Zobrazujú sa príspevky zoradené podľa relevantnosti pre dopyt Pasca zvaná audiovizuálny fond. Zoradiť podľa dátumu Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky zoradené podľa relevantnosti pre dopyt Pasca zvaná audiovizuálny fond. Zoradiť podľa dátumu Zobraziť všetky príspevky

6. 4. 2008

Pasca zvaná audiovizuálny fond III.

Pasca zvaná audiovizuálny fond III.
Vytvorenie Slovenského audiovizuálneho fondu má podporiť vznik slovenských filmov a zefektívniť prideľovanie peňazí pre jednotlivé filmové aj iné audiovizuálne projekty. Člen rady Slovenského filmového ústavu (SFÚ) a odborný konzultant návrhu zákona o podpore audiovizuálnej tvorby (zákon o Slovenskom audiovizuálnom fonde) Martin Šmatlák považuje súčasnú podporu filmu cez grantový program Ministerstva kultúry (MK) SR Audiovízia za málo efektívnu a nedostatočnú. Je totiž výlučne závislá od štátu. Problémom je, že prideľovanie aj zúčtovanie grantov z Audiovízie je naviazané na kalendárny rok. "Film však nikde na svete nie je ´rýchloobrátkový tovar´ - a preto je nelogické, ak takýto systém neumožňuje kontinuálne prideľovanie podpory na jeden projekt počas celého obdobia prípravy a výroby filmu, čo je v priemere tri až päť rokov," uviedol pre agentúru SITA Šmatlák, ktorý vedie Katedru produkcie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a v minulosti bol okrem iného generálnym riaditeľom Sekcie médií a audiovízie na MK SR. V kombinácii s nepružnou administratívou grantového systému sa tak v súčasnosti stávajú aj kuriózne situácie, keď je podpora schválená a udelená až po skončení projektu, alebo keď producent za dva týždne musí minúť aj zúčtovať niekoľko miliónov korún len preto, aby ich nemusel vrátiť do štátneho rozpočtu. "Úplnou perličkou je napríklad ´pravidlo´, podľa ktorého producent nemôže pri výrobe filmu voči štátnemu grantu zúčtovať úspornejšiu dopravu vlastným autom, ale iba náklady zvyčajne oveľa drahšieho externého prepravcu..." Problémom ministerského grantového systému je aj to, že môže poskytovať iba nenávratné dotácie, no na niektoré projekty by stačila aj pôžička alebo príspevok, ktorého časť by žiadateľ vrátil v závislosti od skutočne dosiahnutých výnosov projektu. Podpora investičných projektov na rozvoj technológií a infraštruktúry nie je z grantov možná vôbec. "Ide tak len o ´míňanie´ verejných peňazí - často bez toho, aby sa vyhodnotila skutočná efektivita vynaložených prostriedkov," tvrdí Šmatlák. Kontroluje sa vyúčtovanie grantu a málokto sa naozaj zaujíma o to, aký mal grant efekt pre rozvoj kultúrnych alebo ekonomických hodnôt. "Napokon, nemalé množstvo ´rozbabraných´ alebo nedokončených filmov s pridelenou štátnou dotáciou je presvedčivým dôkazom toho, že tento systém je nielen nedostatočný z hľadiska objemu zdrojov, ale aj neefektívny z hľadiska účelu ich využívania." MK SR by sa podľa Šmatláka nemalo venovať rozdeľovaniu grantov, ale tomu na čo je zriadené - vytvoreniu zákonného a ekonomického rámca pre rozvoj všetkých oblastí kultúry a výkonu štátnej správy. Väčšina európskych krajín prechádza na systém samostatných inštitúcií, ktoré podľa určenej rozvojovej stratégie a priorít spravujú aj rozdeľujú verejné zdroje na kultúrne aktivity a projekty a túto činnosť už nevykonávajú ministerskí úradníci. Na Slovensku by sa takým subjektom mal stať už od 1. januára 2009 Slovenský audiovizuálny fond. Na financovaní audiovizuálneho sektora, ktorý je spojením investícií a kultúrneho rozvoja, sa pritom všade podieľa štát aj súkromné subjekty, ktoré v tejto oblasti pôsobia. Slovenský audiovizuálny fond by mal umožňovať rozličné formy podpory filmu - dotácie, pôžičky, štipendiá, či garancie na úver. Má sa sústreďovať aj na podporu rozvoja infraštruktúry pre audiovizuálnu kultúru a priemysel, napríklad na obnovu technológií či kín. Má zefektívniť udeľovanie aj kontrolu financií, úspešní žiadatelia by mali dostávať peniaze podľa vopred dohodnutých podmienok aj počas dlhšieho obdobia ako jeden rok. Zásadnou zmenou je aj to, že namiesto jednej grantovej komisie by žiadosti o finančnú podporu mali posudzovať viaceré nezávislé odborné komisie a schvaľovanie podpory by tak malo mať transparentnejší základ. "Bez ohľadu na schopnosti a skúsenosti konkrétnych ľudí objektívne nie je predsa možné, aby každý z deviatich členov nejakej grantovej komisie bol schopný posúdiť akúkoľvek žiadosť na hraný film, dokument, animovaný film, festival, knihu, distribúciu. A zároveň vyhodnotiť jej kreatívny či hodnotový potenciál, producentskú pripravenosť, stratégiu financovania či udržateľnosť realizácie. Pritom od rozhodnutí tejto skupiny ľudí priamo a na dlhý čas závisí existencia a rozvoj filmovej kultúry na Slovensku," povedal v rozhovore pre SITA Šmatlák. Podľa navrhovanej zmeny by príspevky od autorov a výkonných umelcov pôsobiacich v audiovízii nemali získavať umelecké fondy, ale Slovenský audiovizuálny fond. Šmatlák si nemyslí, že to ohrozí existenciu umeleckých fondov, pretože majú aj iné svoje zdroje z tých oblastí kultúry, pre ktoré boli kedysi zriadené (literatúra a dramatika, hudba, výtvarné umenie). Fondy, napríklad Literárny fond, tvrdia, že príspevky z audiovízie tvoria veľkú časť ich rozpočtu, z ktorého rozdeľujú napríklad sociálne dávky umelcom na dôchodku a štipendiá. Zriadenie Slovenského audiovizuálneho fondu by malo len presmerovať časti zdrojov fondov vybratých z audiovizuálnej oblasti naspäť tam, kde vznikli, na podporu tvorcov a výkonných umelcov pri tvorbe audiovizuálnych diel. "Otázka presmerovania zdrojov z audiovízie nie je kľúčovou v návrhu zákona o audiovizuálnom fonde, ani to nie je primárne ohrozenie súčasných umeleckých fondov. Tie totiž najväčšmi ohrozuje nevyjasnená právna a ekonomická podstata ich existencie, určená absolútne nedotiahnutým a účelovým zákonom ešte z čias ministra Hudeca," pripomenul Šmatlák. Ak by do fondu prispievali aj výkonní umelci, musia mať možnosť žiadať o podporu z fondu na tvorivú činnosť alebo vzdelávanie. MK SR plánuje predložiť návrh zákona o Slovenskom audiovizuálnom fonde na rokovanie vlády v máji.
© 2007, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

