11. 9. 2023
Zomrela Yvonne Přenosilová
Nová webstránka www.hybridnehrozby.sk poskytuje všetky informácie o téme hybridných hrozieb na jednom mieste
Centrum boja proti hybridným hrozbám Ministerstva vnútra SR (CBHH) spustilo v pondelok 11. septembra 2023 novú webstránku www.hybridnehrozby.sk. Cieľom webu je poskytovať širokej aj odbornej verejnosti komplexné informácie o problematike hybridných hrozieb a súvisiacich témach. Spustenie webstránky je tiež súčasťou kampane HOAXY SA NA MŇA NELEPIA, ktorá aktuálne prebieha.
Zámerom bolo vytvoriť jeden portál, kde budú dostupné všetky základné informácie o danej problematike. Na webe http://www.hybridnehrozby.sk návštevníci nájdu:
- najnovšie analýzy z oblasti hybridných hrozieb, ako aj definície hlavných pojmov;
- články zamerané na tému hybridných hrozieb, základné zdroje spolu s odkazmi na dôležité organizácie zamerané na túto oblasť;
- vzdelávacie zdroje, ktoré pomôžu zvýšiť povedomie o tejto problematike v rámci verejnej správy a u širokej verejnosti;
- online kvíz znalostí o hybridných hrozbách;
- ukážky úspešných komunikačných kampaní;
- informácie o projekte "Zvýšenie odolnosti Slovenska voči hybridným hrozbám pomocou posilnenia kapacít verejnej správy" a jeho partneroch.
Samostatná časť webstránky je venovaná kampani #TransparentneVolby2023, ktorú spustil rezort vnútra za účelom poskytovať verejnosti všetky potrebné informácie o voľbách. O práci Centra boja proti hybridným hrozbám MV SR sa môžete dozvedieť aj na sociálnej sieti Twitter: @CBHH_SK.
Možné je všetko! doslova prevalcovalo konkurenciu
V nedeľu tradične zabodovala politická diskusná relácia Na telo, vynikajúco sa cez víkend darilo aj večerným spravodajským reláciám TV Markíza.
Nová výpravná zábavná šou Možné je všetko! potvrdila na obrazovkách televízie Markíza svoj divácky úspech aj s druhou premiérovou epizódou. V sobotu 9. septembra 2023 sa v hlavnej, obchodne podstatnej cieľovej skupine 12-54 stala suverénne najsledovanejším programom dňa v rámci ponuky všetkých slovenských staníc. Zároveň jej tiež patrí status divácky najúspešnejšej zábavnej šou uplynulého víkendu, keď dosiahla vyšší rating aj trhový podiel ako nedeľné Česko Slovensko má talent na TV Joj.
V tejto komerčnej cieľovej skupine Možné je všetko! zvíťazilo so skvelým ratingom 6,0 % a nadpriemerným trhovým podielom 24,6 %. Medzitýždenne si tak atraktívna novinka polepšila z hľadiska ratingu o 0,1 percentuálneho bodu a podiel na trhu jej narástol o 1,6 percentuálneho bodu. Konkurenčné programy výrazne zaostali, súťažná šou Záhady tela zaznamenala na Jednotke RTVS v rovnakej cieľovej skupine trhový podiel 14,3 % a film Zabijakov osobný strážca 2 na TV Joj podiel na trhu iba 12,1 %.
Sobotný večer plný znamenitej zábavy si doslova podmanil cieľovú skupinu mladých žien vo veku od 12 do 24 rokov, ktoré Markíze v čase vysielania šou zabezpečili podiel na trhu až 41,6 %.
Originálne zábavné hry plné nečakaných prekvapení si v spoločnosti Markízy užilo celkovo 285-tisíc divákov vo veku nad 12 rokov, pričom v čase vysielania mala novinková šou dosah až na 468-tisíc divákov (AvRch v CS 12+). Stálu zostavu šou v druhej epizóde doplnili hviezdy kultového komediálneho seriálu Susedia Viki Ráková a Peter Marcin. Okrem skvelej sledovanosti sa Možné je všetko! tešilo aj vynikajúcej odozve v komentároch a diskusiách na sociálnych sieťach.
Ďalšie priečky v sobotnom rebríčku sledovanosti patrili večerným spravodajským reláciám Počasie (rating 4,5 % / share 25,5 % v CS 12-54), Televízne noviny (rating 4,2 % / share 27,0 % v CS 12-54) a Športové noviny (rating 3,8 % / share 19,6 % v CS 12-54). V univerzálnej cieľovej skupine 12+ patrilo celkové sobotné víťazstvo Počasiu s 335-tisíc divákmi. Tretie miesto obsadili Televízne noviny, pozrelo si ich 307-tisíc divákov a v čase vysielania zasiahli 523-tisíc divákov (AvRch v CS 12+).
Čelo rebríčka sledovanosti menších staníc v sobotu obsadili filmová klasika Obecná škola (rating 1,4 % / share 6,1 % v CS 12-54) na Doma a obľúbený kriminálny seriál Špecialisti (rating 1,1 % / share 5,6 % v CS 12-54) na Markíza KRIMI.
Tradične najsledovanejšou politickou diskusnou reláciu na trhu sa v nedeľu 10. septembra 2023 stalo Na telo. Včerajšie vydanie, v ktorom moderátor Michal Kovačič vôbec prvý raz privítal vo vzájomnom dueli predsedu OĽaNO Igora Matoviča a šéfa Sme rodina Borisa Kollára, zvíťazilo so skvelým ratingom 5,2 % a nadpriemerným trhovým podielom 31,5 % v komerčnej cieľovej skupine 12-54.
