1. 8. 2007

takže tak.

takže tak.

Ukázalo sa však, že telefonáty môžu ovplyvniť spravodajstvo - napríklad hovorca rezortu kultúry Jozef Bednár dosiahol odloženie príspevku o väčšom vplyve štátu na STV. Je to v poriadku? - Presne to bol moment, kedy zlyhala interná komunikácia. Šéfredaktor mal v tú chvíľu viac informácií než redaktor na mieste. Rozhodol sa preto odložiť vysielanie príspevku na druhý deň, aby reportáž obsahovala presné a úplne informácie, ale namiesto toho, aby svoj postup s redaktorom konzultoval, rozhodol direktívne. STV žiadne informácie nezamlčala ani neskreslila, a zachovala sa v plnej miere ako nezávislá inštitúcia, ale autor reportáže to pochopiteľne vnímal ako zasahovanie do svojej práce. To je presne to, o čom hovorím - je to predovšetkým interná komunikácia vo vnútri STV, ktorá sa musí zlepšiť. Radim Hreha pre HN
" Ten stiahnutý redaktor z výroby na MK som bol ja, J. Barborák. Ak gen. riaditeľ R. Hreha tvrdí, že p. Šmihula mal viac informácií a preto ma z miesta stiahol, ten istý šéfredaktor vedel, že na tú výrobu idem. A od neho som mal už predtým zadanie, že to do Správ urobím formou bloku, teda, že z toho bude iba čítaná správa, pokrytá obrazom. Aj tento kompromis mal svoju históriu. Na rannej porade sme sa dohodli na štandarde, teda klasickom príspevku. Keď som sa po porade spojil s hovorcom min. kultúry, najprv o žiadnom prijatí signatárov hromadnej pripomienky na ministerstve nevedel, no povedal, že zistí a ozve sa mi. Informoval som sa totiž o forme, akou bude stretnutie prebiehať. Hovorca sa mi však už naspäť neozval - zavolal mi ešte v televízii telefonicky šéf, že to nemá podľa neho takú vážnosť, a aj po mojej argumentácii, že pripomienky boli zásadnejšieho charakteru, rozhodol, že to podchytíme najjednoduchším spôsobom - čítanou správou so zábermi zo stretnutia. Keď som prišiel na ministerstvo, hovorca nevedel ako reagovať, bol v pomykove a nechal ma čakať vo vestibule, že mi dá vedieť, čo ďalej. Asi po minúte po našom rozhovore mi už zvoní telefón a v ňom hlas - nie hovorcu, ako som očakával, ale hlas šéfredaktora - Toto robiť nebudeme, choďte preč. Keď som sa nahlas divil, prečo tá zmena, a že o mne už vedia aj signatári pripomienky, šéfredaktor Šmihula povedal, že tí ľudia ani nevedia, proti čomu idú protestovať! Na to som mu odvetil, že mám v ruke dve strany ich konkrétnych výhrad, že teda nemožno ani len hovoriť o tom, žeby nevedeli, prečo tam prišli. Šéfredaktor trval na tom, aby sme s kameramanom z miesta odišli. Ak R. Hreha tvrdí, že príspevok sme hrali na druhý deň, mýli sa, lebo ani na druhý, ani tretí deň nič nešlo. Problematike sme sa venovali, až keď ministerstvo zvolalo tlačovku - teda v čase, keď chcelo samo - pripravené - informovať a bolo to asi po dvoch týždňoch. Z môjho pohľadu to nepovažujem za zlyhanie vnútroredakčnej komunikácie, komunikovali sme dosť, len tie zmeny v postojoch vedenia boli zvláštne. takže tak. "