TO JE TV!
22. 3. 2023
21. 3. 2023
Zomrel Viliam Roth
Zomrel Viliam Roth
V pondelok (20. 3.) zomrel publicista a diplomat Viliam Roth. TASR to potvrdil intendant Rádia Slovensko Roman Bomboš.
"Stál pri zrode zahraničnej služby samostatnej Slovenskej republiky. V dôchodkovom veku svoje skúsenosti z diplomatickej práce uplatnil v Kancelárii prezidenta republiky na pozícii zahraničnopolitického poradcu dvoch našich prezidentov. Tomuto obdobiu predchádzalo takmer 30-ročné profesionálne pôsobenie v zahranično-politickom spravodajstve Československého a potom aj Slovenského rozhlasu," uviedla na sociálnej sieti mestská časť Dúbravka, kde žil.
Zdroj: TASR
Hostia a témy diskusnej relácie TV Joj Analýzy Na hrane
Hostia a témy diskusnej relácie
TV Joj Analýzy Na hrane
Analýzy Na hrane - politická diskusná relácia, ktorá voľne naväzuje na štvrtkový formát Na hrane. Nová relácia má ambíciu ponúknuť priestor analytikom, odborníkom, ale napríklad aj politikom, ktorí nedostávajú priestor vo večernej relácii.
Analýzy Na hrane majú predovšetkým webovú podobu, televízia ich vysiela na stránke Novinyplus.sk, na svojich webových platformách a na facebookovej stránke Na hrane TV JOJ, kde si štvrtkový politický duel našiel svoju stálu divácku základňu.
Hosťom relácie v utorok 21. marca bude prezident MESA10 a bývalý minister financií Ivan Mikloš.
Rozprávať sa budú o domácej politickej scéne, o miere rizika straty prostriedkov z Plánu obnovy, o zásadných politických opatreniach a ich absencii v ekonomickej oblasti, o inflácii a prognózach jej vývoja či o situácii na Ukrajine.
Nenechajte si ujsť reláciu Analýzy Na hrane v utorok 21. marca od 18:00.
Slnko v sieti spustilo divácke hlasovanie
Slnko v sieti spustilo
divácke hlasovanie
Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA) spustila divácke hlasovanie v rámci národných filmových cien Slnko v sieti za rok 2022. O svojom obľúbenom filme a laureátovi Diváckej ceny rozhodne verejnosť v internetovom hlasovaní na webstránke Slnka v sieti. TASR o tom za organizátorov informoval Radomír Brhlík.
Do súťaže o Divácku cenu sú zaradené diela, ktoré vznikli v slovenskej produkcii alebo koprodukcii a boli uvedené na verejnosti počas posledného roka. Každý hlasujúci môže spomedzi nich vybrať jedno, ktoré považuje za najlepšie a vo formulári na www.slnkovsieti.sk mu udeliť svoj hlas do 7. apríla.
Tohtoročný galavečer národných filmových cien sa uskutoční v priestoroch koncertného štúdia Slovenského rozhlasu v sobotu 15. apríla. Podľa organizátorov pripomenie niekoľko dôležitých míľnikov zo sveta pôvodnej kinematografie – 60 rokov od založenia Slovenského filmového ústavu (SFÚ) či 70 rokov od začiatku prevádzky filmových ateliérov na Kolibe. "Počas ceremoniálu, ktorý bude moderovať Branislav ´Bruno´ Ciberej, zaznejú známe piesne v podaní speváčok Alžbety Ferencovej, Jany Kirschnerovej a Veroniky Rabada. Odovzdávanie cien spestria aj Slovenskí symfonici pod taktovkou dirigentky Michaely Rózsa Růžičkovej," avizuje SFTA.
Pripomína, že do 12. ročníka národných filmových cien bolo prihlásených 24 hraných, dokumentárnych a animovaných filmov. A prvýkrát aj päť snímok v kategórii Najlepší televízny film/miniséria/seriál, kde je podmienkou prihlásenia ich pôvodný originálny formát.
