Výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny Anny Verešovej
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter a generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zaujali stanovisko k návšteve terénneho sociálneho pracovníka v rodine p. Moniky Tódovej už v júli 2017. Bola nariadená kontrola na úrade práce v Bratislave, boli zaslané informácie Európskej komisii a aj verejnej ochrankyni práv. Minister na tlačovej besede v júli 2017 skonštatoval, že úrad pochybil a verejne sa redaktorke za túto chybu ospravedlnil. Písomné ospravedlnenie redaktorke zaslalo aj Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, čo ona sama v ostatných dňoch potvrdila. Na základe výsledkov kontroly ústredie prijalo celý rad opatrení, aby projekt dôsledne plnil svoj účel a aby postupy pri návštevách rodiny boli striktne v súlade s pracovným manuálom a právnymi predpismi. Medzi prijaté konkrétne opatrenia, napríklad, patrí zavedenie pravidelného mesačného monitoringu plnenia národného projektu na bratislavskom úrade s dôrazom na overenie, či každé šetrenie terénneho sociálneho pracovníka je vykonávané na konkrétny podnet, ktorý musí byť zároveň vždy jasne uvedený. Úrad práce Bratislava má špeciálny režim. Postup pri zisťovaní starostlivosti o dieťa na tomto úrade vyžaduje, aby úrad najprv telefonicky kontaktoval každého klienta a informoval o jeho povinnosti s tým, že si klient môže vybrať, aby terénny pracovník prišiel k nemu do domácnosti, alebo klient doručí informáciu úradu osobne alebo poštou. Po medializovaných informáciách z mája 2019 o možnom zapojení bývalého pracovníka Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny do sledovania novinárov generálny riaditeľ ústredia Marián Valentovič dňa 28. mája 2019 podal trestné oznámenie na bývalého štátneho zamestnanca J. Š. pre podozrenie z naplnenia skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomocí verejného činiteľa v súbehu s trestným činom neoprávneného nakladania s osobnými údajmi. Ústredie doteraz nemá žiadne informácie ani žiadosť o súčinnosť od orgánov činných v trestnom konaní, preto nedokáže zaujať stanovisko k „zapojeniu bývalého zamestnanca do sledovania novinárov“. Minister aj generálny riaditeľ ústredia považujú za veľmi nešťastné a odsúdeniahodné, ak by sa zamestnanec ústredia mal akýmkoľvek spôsobom podieľať na úsilí verejne známych obvinených osôb zisťovať informácie o súkromí novinárov. Ústredie poskytne orgánom činným v trestnom konaní maximálnu súčinnosť, čo minister plne podporuje.
Bývalý nitriansky policajt Branislav Diďák čelí trestnému oznámeniu za neoznámenie trestného činu, ktoré podal bývalý policajný prezident Tibor Gašpar. Dôvodom má byť rozhovor pre portál Aktuality.sk, kde hovoril o súčasnom stave polície. Okrem toho ho vyšetruje aj inšpekcia Ministerstva vnútra (MV) SR a čelí predžalobnej výzve zo strany nitrianskeho podnikateľa. "Podľa názoru obhajoby, takéto podozrenie na základe rozhovoru, ktorý bol uverejnený 9. apríla tohto roku, neexistuje a nie je tu dané podozrenie z tohto trestného činu, pretože ten si vyžaduje existenciu konkrétneho trestného činu s hornou hranicou trestov odňatia slobody prevyšujúcej desať rokov alebo konkrétny korupčný trestný čin, o ktorom by sa môj klient musel dozvedieť," povedala jeho právna zástupkyňa Eva Mišíková. Podľa jej slov tento rozhovor neobsahuje žiadne konkrétne skutočnosti a zaoberá sa len stavom polície vo všeobecnosti. Dôvodom oznámení by podľa Diďáka mohla byť aj pripravovaná reforma polície, na ktorej tvorbe sa podieľa. "Zaoberá sa odbornosťou polície. My sa nezaoberáme zisťovaním trestných činov