Obsahovo zaujímavú reláciu, ktorá priniesla aj exkluzívny prieskum agentúry FOCUS o dôveryhodnosti zahraničných lídrov, si na Markíze po 13:00 hod. pozrelo 355-tisíc divákov starších ako 12 rokov, pričom dosah mala až na 511-tisíc divákov (AvRch v CS 12+).
Celkovo najsledovanejším programom dňa sa v oboch hlavných cieľových skupinách stala relácia Počasie. V nedeľu si pripísala vynikajúci rating 6,8 % a trhový podiel 25,3 %. Aktuálne informácie o počasí si na Markíze nenechalo ujsť 412-tisíc divákov.
Druhé miesto patrilo taktiež v oboch hlavných cieľových skupinách Televíznym novinám, ktoré zaznamenali nemenej skvelý rating 6,0 % a trhový podiel 26,8 % v cieľovej skupine 12-54. Súhrn najdôležitejších udalostí dňa si pozrelo 393-tisíc divákov vo veku nad 12 rokov, so zásahom až 697-tisíc divákov (AvRch v CS 12+).
Dáta sú uvedené v meraní LIVE+TS0-3+HOSTIA. Reach je uvedený s podmienkou tri minúty a viac. Zdroj dát: PMT/KANTAR SLOVAKIA
Bratislave sa bude konať jedinečný koncert Demovnica
Bratislave sa bude konať
jedinečný koncert Demovnica
Demovnica Rádia_FM dáva už viac ako desať rokov priestor slovenskej hudbe bez vydavateľa. Pri tejto príležitosti organizuje Bratislavské kultúrne a informačné stredisko (BKIS) v spolupráci s Rádiom_FM koncert, na ktorom vystúpia kapely, ktoré sa objavili v Demovnici.
V nedeľu 10. septembra si v Rádiu_FM o 18.00 h budú môcť poslucháči vypočuť špeciálnu Demovnicu, ktorá bude zároveň prípravou sa na koncert Demovnice. Ten sa uskutoční v pondelok 11. septembra 2023 od 17.00 h na Námestí Slobody v Bratislave a uvádzať ho bude Martin Staňo, ktorý pripravuje Demovnicu v Rádiu_FM.
LINE UP:
17:00 The Nosebleeds
17:35 IAmNøt
18:15 Tusté Baletky
18:55 Lara Abou Hamdan & Bobsan
19:55 The Curly Simon ft. Tamara Kramar
20:40 Meowlau X Val (špeciálne hostky)
21:30 Lixx (špeciálny hosť)
„Demovnica Rádia_FM je otvorený, vľúdny a priateľský priestor, ktorý v našom vysielaní venujeme domácej tvorbe. Autorky a autori, ktorí ešte nevydali album vo vydavateľstve, posielajú svoju hudbu do Rádia_FM a my im umožníme zaujať, nájsť si nových fanúšikov a fanúšičky. Dávame im šancu zaznieť v našom vysielaní.“ vysvetľuje zmysel a fungovanie projektu Martin Staňo.
K rozhlasovému programu parí tiež hlasovanie na oficiálnom webe demovnica.sk. Tí najúspešnejší dostávajú priestor o sebe a svojej tvorbe porozprávať viac vo veľkých rozhovoroch. „Máme pocit, že tvorba hudby je radosť a jeden z najlepších spôsobov trávenia času, preto našou pozornosťou podporujeme kreatívnych umelcov a umelkyne po celom Slovensku. Máme radi, keď hudba znie a nachádza svoje miesto vo verejnoprávnom médiu,“ dodáva Martin Staňo.
Kým Demovnica dáva priestor novej hudbe v éteri, BKIS ponúka mladým kapelám zažiariť na pódiu. „Koncertovanie pred živým publikom je pre začínajúcich umelcov dôležitá skúsenosť pri ich rozbiehajúcej sa kariére. Aj preto sme počas leta organizovali sériu koncertov Mladí v Sade. Cez systém podpory Open Call (www.opencall.sk) dostalo priestor 10 nových hudobných mien, viaceré z nich sa objavili aj v Demovnici. Umelci a umelkyne tak okrem pódia získajú kompletnú technickú podporu vrátane kvalitného ozvučenia rovnako ako profesionálne kapely,“ približuje riaditeľka BKIS Katarína Hulíková.
Demovnica v Rádiu_FM oslávila v máji desať rokov a v polovici augusta odvysielalo Rádio_FM jubilejné 400. súťažné kolo.
10. 9. 2023
NEDEĽNÉ REZNE A KÁVA

TA3 V politike v nedeľu o 11.00:
O aktuálnej politickej situácii aj predčasných voľbách budú v nedeľu 10. septembra v relácii V politike diskutovať Robert Kaliňák (člen Predsedníctva Smer-SSD) a Milan Majerský (predseda KDH).
Témy:
● aktuálna politická situácia: nelegálna migrácia a Slovensko, prieskumy, kampaň, spolupráca strán po voľbách
O 5 minút 12, naživo v nedeľu od 11:55 h, Jednotka a vo vysielaní :24.
Hostia:
- poslanec Národnej rady SR, predseda hnutia Igor Matovič (OĽANO A PRIATELIA);
- poslanec Európskeho parlamentu, predseda hnutia Milan Uhrík (Republika).