Okrem Diváckej ceny bude počas slávnostného večera tradične odovzdaná aj cena za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Vyhlásenie laureátov prestížnych filmových cien odvysiela v sobotu 15. apríla o 20.30 h v priamom prenose RTVS na Jednotke.
Zdroj: TASR
20. 3. 2023
Hlavné ceny 30. MFF Febiofest Bratislava mieria na Ukrajinu a do Poľska
Hlavné ceny 30. MFF Febiofest Bratislava
mieria na Ukrajinu a do Poľska
Hlavné ceny v rámci súťažných filmov jubilejného 30. MFF Febiofest Bratislava putujú na Ukrajinu a do Poľska. Uplynulý víkend o tom rozhodli poroty. Najlepším celovečerným filmom v súťaži V strede Európy je Pohľad motýľa, za najlepší krátky film označili porotcovia snímku Plot. Päťdňový filmový maratón uzavrel Východný front dokumentaristu Vitalija Manského. "Program bol veľmi bohatý a kvalitný, atmosféra výborná a pozitívna, dúfam, že som tu nebol posledný raz," uviedol Manskij, ktorého Východný front neskôr v apríli vstúpi do slovenskej kinodistribúcie. Spolutvorca filmu, režisér a kameraman Jevhen Titarenko a ani viacerí ich kolegovia sa pre vojnu na Ukrajine nemohli na festivale zúčastniť.
Organizátori prvýkrát predstavili filmy v novej súťažnej sekcii určenej celovečerným filmom V strede Európy, kde podobne ako v súťaži krátkometrážnych filmov dostali priestor talenty z krajín V4, Rakúska a Ukrajiny. Osobitné uznanie udelili porotcovia filmu poľského režiséra Damiana Kocura Chlieb a soľ. "S presvedčivým scenárom reflektujúcim súčasnosť, vyváženou dramaturgiou a veľmi dobrými hereckými výkonmi protagonistov," zhodnotili film, ktorý "odzrkadľuje súčasné nálady na mnohých miestach Európy".
Hlavnú cenu súťažného programu určeného celovečerným filmom venovali porotcovia snímke Pohľad motýľa ukrajinského režiséra Maksyma Nakonečného, ktorý na nich zapôsobil svojou silou, obrazotvornosťou režiséra a sviežosťou.
Ocenenie Mladej poroty získal film Viery Čákanyovej Poznámky z Eremocénu, cenu partnera festivalu Dafilms.sk snímka Východný front režiséra Vitalija Manského a Jevhena Titarenka.
Za najlepší krátky film označili porotcovia snímku Tomasza Wolského Plot, ktorý ich oslovil výnimočnou atmosférou a jedinečným postupným odhaľovaním charakterov postáv.
Špeciálne ocenenie si odniesla snímka Ťažko pracujúci od rakúskeho umeleckého zoskupenia Total Refusal, ktoré si minulý rok odnieslo hlavnú cenu v tej istej kategórii.
Programový riaditeľ festivalu Ondrej Starinský je rád, že porota ocenila filmy, ktoré zaujali nielen spracovaním, ale aj závažnosťou tém. "Či už je to víťaz v súťaži krátkych filmov, Plot Tomasza Wolského, ktorý reaguje na nenávisť voči sexuálnym menšinám, alebo Pohľad motýľa Maksyma Nakonečného tematizujúci násilie páchané na ženách na pozadí ruskej agresie na Ukrajine," dodal.
Po bratislavskej časti poputuje Febiofest v nasledujúcich dňoch do vybraných kín a filmových klubov po celom Slovensku.
Zdroj: TASR
19. 3. 2023
Zomrel Jorge Edwards
Zomrel Jorge Edwards
Vo veku 91 rokov zomrel v piatok v Madride čilský spisovateľ Jorge Edwards, držiteľ Cervantesovej ceny z roku 1999. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.
Edwards bol známy najmä vďaka románu "Persona non grata", v ktorom opisuje svoje rozčarovanie z kubánskej revolúcie. V roku 1999 mu bola udelená prestížna Cervantesova cena za celoživotné dielo v oblasti literatúry písanej v španielskom jazyku.
