k situácii v STVSlovenská televízia, s ročným obratom takmer 2 miliardy slovenských korún, je nesporne veľký podnik, štátny podnik. Tieto peňažné prostriedky, viac ako 75%, dostáva, rok čo rok, od „štátu“ a to z daní daňových poplatníkov. Ako jeden z mnohých daňových poplatníkov by som preto očakával, že“ štát“ pri menovaní ľudí, ktorí o použití týchto peňazí rozhodujú, koná mimoriadne zodpovedne. Výsledky činnosti a existencie STV od roku 1989 do dnešného dňa ma presviedčajú o tom, že sa „štát“, rôznymi prijatými, ale najmä neprijatými zákonmi, rôznymi nariadeniami, uzneseniami a vyhláškami zbavil zodpovednosti za činnosť STV a zároveň svojim konaním vytvoril prostredie „ bez vopred stanovených kritérií“ a teda z môjho pohľadu, pohľadu daňového poplatníka, ktorý „štátu“ len zveril svoje peňažné prostriedky, koná voči mne nekorektne, nezodpovedne, ba až trestuhodne, lebo najmä nezabezpečením kontroly peňažných prostriedkov zverených Slovenskej televízii umožnil štatutárnym zástupcom použiť ich aj na účely, ktoré im zákon o STV nepovoľuje, čo dokázali kontroly NKÚ. Zverejnené výsledky NKÚ len vyplnili hluché miesta v novinách, alebo v správach konkurenčných televízií, neskončili však tam kde mali. Na prokuratúre. Aké typické pre túto krajinu. Ak vláda SR rozhoduje o menovaní do funkcií v štátnych podnikoch či organizáciách riadených štátom, ktoré nedosahujú ani tretinu obratu STV, posudzuje vláda kandidátov niekoľko dní, verím, že veľmi zodpovedne. Avšak výber kandidáta na funkciu ústredného riaditeľa STV, ktorý rozhoduje o použití 2 miliárd korún ročne , zverí Rade pre STV. S takýmto zbavením sa zodpovednosti vlády SR by sme na prvý pohľad mohli aj súhlasiť, keby sme mali istotu, že Rada STV je nielen orgánom kompetentným rozhodnúť o najvhodnejšom kandidátovi na túto funkciu, ale - a to predovšetkým - má v rukách nástroje, ktoré jej umožnia ústredného riaditeľa aj z funkcie odvolať, ak členovia Rady STV nadobudnú presvedčenie, že ich rozhodnutie nebolo správne. Žiaľ ani jedno ani druhé neplatí, lebo výsledky pôsobenia každej, doteraz existujúcej Rady STV dokazujú, že sa pri výbere najvhodnejšieho kandidáta rozhodli zle, teda členovia nie sú kompetentní a odvolať sa im nepodarilo taktiež nikoho. V skutočnosti Rada STV vytvára zdanie, že „štát“ do činnosti STV nezasahuje, že činnosť STV kontrolujú odborníci a že členovia Rady STV navrhujú Parlamentu menovať do funkcie ústredného riaditeľa STV človeka, ktorý je odborníkom. Takisto ako členovia Rady STV. Avšak títo odborníci, tak ako „štát“ nenesú za svoje rozhodnutia žiadnu zodpovednosť. Aké typické pre túto krajinu. Pre mňa, daňového poplatníka, je však neakceptovateľné to, že ak Rada STV zistí, že ústredný riaditeľ nekoná v súlade so zákonom o STV, alebo koná inak ako by mal podľa názoru verejnosti a členov Rady STV konať, je Rada STV absolútne bezmocná. Ľutujem, Rada STV je aj zbytočná a v zložení v ktorom vždy existovala a aj existuje, nekompetentná, lebo nemá vedomosti, ktoré by jej umožnili rozhodnúť správne, lebo nevie ako STV funguje. Keby to totiž vedela a mala by potrebné vedomosti, asi by sa nestalo, že navrhne Parlamentu kandidáta, ktorý nie je autorom, ba ani spoluautorom projektu na základe ktorého rozhodla o návrhu vymenovať ostatného riaditeľa do funkcie, lebo vraj predložil najlepší projekt. Stačilo mať dostatok odborných vedomostí a veľmi rýchlo by zistila, že v projekte sú dávno deklarované absolútne pomýlené názory pána Šmatláka. Načo sa však