Témy:
- situácia v súvislosti s nelegálnou migráciou;
- návrhy zmien vo fungovaní ambulantných pohotovostí a novela Trestného zákona;
- dosah zdražovania a pomoci štátu na životnú úroveň občanov;
- scenáre vývoja a výzvy po voľbách, možnosti upokojenia spoločenského a politického napätia.
Reláciu moderuje Marek Makara.
Parlament sa tento týždeň neúspešne pokúsil otvoriť mimoriadne schôdze. Poslanci sa na nich mali venovať téme nelegálnej migrácie, pretrvávajúcemu problému s detskými pohotovosťami aj novele Trestného zákona.
Do predčasných parlamentných volieb ostávajú tri týždne a politické strany sa naplno venujú vrcholiacej kampani.
Aj o týchto témach sa bude moderátor Michal Kovačič už túto nedeľu 10. septembra 2023 v relácii Na telo rozprávať s lídrom hnutia OĽaNO Igorom Matovičom a predsedom Sme rodina Borisom Kollárom.
Okrem toho prinesie Na telo aj exkluzívny prieskum dôveryhodnosti zahraničných lídrov vrátane Vladimira Putina, Donalda Trumpa či Viktora Orbána.
Relácia Na telo sa tradične začína o 13:00 hod. na obrazovkách TV Markíza a na webe TVNOVINY.sk.
9. 9. 2023
Zlatého leva Benátok získal film Chudiatko gréckeho režiséra Lanthimosa
Zlatého leva Benátok získal film Chudiatko

gréckeho režiséra Lanthimosa
Zlatého leva, hlavnú cenu 80. ročníka medzinárodného filmového festivalu v Benátkach, získal film Chudiatko (Poor Things) gréckeho režiséra Jorgosa Lanthimosa. Oznámila to v sobotu večer porota, informuje TASR na základe správ agentúr DPA, AFP a ANSA.
Ocenená snímka je feministickou variáciou príbehu o Frankensteinovi s americkou herečkou Emmou Stoneovou v hlavnej úlohe. Ďalšie roly obsadili Willem Dafoe a Mark Ruffalo. Režisér Lanthimos (50) je známy filmami ako Favoritka, Homár či Zabitie posvätného jeleňa.
Za najlepšiu herečku vyhlásili tento rok Američanku Cailee Spaenyovú za úlohu v životopisnom filme Priscilla o manželke Elvisa Presleyho. Najlepším hercom je podľa poroty Američan Peter Sarsgaard ako muž trpiaci demenciou v snímke Memory.
Veľkú cenu poroty, druhú najvýznamnejšiu trofej benátskeho festivalu, si odniesol japonský režisér Rjúsuke Hamaguči za svoj film Aku wa sonzai šinai (Zlo neexistuje).
Strieborného leva za najlepšiu réžiu dostal taliansky tvorca Matteo Garrone za drámu Io capitano (Ja kapitán) o dvoch mladých mužoch zo Senegalu, ktorí zažijú hrôzy pri snahe utiecť z africkej krajiny do Talianska. Jeden z protagonistov, Seydou Sarr (21), získal cenu Marcella Mastroianniho pre vychádzajúcu hereckú hviezdu.
Osobitná cena poroty putovala poľskej režisérke Agnieszke Hollandovej za film Hranica o útrapách sýrskych a afrických migrantov na poľsko-bieloruskej hranici, ktorý kritizovala poľská pravicová vláda.
Medzinárodný filmový festival v talianskych Benátkach je najstarším podujatím svojho druhu na svete a popri festivale vo francúzskom Cannes a nemeckom Berlinale sa považuje za jeden z troch najvýznamnejších.
Jubilejný ročník sa konal od 30. augusta a o Zlatého leva pre najlepší film sa uchádzalo 23 diel. O oceneniach rozhodla medzinárodná porota, ktorej predsedom bol americký režisér Damien Chazelle.
Zdroj: TASR
Zomrel Juraj Svoboda
V Prahe zomrel známy filmový, divadelný, televízny a rozhlasový tvorca.
Informáciu pre RTVS potvrdila dcéra zosnulého režiséra Martina Svobodová. Režisér zomrel v kruhu rodiny v prítomnosti svojich blízkych.
Celkovo za svoju kariéru zrežíroval 101 inscenácií a vychoval množstvo hercov a režisérov.
Narodil sa 30. decembra 1933 v Opave.
Viedol katedru réžie a herectva VŠMU v Bratislave v rokoch 1973 až 1976, neskôr v rokoch 1983 až 1988
.
Zomrela Táňa Tadlánková
Patrola medzi výrazné režisérske osobnosti Slovenského rozhlasu, niekoľkokrát získala ceny za réžiu na festivaloch pôvodnej slovenskej rozhlasovej hry. Pracovala ako pedagogička Detskej rozhlasovej dramatickej družiny a detskí interpreti pod jej režijným vedením niekoľkokrát získali cenu na Festivale Zázračný oriešok. Režírovala aj v zahraničných rozhlasoch, televízii a v divadle.
V roku 2018 bola nominovaná na cenu Slovenka roka 2017 v kategórii Médiá a komunikácia.
8. 9. 2023
MEDIA NEWS
Amerického herca Dannyho Mastersona, známeho z televízneho seriálu Tie roky sedemdesiate, odsúdili vo štvrtok na najmenej 30 rokov väzenia za znásilnenie dvoch žien pred dvoma desaťročiami. TASR informácie prevzala od agentúry AFP.