"Opustil nás výnimočný spisovateľ, odvážny esejista a novinár, ktorý držal prst na pulze správ," napísal na sociálnej sieti Twitter Cervantesov inštitút (CI) so sídlom v Madride.
Edwards sa narodil v Santiagu v roku 1931. Študoval právo na univerzite v Čile a potom absolvoval postgraduálne štúdium na Princetonskej univerzite v Spojených štátoch.
V roku 1957 začal diplomatickú kariéru - bol vyslaný do Paríža, Limy a Havany. V roku 1971 znovu otvoril čilské veľvyslanectvo v Havane ako zástupca socialistickej vlády Salvadora Allendeho, ktorá ako jedna z prvých v danom regióne nadviazala diplomatické vzťahy s režimom Fidela Castra.
Edwards však hlavné mesto Kuby opustil už po troch mesiacoch, keď ho Castro vyhlásil za "nežiaducu osobu", čo sa neskôr stalo inšpiráciou pre jeho román.
V roku 1973 po vojenskom prevrate, ktorý zvrhol Allendeho, Edwards ukončil diplomatické služby a presťahoval sa do Barcelony, kde sa stretol s juhoamerickými literárnymi velikánmi Gabrielom Garcíom Márquezom a Mariom Vargasom Llosom.
Do diplomatických služieb sa vrátil v roku 1994, keď ho vymenovali za čilského veľvyslanca pri UNESCO v Paríži.
Na svojom poslednom diplomatickom poste sa opäť usadil v Paríži, a to v rokoch 2010 až 2014, počas vlády konzervatívneho čilského prezidenta Sebastiána Piňeru.
Zdroj. TASR
NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA
NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA
TA3 V politike v nedeľu o 11.00:
- Denisa Saková, poslankyňa NR SR, podpredsedníčka strany Hlas-SD- Mária Kolíková, poslankyňa NR SR, SaS
- Anna Andrejuvová, poslankyňa NR SR, OĽANO
O 5 minút 12, naživo v nedeľu 13. 11. 2022 od 11:55 h, Jednotka a vo vysielaní :24.
Hostia:
- poverený predseda vlády SR, predseda strany Demokrati Eduard Heger (nominant OĽANO);
- poslanec NR SR, predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini (nezaradený).
Okruhy a témy:
1. Riadenie štátu do predčasných volieb:
- možnosti poskytnutia stíhačiek Ukrajine;
- výkon a priority vlády, presadzovanie zákonov v NR SR po preskupení politických síl.
2. Spoločenský a politický vývoj pred/po voľbách:
- príčiny a dôsledky polarizácie spoločnosti;
- vedenie kampane z hľadiska obsahu a formy;
- postup strán do volieb a možnosti povolebného vývoja.
Reláciu moderuje Marek Makara.
Ministerstvu zdravotníctva po odchode Vladimíra Lengvarského hrozí, že nestihne vyčerpať milióny eur na výstavbu nemocníc z plánu obnovy. Lekári navyše upozorňujú na prijatú novelu, ktorá riaditeľov nemocníc môže poslať za nedostatok personálu do väzenia až na 15 rokov.
Aj o týchto témach sa bude moderátor Michal Kovačič už túto nedeľu 19. marca 2023 v relácii Na telo rozprávať s podpredsedom parlamentu za OĽaNO Gáborom Grendelom, podpredsedom Hlasu-SD Richardom Rašim a šéfom KDH Milanom Majerským.
Relácia Na telo sa tradične začína o 13:00 hod. na obrazovkách TV Markíza a webe TVnoviny.sk.
18. 3. 2023
Radio_Head Awards 2022
Radio_Head Awards 2022
V piatok 17. marca udeľovalo Rádio_FM v priestoroch Slovenského rozhlasu hudobné ceny Radio_Head Awards 2022. O víťazoch opäť rozhodovali poslucháči, ale aj odborné poroty.
