Memoriál Pavla Kapustu
V memoriále Pavla Kapustu jednoznačne zvíťazil Konštantín Čikovský s článkom :
Za škandálom v STV nie je nič viac ako závisť, hlúposť a politické ambície
V plnom znení, bez titulkov :
Otázka, ktorú mediálnymi výstupmi minulých týždňov nepriamo položil jeden z dvoch súčasných štatutárov Slovenskej televízie Branislav Zahradník, znie: Treba zásadne zmeniť predstavu o Richardovi Rybníčkovi, Marcelovi Parovi a ich najbližších spolupracovníkoch? Neboli to náhodou viac zlodeji ako manažéri – reformátori? Odpoveď je: Nie. Komu toto konštatovanie stačí, nemusí čítať nasledujúce riadky. Vyhne sa opisu banalít a ľudskej slabosti.Čo sa vlastne stalo. Branislav Zahradník nikdy nebol plnoprávny člen úzkeho vedenia Slovenskej televízie. Pretože na rozdiel od R. Rybníčka, ktorý bol politikmi zvolený, B. Zahradník sa do manažmentu dostal na nátlak SDKÚ. Ku cti mu slúži, že brilantne zabezpečil komunikáciu televízie navonok a zároveň pochopil, že sťažujúcim sa vládnym politikom môže poslúžiť akurát ako bútľavá vŕba. Podľa váhy jeho funkcie dostával aj odmeny a informácie. Mal ich v porovnaní s ostatnými top manažérmi najmenej.Bohužiaľ, odpovedá to aj na otázku, prečo ostal PR pracovníkom aj v čase, keď mal rozhodovať a manažovať. Pretože sa menším príjmom v minulých troch rokoch cítil dotknutý. Pretože niektorým zmluvám jednoducho nerozumel a zrejme ani nechcel rozumieť. Inak by najprv nezdvíhal telefóny žurnalistom a až potom duu Rybníček – Para. Nehovoriac už o tom, že bývalí štatutári televízie tvrdia, že medzi zmeškanými hovormi a esemeskami nenašli čísla ich bývalého kolegu. Ani vtedy, keď médiám vysvetľoval, že s ním nekomunikujú.Tak sa bude auditovať, prešetrovať, vysvetľovať. Zistí sa, že o podvody nešlo. Že STV si obzreli ľudia z Najvyššieho kontrolného úradu, daniari aj regulárny audítor a tunely nenašli. Ukáže sa aj to, že bývalé vedenie chápalo STV naozaj ako firmu. Top manažérom dávalo v čase úspechu odmeny v stovkách tisícov až miliónoch korún. Bývalému vedeniu nebola cudzia legálna daňová optimalizácia ani používanie dlhodobých obchodných taktík s cieľom stláčať ceny platené dodávateľom služieb a programov. Ako napríklad za dabing či šírenie signálu. To, že si matka objednáva služby od dcér za na prvý pohľad čudných podmienok, môže mať tiež logiku, zisťovať netreba. Ľudia, ktorí biznisu rozumejú, to vedia. Možno o pár týždňov niekomu z kritikov R. Rybníčka napadne aj položiť si otázku, prečo nachádza problémy iba jeden z dvoch súčasných štatutárov. Ten, ktorý má politické ambície. Slovenská televízia je finančne v najlepšej kondícii, ako kedy bola. To hovoria čísla. Verejnoprávna televízia má malú šancu udržať dlhodobo sledovanosť, akú dosahovala napríklad pred rokom. Aj tento trend ukazujú čísla (peoplemetrové) a fakty o programových plánoch.STV má jeden kanál, ktorý vysiela to, čo ostatní nie, a jeden, ktorý je pri existencii súkromných televízií zbytočný. Aj za to môže R. Rybníček a jeho ľudia. Pretože dodržali projekt, ktorým sa éra prestavby STV začala. A o pár týždňov sa ukáže, že STV mala donedávna manažment, ktorý nielen nemíňal verejné peniaze neefektívne. Ale dokonca nekradol ani v malom.