Mastersona (47) uznali v máji za vinného z toho, že v rokoch 2001 – 2003 vo svojom dome vo štvrti Hollywood Hills v Los Angeles nadrogoval a znásilnil dve členky scientologickej cirkvi, do ktorej patrí aj sám.
Súdna porota sa nezhodla na verdikte v prípade obžaloby zo znásilnenia tretej ženy, toto obvinenie preto odvolali. Masterson od uznania viny čakal na vynesenie výšky trestu vo väzbe.
Herec sa stal známym úlohou v "retro" sitkome Tie roky sedemdesiate, ktorý sa vysielal od roku 1998. Stvárnil v ňom jednu z hlavným postáv popri hviezdach ako Mila Kunisová či Ashton Kutcher. S Kutcherom sa znova objavil v seriáli Ranč, z ktorého ho však v roku 2017 vyradili, keď polícia v Los Angeles potvrdila, že ho vyšetruje pre obvinenia z viacerých znásilnení.
Tri ženy, ktoré žalovali Mastersona, boli členkami scientologickej cirkvi. Dve z nich uviedli, že ich jej predstavitelia odrádzali od kontaktovania polície, čo táto organizácia poprela.
Copyright ©
TASR 2023
Uplatňovanie novej požiadavky je naplánované na november, čiže na obdobie približne rok pred americkými prezidentskými voľbami. Existujú totiž obavy, že umelá inteligencia zaplní predvolebnú kampaň dezinformáciami. Už doterajšia reklamná politika Googlu zakazuje manipuláciu s cieľom klamať a zavádzať ľudí v oblasti politiky, spoločenských otázok a vecí verejného záujmu. Avšak aktualizácia pravidiel bude vyžadovať, aby reklama súvisiaca s voľbami „viditeľne zverejnila", či obsahuje „vymyslený obsah".
V marci tohto roka bola na sociálnych sieťach zdieľaná falošná fotografia bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorá nepravdivo zobrazovala jeho zatknutie. Obrázok bol vytvorený nástrojmi umelej inteligencie. Experti v oblasti umelej inteligencie pre BBC uviedli, že falošne obrázky nie sú ničím novým, ale rýchlosť pokroku v oblasti generatívnej umelej inteligencie a potenciál jej zneužitia je podľa nich niečo, čoho sa treba obávať. Google uviedol, že pokračuje v investovaní do technológií na vyhľadávanie a odstraňovanie takéhoto obsahu.
SITA a.s
a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie
obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
7. 9. 2023
MEDIA NEWS
Výbor na ochranu novinárov (CPJ) žiada prepustenie novinára, ktorého v stredu v Mjanmarsku odsúdili na 20-ročné väzenie. TASR správu prevzala z webovej stránky CPJ a štvrtkovej správy denníka The Guardian.
Vojenský súd v Rangúne uznal za vinného fotoreportéra portálu Myanmar Now menom Sai Zaw Thaike z viacerých obvinení vrátane podnecovania k vzbure. Ide o najdlhší trest pre novinára od vojenského prevratu vo februári 2021.
Sai bol pôvodne obvinený zo šírenia dezinformácii a podnecovania. Počas procesu či väzby mu nebolo povolené stretnúť sa s právnikmi, píše CPJ.
"Groteskné odsúdenie novinára Myanmar Now Saia Zawa Thaikeho na 20 rokov na základe očividne nepravdivých obvinení je bezočivosť a malo by byť okamžite zvrátené," uviedol predstaviteľ CPJ pre juhovýchodnú Áziu Shawn W. Crispin. "Mjanmarská junta musí prestať väzniť zamestnancov médií len za zo, že si robia svoju prácu reportérov," dodal.
Sai Waz Thaike bol zatknutý 23. mája, keď spravodajsky pokrýval následky tropickej cyklóny Mocha neďaleko mesta Sittwe, metropoly mjanmarského štátu Rakhine. V tomto štáte žije množstvo príslušníkov moslimskej menšiny Rohingov.
Šéfredaktor Myanmar Now Swe Win odsúdenie novinára označil za ďalšie znamenie toho, že sloboda tlače je pod vládou vojenskej junty totálne potlačená. Armáda krátko po prevrate vo februári 2021 uskutočnila raziu v redakcii Myanmar Now v Rangúne a neskôr tomuto nezávislému portálu odobrala licenciu, pripomína CPJ.
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) z Výboru pre kultúru a vzdelávanie (CULT) vo štvrtok pozmenili a doplnili návrh európskeho zákona o slobode médií (MFA). Informuje o tom spravodajca TASR.
Pozíciu k európskemu zákonu o slobode médií podporilo 24 členov CULT, traja boli proti a štyria sa zdržali. Zmenou chcú europoslanci zaistiť, aby nové pravidlá zaviazali členské štáty EÚ zabezpečiť a chrániť pluralitu a nezávislosť médií pred vládnymi, politickými a ekonomickými vplyvmi aj súkromnými záujmami.
Poslanci doplnili návrh zákona tak, aby sa požiadavky na transparentnosť vzťahovali na všetky mediálne obsahy, nielen na správy a aktuálne udalosti, ako navrhuje Európska komisia.