Bratislava, 18. marec 2023
„Rádio_FM už 15 rokov oceňuje slovenskú hudbu a ja osobne mám veľkú radosť, že to stále má zmysel, čoho dôkazom bol aj piatkový ceremoniál. V Rádiu_FM nepoľavujeme v našej snahe objavovať a podporovať domácich hudobníkov a hudobníčky a musím povedať, že je stále z čoho vyberať,“ hovorí intendantka Rádia_FM Janka Imrichová.
Fanúšikovia domácej hudby za slovenský Album roka 2022 vybrali posledný album Mira Žbirku, Posledné veci, ktorý dokončil jeho syn David Žbirka. Hoci v nomináciách sa poslucháči a novinárska obec tento rok vzácne zhodli a do druhého kola poslali rovnakú päticu, u odbornej poroty nakoniec zvíťazili Modré hory s nahrávkou Čudne slávni.
Skladbou roka 2022 sa stala skladba To okolo nás, na ktorej Para spolupracovala s dvojicou Jana Kirschner a Matej Starkov. Objavom roka sú Berlin Manson a Debut roka nahrala mladá producentka IAmNøt. Ďalší z mladých talentov, projekt Dis Is Markéta, si odniesol aj Ocenenie Nadácie Advance Investments, ktorá svoju cenu udeľovala už po desiatykrát.
Dôležitou súčasťou Radio_Head Awards sú aj žánrové kategórie, v ktorých o víťazoch rozhodujú odborné poroty, a to v žánroch Elektronická hudba, Folková hudba, World Music, Hard and Heavy, Klasická hudba, Jazzová a Experimentálna hudba. V žánrovo pestrých kategóriách bodovali producent Blame Your Genes, Besna, Hmlisto & Peter Linhart, Júlia Kozáková či experimentátor Daniel Kordík. Prekvapením bola kategória Jazzová hudba, kde zvíťazila nie jedna, ale hneď dve nahrávky, od projektu Nikitin, Šrámek, Altar Ensemble a Matúš Jakabčic CZ-SK Big Band.
Niekoľko z nominovaných, ale aj víťazov, sa počas slávnostného večera, ktorý prebehol v Slovenskom rozhlase, predstavilo aj naživo. Galavečer svojím vystúpením otvárali Tolstoys a na divákov čakali aj ďalšie exkluzívne vystúpenia. Vystúpili Meowlau x Val, víťazi kategórie Hard and Heavy, Besna, ale aj aktuálni držitelia ceny Album roka/Novinárske ocenenie, Modré hory. Vrcholom večera bolo spojenie Nvmeri a Pina z Pudingu pani Elvisovej, ktorý si cover verziou uctili nového držiteľa Ocenenia za prínos do hudby Laca Lučeniča.
Na Radio_Head Awards sa po prvýkrát v 15-ročnej histórii udeľovalo aj Mimoriadne ocenenie. Rádio_FM sa rozhodlo oceniť projekt Slovenská tepláreň. Silný moment vyvrcholil vystúpením Purist a ich hostí, ktorí naživo zahrali skladbu, ktorú vydali ako reakciu po vražde na Zámockej ulici v Bratislave.
Počas večera, ktorý moderoval Martin Staňo sa na pódiu predstavili aj hlasy známe z vysielania Rádia_FM. Víťazi získali sošky, ktoré podľa návrhu Bety K. Majerníkovej vyrobila Mira Podmanická.
