosti vylúčený. Nahradila ho Macejková. Medzi verejnosťou by sa na verejnom zasadnutí mal objaviť aj šéf NS SR Ján Šikuta. Na utorkové pojednávanie sa dostavili Marian K. a Tomáš Sz. Alena Zs. mala požiadať o konanie v jej neprítomnosti.
Senát Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) oslobodil na začiatku septembra 2020 spod obžaloby v kauze vraždy Kuciaka a Kušnírovej obžalovaných Mariana K. a Alenu Zs. Tomáša Sz. súd uznal za vinného a vymeral mu trest 25 rokov odňatia slobody. Zároveň ho uznal za vinného z vraždy podnikateľa Petra Molnára z Kolárova.
Predsedníčka senátu ŠTS Ružena Sabová v septembri 2020 odôvodnila, že nebolo dokázané, že skutok, z ktorého boli Marian K. a Alena Zs. obžalovaní, spáchali. Súd odsúdil Mariana K. len za nedovolené ozbrojovanie, a to na peňažný trest 5000 eur alebo na náhradný trest väzenia na päť mesiacov.
Pojednávanie s Marianom K. a spol. sa začalo v januári 2020. Senát ŠTS zložený z predsedníčky Sabovej a sudcov Ivana Matela a Rastislava Stieranku pojednával 22 dní.
Právoplatne sú v prípade vraždy Kuciaka a Kušnírovej odsúdení Miroslav Marček a Zoltán Andruskó. Za vraždu novinára, jeho snúbenice a podnikateľa Molnára dostal Marček 25-ročný trest odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Jeho prípad bol vylúčený na samostatné konanie. Andruskó uzavrel v kauze úkladnej vraždy dohodu. Dostal trest 15 rokov odňatia slobody v strednom stupni stráženia.

Copyright © TASR 2021

TV Markíza chystá mimoriadne spravodajské pokrytie rozsudku Najvyššieho súdu

 TV Markíza chystá mimoriadne spravodajské 

pokrytie rozsudku Najvyššieho súdu

Televízia Markíza bude v utorok, 15. júna 2021, už od ranných hodín intenzívne spravodajsky pokrývať verejné zasadnutie Najvyššieho súdu, na ktorom sa má rozhodnúť, či v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej potvrdí odvolanie prokurátora a vráti prípad prvostupňovému súdu alebo odvolanie zamietne a potvrdí tak nevinu Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej.

 

„Priamo na Najvyššom súde budeme mať až štyroch redaktorov - Zuzanu Ferenčákovú, Adela Ghannama, Michala Hečka a online reportérku Katarínu Kiššovú, ktorí budú divákom a návštevníkom spravodajského portálu TVnoviny.sk prinášať aktuálne reportáže, živé vstupy a rozhovory s hosťami, ako aj politické reakcie,“ povedal Tibor Mattyašovský, šéfredaktor spravodajstva TV Markíza.

 

Téme sa bude už od 6:00 ráno v spravodajských blokoch venovať relácia Teleráno, nasledovať bude séria štyroch Mimoriadnych správ s moderátorkou Danicou Nejedlou, ktoré sú naplánované na 10:05, 12:20, 13:25 a 15:45.

 

O 14:00 na spravodajskom portáli TVnoviny.sk odštartuje živé vysielanie online relácie Na telo PLUS s moderátorom Michalom Kovačičom, ktoré bude taktiež špeciálne venované rozsudku Najvyššieho súdu o vražde Jána Kuciaka. Okomentujú ho jeho spolupracovníci Marek Vagovič a Zuzana Petková a exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská.

 

Téma bude dominovať aj vo vysielaní popoludňajších a večerných Televíznych novín o 17:00 a 19:00, ktoré sa jej budú venovať na rozšírenej ploche v reportážach, analýzach, či živých rozhovoroch s hosťami.

RTVS odvysiela v utorok mimoriadne spravodajské štúdio o rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej

 RTVS odvysiela v utorok mimoriadne spravodajské štúdio o rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v prípade vraždy 

Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej

V utorok 15. júna zasadne Najvyšší súd SR v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. V rámci verejného zasadnutia bude riešiť odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, ako aj odvolanie obžalovaného Tomáša Szabóa v tomto prípade. Spravodajstvo RTVS odvysiela pri tejto príležitosti mimoriadne štúdio, ktoré divákom prinesie na Jednotke od 13.30 h a redaktori sa divákom prihovoria naživo aj priamo z budovy Najvyššieho súdu SR.