policajtov, ako je to mne dávané za vinu. To je absurdné," skonštatoval. V spomínanom rozhovore vychádzal podľa vlastných slov z verejne dostupných zdrojov a dôvod na trestné oznámenie nevidí. "Nikdy sme spolu neriešili nejaké kauzy, nezaoberáme sa konkrétnou trestnou činnosťou. To nechávame zložkám, ktoré sú na to určené," povedal predseda mimoparlamentnej strany Spolu Miroslav Beblavý, ktorý s Diďákom pripravuje reformu polície. Myslí si, že oznámenia sú pokusom o zastrašovanie zo strany ľudí, ktorí sa toho boja. Diďák tiež čelí predžalobnej výzve zo strany nitrianskeho podnikateľa. "To by som nerád konkretizoval bez porady s právnym zástupcom, zatiaľ je to v tomto štádiu," povedal. Vyjadrenie k anonymnému trestnému oznámeniu, ktorým sa zaoberá Úrad inšpekčnej služby MV SR, chce dať až po tom, ako bude vypovedať. Zatiaľ nevie, čoho konkrétne sa oznámenie týka. V rozhovore pre Aktuality.sk Diďák hovoril napríklad o skupine ľudí, ktorí v rámci polície riešia prípady vplyvných oligarchov, ale aj o vplyve nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra. Okrem netradičných kariérnych postupov v polícii spomína aj prípady, keď niektorí ľudia dostali odmeny "za prácu v prospech takýchto súkromníkov a dostali sa do Slovenskej informačnej služby".
Jeden z najobľúbenejších detských programov – Zázračný ateliér – hľadá detských účinkujúcich. Prihlásiť sa môžu dievčatá a chlapci vo veku od 5 do 9 rokov, relácia sa nakrúca v Štúdiu RTVS Košice. Tvorcovia Zázračného ateliéru hľadajú komunikatívne a šikovné deti, ktoré majú chuť účinkovať v televíznom programe. Dievčatá a chlapci sa spolu s kamarátmi a moderátormi Jankou a Tomášom naučia variť, venovať sa budú záhradníctvu, ale aj výtvarnej a kreatívnej tvorivosti. Deti budú nielen spoluúčinkujúci, dostanú aj priestor ukázať svoje zručnosti a fantáziu, s ktorou bude svet krajší a zábavnejší. Videovizitku dieťaťa v dĺžke jednej minúty môžu rodičia poslať prostredníctvom e-mailu na adresu zazracnyatelier@rtvs.sk s označením predmetu KONKURZ, alebo prostredníctvom mobilnej aplikácie iReportér s označením #konkurzatelier. Do popisu uveďte meno, vek, bydlisko dieťaťa a telefonický kontakt na zákonného zástupcu. Videovizitky je možné posielať do 10. júna 2019. Zázračný ateliér je zábavný program pre najmenšieho diváka, ktorý vysiela RTVS každú nedeľu ráno na Jednotke. Deti sa v ňom vďaka šikovnosti a kreativite moderátorov Janky a Tomáša naučia najrôznejším zručnostiam.
Na tohtoročnom súťažnom
Medzinárodnom filmovom festivale Ekotopfilm - Envirofilm 2019, ktorý sa
konal v Bratislave a Banskej Bystrici, zvíťazili dokumentárne filmy o
aktivizme či sile jednotlivca. Ceny festivalu získalo dovedna 12 snímok,
ktoré vybrala medzinárodná porota. Tá vyhodnocovala 66 súťažných filmov
z 30 krajín sveta. Ocenenými dokumentárnymi filmami sú M6nths (2018) od Eline Heleny
Schellekens, Ako huby stvorili svet (2018) režisérky Annamárie Tálas,
Muž stromov (2018) od Andrea Trivera, Živý ľad (2018) Eddieho Frosta,
Človek, ktorý vysadil les (2017) od Sajeeda A., Bez života (2018) od
Daniela Lamba, Pozri sa (2017) Meinardasa Valkevičiusa, Sójalizmus
(2018) režisérskeho dua Stefana Libertiho a Enrica Parentiho, Thunder:
Na stope pytliakom (2018) od Marka Benjamina a Marca Levina, Dym a
výpary - Utajená zmena klímy (2018) od Johana von Mirbacha, Aktivistka
(2017) režiséra Petteriho Saaria a Svet podľa termitov (2018) od Jana
Hošeka. Tradičnú festivalovú poctu Honour of Ekotopfilm za mimoriadne výkony
dosiahnuté v záujme trvalo udržateľného rozvoja tento rok získala
priekopníčka v boji proti plytvaniu jedlom v Dánsku Selina Juul.