Prehľad víťazov Radio_Head Awards 2020 Album roka 2022
Miro Žbirka - Posledné veci
Skladba roka 2022
Para - To Okolo Nás feat. Jana Kirschner & Matej Starkov
Objav roka 2022
Berlin Manson
Debut roka 2022
IAmNøt - Changes
Album roka / Novinárske ocenenie 2022
Modré hory - Čudne slávni
Elektronická hudba 2022
Blame Your Genes - Skins
Folková hudba 2022
Hmlisto & Petr Linhart - Československá
Hard & Heavy 2022
Besna - Zverstvá
World Music 2022
Júlia Kozáková - Manuša
Jazzová hudba 2022
Matúš Jakabčic CZ-SK Big Band - Room#555
Nikitin, Šrámek, Altar Ensemble - Directions & Connections
Klasická hudba 2022
Milan Paľa, Katarína Paľová - Valentin Bibik - Viola sonatas
Experimentálna hudba 2022
Daniel Kordík - Ocela
Ocenenie za prínos do hudby 2022
Laco Lučenič
Ocenenie Nadácie Advance Investments 2022
Dis is Markéta
Mimoriadne ocenenie 2022
Slovenská Tepláreň
MEDIA NEWS
MEDIA NEWS
Na dlhé väzenské tresty odsúdili v Bielorusku dve bývalé členky vedenia tamojšieho najväčšieho nezávislého spravodajského servera Tut.by, uviedla v piatok bieloruská ľudskoprávna organizácia Viasna. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Činnosť servera Tut.by ukončili po historických demonštráciách proti bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi v roku 2020.
"Bývalá šéfredaktorka Maryna Zolatavová a bývalá generálna riaditeľka Ľudmila Čekinová boli odsúdené na 12 rokov väzenia," uviedla organizácia Viasna po procese, ktorý prebiehal za zatvorenými dverami.
Rozsudky v piatok odsúdila bieloruská asociácia novinárov. "Proces proti Tut.by a verdikt voči jeho pracovníkom je krutou pomstou za pravdu, ktorú Tut.by odovzdal ľudu Bieloruska," uviedla asociácia vo vyhlásení s odvolaním sa na rozsiahle protivládne demonštrácie v Bielorusku po sporných voľbách v roku 2020.
Lukašenko je v bývalej sovietskej republike pri moci už viac než štvrťstoročie. Kritici ho označujú za "posledného európskeho diktátora".
Európska únia ho v dôsledku početných škandálov okolo manipulácie volieb z roku 2020 neuznáva za legitímne zvoleného prezidenta. Masové protesty, ktoré po hlasovaní vypukli, bieloruský režim brutálne potlačil s podporou Ruska.
Lukašenko vlani na začiatku invázie Ruska na Ukrajinu umožnil Moskve, aby vysielala vojakov a odpaľovala rakety na Ukrajinu aj z územia Bieloruska. Do bojov v susednej krajine sa však bieloruská armáda nezapojila.
Copyright © TASR 2023
17. 3. 2023
16. 3. 2023
Kultúrny výbor žiada od vlády legislatívu na zvýšenie ochrany novinárov
Kultúrny výbor žiada od vlády legislatívu
na zvýšenie ochrany novinárov
Dočasne poverená vláda by mala pokračovať v prijímaní legislatívy, ktorá bude viesť k zlepšovaniu mediálneho prostredia a zvlášť k zvýšeniu ochrany novinárov. Vyzvali ju na to v schválenom uznesení členovia Výboru Národnej rady (NR) SR pre kultúru a médiá. Vo štvrtok pokračovali v zasadnutí výboru z 28. februára, ktoré bolo zvolané v reakcii na verbálne ataky voči novinárke RTVS Marte Jančkárovej.
Výbor skonštatoval, že odsudzuje akékoľvek verbálne útoky na novinárov. "Politici a zvlášť lídri politických strán by nemali podnecovať v spoločnosti nenávisť a robiť z novinárov terče verbálnych či dokonca fyzických útokov," píše sa v uznesení.
Poslanci tiež žiadajú dočasne povereného ministra spravodlivosti Viliama Karasa o posilnenie ochrany novinárov v pripravovanej novele Trestného zákona a dodržanie časového harmonogramu legislatívneho procesu. Zároveň žiadajú aj dočasne poverenú ministerku kultúry Natáliu Milanovú (OĽANO), aby pokračovala v príprave ústavného zákona o slobode médií a predložila do parlamentu ďalšie legislatívne opatrenia na zlepšenie mediálneho prostredia.