24. 3. 2008

Pasca zvaná audiovizuálny fond III.

Pasca zvaná audiovizuálny fond III.
Mediálny inštitút žiada Ministerstvo kultúry (MK) SR o prepracovanie návrhu zákona o podpore audiovizuálnej tvorby (zákon o Slovenskom audiovizuálnom fonde). Ako vyplýva zo stanoviska, ktoré inštitút poslal MK SR, návrh zákona má viacero nedostatkov, ktoré môžu v praxi vyvolať právnu neistotu. Inštitút preto žiada jeho zásadné prepracovanie a opätovné predloženie do pripomienkového konania. Návrh zákona o Slovenskom audiovizuálnom fonde má podľa jeho predkladateľa - MK SR oživiť slovenský film, ktorý je v súčasnosti na Slovensku slabo podporovaný. Mediálny inštitút však upozorňuje, že návrh zákona zavádza vo viacerých ustanoveniach diskrimináciu. "Paradoxnou je už aj skutočnosť, že napriek deklarovanej snahe oživiť audiovizuálnu tvorbu, sa na fungovanie fondu skladá väčšina audiovizuálneho priemyslu vrátane autorov a výkonných umelcov, avšak producenti nebudú prispievať ani eurom a to ani v prípade, že by produkovali relevantný príjem," uvádza sa v jednej z mnohých pripomienok Mediálneho inštitútu k návrhu zákona o Slovenskom audiovizuálnom fonde. Návrh zákona v jeho súčasnej podobe podľa inštitútu neznamená reformu financovania filmu, ale iba zavádza ďalší "umelecký" fond bez transparentných pravidiel. Mediálny inštitút je len jednou z mnohých organizácií, ktoré majú výhrady k predloženému návrhu zákona o Slovenskom audiovizuálnom fonde. Svoje pripomienky poslali MK SR aj Literárny fond či Slovenská filmová a televízna akadémia. Ministerstvo pripomína, že text zákona je v súčasnosti stále v pracovnej verzii. Začiatkom marca bolo ukončené medzirezortné pripomienkové konanie, vyhodnotenie pripomienok prebieha až do konca marca 2008. Ako povedal hovorca MK SR Jozef Bednár, v prípade neakceptovaných pripomienok prebehnú štandardné rozporové konania. "Návrh je jednoznačne vo fáze, kedy je možné jeho obsah ešte modifikovať a MK SR sa nebráni konštruktívnym pripomienkam a návrhom na zlepšenie." Podľa Bednára sa to osobitne týka dvojpercentného príspevku z honorárov výkonných umelcov, ktorý by podľa návrhu už nemali dostávať umelecké fondy ale Slovenský audiovizuálny fond. Kritizoval to najmä Literárny fond, ktorý by tak prišiel o veľkú časť svojich zdrojov čo by ohrozilo jeho existenciu. O dvojpercentnom príspevku je MK SR ešte ochotné diskutovať, dodal Bednár s tým, že návrh zákona o Slovenskom audiovizuálnom fonde by sa mal na rokovanie vlády dostať v máji. Do Slovenského audiovizuálneho fondu, by mali prispievať okrem autorov audiovizuálnych diel a výkonných umelcov podieľajúcich sa na výrobe týchto diel i televízie, kiná, prevádzkovatelia retransmisie - napríklad káblovej televízie, ale aj distribútori audiovizuálnych diel - napríklad video a DVD predajne či požičovne. Zdrojom majú byť i pokuty od Rady pre vysielanie a retransmisiu a pokuty podľa audiovizuálneho zákona, s výnimkou obcí. Tiež pokuty, ktoré uloží fond a ďalšie. Autori zákona odhadujú, že na začiatku fungovania nového systému sa do fondu zo súkromných zdrojov dostane približne 223 mil. Sk, neskôr sa má zvyšovať. Príspevok štátu do fondu sa bude rovnať 20 až 50 percentám zo sumy príspevkov vybraných za predchádzajúci rok. Fond by mal začať fungovať v roku 2009 a s jeho vznikom by mal zaniknúť grantový program MK SR AudioVízia. Peniaze štátu poskytnuté naň sa presunú do fondu. V súčasnosti sa do kinematografie investujú prostriedky súkromných subjektov a zo štátneho rozpočtu. Podpora štátu pokrýva asi 15 percent požadovaných nákladov na vývoj, výrobu, produkciu a ďalšie činnosti v audiovízii. Vlani z 315 žiadostí podporili 121 a z požadovaných 713 mil. Sk MK SR rozdelilo necelých 117 mil. Sk.

