Dnes sa Štefan Hríb pokúsil o mediálnu vraždu Radima Hrehu. Skôr však išlo o pascu, ktorá má niekoľko cieľov. prvým bolo, aby Hreha zasiahol do priameho vysielania a zrušil ho. Druhým je vytvorenie virtuálneho priestoru na diskusiu o STV a politickom zasahovaní. Tretím, ktorý je však po dnešku jediným logicky možným, je zrušenie relácie Pod lampou. Dôvody sú jasné. Napriek tomu, že o STV sa teraz hovorí, že je pod politickým vplyvom koalície, táto relácia bola prvou jasnou politickou provokáciou. Navyše, Hríb sa podujal porušiť nielen zmluvu s STV, ale aj ohroziť vysielanie, ktoré svojvoĺne ukončil. Hríb a jeho dramaturg / Machaj !/ sa však mýlia v jednom- nie je to ich televízia a Pod lampou, napriek svojim nesporným kvalitám nie je nesmrteľná. Ako prišla, tak aj odíde. Divím sa však Jozef Nosekovi,Vladimírovi Černému a Martinovi Mojžišovi, že sa nechali na túto hru, ktorá nesie jasný podpis Sergeja Michaliča nahovoriť. O Kordovi si ilúzie nerobím, ale aspoň právne uľahčil riaditeľovi situáciu.
Dnešné vydanie Pod lampou nebolo o demokracii vo verejnoprávnych médiách. Bola to obyčajné mediálne svinstvo a pasca s prvkami spravodajskej hry.
Napokon o frontálnom útoku na STV by mali vedieť niečo v Ringieri, pretože dnešný článok v Novom čase o prepadáku v STV vedľa reklamy na tú istú reláciu je naozaj netradičným mediálnym prvkom i na Slovensku.
Ale to sme už pri Braňovi Zahradníkovi.
A SDKÚ.
A zase pri Michaličovi.
Ak Pod lampou nastane tma, môžu si za to chlapci sami.