Výbor tiež očakáva od polície dôsledné vyšetrenie vyhrážok voči Jančkárovej a ďalším novinárom a berie na vedomie rozhodnutie RTVS pridržiavať sa interných predpisov a odolávať tlaku politikov pri obsadzovaní politických diskusií. Členovia výboru tiež odsúdili "politickú provokáciu strany Smer-SD voči verejnoprávnemu médiu a tiež zneužívanie RTVS v politickej kampani". Na hlasovaní o uznesení boli prítomní poslanci bývalej koalície, ktorí ho podporili, a tiež nezaradená poslankyňa Ľubica Laššáková, ktorá sa zdržala.
K výhražným e-mailom a telefonátu Jančkárovej došlo podľa RTVS po februárových reláciách Sobotné dialógy. V jednej z nich bola hostkou prezidentka Zuzana Čaputová. V ďalšej sa dostavil namiesto pozvaného politika Smeru-SD Mariána Kéryho Ľuboš Blaha, ktorý nebol pozvaný, čo RTVS odmietla a uplatnila štandardný postup tzv. prázdneho kresla. Smer-SD vtedy hovoril o zlyhaní Jančkárovej, ako aj vedenia RTVS a porušení demokratickej diskusie. RTVS poukázala, že politické strany nemôžu svojvoľne meniť hostí, ktorých verejnoprávne médium do relácií pozvalo.
Zdroj: TASR
MEDIA NEWS
MEDIA NEWS
Rumunský súd v utorok odmietol žiadosť o prepustenie na kauciu od influencera Andrewa Tatea. Tridsaťšesťročného britsko-amerického občana zadržali koncom decembra v Bukurešti spolu s jeho bratom Tristanom a dvoma rumunskými ženami v súvislosti s obvineniami z obchodovania s ľuďmi, znásilnenia a členstva v organizovanej zločineckej skupine.
Hovorkyňa rumunskej agentúry DIICOT, ktorá sa venuje vyšetrovaniu organizovaného zločinu, Ramona Bolla informovala o zamietnutí po tom, čo sa v tejto veci v utorok ráno uskutočnilo konanie na súde v Bukurešti. Nie je jasné, aké podmienky kaucie navrhol Tateov právny tím.
V Rumunsku je zriedkavé, že preventívne zatknutí za závažné trestné činy žiadajú o kauciu. Častejšie sú žiadosti o umiestnenie za iných súdnych podmienok, ako je domáce väzenie alebo geografické obmedzenia.
Bukureštský súd zamietol kauciu po tom, čo vo februári Tateovci neuspeli s odvolaním sa voči tretej 30-dňovej väzbe. Bolo to tretie samostatné odvolanie, ktoré prehrali, proti rozhodnutiam o predĺžení ich väzby, kým vyšetrovanie pokračuje.
Bývalý profesionálny kickboxer Tate, ktorý má milióny sledovateľov na sociálnych sieťach a v Rumunsku údajne žil od roku 2017, si pred časom vyslúžil zákaz od viacerých internetových platforiem pre jeho mizogýnne názory a nenávistné prejavy.
DIICOT ešte v decembri informovala, že identifikovala šesť pravdepodobných obetí sexuálne zneužitých organizovanou skupinou. Vyšetrovatelia sa snažia zistiť, či Tate lákal ženy do Rumunska na sľuby vážneho vzťahu alebo manželstva a neskôr ich nútil alebo zmanipuloval, aby pre neho pracovali ako modelky v chatovacích miestnostiach pre dospelých.
Obete údajne držali pod neustálym dohľadom a podrobovali „fyzickému násiliu a psychickému nátlaku“, skupina ich sexuálne zneužívala a nútili ich účinkovať v pornografii. Preverujú tiež obvinenia zo znásilnenia.
SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
15. 3. 2023
Zomrel Sergej Grigorjanc
Zomrel Sergej Grigorjanc
Niekdajší sovietsky disident a novinár Sergej Grigorjanc zomrel vo veku 81 rokov. Bol aj kritikom politiky Vladimira Putina a po anexii Krymu v roku 2014 podal žalobu v Haagu.
Ešte predtým sa domáhal medzinárodného tribunálu, ktorý by súdil zločiny ruských vojsk v Čečensku.