Poslanci zakazujú všetky formy zasahovania a nátlaku na médiá, vrátane nútenia novinárov zverejňovať svoje zdroje, povoliť prístup k šifrovanému obsahu na ich zariadeniach a používania spywaru proti nim. Používanie špionážneho softvéru nariadiť iba nezávislý súdny orgán pri vyšetrovaní závažných trestných činov ako je terorizmus alebo obchodovanie s ľuďmi.
Zákonodarcovia navrhujú tiež obmedziť verejnú reklamu pridelenú jednému poskytovateľovi médií, online platforme alebo vyhľadávaču na 15 percent z celkového rozpočtu na reklamu v danej krajine EÚ.
Médiá tiež budú musieť zverejňovať informácie o svojich vlastníkoch. Pozícia EP je, aby poskytovatelia mediálnych služieb informovali o akomkoľvek potenciálnom konflikte záujmov a o akýchkoľvek pokusoch o zasahovanie do redakčných rozhodnutí.
V snahe chrániť európske médiá pred veľkými online platformami, ktoré svojvoľne vymazávajú alebo obmedzujú svoj obsah, poslanci požadujú zavedenie postupu vyhlásení a overení, ktorý pomôže odlíšiť nezávislé médiá od tých nečestných. Navrhujú tiež 24-hodinové vyjednávacie okno so zapojením národných regulačných orgánov, kým veľká online platforma pristúpi k pozastaveniu alebo obmedzeniu nejakého obsahu.
Členské štáty by mali financovať verejnoprávne médiá prostredníctvom viacročných rozpočtov, aby zabránili politickým zásahom a zabezpečili rozpočtovú predvídateľnosť, tvrdí výbor EP. Poslanci tiež upravili pravidlá o systémoch merania sledovanosti, aby boli spravodlivejšie a transparentnejšie.
Okrem toho europoslanci chcú, aby nový orgán EÚ zriadený zákonom (Európska rada pre mediálne služby) bola právne a funkčne nezávislá od eurokomisie a mohla konať sama, nielen na žiadosť EK.
Text prijatý výborom CULT musí väčšinou hlasov odobriť aj plénum europarlamentu, hlasovanie je naplánované 2. – 5. októbra v Štrasburgu. Potom EP začne rokovať s Radou EÚ o konečnej podobe zákona o slobode médií.
Copyright ©
TASR 2023
RTVS: Príjem z koncesií v prvom polroku 2023 prevýšil predpoklady
RTVS dosiahla v poslednom polroku výberu tzv. koncesionárskych poplatkov vyšší príjem ako plánovala. "Celková suma bola 39,8 milióna eur, čo bolo o približne 677.000 eur viac, ako sa predpokladalo," informovali zástupcovia manažmentu na štvrtkovom rokovaní Rady RTVS.
Ako objasnili, pod vyšší príjem sa podpísalo aj splatenie starých dlhov z doteraz nezaplatených poplatkov. "Nenaplnili sa našťastie hrozby, že pod vplyvom rýchlej a neodkomunikovanej legislatívnej zmeny môže prísť k výraznému zníženiu platobnej disciplíny, a tým aj výpadku príjmov," skonštatovalo vedenie RTVS.
Upozornilo tiež, že aj v ďalšom období bude pokračovať vymáhanie starých dlhov, rovnako však bude RTVS vracať časť poplatkov tým, ktorí uhradili poplatok za celý rok 2023, rovnako i tým, ktorí aj po 30. júni naďalej posielajú poplatok, keďže si nezmenili trvalý príkaz. Členka dozornej komisie rady Jarmila Mikušová ocenila manažment a ekonomické oddelenie RTVS za nastavenie procesov v agende.
Úhradu za služby verejnosti poskytované RTVS, tzv. koncesionárske poplatky, sa zrušili novelizáciou legislatívy k 30. júnu, dovtedajší hlavný zdroj príjmov RTVS nahradil nárokovateľný štátny príspevok. Koniec koncesií, ktoré zrušili v rámci novely zákona o dani z osobitných stavieb, si pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 2023 presadila SaS.
Zdroj: TASR
TV JOJ NA HRANE
TV JOJ NA HRANE
Televízia JOJ ponúka svojim divákom politickú
diskusnú reláciu Na hrane. Každý štvrtok večer si nenechajte ujsť naživo
politický duel, aktuálne témy aj exkluzívne prieskumy.
Každý týždeň, vo štvrtok večer, sa v štúdiu Na hrane stretávajú dvaja
politici a venujú sa aktuálnym politickým a spoločenským témam. Diskusná
relácia je výnimočná aj tým, že diváci majú možnosť zapojiť sa do diskusie a
opýtať sa politikov, čo ich zaujíma prostredníctvom aplikácie. Ak sa otázky
nepodarí zodpovedať v živom vysielaní, hostia sa im pokúsia venovať po skončení
televíznej diskusie na webe www.hrane.joj.sk.
Reláciu moderuje jej dramaturgička a skúsená politická redaktorka
spravodajstva TV JOJ Jana Krescanko Dibáková.
<p>Pozvanie do diskusie prijali vo štvrtok 7. septembra predseda Sme
rodina Boris Kollár a Peter Pellegrini, predseda Hlas-SD. </p>
Hovoriť budú o aktuálnych politických otázkach, o mimoriadnych
schôdzach NR SR, ale aj o situácii spojenej s prílevom migrantov na územie
Slovenska.