V mimoriadnom spravodajskom vysielaní sa diváci dozvedia o pozadí procesu, súvislostiach, prepojeniach, dôkazoch, ale aj nových skutočnostiach, ktoré zrejme zaznejú v súdnej sieni. Redaktori divákom prinesú tiež známe aj menej známe informácie o podozrivých z objednania vraždy - Alene Zsuzovej a Mariánovi Kočnerovi. Na konci sa očakáva verdikt, ktorý môže potvrdiť rozhodnutie súdu nižšej inštancie, alebo rozhodnúť o jeho prepracovaní.

Moderátorom mimoriadneho spravodajského štúdia bude Marek Makara, ktorý sa bude zhovárať s hosťami o samotnom prípade, ale aj o aktualitách, ktoré zaznejú priamo v súdnej sieni. V štúdiu privíta napríklad profesorku Luciu Kurilovskú, bývalého vyšetrovateľa Petra Vačoka a ďalších.

Počas vysielania redaktori spravodajstva - Mirka Ščobíková a Juraj Mikula, vyspovedajú odborníkov na trestné právo, politológa, či expertov na vyšetrovanie závažných trestných činov. Do vysielania budú vstupovať priamo z budovy Najvyššieho súdu, kde budú sledovať dianie v súdnej sieni. Pripravení sú aj ďalší redaktori Timotej Pisch a Jakub Prok, ktorí budú pred budovou Najvyššieho súdu spovedať rôznych hostí. Proces priblíži aj redaktor Peter Žatko, ktorý sa mu od začiatku venuje z pohľadu trestného práva a dianie priamo v súdnej sieni bude sledovať Barbora Bodáková.

Mimoriadne spravodajské štúdio o rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej prinesie RTVS v utorok 15. júna od 13.30 do 16.00 h na Jednotke. V prípade, že v tomto čase nepadne verdikt, bude mimoriadne štúdio pokračovať po Správach.

Zomrel Ned Beatty

Zomrel  Ned Beatty

 

Vo veku 83 rokov cez víkend zomrel americký herec Ned Beatty, ktorého dlhá a úspešná kariéra zahŕňa pôsobenie po boku tých najväčších hollywoodskych hviezd aj nomináciu na Oscara.

Objavil sa okrem iného vo filmoch o Supermanovi z prelomu 70. a 80. rokov a celkovo si pripísal vyše 150 filmových a seriálových rolí, informovala agentúra AP. 

Beattyho kariéru v Hollywoode odštartoval thriller Vyslobodenie z roku 1972, kde si zahral s Jonom Voightom aj Burtom Reynoldsom. V nasledujúcich rokoch sa rodák z Kentucky objavil v niektorých z najpopulárnejších snímkov danej éry vrátane dráme Všetci prezidentovi muži a prvých dvoch dielov supermanovskej série s Christopherom Reevom v hlavnej úlohe. Beatty v nich stvárnil prihlúpleho pomocníka zloducha Lexa Luthora. 

Za výkon v kultovom satirickom dráme Televízna spoločnosť z roku 1976 si vyslúžil svoju jedinú nomináciu na Oscara, a to v kategórii pre herca vo vedľajšej úlohe. 

Medzi jeho posledné filmová angažmán patrí historický snímku Súkromná vojna pána Wilsona s Tomom Hanksom, svoj hlas potom prepožičal postavám animovaných filmov Rango a Toy Story 3: Príbeh hračiek. Beatty sa objavil tiež v úspešných seriáloch vrátane M * A * S * H ​​alebo Zákon a poriadok. 

Hercova manažérka Deborah Millerová oznámila AP, že Beatty zomrel prirodzenou smrťou obklopený svojimi najbližšími. Umelec mal osem detí z troch rôznych manželstiev. 