Návštevníci a návštevníčky festivalu sa ňou mohli inšpirovať v
Bratislave, kde im dala návod na to, ako predchádzať plytvaniu s
potravinami. „Som nesmierne rád, že návštevnosť festivalu každým rokom stúpa.
Preto verím, že téma zodpovednosti a udržateľnosti v ľuďoch čoraz viac
rezonuje a uvedomujú si svoj dopad – stopu, ktorú každý deň zanechávajú
na našej planéte. Porota ocenila festivalové filmy, ktoré ukazujú silu
prírody, odhodlanie komunít či jednotlivcov, ale aj to negatívne, ľudskú
lenivosť a ignoranciu. Dúfam, že tohtoročný program návštevníkov
inšpiroval k zmene, ktorá je nevyhnutná pre budúcnosť nášho života na
Zemi,‘‘ zhodnotil riaditeľ festivalu Peter Lím. V poradí 46. ročník Ekotopfilmu - Envirofilmu 2019 svojim
návštevníkom a návštevníčkam okrem projekcií spomínaných súťažných
filmov ponúkol aj sprievodné diskusie a prednášky na témy ako prírodný
turizmus, klimatické zmeny, kvalita ovzdušia, odpadové hospodárstvo či
udržateľná móda. Organizátori festivalu sa od septembra 2019 opäť vydajú na filmové
turné po Slovensku, v rámci ktorého predstavia výber najlepších
dokumentárnych snímok. V rámci projektu Ekotopfilm - Envirofilm Tour
festival počas roka navštevuje takmer 50 slovenských miest.
Spoločnosť Twitter sa ospravedlnila za blokovanie účtov na rovnomennej sociálnej a mikroblogovacej sieti, ktoré boli kritické voči reakcii čínskej vlády na prodemokratické protesty na Námestí nebeského pokoja (Tchien-an-men kuang-čchang) v Pekingu v júni 1989. Na svojom účte pre verejný poriadok cez víkend uviedla, že dané účty dočasne zastavila v rámci týždenného zákroku voči "spamu a ďalšiemu neautentickému správaniu sa". Zástupcovia spoločnosti dodali, že zablokované účty nenahlásili čínskej vláde.
Zablokovanie sa dotklo účtov v Číne aj v zahraničí. Kriticky naň zareagoval napríklad americký senátor Marco Rubio, podľa ktorého Twitter umlčal hlasy v mene čínskej vlády. "Twitter sa stal cenzorom čínskej vlády," napísal vo svojom tweete politik.
V dňoch pred 30. výročím masakry na Námestí nebeského pokoja, ktoré pripadá na 4. júna, sa aktivisti kritickí voči čínskej vláde začali na Twitteri okrem iného viac vyjadrovať proti jej konaniu v súvislosti s danými protestami. Kritické príspevky sa týkali napríklad politiky komunistickej vlády v krajine alebo jej zvládanie situácie okolo zásahu na námestí.
Pri masakre na Námestí nebeského pokoja, ktorej predchádzali týždne protestov, zasiahli vojaci proti neozbrojenými civilistom, pričom zabili stovky ľudí. Čínska vláda sa o incidente vyjadruje len zriedkavo a v krajine sa usiluje všetky zmienky o udalostiach cenzurovať. Ako uvádza televízia CNN, nepredpokladá sa, že sa v Číne pri príležitosti utorkového výročia uskutočnia verejné spomienkové podujatia alebo protesty. Dôvodom je ich prísne potlačenie zo strany vlády.