© 2007, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

17. 3. 2008

Pasca zvaná audiovizuálny fond II.

Pasca zvaná audiovizuálny fond II.
Ministerstvo kultúry (MK) SR neoslovilo pri príprave návrhu zákona o podpore audiovizuálnej tvorby (zákon o Slovenskom audiovizuálnom fonde) viaceré zainteresované subjekty, napríklad ani Literárny fond, distribútorov DVD, operátorov retransmisie, ktorých sa zákon priamo týka. Medzi neoslovenými subjektmi je aj Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA), ktorá združuje najvýznamnejšie osobnosti audiovizuálnej kultúry a jej cieľom je vytváranie prostredia pre slovenskú audiovizuálnu kultúru. SFTA upozornila MK SR ešte počas pripomienkového konania na viaceré problémy návrhu zákona. Ministerstvo chce zriadením fondu oživiť slovenský film. V dôvodovej správe k návrhu zákona, ktorý sa dal pripomienkovať do 6. marca, poukazuje na to, že v porovnaní s inými krajinami je u nás štátna podpora filmu nepostačujúca. Neexistuje systém finančnej podpory výroby a distribúcie audiovizuálnej tvorby, nezávislý od rozpočtu štátu. Rozvoj a ochrana kinematografie by mali byť založené na systéme dvoch nezávislých inštitúcií - Slovenského filmového ústavu, ktorý vedie archív, a Slovenského audiovizuálneho fondu na podporu filmu. Ako povedala viceprezidentka SFTA Zuzana Mistríková, zriadenie fondu je potrebné a na filmy musí prispievať i filmový priemysel. Ak by však fond fungoval podľa návrhu zákona, vyvolalo by to viaceré problémy. Slovenská filmová a televízna akadémia žiada, aby v zákone bolo jednoznačne stanovené, že čerpať podporu na film môžu len nezávislí producenti. Inak sa nenaplní zámer MK SR vytvoriť podmienky na naplnenie povinného percenta nezávislej produkcie v televíznom vysielaní, ktoré je v prípade verejnoprávnej STV 20 percent pre každý programový okruh a v súkromných televíziách 10 percent. Akadémia žiada povinnú podporu tvorby televíznych diel nezávislých producentov. Podpora z fondu nesmie suplovať nedostatočné financovanie verejnoprávnych médií. Peniaze z fondu by mohli televízie získavať napríklad na nákup práv a dabing kvalitných európskych filmov od nezávislých producentov, ale určite nie na filmovú produkciu, tvrdí akadémia. Podľa nej návrh zákona tiež nezohľadňuje pravidlá štátnej pomoci. Je nereálne, aby fond začal podporovať slovenský film už na budúci rok, tvrdí SFTA. V prvom roku svojej existencie sa totiž bude len rozbiehať a prvé peniaze od povinných prispievateľov dostane až v roku 2010. Akadémia žiada, aby štát na budúci rok zabezpečil rozbeh fondu a ešte ponechal program AudioVízia 2009, "inak bude rok 2009 pre audiovizuálny priemysel vážnym problémom". Fond by mal totiž začať fungovať v roku 2009 a s jeho vznikom by mal zaniknúť grantový program MK SR AudioVízia. Do verejnoprávnej inštitúcie - Slovenského audiovizuálneho fondu, by mali prispievať televízie, kiná, prevádzkovatelia retransmisie - napríklad káblovej televízie, distribútori audiovizuálnych diel - napríklad video a DVD predajne či požičovne. Zdrojom majú byť i pokuty od Rady pre vysielanie a retransmisiu a pokuty podľa Audiovizuálneho zákona, s výnimkou obcí. Príjmami fondu budú aj dvojpercentné poplatky od autorov audiovizuálnych diel a výkonných umelcov podieľajúcich sa na výrobe týchto diel, ktorí by už po schválení zákona nemali platiť do umeleckých fondov. Spoplatnenie výkonných umelcov je neprijateľné, upozorňuje SFTA. Napriek tomu, že by platili do fondu, nie sú zaradení medzi tých, čo ho môžu žiadať o podporu. Pritom z fondov, kam v súčasnosti posielajú 2 % z honorárov, ju dostať môžu. Problémom sú podľa SFTA aj sankcie, ktoré sa navrhujú vo výške 5 000 a 50 000 eur za neodvedenie príspevku. Nejde však o maximálne hranice pokuty, ale o ich pevné sadzby, ktoré sa vzťahujú na všetkých - firmy aj osoby. Autori zákona odhadujú, že na začiatku fungovania nového systému sa do fondu zo súkromných zdrojov dostane približne 223 mil. Sk, neskôr sa má zvyšovať. Príspevok štátu do fondu sa bude rovnať 20 až 50 percentám zo sumy príspevkov vybraných za predchádzajúci rok. V súčasnosti sa do kinematografie investujú prostriedky súkromných subjektov a zo štátneho rozpočtu - od roku 2004 cez grantový systém MK SR, program AudioVízia. Štátna podpora audiovizuálnej tvorby pokrýva asi 15 percent požadovaných nákladov na vývoj, výrobu, produkciu a ďalšie činnosti v audiovízii. Vlani z 315 žiadostí podporili 121 a z požadovaných 713 mil. Sk tak MK SR rozdelilo necelých 117 mil. Sk. Ak by fond rozdeľoval peniaze podľa návrhu, mal by podľa SFTA problémy s transparentnosťou. Koho má fond podporiť má navrhovať odborná komisia, ktorú schvaľuje rada fondu a ktorá sa má riadiť kritériami určenými radou. No o odporúčaniach komisie má definitívne rozhodnúť rada fondu. SFTA má k návrhu zákona o Slovenskom audiovizuálnom fonde aj ďalšie pripomienky, ktoré zverejnila na svojej internetovej stránke htt://www.sfta.sk, v časti aktuality.