Sledujte Na hrane vo štvrtok 7. septembra o 21:50 na JOJke
6. 9. 2023
Zomrel Giuliano Montaldo
Zomrel Giuliano Montaldo

Vo veku 93 rokov zomrel vo svojom dome v Ríme taliansky filmový režisér, scenárista a herec Giuliano Montaldo, oznámila v stredu jeho rodina. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry ANSA.
Montaldo režíroval vyše 20 filmov; debutoval filmom Tiro al piccione (1962). Medzi jeho ďalšie snímky patria Ad ogni costo (1967), Gli intoccabili (1969), Sacco e Vanzetti (1971), Giordano Bruno (1973), L'Agnese va a morire (1976), Muž so zlatými okuliarmi (1987), Je čas zabíjať (1990), Démoni Petrohradu (2008) či jeho posledné dielo L'industriale (2011).
Režíroval aj osemdielny historický televízny seriál Marco Polo (1982), ktorý získal cenu Emmy. Často spolupracoval s hudobným skladateľom Enniom Morriconem, ktorý zomrel v roku 2020.
Montaldo bol držiteľom niekoľkých hlavných ocenení z filmových festivalov v Cannes, Benátkach a Berlíne. Udelili mu tiež taliansky Zlatý glóbus alebo Donatellovho Dávida.
Zdroj: TASR
Aj túto jeseň to bude Na nože
Už od stredy 6. septembra 2023 sa diváci TV Markíza môžu tešiť na ďalších osem premiérových epizód mimoriadne úspešnej kuchárskej šou Na nože.
Kuchárska reality šou Na nože sa na jar tešila na obrazovkách televízie Markíza obrovskému úspechu. V čisto slovenskej verzii celosvetovo populárneho formátu Kitchen Nightmares si srdcia divákov získal renomovaný a viacerými prestížnymi oceneniami ovenčený šéfkuchár Martin Novák, ktorý sa pustil do skutočne náročnej misie - podať pomocnú ruku reštauráciám, ktoré sa z najrôznejších dôvodov ocitli v kríze, alebo dokonca na hranici krachu. Nie vždy sa však jeho snaha okamžite stretla s pochopením a častokrát to boli práve majitelia, ktorí držali v podniku zatiahnutú ručnú brzdu. Aké výzvy čakajú na Martina tentoraz? To sa diváčky a diváci dozvedia už od 6. septembra 2023 v ďalších ôsmich premiérových častiach, ktoré budú vysielané vždy v stredu o 20:30 hod., alebo až v týždňovom exkluzívnom predstihu na Voyo.
„Veľmi nás teší, že si nová šou Na nože v jarnej sezóne získala toľko fanúšikov, pričom jej sledovanosť kontinuálne rástla od prvej epizódy až po poslednú. K jej úspechu nepochybne prispela kvalitná adaptácia pôvodného formátu v slovenských reáliách. Martinovi som veľmi vďačná, že sa s nami dal na túto cestu a že máme možnosť cez tento program pomáhať slovenským reštauráciám. Veríme, že sa nové príbehy budú divákom páčiť,“ povedala Silvia Majeská, programová riaditeľka skupiny Markíza.
V druhej sérii šéfkuchár Martin Novák navštívi ďalšie vybrané prevádzky po celom Slovensku a za prítomnosti televíznych kamier sa ich pokúsi vytiahnuť z problémov. Nekladie si pri tom servítku pred ústa a niekedy je aj poriadne prísnym kritikom, za každých okolností však tiež férovým poradcom s úprimným záujmom pomôcť.
„Okrem toho, že druhá séria prinesie nové príbehy reštaurácií, tak bude určite iná v tom, že už som si našiel taký svoj štýl ako pracovať s ľuďmi a najmä akým spôsobom im čo najlepšie pomôcť. Diváci sa rozhodne majú niečo tešiť,“ avizuje Martin Novák a dodáva: „Častý problém je, že podniky sú v zlej finančnej situácii a nedokážu prežiť z toho, čo zarobia. Veľakrát si majitelia do podnikov nalejú svoje financie a keď sa minú, tak si požičiavajú, zadlžia sa, založia domy, byty, lebo o svoje živobytie nechcú prísť. Nebude však núdza ani o kuchárske egá, mnohokrát chýbajúce gastronomické vedomosti, špinavé kuchyne, neporiadok, zlé uskladnenie potravín. Tie choroby každej kuchyne sú viac-menej rovnaké, len každý sa s nimi pasuje inak.“
Po nejakom čase Martin každú reštauráciu prekvapí svojou návštevou, aby preveril, či naozaj došlo k zlepšeniu. „V návratoch ukážeme, ako sa reštauráciám zmenilo fungovanie po mojom odchode. Nie je to vždy len o tom, že nastane obrat a že reštaurácia je zrazu plná a zarába veľké peniaze. V čase točenia návratov ešte epizódy v televízií odvysielané neboli, takže diváci uvidia najmä to, či do prevádzky majitelia zaviedli nejaké zásady a know-how, ktoré som im nechal, či sa z toho poučili a vykročili po tej správnej ceste a tiež či sa personál prispôsobil novému fungovaniu. Skutočnú realitu však reštaurácie zažijú až po odvysielaní,“ vysvetľuje.
V závere návratu Martin fungovanie a zapracovanie konceptu, ktorý danej reštaurácii navrhol, zhodnotí a odovzdá jej majiteľom nálepku. Tá si tak môže vyslúžiť 0 až 5 nožov, podľa toho, do akej miery je Martin so zmenou fungovania spokojný.
