SLOVAK MEDIA NEWS
Médiá sa podľa ministra kultúry Mareka Maďariča nemusia obávať ustanovenia nového tlačového zákona o práve na odpoveď v kontexte množstva reakcií politikov, respektíve vlády, ktoré by zaplavili ich redakcie po schválení zákona v predloženej podobe.
"Samotná vláda a Národná rada SR ako najvyššie výkonné a zákonné orgány si nemôžu podľa návrhu zákona uplatniť opravné prostriedky, lebo nemajú štatút právnických osôb. Len pre zaujímavosť, v Nemecku a Francúzsku majú právo na odpoveď aj úrady, vláda a politické strany,“ konštatoval v parlamente Maďarič.
Minister kultúry zdôraznil, že právo na odpoveď si možno uplatniť len voči skutkovým tvrdeniam, ktoré sa dotknú cti, dôstojnosti či súkromia fyzickej osoby, respektíve názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby. Podľa jeho slov ide o nemecký model na rozdiel od francúzskeho, ktorý umožňuje uplatnenie práva na odpoveď aj voči hodnotiacim úsudkom.
Tieto pojmy, vychádzajúce z terminológie Európskeho súdu pre ľudské práva treba odlišovať, pretože pravdivosť skutkového tvrdenia, čiže faktov, možno dokázať. Na rozdiel od hodnotiaceho úsudku, názoru, komentára, ktorý nepodlieha dôkazu pravdy. Táto skutočnosť má principiálny význam pre posudzovanie nároku na uplatnenie práva na opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie, uviedol Maďarič. "Uvedená podmienka skutkového tvrdenia sa často obchádza a zámerne sa vytvára predstava, že na kritický komentár či hocijaký názor na činnosť vlády či politikov budú musieť noviny publikovať ich obsiahle traktáty – nie je to pravda," povedal minister.
Zároveň pripomenul, že ani odpoveď nemôže okrem skutkových tvrdení uvádzajúcich na pravú mieru napadnuté skutkové tvrdenia obsahovať hodnotiace úsudky, respektíve urážky či skutočnosti, ktoré by boli v rozpore s právnym poriadkom SR.
Maďarič rovnako podotkol, že tlačový zákon nespadá pod smernice Európskej únie, je teda vecou Slovenska, ako si ho upraví. "Návrh zákona, to zdôrazňujem, je v súlade s odporúčaniami Rady Európy, výboru ministrov a je kompatibilný s právom EÚ a nie je v rozpore s právom SR," uzavrel svoje vystúpenie Maďarič.
Poslankyňa za SDKÚ-DS Magda Vášáryová konštatovala, že nemecký tlačový zákon na samom začiatku definuje tlač ako slobodnú, cenzúra sa nepripúšťa a médiá podľa neho plnia verejnú úlohu, zaujímajú stanoviská, kritizujú a prispievajú k tvorbe verejnej mienky. Nič také však podľa nej v Maďaričom navrhovanom zákone nie je.
Socialistickým zákonodarcom pri tvorbe platného tlačového zákona nenapadlo, že vydávanie tlače by niekedy mohlo byť predmetom súkromného podnikania, vydavateľom teda nevyplývajú žiadne obmedzenia. Počas parlamentnej rozpravy k predloženému zneniu tlačového zákona to dnes uviedol podpredseda Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá za Smer-SD Dušan Jarjabek.
"Je to citlivý pokus jemne korigovať doterajšiu anarchiu v printových médiách," popísal podstatu novely zákona. Dodal, že predstaviteľ Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe Miklós Haraszti formuloval výhrady k predmetnému dokumentu na základe amatérskeho prekladu zákona. Jarjabek to dokumentoval tým, že pri kritike práva na odpoveď sa Haraszti odvolával na jedenásty paragraf. Právo na odpoveď pritom tlačový zákon rozoberá v paragrafe ôsmom. Vzápätí sa Jarjabek pozastavil nad tým, kto mal záujem Harasztimu takýto preklad poskytnúť.
Napokon Jarjabek uviedol, že zákon bude v parlamente podrobený zmenám. "Ale stane sa to na základe odbornej debaty, nie politikárčenia," zakončil svoje vystúpenie.