Literárny fond má zásadné pripomienky k návrhu zákona o podpore audiovizuálnej tvorby. Upozorňuje, že financovanie navrhovaného Slovenského audiovizuálneho fondu by mohlo ohroziť existenciu Literárneho fondu. Slovenský audiovizuálny fond sa má podľa autora návrhu zákona - ministerstva kultúry stať verejnoprávnou nezávislou inštitúciou na podporu slovenského filmu. Chýbajúce peniaze na rozvoj slovenského filmu má získavať z rôznych zdrojov. Jedným z nich sú aj dvojpercentné poplatky od autorov audiovizuálnych diel a výkonných umelcov podieľajúcich sa na výrobe týchto diel. Návrh zákona tak mení platný zákon o umeleckých fondoch. Literárny fond svoje pripomienky k návrhu zákona o SAF poslal ministerstvu kultúry napriek tomu, že ho ministerstvo neoslovilo so žiadosťou o pripomienkovanie návrhu, ktorý sa ho týka. Literárny fond okrem iného získava peniaze na svoju činnosť, určenú hlavne na podporu tvorby, z 2% z honorárov autorov audiovizuálnych diel a výkonných umelcov a z 1% z príspevkov na použitie diel pri televíznom vysielaní z televíznych poplatkov a zo vstupného z verejného premietania filmov. Ročne sa tak do fondu dostáva 15 miliónov korún, ktoré tvoria podstatnú časť jeho rozpočtu. Vďaka týmto prostriedkom, ktoré vo fonde rozdeľujú zástupcovia združení tvorcov, môžu televízni, filmoví a divadelní umelci získavať štipendiá napríklad na tvorbu scenárov, ale aj prémie za vynikajúce umelecké výkony. Vlani výbor Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti filmu, televízie a videotvorby podporil 405 žiadateľov sumou takmer 3,7 milióna korún. Výkonným umelcom rozdelil výbor Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti rozhlasu, divadla a zábavného umenia takmer 3,845 milióna korún a podporil tak 485 žiadostí a návrhov. Ako ďalej uvádza Literárny fond v pripomienkach k návrhu zákona o Slovenskom audiovizuálnom fonde, výhodou súčasnej štruktúry Literárneho fondu je finančná aj iná nezávislosť, ktorá umožňuje jeho orgánom podporovať umelcov "bez ohľadu na ich príslušnosť k istému umeleckému spoločenstvu, prípadne politickému zoskupeniu." Literárny fond má aj sociálny program, z príspevkov poskytuje výkonným umelcom a autorom audiovizuálnych diel, ktorí sa ocitli vo finančnej núdzi, aj jednorazovú pomoc alebo príspevok k dôchodku. Za neprijateľné označila navrhované spoplatnenie výkonných umelcov Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA). Napriek tomu, že by platili do audiovizuálneho fondu, nie sú zaradení medzi tých, čo môžu žiadať o podporu. Pritom z fondov, kam v súčasnosti posielajú 2 % z honorárov, ju dostať môžu. Do Slovenského audiovizuálneho fondu, by mali prispievať okrem autorov audiovizuálnych diel a výkonných umelcov podieľajúcich sa na výrobe týchto diel i televízie, kiná, prevádzkovatelia retransmisie - napríklad káblovej televízie, ale aj distribútori audiovizuálnych diel - napríklad video a DVD predajne či požičovne. Zdrojom majú byť i pokuty od Rady pre vysielanie a retransmisiu a pokuty podľa audiovizuálneho zákona, s výnimkou obcí. Tiež pokuty, ktoré uloží fond a ďalšie. Autori zákona odhadujú, že na začiatku fungovania nového systému sa do fondu zo súkromných zdrojov dostane približne 223 mil. Sk, neskôr sa má zvyšovať. Príspevok štátu do fondu sa bude rovnať 20 až 50 percentám zo sumy príspevkov vybraných za predchádzajúci rok. Fond by mal začať fungovať v roku 2009 a s jeho vznikom by mal zaniknúť grantový program MK SR AudioVízia. Peniaze štátu poskytnuté naň sa presunú do fondu. V súčasnosti sa do kinematografie investujú prostriedky súkromných subjektov a zo štátneho rozpočtu. Podpora štátu pokrýva asi 15 percent požadovaných nákladov na vývoj, výrobu, produkciu a ďalšie činnosti v audiovízii. Vlani z 315 žiadostí podporili 121 a z požadovaných 713 mil. Sk MK SR rozdelilo necelých 117 mil. Sk.
© 2007, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