V čase Sovietskeho zväzu šíril rodák z Kyjiva v samizdate informácie o porušovaní ľudských práv, za čo ho uväznili. Na slobodu sa dostal v roku 1987 po začiatku perestrojky.
Grigorjanc zakrátko začal vydávať strojopisne písaný časopis Glasnosť. Neskôr založil a viedol rovnomennú nadáciu a tiež odbory nezávislých novinárov.
Zdroj: ČTK
Na Febiofest Bratislava príde aj F. Fenič
Na Febiofest Bratislava príde aj
Fero Fenič
Jubilejný 30. ročník medzinárodného filmového festivalu Febiofest Bratislava sa uskutoční v kinách Mladosť, Klap na VŠMU i v kinosále v novootvorenej Slovenskej národnej galérie (SNG). "Doplnkovú kinosálu máme v Jurkovičovej Teplárni," povedal pre TASR Ondrej Starinský, programový riaditeľ festivalu, ktorý od 15. do 19. marca ponúkne premiéry slovenských filmov, ocenené zahraničné snímky i diskusie s filmármi. Pozvanie prijal aj Fero Fenič, spoluzakladateľ Febiofestu v Bratislave a Prahe.
Fenič sa postará o neoficiálne otvorenie podujatia, na ktorom uvedie britsko-americkú komédiu z roku 1963 Ružový panter. S divákmi sa podelí aj o zážitky zo stretnutia s herečkou Claudiou Cardinale. Festival oficiálne otvorí slovenská premiéra filmu ukrajinského režiséra Dmytra Sucholytkého-Sobčuka Pamfir.
Starinský potvrdil, že po svetovej premiére na Berlinale sa na bratislavskému publiku predstaví film legendy dokumentárnej tvorby Vitaliho Manského a mladého ukrajinského filmára Jevhena Titarenka Východný front, ktorý mal premiéru v Berlíne presne rok po začiatku vojny. "Jevhen sa okamžite po začiatku ruskej invázie s priateľmi pridal k práporu prvej pomoci a zároveň začal zaznamenávať situácie bojov na Ukrajine," približuje snímku festival.
"Tento rok sme sa rozhodli pridať do programu aj súťaž dlhometrážnych filmov z krajín V4 plus Rakúsko a sme radi, že sa nám do súťaže podarilo získať aj veľa filmov z Ukrajiny," poznamenal Starinský s tým, že viacero filmárov Febiofest aj navštívi a bude možné s nimi diskutovať o filmoch. Festival predstaví aj experimentálne dielo režisérky Viery Čákanyovej Poznámky z Eremocénu a očakávaný film Mimi, za ktorý získala Mira Fornay ocenenie na nedávnom Berlinale.
Prvýkrát na Slovensku festival premietne film Veľryba od režiséra Darrena Aronofského, v ktorom si môžu diváci vychutnať herecký comeback Brendana Frasera. V programe figuruje aj najnovší film Davida Cronenberga Zločiny budúcnosti.
Febiofest ponúkne aj americkú akčnú komédiu Neznesiteľná váha obrovského talentu, v ktorej hlavný predstaviteľ Nicolas Cage ako fiktívna postava stvárňuje samého seba. V ponuke je tiež kultový americký horor Od súmraku do úsvitu v réžii Roberta Rodrigueza. Filmoví priaznivci si budú môcť pozrieť aj čerstvého držiteľa Českého leva v kategórii Najlepší dokument snímku Skúška umenia, v ktorej tvorcovia mapujú talentové skúšky na pražskej Akadémii výtvarných umení.
Febiofest Bratislava 2023 organizuje Asociácia slovenských filmových klubov v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom. Jeho súčasťou je aj medzinárodné vzdelávacie a networkingové podujatie Visegrad Film Forum združujúce filmových študentov a profesionálov.