Aj táto sezóna šou Na nože bude plná emócií, gastronomického pekla, šialených kombinácií surovín, no predovšetkým nezištnej pomoci, ktorú Martin každému jednému podniku ponúkne. Či ju reštaurácie príjmu, uvidia diváci už od 6. septembra 2023 každú stredu o 20:30 hod. na obrazovkách TV Markíza.
5. 9. 2023
MEDIA NEWS
Ruský súd udelil pokutu 95-tisíc prevádzkovateľom zoznamky Tinder. Spoločnosť Match Group podľa neho opakovane neplnila povinnosti pri zhromažďovaní osobných údajov, keď dáta o ruských občanoch neuchovávala v databázach na území Ruska.
Za rovnaký prečin dostal Tinder od ruského súdu pokutu 20-tisíc eur už vlani v júli.
Zákon o osobných údajoch prikazuje ruským a zahraničným spoločnostiam povinnosť uchovávať osobné údaje občanov Ruska len na území Ruskej federácie. Na zoznam sietí, od ktorých požadujú informácie o osobných údajoch užívateľov, ruské úrady zaradili Tinder v roku 2019.
Tinder má podľa uvedeného nariadenia povinnosť uchovávať všetky údaje o užívateľoch, ale aj ich správy, zvukové nahrávky či videonahrávky na serveroch vnútri Ruska po minimálne šesť mesiacov. A napríklad ruská tajná služba FSB môže požiadať o ich odovzdanie.
Česká televízia bude mať od októbra novú divíziu digitálnych služieb, ktorá bude okrem iného zahŕňať platformu iVysílání, ktorá sa má ďalej rozširovať. Povedie ju doterajší riaditeľ vývoja programu a nových médií Ján Maxa. Je jedným z nových šéfov divízií ČT, ktoré si priviedol nastupujúci generálny riaditeľ Ján Souček. Ten od októbra nahradí Petra Dvořáka. Súček zmeny predstavil na dnešnej tlačovej konferencii. Novým riaditeľom divízie spravodajstva a publicistiky bude namiesto Zdeňka Šámala doterajší šéf ČT24 Petr Mrzena.
Na digitalizáciu chce Souček klásť veľký dôraz. "Chcem, aby sa Česká televízia stala lídrom na českom audiovizuálnom trhu," povedal budúci riaditeľ. Maxa chce digitálne služby podľa svojich slov povýšiť na druhý zásadný pilier distribúcie obsahu ČT popri štandardnom programovom vysielaní. Maxu vo vývoji programu nahradí doterajšia šéfka HBO Tereza Polachová, ktorá povedie divíziu pod novým názvom Obsah.
Nový šéf spravodajstva Mrzena chce okrem iného udržať vysoký záujem o spravodajstvo a publicistiku a viac zapojiť do vysielania štúdia v Brne a Ostrave. V rámci ČT24 zavedie živé kontinuálne vysielanie aj v noci a nové formáty diskusií. Plánuje 50 percentné zastúpenie žien na všetkých úrovniach.
Na čele divízie Program zostane Milan Fridrich, ktorý bude pod sebou združovať všetky lineárne kanály mimo ČT24. Každý z nich bude mať svojho manažéra, teda novo aj ČT1 a ČT2. ČT1 povedie doterajší šéfredaktor ČRo Brno Jiří Kokmotos, ČT2 povedie producent Jan Štern, ČT art bude naďalej riadiť Tomáš Motl, podobne ČT: D Petr Koliha a ČT šport povedie Jiří Ponikelský.
"Chceme tiež medzi programami ČT vrátiť kanál ČT3 v trochu inej podobe. Mala by byť radcom a sprievodcom seniorom," uviedol Fridrich. ČT1 podľa neho bude klásť veľký dôraz na dramatickú tvorbu a pôvodnú zábavu a ČT2 by mala posilniť svoju verejnoprávnosť.
Novovytvorenú divíziu korporátnych služieb, ktorá zahŕňa komunikáciu, marketing a ľudské zdroje, povedie doterajší hovorca Home Creditu Michal Fila. Ten chce v nasledujúcich mesiacoch posilniť internú komunikáciu a tiež sa zasadiť o to, aby ČT bola aj naďalej vyhľadávaným zamestnávateľom. Marketing ČT v rámci tejto divízie od januára povedie Štěpánka Sunková.
Výrobu aj naďalej povedie Václav Myslík, divíziu Technika Michal Kratochvíl a Financie David Břinčil.
Z televízie naopak vedľa Šámala odchádza napríklad doterajší riaditeľ divízie korporátnych vzťahov, komunikácie a obchodu Vít Kolář. Hovorí sa aj o odchode šéfky komunikácie a PR Alžbety Plívovej, riaditeľky marketingu Denisy Kollárovej alebo ombudsmana Čestmíra Fraňka. Špekulovalo sa aj o odchode Břinčila ku koncu roka alebo šéfky právnikov Markéty Havlovej.
Copyright
© ČTK 2023
Ruská novinárka Xenija Sobčaková v pondelok na sociálnych sieťach zverejnila fotografiu, na ktorej je bývalý veliteľ skupiny ruských vojsk na Ukrajine generál Sergej Surovikin - ten sa na verejnosti neobjavil viac ako dva mesiace - od júnovej vzbury žoldnierov Vagnerovej skupiny. Informovala o tom stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).
"Generál Sergej Surovikin je vonku. Živý, zdravý, doma, so svojou rodinou, v Moskve. Dnešná fotografia," podpísala Sobčaková v titulku fotografie, pričom neuviedla, ako ju získala.