Copyright © TASR 2008
Poslanec za KDH a predseda parlamentného výboru pre médiá Pavol Minárik chce, aby parlament ďalej nerokoval o novom tlačovom zákone, pretože ho považuje za neprijateľný. Podľa neho návrh zasahuje do slobody médií a vláda nemôže tvrdiť, že zákon nebude slúžiť na zastrašovanie novinárov. Negatívne vníma povinnosť utajovať zdroj informácií. Minárik si myslí, že utajovanie by nemalo byť povinné, pretože novinári nebudú schopní brániť sa pred úmyselne zavádzajúcim zdrojom. "Nebudú sa vedieť brániť, pretože podľa tohto zákona jednoducho nebudú môcť zdroj zverejniť ani pre súdom, ani v tom prípade, ak budú napadnutí," povedal Minárik v pléne počas rozpravy k novému tlačovému zákonu.
Návrh počíta s tým, že zdroj informácií sa bude musieť chrániť, ak o to požiada. Výnimkou má byť prípad, keď má zdroj poskytnúť svedectvo v závažných trestných činoch so sadzbou nad desať rokov a vo veci korupcie.
Predseda parlamentu Pavol Paška prerušil rokovanie schôdze. Vo štvrtok o 9:00 budú poslanci pokračovať rozpravou k návrhu tlačového zákona, ktorý predložil minister kultúry Marek Maďarič zo Smeru. Písomne sú do rozpravy prihlásení štyria poslanci. Nový zákon kritizovalo okrem opozície aj viacero domácich a medzinárodných inštitúcií. Podľa OBSE návrh zasahuje do slobody slova. Opozičné strany požadujú zmeny v spornom návrhu, inak nepodporia Lisabonskú zmluvu.
Z terajšieho zákona návrh preberá právo na opravu, ktorú musia médiá zverejniť do ôsmich dní. Pridáva k nej právo na odpoveď a na dodatočné oznámenie. Právo na odpoveď znamená, že noviny musia do troch dní uverejniť stanovisko dotknutej osoby na rovnocennom mieste a rovnakým písmom ako bol článok. Bude označené slovom Odpoveď v titulkovom písme spolu s menom alebo názvom žiadateľa. Právo na dodatočné oznámenie ukladá povinnosť uverejniť výsledok právoplatného ukončenia konania v prípade, o ktorom noviny písali.
Predseda poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície v Národnej rade SR Gyula Bárdos navrhol vrátiť nový tlačový zákon na dopracovanie. Podľa neho text, ktorý predložil minister kultúry Marek Maďarič, je škandalózny. "Vy chcete zmeniť výsledky snažení a toho čo sa udialo v roku 1989," zdôraznil Bárdos s tým, že zákon škodí Slovensku. Argumentoval kritikou zahraničných organizácií, ale i európskych socialistov. Na adresu predkladateľa poznamenal, že "všetci okrem vás vidia túto právnu normu úplne inak". 
Predseda KDH Pavol Hrušovský obvinil vládnu koalíciu, že novým tlačovým zákonom chce umlčať médiá, obmedziť kritiku vlády. "Vy nechcete slobodné médiá," povedal v pléne počas rozpravy o novom tlačovom zákone Hrušovský. Podľa neho vláda chce mať v područí nielen verejnoprávne médiá, ale aj Tlačovú agentúru SR. "Pod krkom totižto už držíte verejnoprávny rozhlas a televíziu, v ktoré chcete spojiť údajne len pod zámienkou šetrenia. A o pár týždňov určite prijmete zákon o tlačovej agentúre a v podstate tak dostanete informácie pod svoju politickú kontrolu," vyhlásil Hrušovský.
Nový tlačový zákon je pre KDH neprijateľný. Hrušovský však poďakoval ministrovi kultúry Marekovi Maďaričovi zo Smeru, že predložil takýto návrh zákona. Podľa neho návrh otvoril vážnejší problém, diskusiu o stave demokracie na Slovensku. Koalícia podľa šéfa KDH takto konečne umožnila opozícii diskutovať o praktikách vládnej väčšiny. Hrušovský je rád, že sa Lisabonská zmluva dostala do programu tejto schôdze. Opozícia blokuje jej schválenie, podporu podmieňuje aj zmenami v spornom návrhu tlačového zákona. "Nebyť Lisabonskej zmluvy, prijali by ste taký zákon, ktorý vyhovuje vám, nerešpektovali by ste žiadnu pripomienku," dodal Hrušovský s tým, že koalícia by tak "prevalcovala" tlač.