Zdroj: TASR
14. 3. 2023
MEDIA NEWS
MEDIA NEWS
Francúzsky mediálny konglomerát Vivendi vedie exkluzívne rokovania o predaji vydavateľstva Editis spoločnosti Czech Media Invest českého miliardára Daniela Křetínského. Transakcia by skupine mohla pomôcť získať súhlas regulačných úradov pri plánovanom prevzatí spoločnosti Lagardère. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Vivendi ovláda francúzsky miliardár Vincent Bolloré. Jeho spoločnosť sa usiluje o prevzatie skupiny Lagardère, pod ktorú spadá tretie najväčšie vydavateľstvo na svete Hachette. Vyhliadky na jeho zlúčenie so spoločnosťou Editis, ktorá je druhým najväčším vydavateľstvom vo Francúzsku, narazili na kritiku nezávislých vydavateľov a spôsobili, že Editis stratil niektorých známych autorov. Protimonopolné úrady EÚ tiež Vivendi zaslali formálne vyhlásenie s námietkami voči prevzatiu Lagardère.
Spoločnosť Vivendi uviedla, že o predaji Editis rokuje so spoločnosťou International Media Invest (IMI), dcérou skupiny Czech Media Invest, ktorú založil Křetínský. Ďalej informovala, že rozhodnutie začať rokovania s Křetínským znamená ústup od skoršieho plánu Editis vyčleniť a firmu uviesť na parížsku burzu. Predaj Editisu bude musieť schváliť Európska komisia (EK), dodala Vivendi.
Zástupca fondu APICIL Asset Management, ktorý vlastní akcie Lagardère, pre Reuters uviedol, že predaj vydavateľstva Editis by mohol vyniesť 600 až 900 miliónov eur. Křetínský vo Francúzsku vlastní podiely v novinách Le Monde, supermarkete Casino a televíznej skupine TF1.
Meta Platforms, materská spoločnosť sociálnej siete Facebook, ruší ďalších 10.000 pracovných miest a neobsadí 5000 otvorených pozícií, pretože znižuje náklady. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.
Meta v utorok oznámila, že koncom apríla zníži veľkosť svojho náborového tímu, urobí ďalšie škrty vo svojich technologických skupinách a potom koncom mája vo svojich obchodných skupinách. Ďalšie kolo prepúšťania nasleduje zhruba štyri mesiace po tom, ako zrušila 11.000 miest. Meta ako prvá veľká technologická spoločnosť oznámila druhé kolo hromadného prepúšťania.
"Bude to ťažké a nedá sa to obísť," povedal generálny riaditeľ Mark Zuckerberg. "Bude to znamenať rozlúčku s talentovanými a zanietenými kolegami, ktorí boli súčasťou nášho úspechu," dodal.
Spoločnosť so sídlom v Menlo Park v Kalifornii investovala miliardy dolárov, aby sa preorientovala na virtuálny svet - metaverse. Vo februári oznámila nižší zisk a tržby za 4. štvrťrok 2022. Dôvodom bol pokles výdavkov na online reklamu od firiem, ktoré čelia vysokej inflácii a rastúcim úrokovým sadzbám. A tiež zvýšená konkurencia zo strany rivalov, ako je Tiktok.
"Keď som tento rok hovoril o efektívnosti, povedal som, že časť z našej práce bude zahŕňať odstraňovanie pracovných miest, čo poslúži na vybudovanie štíhlejšej, technologickejšej spoločnosti a zlepšenie našej výkonnosti," povedal Zuckerberg.
Cieľom širšej reštrukturalizácie spoločnosti Meta je zoštíhliť organizačnú štruktúru, zrušiť projekty s nižšou prioritou a znížiť mieru náboru zamestnancov.
Zhoršujúca sa situácia v ekonomike priniesla sériu hromadných prepúšťaní v podnikovom sektore v celej Amerike od bánk na Wall Street, ako sú Goldman Sachs a Morgan Stanley, až po veľké technologické firmy vrátane Amazon.com a Microsoft.
Technologický priemysel od začiatku roka 2022 prepustil viac ako 280.000 ľudí, pričom ďalších zhruba 40 % zamestnancov príde podľa odhadu expertov o prácu tento rok.
Copyright © TASR 2023
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)