Na fotografii generál oblečený v civile ide v sprievode ženy - podľa ruských médií ide o Surovikinovu manželku - pravdepodobne po dvore vidieckeho domu. Počasie na fotografii zodpovedá letu.
Sobčaková, ale aj bývalý šéfredaktor vplyvnej rozhlasovej stanice Echo Moskvy Alexej Venediktov i rôzne ďalšie ruské médiá a kanály na platforme Telegram pred nedávnom - s odvolaním sa na zdroje - informovali, že generál bol po 24. júni "zbavený slobody", ale nebol vzatý do väzby.
Tvrdilo sa, že bol vypočúvaný vo veci možnej účasti na organizovaní ozbrojenej vzbury proti Moskve, ktorú organizoval Jevgenij Prigožin, ktorý zahynul pri nedávnom leteckom nešťastí. Okolnosti pádu lietadla, ktorým Prigožin so sprievodom cestoval, nateraz nie sú objasnené.
Neprítomnosť Surovikina na verejnosti a v ruských médiách si všimli aj zahraničné médiá.
Ako informovali ruské médiá, Surovikin bol v auguste odvolaný z postu hlavného veliteľa ruských leteckých a kozmických síl. Potom sa objavila správa, že z armády prepustený nebol a zostáva k dispozícii ministerstvu obrany. Kremeľ túto správu nepotvrdil ani nevyvrátil.
Sergej Surovikin velil ruským jednotkám na Ukrajine od októbra 2022 do januára 2023. Jeho meno sa spájalo najmä s vlnou útokov na energetický systém Ukrajiny, ako aj so stiahnutím sa ruských jednotiek z juhoukrajinského mesta Cherson a z celej pravobrežnej časti Chersonskej oblasti.
V júni tohto roku, počas takzvanej rebélie vagnerovcov, Surovikin nahral videoposolstvo adresované žoldnierom Vagnerovej skupiny, v ktorom ich vyzýval, aby sa vrátili do miest dislokácie svojich jednotiek.
Po zverejnení tohto videa sa Surovikin na verejnosti neobjavil a v médiách a na sociálnych sieťach kolovali dohady o jeho osude.
Surovikin svojho času pôsobil aj ako veliteľ ruských jednotiek nasadených v Sýrii, kde za svoje neľútostné metódy dostal prezývku Generál Armagedon.
Známy ruský novinár a nositeľ Nobelovej ceny za mier Dmitrij Muratov dočasne opustí post šéfredaktora denníka Novaja gazeta. S odvolaním sa na tento denník a Muratovov list zamestnancom redakcie o tom v pondelok informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).
Muratov v liste píše, že mieni na súde napadnúť svoj štatút tzv. zahraničného agenta, ktorý mu ruské ministerstvo spravodlivosti pridelilo minulý piatok. Kým bude trvať súdne konanie, bude ako šéfredaktor pôsobiť jeho doterajší zástupca Sergej Sokolov.
Redakcia spresnila, že Muratova vyhlásili za zahraničného agenta ako súkromnú osobu, takže pre tých, ktorí noviny Novaja gazeta podporujú, vrátane finančných darov, táto situácia nepredstavuje žiadne riziko.
Dmitrij Muratov je laureátom Nobelovej ceny za mier za rok 2021. Ocenenie dostal za snahu o ochranu slobody prejavu a za nezávislú žurnalistiku. Dňa 1. septembra sa jeho meno objavilo v zozname osôb vyhlásených v Rusku za zahraničných agentov.
Ministerstvo spravodlivosti svoje rozhodnutie zdôvodnilo tým, že Muratov sa podieľal na tvorbe a šírení mediálnych materiálov vytvorených inými zahraničnými agentmi a využíval mediálne platformy v zahraničí, aby tam vyjadroval názory "smerujúce k vytvoreniu negatívneho postoja k ruskej politike".
Nobelov výbor toto rozhodnutie ruského ministerstva spravodlivosti rozhodne odsúdil. "Je smutné, že sa ho ruské úrady teraz snažia umlčať. Obvinenia proti nemu sú politicky motivované," uviedla vo vyhlásení predsedníčka výboru Berit Reissová-Andersenová.
Novaja gazeta, ktorá začala v Rusku vychádzať v roku 1993, pozastavila svoju činnosť v marci 2022 – krátko po začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu a zavedení nových represívnych zákonov. Časť redaktorov následne odišla do exilu a v Lotyšsku spustili nový projekt Novaja gazeta Európa (Novaya Gazeta Europe), ktorý vojnu Ruska voči susednej Ukrajine ostro kritizuje.
Moskovský mestský súd 7. februára tohto roka zrušil spoločnosti Novaja gazeta licenciu pre tlačené vydanie nezávislého ruského denníka Novaja gazeta. Platí to aj pre alternatívny projekt Novaja rasskaz-gazeta.
Označenie "zahraničný agent" (v Rusku sa používa skratka "inoagent" vytvorená z prvých slabík slov inostrannyj agent), pripomínajúce "nepriateľa ľudu“ zo sovietskej éry, sa v posledných rokoch v Rusku používa najmä v súvislosti s kritikmi Kremľa, novinármi či ľudskoprávnymi aktivistami obvinenými z vykonávania politickej činnosti financovanej zo zahraničia.
Zdroj: TASR