Predseda parlamentného poslaneckého klubu za SNS Rafael Rafaj si myslí, že v slovenských médiách chýba pluralita informácií. Vládna garnitúra podľa neho vypracovala nový tlačový zákon aj preto, aby sa verejnosť mohla brániť pred útokmi médií. Právom na odpoveď chcú dať príležitosť brániť sa pred zavádzajúcimi či nepravdivými informáciami. "Koľkí z vás si prečítali, že sú idioti, že sú nekompetentní a neviem akí? Koľkí z vás dosiahli nápravu?" pýtal sa Rafaj v pléne poslancov.
Podľa Rafaja sa v novinách objavujú komentáre s neprimeranými hodnoteniami. "Verejnosť nepotrebuje predžuté názory," vyhlásil Rafaj. Podľa neho nový tlačový zákon nebude umožňovať neprimerané zásahy do práce novinárov. "Od mediálnej obce očakávame len objektivitu, žiadnu nadprácu," dodal Rafaj. Podľa neho nový zákon prikazuje orgánom verejnej moci poskytovať pravdivé informácie. To umožní médiám byť ozajstným strážnym psom demokracie, skonštatoval Rafaj.
Rafaja mrzí, že v návrhu chýba zákaz krížového vlastníctva médií. Ak by to tam bolo, podľa neho by bolo jasné, ktoré médium za koho kope. Rafaj nesúhlasí s kritikou medzinárodných inštitúcií (Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Freedom House či Reportérov bez hraníc), že nový tlačový zákon zasahuje do slobody slova. Podľa Rafaja ide o "rôzne reakcie kvázimedzinárodných odborníkov a inštitúcií, aj na čele s pánom Harasztim z OBSE". Novinári na Slovensku ešte nezomierajú pri výkone povolania, upozornil v pléne Rafaj. Podľa neho v roku 2006 prišlo sto novinárov o život. Kritikov nového zákona vyzval, aby neurážali tých novinárov, ktorí nasadzujú vlastné životy, napríklad pri občianskej vojne v Iraku, Afganistane či na Blízkom Východe.
Nový tlačový zákon odráža reálnu politiku súčasnej vlády, ktorá je v rozpore nielen s literou, ale i duchom Lisabonskej zmluvy a princípmi, na ktorých je postavená Európska únia. Konštatoval to v rozprave k tlačovému zákonu poslanec za SDKÚ-DS Tomáš Galbavý. Nespochybnil však potrebu prijatia novej právnej úpravy. Nový zákon by mal byť prehľadný a vyvážený, vládna predloha však tieto ambície nespĺňa, dodal Galbavý. "Je vágny a zahmlieva," zdôraznil s tým, že po jeho prijatí sa nezvýši, ale naopak zníži právo občana na informácie či právo občana kontrolovať verejných činiteľov prostredníctvom médií. Gumové paragrafy, ktoré podľa Galbavého návrh obsahuje, vytvárajú priestor pre zastrašovanie, zneužitie a v krajnom prípade i trestanie. "Ide o jednoznačný zámer, o akýsi akt pomsty exekutívy voči médiám," poznamenal. Pripomenul minuloročné uznesenie vlády, v ktorom konštatovala nespokojnosť s veľkým nárastom nepravdivých, skresľujúcich a neobjektívnych informácií a vyjadrenie predsedu vlády, že tento problém sa rieši. Návrh rieši podľa Galbavého právo na odpoveď aj v prípade, keď médiá prinesú pravdivú informáciu. "Cieľom nie je ochraňovať občana, ale urazených, frustrovaných politikov, pretože sa nedokážu pozerať na svoje obrázky, prečítať a akceptovať kritiku, ktorá sa na nich vrhá," dodal Galbavý.
Právo na odpoveď a na dodatočné oznámenie nikomu nebráni uverejňovať informácie ani nikoho neobmedzuje pri uverejňovaní pravdivých informácií. "Uplatňovanie ústavnej slobody prejavu a práva na informácie, rešpektujúc pri tom právo na ochranu osobnosti a súkromie by malo byť vyšším princípom a poslaním mediálnej legislatívy," povedal predkladateľ návrhu minister kultúry Marek Maďarič.
© 2007, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