zaoberať takýmito maličkosťami, načo čítať všetky projekty, keď už je vopred rozhodnuté, že Rybníček je najvhodnejší kandidát. Rada tu predsa nie je na to, aby posudzovala autorstvo predložených dokladov. Vyberá predsa najlepší projekt. Aké typické pre túto krajinu. Ak by vyššie uvedené neplatilo, potom by nemohol Nový Čas, o 14 dní skôr ako Rada STV, zverejniť najhorúcejších kandidátov na túto funkciu. Pozoruhodné nie je to, že tak Nový čas urobil, neakceptovateľné je, že stanovil presne tie mená, ktoré neskôr Rada STV zverejnila. Doslova šokujúce však je, že v čase zverejnenia týchto mien v Novom čase nemali všetci členovia Rady STV ešte prečítané projekty všetkých uchádzačov. Môžem akceptovať geniálnosť členov Rady STV, ich dokonalú znalosť všetkých súvislostí, ba aj ich jasnovidecké schopnosti, vybrať dva projekty z tridsiatich deviatich bez toho, aby si ich prečítali , ale zdá sa mi opodstatnené žiadať, aby sme sa aj my, daňoví poplatníci, ktorí ich chybné rozhodnutie zaplatia, mohli s vybratými projektmi vopred oboznámiť a vyjadriť sa k nim prostredníctvom dennej tlače. Aké typické pre túto krajinu. Ja, daňový poplatník by som určite nesúhlasil s výberom takého projektu v ktorom by jeho autor uviedol, že vo vedení STV budú ľudia, ktorých vedomosti o fungovaní STV sú na úrovni vedomostí uchádzača, teda žiadne. Asi by nesúhlasili ani s uchádzačom, ktorý vo svojom projekte uvádza, že po ustanovení do funkcie bude od „štátu“ požadovať 900 miliónov slovenských korún na vyrovnanie dlhov STV a na úhradu odstupného pre prepustených zamestnancov. Považujem za nehorázne to, že my daňoví poplatníci platíme nielen vyššie koncesionárke poplatky , ale aj z našich daní dostane STV 900 000 000,- Sk. Všetkým zainteresovaným, ktorí začnú argumentovať o nevyhnutnosti existencie STV oznamujem. Na zabezpečenie úloh STV potrebných na obranu štátu Vám stačí jedna kamera, štúdio 4x4 metre a desať zamestnancov, ktorí, ak to stihnú, oznámia obyvateľom tejto krajiny, ak budú ešte živí, že našu domovinu zasiahli atómové, neutrónové , alebo iné bomby, a oni sú tí poslední ktorí prežili a pred svojou smrťou stihnú vypnúť akurát tak prúd v STV. Prepáčte, ale od roku 1989 ešte žiaden predstaviteľ „štátu“ nepovedal o STV pravdu, že STV neplní úlohy jej stanovené zo zákona, teda porušuje zákon a nikto za to nebol postihnutý. Aké typické pre túto krajinu. Dovoľujem si vyzvať Radu STV, aby zverejnila projekt pána Rybníčka v dennej tlači. A v prípade, že v jeho projekte nie je uvedené, že bude požadovať od „štátu“ 900 miliónov, že mieni prepustiť takmer 1250 ľudí, že vo vedení STV budú ľudia bez skúseností s fungovaním STV, že v projekte nebola zverejnená programová štruktúra STV a jej oboch kanálov, že v projekte nie je uvedené čo s archívom STV a že v projekte nebol uvedený spôsob financovania výroby programov, vyzývam Radu STV, aby okamžite odstúpila. STV bola, je a bude továrňou ktorej výstupom je tovar, ktorý sa nevolá topánky, ale televízny program, ktorý však, tak ako topánky, musí spĺňať isté kritéria kvality. Továreň nemôže byť riadená nejakou Radou STV, ba ani Parlamentom, či vládou, ale, tak ako iné štátne podniky, ministerstvom v ktorom sú zamestnaní ľudia, ktorí fungovaniu tejto továrne rozumejú. A „pravidlá hry“ musí stanoviť toto ministerstvo, ktoré je za výsledky zodpovedné vláde SR a najmä daňovým poplatníkom. Zároveň má však dokonalý prehľad a kontrolu plnenia stanovených úloh a v prípade, že stanovené úlohy STV