A tak v slovenskom cyberpriestore vznikla rozprávka Akotobolonebolo.
Pravda je úplne jasná- zvíťazí dobro, ako v každej dobrej rozprávke:
Hedviga dokáže pomocou slín druhý krát nalepiť známku. Na stotinu milimetra presne!
Keď Hedviga telefonuje, nevie o tom ani jej mobilný operátor.
Hedviga ma modriny o veľkosti trojkorunáčky.
Keď ide po parku Hedviga, chodia tadiaľ autá.
Hedviga má spor s jazykovedcami a Dunaj píše s "i".
Keď Hedviga dostane nakladačku v tráve, jej blúzka je čistejšia ako predtým.
Hedviga má vlastného advokáta, aj keď ju nikto z ničoho neobvinil.
Keď je Hedviga napadnutá, nevolá políciu, ale ide na štátnice.
Hedvige posielajú útočníci doklady do dvoch dní.Z vedľajšej dediny.
Hedvige sa vracia pamäť tesne po predložení dôkazov.Často.
Hedviga má dosť energie na odpovede iba vtedy, keď pozná odpoveď.
Na Hedviginom chrbte sa dá písať krasopisne. Aj s podprsenkou.
Keď prší, Hedvige zmoknú iba topánky.
Hedviga nosí doklady v obálke od ľudí, ktorí ju dokopali.
Keď si Hedviga rozkusne peru, má zakrvavené celé telo.
Hedviga chodí tri roky na nemčinu a nevie ani slovo po nemecky.
Hedvigin právnik povie, že podá sťažnosť proti zastaveniu trestného stíhania a na druhý deň sa vzdá obhajoby.
Hedvige vypĺňa žiadosť o pas človek, ktorý ju o osem rokov dobije.
Hedviga si zadblokuje bankomatovú kartu tak, že o tom nevie ani samotná banka.
Hedvigine sliny sú aj na tej časti obálky, ktorú neolízala.
Keď Hedvige ukradnú hodinky, na druhý deň ich už má na sebe.
Keď Hedviga schudne o šesť kíl, preruší na rok štúdium.
Hedviga dokáže zostaviť identikit neexistujúcich ľudí.
Hedviga nepozná číslo na políciu. A nevolá jej počas štátnych sviatkov.
Keď Hedvige strhnú náušnice, nezostane po tom na jej ušiach ani stopa.
Hedviga je presvedčená, že vie oklamať detektor lži.
Hedviga hovorí pravdu.
A tak sme všetci boli šťastní a spokojní a žil sme, až pokým sme nepomreli.