13. 3. 2008

Pasca zvaná audiovizuálny fond ?

Pasca zvaná audiovizuálny fond ?
Na Slovensku má pod kuratelou ministerstva kultúry vzniknúť Slovenský audiovizuálny fond na základe Návrhu zákona o podpore audiovizuálnej tvorby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o Slovenskom audiovizuálnom fonde) Ten by sa mal vytvoriť podmienky na oživenie domácej audiovizuálnej kultúry, podporiť pôvodná tvorba, ako aj európska koprodukcia v oblasti televízie a filmu Do verejnoprávnej inštitúcie - fondu by mali prispievať televízie, kiná, prevádzkovatelia retransmisie - napríklad káblovej televízie, ale aj video a DVD predajne či požičovne. Odborníci, ktorí pripravovali návrh zákona, odhadujú, že na začiatku fungovania nového systému sa do fondu zo súkromných zdrojov dostane približne 223 mil. Sk. S digitalizáciou vysielania a novými službami by sa to malo zvyšovať. Fond by mal začať fungovať v roku 2009 a s jeho vznikom by mal zaniknúť grantový program MK SR AudioVízia. Na návrhu zákona MK SR spolupracovalo so zástupcami nezávislých producentov v audiovízii a zástupcami Slovenského filmového ústavu. A v čom je tá hlavná pasca ? Treba si počkať na pripomienky od súkromnýcvh vysilateľov.
Nebudú. Pretože sa údajne s Ministrerstvom kultúry dohodli, že STV nebude mať možnosť vysielať reklamu.
Bez STV.
A bez náhrady.
A v auguste sa rozhodne o odobratí budovy STV.
Aj so súhlasom inovovanej a osvietenej Rady STV .
A prostriedky audiovizuálneho fondu pôjdu primárne pre členov Slovenskej asociácie producentov v audiovízii . / Inak - členom je aj Slovenský filmový ústav a ich hlavnou činnosťou je paradoxne pomerne sporná ochrana a kolektívna správa práv slovenských a zahraničných producentov, majiteľov a správcov práv v slovenskom audiovizuálnom prostredí na základe licencie na výkon kolektívnej správy podľa autorského zákona. /
A STV si ich diela bude, síce zvýhodnene ,od nich kupovať.
Ale ich možno ani nedostane.
Pripomienkovanie sa skončilo 6. marca. Slovenská televízia zaslal určite vyčerpávajúce pripomienky. Ako súkromní vysielatelia. Už sú mi jasnejšie niektoré slová na včerajšej Rade STV.
Vytvorme teda štátnu STV.
Niekto to predsa zaplatí.
Občan je predsa hlupák.

9. 7. 2008

Pasca zvaná audiovizuálny fond V.