 Copyright © ČTK 2021

 

 

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

 

Po mesiacoch príprav začne v nedeľu večer vo Veľkej Británii vysielať nová spravodajská televízna stanica GB News. Podľa svojho riaditeľa Andrewa Neila pôjde o konzervatívno-populistickú odpoveď na verejnoprávnu BBC, ktorá si zakladá na svojej nestrannosti. GB News sa zameria na divákov, ktorí sa cítia "vynechaní a nevypočutí", píše agentúra DPA.
Neil, ktorý kedysi pôsobil v BBC, odmieta obavy, že by sa GB News mohla stať britským náprotivkom americkej televízie Fox News, ktorá má blízko k republikánom. V jej vysielaní sa objaví niekoľko známych tvárí, ktoré predtým pracovali pre BBC, Sky News alebo ITV. V júli chce, podobne ako BBC, spustiť aj rozhlasovú stanicu. GB News podporujú investori z USA, ako napríklad mediálna skupina Discovery.
Vysielanie GB News sa začne o 21.00 h SELČ - súčasne s hlavnou spravodajskou reláciou BBC - špeciálnym programom Welcome to GB News (Vitajte v GB News), po ktorom bude nasledovať talkshow. Spočiatku sa neplánuje 24-hodinové vysielanie. V pondelok sa program začne o 07.00 h SELČ ranným blokom, kde sa bude diskutovať o problémoch, ktoré Britániu skutočne trápia, "a nie o politike vo Westministri". Je to narážka na londýnsku štvrť Westminster, kde sa nachádza sídlo britského parlamentu a politické centrum Británie, je však aj synonymom rezervovanosti politickej triedy.
Verejnoprávna BBC sa opakovane stáva terčom kritiky politikov. Britský premiér a zástanca brexitu Boris Johnson sa sťažoval na údajnú proeurópskosť BBC, zatiaľ čo členovia jeho Konzervatívnej strany jej vyčítajú nedostatok patriotizmu.
BBC navyše prichádza o príjmy. Najdôležitejším zdrojom financovania sú koncesionárske poplatky. Televízne a rozhlasové programy sleduje čoraz menej mladých ľudí a naopak pribúda ľudí nad 75 rokov, ktorí koncesionárske poplatky nemusia platiť.

 

Copyright © TASR 2021

NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA

NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA

 TA3 V politike:

      -Milan Krajniak, minister práce, sociálnych vecí a rodiny  

       SR,podpredseda strany Sme rodina
      -Richard Raši, poslanec NR SR, podpredseda strany Hlas-SD
      -Jarmila Halgašová, poslankyňa NR SR, SaS
      -Richard Takáč, poslanec NR SR, Smer-SD
      -Jaroslav Karahuta, poslanec NR SR, Sme rodina

O 5 minút 12, naživo v nedeľu 13. 6. 2021 od 11:55 h, Jednotka

Hosť 1. časti:

- prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Téma 1. časť:

- exkluzívny rozhovor pri príležitosti dvoch rokov vo funkcii o aktuálnej politickej a epidemickej situácii.

Hostia 2. časti:

- podpredseda vlády a minister hospodárstva SR, predseda SaS Richard Sulík;
- poslankyňa NR SR, podpredsedníčka strany Hlas-SD Denisa Saková.

Témy 2. časti:

- situácia v koalícii v kontexte diania v strane Za ľudí a hľadanie dohody pri presadzovaní najbližších legislatívnych zámerov a priorít;
- dianie v bezpečnostných zložkách štátu, podozrenia z manipulácie vyšetrovania káuz a kroky pre obnovu dôvery v spravodlivosť, návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra;
- nastavenie opatrení v súvislosti s epidemickou situáciou a cestovaním v najbližšom období;
- priebeh očkovania a sprístupňovanie očkovacích kapacít.

Reláciu moderuje Marek Makara.

Napätie v strane Za ľudí sa stupňuje a štvorkoalícia môže onedlho stáť pred otázkou premeny na päťkoalíciu. Frakcia podpredsedníčky Márie Kolíkovej si totiž nárokuje na stoličku v koaličnej rade.

Opozícia chce jednotu vládnej zostavy overiť pri chystanom odvolávaní ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO). Minimálne dvaja poslanci koaličného Sme rodina pritom hovoria, že budú hlasovať s opozičnými stranami.

Aj o týchto témach bude moderátor Michal Kovačič v relácii Na telo hovoriť s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou (Za ľudí) a podpredsedom parlamentu Jurajom Blanárom (Smer-SD).

Ponúkneme aj výsledky exkluzívneho prieskumu agentúry FOCUS, ktorý dá odpoveď na to, aké sú aktuálne stranícke preferencie.

Na telo začína aj túto nedeľu na TV Markíza v tradičnom čase o 13:00 hod.