neplní, minister za hodinu riaditeľa odvolá. Bez prieťahov a neúspešných snáh Rady STV, lebo v tejto chvíli, potom ako Rada STV rozhodla, že najlepší projekt predložil pán Rybníček, pán Rybníček vie všetko lepšie ako tí čo ho do funkcie navrhli a Vašu dôveru nepotrebuje, lebo táto dôvera, alebo nedôvera má hodnotu neplatnej nemeckej marky. Od novembra 1989 počúvame z úst novinárov, predstaviteľov Ministerstva kultúry a vlády SR kritiku socialistických pomerov v STV, nevýhodnosti zmlúv uzatvorených s externým prostredím. A ako dobre vycvičené papagáje nám to opakuje už 13 riaditeľ STV. Socializmus do STV prichádza stále, opäť vždy s novým riaditeľom a novou Radou STV. Dovtedy kým ktokoľvek bude rozhodovať o počte zamestnancov, o oprávnenosti existencie nejakej profesie v pomýlených tabuľkách, o výške honoráru pre toho či oného, dovtedy v STV bude socializmus. Nielen predchádzajúce, ale aj táto Rada STV a aj všetci riaditelia STV, vrátane tohto ostatného, hrubo zavádzate daňových poplatníkov. STV od svojho prvého vysielania neuvádza v nákladoch na výrobu relácií vyrobených vo svojej produkcii náklady na amortizáciu strojov a prístrojov, techniky a nehnuteľností. Externé prostredie si to nemôže dovoliť, lebo nič nedostalo zadarmo. Ak by STV započítala do nákladov aj tieto položky, zistili by sme veľmi rýchlo, že skutočné náklady medzi externým a interným prostredím sú minimálne. Rozdiel v nákladoch na vyrobený program je v tom , že externé prostredie do svojich nákladov tieto položky započítava a tvorcov programov slušne zaplatí, čo o STV nie je možné povedať. Výsledkom je aj to, že v súčasnosti externé prostredie poskytuje služby zabezpečené vysokokvalitnou technológiou o ktorej sa zamestnancom STV ani nesníva. Samozrejmosťou je vysoko kvalifikovaný technický personál. Pýtame sa preto ako STV hospodári s majetkom, ktorý nadobudla od jej založenia? Tu totiž nejde o päť korún , ale o miliardy. Ako STV využíva výrobné kapacity postavené za naše peniaze, peniaze daňových poplatníkov? Ako rieši ostatný riaditeľ STV túto otázku a rieši ju vôbec? Nech ležia ľadom, veď boli zadarmo? Aké typické pre túto krajinu. Nielen predchádzajúce, ale aj táto Rada STV a aj všetci riaditelia STV, vrátane ostatného, hrubo zavádzate daňových poplatníkov ak tvrdíte, že prepustenie x zamestnancov STV je nevyhnutné na zlepšenie jej fungovania. Pravda je však taká, že na to, aby STV mohla x zamestnancov prepustiť potrebovala približne 260 000 000,- Sk vyplatiť na odstupnom. V tejto chvíli nevieme či náhodou prepustení zamestnanci nevyhrajú súdne spory s STV a STV ich nebude musieť vziať späť do pracovného pomeru. Je potrebné aj povedať, že väčšina týchto prepustených zamestnancov je v STV zamestnaná dvadsať a viac rokov a má niekoľko rokov pred dôchodkom. To znamená, že ich bude, až do dovŕšenia dôchodcovského veku, „živiť“ pracovný úrad, lebo títo ľudia nevedia nič iné robiť, nič iné ani robiť nechcú a nebudú. Ak si uvedomíme, že my daňoví poplatníci odvádzame do Štátneho rozpočtu mesačne x korún a z týchto x korún „štát“ uhradí nielen 260 000 000,- Sk na odstupnom, ale aj podporu v nezamestnanosti , potom zistíme, že prepustenie týchto zamestnancov prinesie z makroekonomického pohľadu, alebo z pohľadu hospodárenia „štátu“ skôr stratu, ako zisk. Riaditeľ STV, hrubo zavádzal nás daňových poplatníkov ak tvrdil, že od roku 2004 bude STV „vyrábať“ hodnotné programy vo vlastnej produkcii. Je na mieste otázka s kým? Predpokladám, že ste si, vážený pán