Pasca zvaná audiovizuálny fond V.
Na Slovensku vznikne nová verejnoprávna inštitúcia na podporu a rozvoj audiovizuálnej kultúry a priemyslu, ktorá bude sídliť v Bratislave. Vyplýva to z návrhu zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorý dnes schválila vláda. Organizačnú štruktúru fondu bude tvoriť rada, dozorná komisia, riaditeľ, odborné komisie a kancelária fondu. Štatutárnym orgánom bude rada, ktorá rozhoduje o všetkých záležitostiach fondu. Tvoriť ju bude deväť členov, ktorých na šesť rokov vymenúva a odvoláva minister kultúry na návrh ľudí pôsobiacich v audiovízii. Dozorná komisia, ktorá pozostáva z troch členov, dohliada okrem iného na dodržiavanie povinností fondu, vykonáva kontrolu riadneho a účelného hospodárenia fondu, ako aj účelného rozdeľovania jeho zdrojov. Jedného člena dozornej komisie volí a odvoláva rada v tajnom hlasovaní, ďalších dvoch vymenúva a odvoláva minister. Ich funkčné obdobie je štyri roky. Výkonným orgánom fondu je riaditeľ, ktorý riadi činnosť fondu a koná v jeho mene v rozsahu poverenia radou. Funkčné obdobie riaditeľa trvá päť rokov. Fond poskytuje podporu žiadateľom na základe rozhodnutia riaditeľa, ktorý je viazaný stanoviskami odborných komisií. Za projekt sa pritom považuje najmä slovenské audiovizuálne či kinematografické dielo prípadne scenár k nemu, usporiadanie festivalu alebo prehliadky z predmetnej oblasti. Ďalej vydanie takejto publikácie, prípadne rozvoj technológií v oblasti výroby, verejného rozširovania, sprístupňovania a uchovávania takýchto diel. Financie budú mať formu buď účelovej dotácie, pôžičky alebo štipendia. Predkladateľ projektu dostane dotáciu do výšky 50 percent z celkového rozpočtu projektu ak preukáže, že má na jeho financovanie zabezpečené vlastné finančné prostriedky. Hlavné príjmy fond získa zo štátneho rozpočtu a ďalšiu časť budú tvoriť príspevky používateľov audiovizuálnych diel. Výdavky na vlastnú prevádzku nesmú prekročiť 5 percent z jeho príjmov, pričom na budúci rok, keď fond vznikne, je oprávnený na tento účel použiť všetky svoje príjmy vo výške 4,5 milióna korún (149.373 eur). V roku 2010 sa príjmy odhadujú na 246 miliónov Sk (8,17 milióna eur), z toho 123 miliónov Sk (4,083 milióna eur) budú tvoriť príspevky podnikateľských subjektov do fondu, výdavky predstavujú sumu 13,348 milióna korún (443.072 eur). Žiadosti sa fondu predkladajú od konca novembra budúceho roka, prvýkrát povinné subjekty zaplatia príspevky do 31. júla 2010. Minister kultúry vymenuje členov rady do konca marca 2009 a do 15. apríla 2009 zvolá prvé zasadnutie rady. Štátna podpora audiovizuálnej tvorby momentálne pokrýva asi 15 percent požadovaných nákladov na vývoj, výrobu, produkciu a ďalšie činnosti v audiovízii. Z podaných 315 žiadostí bolo podporených 121 a z celkovo požadovaných 713 miliónov korún (23,667 milióna eur) prerozdelilo ministerstvo kultúry prostredníctvom grantového systému - program AudioVízia necelých 117 miliónov (3,884 milióna eur).
Únia filmových distributérov (ÚFD) vyjadruje k zákonu o slovenskom Audiovizuálnom fonde, ktorý dnes schválila vláda SR, pripomienky. Týkajú sa najmä paragrafu 28, vzťahujúcemu sa na príspevok autora audiovizuálneho diela, na základe ktorého sú distributéri povinní platiť 1 % z príjmov za audiovizuálne diela do fondu. Ako pre TASR uviedol predseda ÚFD Ivan Sollár, distributéri to považujú zo strany predkladateľa, Ministerstva kultúry (MK) SR, za dvojitý príspevok do fondu. Podľa paragrafu 22 navrhovaného zákona totiž odvádzajú kiná 1 Sk (0,03 eura) z vybraného vstupného, z ktorého spravidla 50 % patrí distributérovi za zapožičanie filmu kinám. Túto filozofiu zákona si na rozporových konaniach osvojilo aj MK SR. "V prípade, že MK SR nebude ochotné o tomto probléme so zástupcami distributérov rokovať, zvážime aj ďalšie kroky až po podanie na Ústavný súd SR," dodáva Sollár.