Španielsky YouTuber, ktorý v roku 2017 podviedol bezdomovca a dal mu zjesť sušienku naplnenú zubnou pastou, dostal 15 mesiacov za mrežami. Barcelonský súd takisto rozhodol, že Kanghua Ren musí zrušiť svoj kanál s názvom ReSet na službe YouTube. Mladík do roku 2024 nemôže zverejniť žiadne video. Obeti svojho videa musí zaplatiť odškodné vo výške 20-tisíc eur. Je však možné, že odsúdený si neodsedí za mrežami ani jeden deň, keďže španielske súdy väčšinou pozastavujú tresty nižšie ako dva roky pre tých, ktorých odsúdili pre nenásilný trestný čin po prvý raz. Podľa španielskych médií bol bezdomovcom Gheorge L., Rumun, ktorý pred príchodom do Barcelony pracoval ako pastier. Po zjedení falošného keksu zvracal, pričom ľudia video veľmi kritizovali. YouTuber ho napokon vymazal, opäť vyhľadal muža a dal mu 20 eur. Neskôr mu ponúkol 300 eur, a to pod podmienkou, že s tým nepôjde na políciu. V súdnych dokumentoch tiež uviedli, že Ren si vďaka reklame v tomto videu zarobil dvetisíc eur. Údajne sa podobných "krutých" trikov dopustil aj na iných náhodných dobrovoľníkoch.
Mená 22 novinárov zabitých v roku 2018 pridali v pondelok na pamätník žurnalistov vo Washingtone, medzi nimi aj meno Slováka Jána Kuciaka. Na ceremónii zároveň ochrancovia práv médií varovali pred silnejúcim ohrozovaním slobody tlače po celom svete. Informovala o tom tlačová agentúra AFP. Dvojposchodový presklený pamätník žurnalistov sa nachádza v múzeu nazvanom Newseum, ktoré stojí na washingtonskej ulici Pennsylvania Avenue 555. Ročne ho navštívi vyše 815.000 ľudí. Newseum na svojej webovej stránke informovalo, že vzdáva poctu Jánovi Kuciakovi, novinárovi zo Slovenska z portálu Aktuality.sk. Jána Kuciaka zavraždili vo februári 2018 doma vo Veľkej Mači a spolu s ním aj jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú. Medzi menami, ktoré na pamätník pridali, je tiež Džamál Chášukdží, saudskoarabský novinár zavraždený na konzuláte v Turecku, a fotograf francúzskej tlačovej agentúry AFP Šáh Maraí. Ten bol medzi 25 ľuďmi zabitými pri bombovom útoku v afganskej metropole Kábul v apríli 2018. "Pamätník a toto každoročné podujatie na počesť zabitých novinárov nám všetkým každý deň pripomína, že svet je pre tých, ktorí zhromažďujú a zverejňujú informácie, čoraz nebezpečnejším miestom," povedal Gene Policinski, šéf inštitútu Fórum slobody. Nebezpečenstvo hrozí podľa jeho slov novinárom rovnako "pri informovaní z bojiska, ako z búrkovej oblasti; stávajú sa terčom zločincov, teroristov aj utláčateľských vlád". Novinár Fred Hiatt z denníka Washington Post, kam prispieval aj Chášukdží, zdôraznil potrebu dospieť k spravodlivému koncu v prípade zavraždeného Chášukdžího. "Ak prejde jeho vražda páchateľom bez trestu, potom nie je v bezpečí žiaden novinár," vyhlásil Hiatt na ceremónii. "Ak môže byť zločin spáchaný v priestoroch diplomatickej misie..., potom nie je bezpečné žiadne miesto," dodal. Na pamätníku sa teraz nachádzajú mená 2344 novinárov zabitých od roku 1837, ale to je len zlomok tých, čo prišli o život pri získavaní informácií a ich poskytovaní verejnosti - len vlani ich bolo podľa odhadu zabitých 54. Medzi pridanými menami sú aj Mike McCormick a Philip Aaron Smeltzer, členovia televízneho štábu zabití pri informovaní divákov o tropickej búrke v Južnej Karolíne. "Toto znamená, že Mike a Phil neupadnú do zabudnutia," povedala Mandy Nottinghamová, bývalá kolegyňa dvojice v televízii WYFF. "Ich práca pokračuje, pretože my ju nenecháme zomrieť s nimi," dodala.