riaditeľ, vedomý aspoň toho, že na výrobu televízneho programu potrebujete predovšetkým ľudí, lebo výrobu topánok môžete plne zautomatizovať, ale výroba televízneho programu bez ľudí nie je možná. Žiaľ ani bez ľudí, ktorých mená na záverečných titulkoch televízneho programu nenájdete./ Technikov, dispečerov, vodičov, rôznych asistentov atď./ Na výrobe dokumentárneho filmu v dĺžke 26 minút sa v Nemecku, alebo USA podieľa 30-50 ľudí, ktorých producent musí zamestnať, lebo inak odbory môžu vyhlásiť štrajk, ktorý zastaví výrobu nielen tohto projektu, ale aj iných projektov tohto producenta. Paradoxné je, že práve pravicové vlády v týchto krajinách snahu odborov v tejto oblasti nehatia, lebo si už dávno spočítali, že náklady štátu, ak sú nezamestnaní, sú podstatne vyššie ako náklady na ich „ umelú?“ zamestatnosť. V pomeroch STV sa už roky výrobný štáb takéhoto dokumentárneho filmu zmestí do osemmiestnej 1203-ky.Po prepúšťaní v STV sa štáb zmestí do osobného auta a zneužívanie pracovnej sily je prijaté s potleskom. Koniec čiernej diery. A vzápätí pán Rybníček ohlási prebytok v hospodárení STV na 300 000 000,- Sk Aké typické pre túto krajinu. Pýtam sa členov Rady STV prečo už prestali kritizovať nefungujúcu techniku v štúdiách, neupratané šatne, špinavé chodby. Pýtam sa, či po príchode do štúdia v Mlynskej doline sú ochotní najskôr rozostaviť kamery v štúdiu, natiahnuť káble a potom čerství a s úsmevom na tvári odohrať svoju hereckú úlohu a to všetko za polovicu doposiaľ vyplácaného hereckého honoráru? Chcem Vás a ostatných členov Rady STV pri tom vidieť a spýtať sa Vás aký je Váš názor na čiernu dieru a čo je socializmus v STV. Koľko hluchých, slepých sklerotikov žije v tejto krajine. Ste Vy, členovia Rady STV až tak mladí, že ste zabudli na socialistické subotníky počas ktorých sa zametali roky nikým nečistené parky, ulice, továrenské haly, či sa robila údržba strojov a strojných zariadení, lebo štát na týchto činnostiach šetril? Aj takéto profesie v STV a ľudia za nimi, sú po príchode pána Rybníčka, v STV nadbytočné. Aké typické pre túto krajinu. Ako daňový poplatník sa musím pýtať. Skutočne nenavrhol nikto iné, lepšie riešenie situácie v STV? Môže to Rada STV nám daňovým poplatníkom verejne potvrdiť a doložiť uverejnením projektov ostatných uchádzačov? Alebo lepšie riešenia si nestihla prečítať, lebo projektov bolo veľa a záujem tých čo rozhodujú bol priveľký? A pritom riešenie a zlacnenie tohto, pre všetkých zainteresovaných, bolestivého prerodu STV sa priam natískala. Azda by stačilo keby odborári v STV porozmýšľali o tom o čo vlastne bojujú. Niekedy pochybujem, že to vedia. Lebo ak vyhlásia v jeden deň štrajk, lebo riaditeľ zníži honoráre a odmeny o polovicu a na druhý deň polovica z tých čo najviac štrajk obhajovala, do roboty nastúpi… Som skôr odporcom akejkoľvek organizovanosti, ale domnievam sa, že ak by odbory v STV „nebojovali“ za zamestnanosť , ale za prácu, nemohol by žiadny riaditeľ STV prepustiť 1250 ľudí, lebo by v STV už od roku 1989 pracovalo maximálne 300 ľudí a aj tento počet sa mi zdá vysoký, lebo, a to sa asi nemýlim, úlohou STV je vysielať zákonom stanovené programy a tým uspokojovať isté potreby občanov tejto krajiny, teda potreby nás daňových poplatníkov. Programy, ktoré STV vysiela „vyrábajú“ takí čudní ľudkovia s väčšími či menšími umeleckými ambíciami s jednou spoločnou vlastnosťou. Sú tvoriví, sú tvorcami a obvykle aj talentovanými tvorcami s ambíciou prezentovať svoj talent a vyjadriť