V pripomienkovom konaní TV Markíza uplatnila pripomienku / K Čl. IV. Zákon č. 308/2000 Z. z o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z o telekomunikáciách v znení zákona č. 147/2004 Z. z., v znení zákona č. 206/2002 Z. z., v znení zákona č. 289/2005 Z. z., v znení zákona 95/2006 Z. z., v znení zákona č. 121/2006 Z. z., v znení zákona č. 13/2007 Z. z., v znení zákona č. 220/2007 Z. z. a v znení zákona č. 343/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: 1. V § 36 odsek 2 znie: „(2) Vysielateľ na základe zákona nesmie do vysielania televíznej programovej služby zaraďovať reklamu a telenákupné šoty, a výnimkou reklamy zaraďovanej do vysielania televíznej programovej služby v priamom spojení s vysielaním športových a kultúrnych udalostí. Výnimka pre zaradenie reklamy do vysielania televíznej programovej služby v priamom spojení s vysielaním športových a kultúrnych udalostí platí len v prípade ak vysielanie takejto reklamy je nevyhnutné k získaniu práv k televíznemu vysielaniz športovej alebo kultúrnej udalosti. Ak je do vysielania televíznej programovej služby vysielateľa zo zákona zaradená reklama podľa prvej vety, nesmie celkový časový rozsah reklamy vo vysielaní všetkých televíznych programových služieb vysielateľa na základe zákona presiahnuť 0,5 % denného vysielacieho času, pričom v dobe od 19.00 hod. do 22.00 hod. nesmie prekročiť 6 minút v priebehu jednej vysielacej hodiny. Priamym spojením reklamy s vysielaním športových a kultúrnych udalostí sa rozumie zaradenie reklamy do programu bezprostredne pred vysielaním športovej či kultúrnej udalosti, bezprostredne po jej odvysielaní a zaradenie reklamy do prestávok takejto udalosti.“ 2. Za § 76da sa vkladá nový § 76db, ktorý vrátane nadpisu znie: Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od.................. § 76db „(1) Časový rozsah vysielanej reklamy vo vysielaní televíznej programovej služby vysielateľa na základe zákona v období od 01.01.2009 do 31.12.2009 nesmie presiahnuť 1 % denného vysielacieho času. Tento časový rozsah sa môže zvýšiť až na 5 % denného vysielacieho času, a t o čas vyhradený telenákupným šotom. Celkový časový rozsah vysielanej reklamy a telenákupu nesmú vo vysielaní všetkých televíznych programových služieb vysielateľa na základe zákona spolu presiahnuť časový rozsah uvedený v tomto odseku.“ Čl. V ,Účinnosť , Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2009./ , ktorú klasifikovalo MKSR takto : Navrhovaná novela ide nad rámec legislatívnej úpravy predmetu navrhovaného zákona.

MKSR napokon podľahlo tlaku TV Markíza a TV JOJ a podľahla evidentne i vláda. MKSR na budúci rok, kedy sa môže , pri schválení zákona, očakávať prepad príjmov STV , chce Zmluvou zo štátom presne definovať na čo má STV použiť prostriedky z úhrad za služby verejnosti , hoci už samotný zákon to STV určuje. V roku 201019 sĺubuje iba neurčitý transfer zo štátneho rozpočtu a čo bude ďalej zatiaľ nevie definovať nik. Možno to, čo je aj v zákone o podpore audiovizuálnej tvorby : Príspevok zo štátneho rozpočtu do fondu sa poskytuje v rámci schválených limitov ministerstva na príslušné rozpočtové obdobie podľa zákona o štátnom rozpočte, strategických zámerov a dlhodobých koncepcií rozvoja audiovizuálnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike schválených ministerstvom.

Copyright © TASR 2008 a Copyright © 2008 Lepšieinformacie.sk

3. 7. 2008

Pasca zvaná audiovizuálny fond IV.

Pasca zvaná audiovizuálny fond IV.
Je to tu, ako inak, mimoriadne neštandartne. O návrhu Zákona o Audiovizuálnom fonde sme písali tri razy. Upozorňovali sme na riziko, že STV bude odobraná reklama. Navrhovateľ tu urobil tak, ako to nik nečakal. Po pripomienkovom konaní, bez oslovenia dotknutých subjektov vložil do návrhu zákona novelu Zákon č. 308/2000 Z. z o vysielaní a retransmisii . Predkladacia správa však nič také nekonštauje a v Dôvodovej správe je uvádzané toto stanovisko predkladateľa : Vzhľadom na zmenu systému výberu úhrad za služby verejnosti Slovenskou televíziou podľa zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj na základe dôsledného uplatňovania poslania Slovenskej televízie pri poskytovaní služby verejnosti v oblasti televízneho vysielania, sa znižuje percento podielu reklamy vo vysielaní Slovenskej televízie, a to postupným znižovaním až na 0,5 % denného vysielacieho času v roku 2012. Takto zmenený zákon prijala Legislatívna rada vlády SR r na svojom 66. zasadnutí 1. júla. Takto predkladaný zákon bez vedomia STV / ? / a Rady STV / alebo časti jej členov / sa nedá inak pomenovať ako škandalózny . Celý návrh zákona má však dve zásadné chyby. Prvá -nie je vypracovaný v súlade so všetkými platnými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Druhá- byť STV tak sa teším, pretože znenie zákona jej vlastne vyhovuje a pri čo len troche šikovnosti sa dá reklama zvýšiť až na 15 % . Kľúčovou otázkou tohto zákona vlastne nebola tvorba, ale podpora súkromných vysielateľov. Dôležitejšie je, že parlament dnes schválil novelu ktorá má uľahčiť pálenie alkoholu. Veď je to verejný záujem.

Návrh Zákona o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Čl. IV - Zákon č. 308/2000 Z. z o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z o telekomunikáciách v znení zákona č. 147/2004 Z. z., v znení zákona č. 206/2002 Z. z., v znení zákona č. 289/2005 Z. z., v znení zákona 95/2006 Z. z., v znení zákona č. 121/2006 Z. z., v znení zákona č. 13/2007 Z. z., v znení zákona č. 220/2007 Z. z., v znení zákona č. 343/2007 Z. z. a v znení zákona č. 654/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. 1. V § 36 odsek 2 znie: „Časový rozsah vysielanej reklamy vo vysielaní televíznej programovej služby vysielateľa na základe zákona nesmie spolu presiahnuť 0,5 % denného vysielacieho času. Tento časový rozsah sa môže zvýšiť až na 2,5 % denného vysielacieho času, a to o čas vyhradený telenákupným šotom. Obmedzenie podľa prvej vety sa nevzťahuje na vysielanie reklamy v priamom spojení s vysielaním športovej alebo kultúrnej udalosti, pri ktorej je vysielanie reklamy nevyhnutnou podmienkou pre nadobudnutie práv k televíznemu vysielaniu športovej alebo kultúrnej udalosti. Vysielanie reklamy v priamom spojení s vysielaním športovej alebo kultúrnej udalosti podľa predchádzajúcej vety nesmie vo vysielaní všetkých televíznych programových služieb vysielateľa na základe zákona spolu presiahnuť 15 % denného vysielacieho času.“

2. 2. Za § 76da sa vkladá nový § 76db, ktorý znie:

„§ 76db

(1) (1) Časový rozsah vysielanej reklamy vo vysielaní televíznej programovej služby vysielateľa na základe zákona v období od 1.1.2009 do 31.12.2009 nesmie spolu presiahnuť 2 % denného vysielacieho času. Tento časový rozsah sa môže zvýšiť až na 10 % denného vysielacieho času, a to o čas vyhradený telenákupným šotom. Obmedzenie podľa prvej vety sa nevzťahuje na vysielanie reklamy v priamom spojení s vysielaním športovej alebo kultúrnej udalosti, pri ktorej je vysielanie reklamy nevyhnutnou podmienkou pre nadobudnutie práv k televíznemu vysielaniu športovej alebo kultúrnej udalosti. Vysielanie reklamy v priamom spojení s vysielaním športovej alebo kultúrnej udalosti podľa predchádzajúcej vety nesmie vo vysielaní všetkých televíznych programových služieb vysielateľa na základe zákona spolu presiahnuť 15 % denného vysielacieho času.

(2) (2) Časový rozsah vysielanej reklamy vo vysielaní televíznej programovej služby vysielateľa na základe zákona v období od 1.1.2010 do 31.12.2010 nesmie spolu presiahnuť 1,5 % denného vysielacieho času. Tento časový rozsah sa môže zvýšiť až na 7,5 % denného vysielacieho času, a to o čas vyhradený telenákupným šotom. Obmedzenie podľa prvej vety sa nevzťahuje na vysielanie reklamy v priamom spojení s vysielaním športovej alebo kultúrnej udalosti, pri ktorej je vysielanie reklamy nevyhnutnou podmienkou pre nadobudnutie práv k televíznemu vysielaniu športovej alebo kultúrnej udalosti. Vysielanie reklamy v priamom spojení s vysielaním športovej alebo kultúrnej udalosti podľa predchádzajúcej vety nesmie vo vysielaní všetkých televíznych programových služieb vysielateľa na základe zákona spolu presiahnuť 15 % denného vysielacieho času.

(3) (3) Časový rozsah vysielanej reklamy vo vysielaní televíznej programovej služby vysielateľa na základe zákona v období od 1.1.2011 do 31.12.2011 nesmie spolu presiahnuť 1 % denného vysielacieho času. Tento časový rozsah sa môže zvýšiť až na 5 % denného vysielacieho času, a to o čas vyhradený telenákupným šotom. Obmedzenie podľa prvej vety sa nevzťahuje na vysielanie reklamy v priamom spojení s vysielaním športovej alebo kultúrnej udalosti, pri ktorej je vysielanie reklamy nevyhnutnou podmienkou pre nadobudnutie práv k televíznemu vysielaniu športovej alebo kultúrnej udalosti. Vysielanie reklamy v priamom spojení s vysielaním športovej alebo kultúrnej udalosti podľa predchádzajúcej vety nesmie vo vysielaní všetkých televíznych programových služieb vysielateľa na základe zákona spolu presiahnuť 15 % denného vysielacieho času.“

Čl. V-Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2009, okrem ustanovení § 32, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2010, ustanovení § 23 ods. 4 a 5, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. augusta 2010 a čl. IV bod 1, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2012.