svoj názor na nejakú skutočnosť . A tvorca, o tom ako svoj názor stvárni, rozmýšľa ráno pri varení kávy vo svojej kuchyni, vo svojej vani, v tichu nejakej čitárne a večer doma v pohodlnom kresle. Diskutuje s ostatnými tvorcami, ktorí sa na výrobe budú zúčastňovať, napríklad v krčme na pive. K tomu, aby vznikol televízny program, alebo hraný film nepotrebuje tvorca byť kdesi zamestnaný. On ani nechce byť zamestnaný a cvikať si príchod a odchod. Pre televízneho a filmového tvorcu má zmysel byť členom „nejakej“ organizácie len vtedy ak táto organizácia bude združovať všetky profesie, umelecké i technické, ktoré sa na výrobe televízneho, alebo filmového diela zúčastňujú. A táto organizácia bude „bojovať“ za „robotu“ pre svojich členov. Bude „bojovať“ za to, aby takzvaní producenti / mám tým na mysli nielen fyzické, alebo právnické osoby, ale najmä „televízie“ komerčné i verejnoprávnu/ nezneužívali tvorcov honorármi na hranici žobračenky, ktorý naviac zaplatia s niekoľkomesačným omeškaním, nikdy v dohodnutej výške a s poznámkou: „ Buď rád, že máš robotu.“ „Nejaká“ organizácia bude zaujímavá len vtedy, ak nepripustí, aby producenti najímali ľudí z ulice, bez vzdelania a praxe za almužnu, namiesto skutočných tvorcov, ak nepripustí spojovanie funkcií so slovami: „Musíme šetriť a ty to zvládneš.“ Takáto organizácia nemusí pôsobiť na pôde STV , či inej komerčnej televízie a jej zástupcovia nemusia byť zamestnaní. Ak by takáto organizácia existovala a fungovala iste by sa aj ona pýtala pána Rybníčka prečo jestvujúce výrobné kapacity v STV zapadajú prachom, kto je externé prostredie v ktorom sa vyrábajú programy vysielané v STV a kto je zodpovedný za tie nepodarky plné elementárnych chýb v kompozícii obrazu, obrazovej skladbe a najmä plné katastrofálnych chýb v slovenčine. A odbory zaujíma zamestnanosť, zaujíma ich koľko ľudí bude prepustených a nezaujíma ich, že pod takou programovou katastrofou je napísané. Strih, kamera, réžia Jožko Púčik. Už len chýba dopísať. Amatérsky filmárik vyrobil za 20% honorár skutočného tvorcu. Aké typické pre túto krajinu. My, daňoví poplatníci si budeme v budúcnosti musieť jasne uvedomiť, že „štátna“ či Verejno-právna televízia je financovaná z našich peňazí a podľa toho sa chovať. Trvať na tom, že „štát“ sa nemôže zbaviť zodpovednosti za jemu zverené peňažné prostriedky a rozhodovanie o ich využití odovzdať do rúk ľudí, ktorí sa po prevzatí funkcií začnú učiť o tom čo majú riadiť. Budeme musieť , po odvolaní pána Rybníčka, veľmi dôrazne žiadať o to, aby nám boli predstavené všetky projekty, ktorými sa záujemca uchádza o funkciu ústredného riaditeľa. A v prípade, že naše požiadavky nebudú splnené, vyjadriť svoju občiansku neposlušnosť neplatením koncesionárskych poplatkov. Musí konečne platiť, tak ako v iných štátoch EU, že „štátna“, či Verejno-právna televízia je financovaná z peňazí daňových poplatníkov, ktoré „štát“ len spravuje. A štát musí veľmi precízne definovať 1. čo od takejto televízie žiada a očakáva, 2. svoje vlastníctvo licencie, 3. čo chce na obrazovkách vidieť, 4. koľko za to zaplatí a kedy. Po jasnom zadefinovaní „ vstupov“ by potom STV mohol riadiť nielen pán Rybníček, ale aj ktorýkoľvek člen jeho krízového manažmentu a to aj bez Rady STV, lebo týmto momentom by do STV konečne vstúpil dlho očakávaný kapitalizmus. A to najdôležitejšie. Nemuseli by sme vypisovať takéto články.
mta - Uverejnené v roku 2003 v diskusie SME, odoslané v roku 2003 na adresu redakcie SME a Plus 7
