25. 8. 2009

STV NEWS

STV NEWS
Vzhľadom na to, že sa v poslednom čase opakujú a silnejú útoky na Slovenskú televíziu, rozhodli sme sa poskytnúť verejnosti aj s komentárom prehľady o vývoji niektorých hlavných parametrov a základných ukazovateľov výroby, vysielania i hospodárenia STV v minulosti s dôrazom na ich posúdenie s výsledkami dosiahnutými v roku 2008. Na internetovej stránke STV (www.stv.sk) v rubrike STOP! dezinformáciám je uverejnený detailný príspevok pod názvom K pozadiu súčasnej ekonomickej situácie Slovenskej televízie, ktorý obsahuje verifikovateľné a objektívne údaje, na základe ktorých možno pravdivo a zodpovedne hodnotiť a porovnávať terajšiu ekonomickú výkonnosť, hospodárenie, funkčnosť riadenia či finančnú situáciu s predchádzajúcimi obdobiami. Údaje sú dané do súvzťažnosti so základným vonkajším vplyvom, ktorým je priemerná miera inflácie. Táto skutočnosť sa pri schvaľovaní finančných rozpočtov STV nikdy nezohľadňovala. Z porovnávania týchto údajov vyšli zaujímavé výsledky; napríklad, že ak STV po roku 1989 potrebovala na výrobu a vysielanie svojich programov cca. 1 mld. Sk (a to za predpokladu dodržania všetkých ostatných parametrov – štruktúry výrobnej náročnosti relácií, reprízovej politiky, organizačnej štruktúry, počtu pracovníkov a pod.), potom v roku 2009 by potrebovala na výrobu a vysielanie rovnakého objemu programov (rovnakej výrobnej štruktúry programov, s rovnakým počtom pracovníkov a pod.) viac ako 6,5-násobok finančných prostriedkov. Keď v roku 1990 potrebovala 1 mld. Sk, potom by v roku 2009 potrebovala viac ako 6,5 mld. Sk (v roku 2008 boli náklady v objeme 2,586 mld. Sk, pri strate 286,9 mil. Sk). Nemenej zaujímavé je porovnanie objemu výroby v sledovanom období. V roku 2008 STV vyrobila 6511 hodín programu, čo je oproti 2479 hodinám programu v roku 1990 až o 4032 hodín viac (t.j. o 162,6 %). Ak by takto rástol finančný rozpočet STV, a to tak, ako rástli v uvedenom období inflácia, výkonnosť a produktivita práce pri súčasnom znižovaní nákladov, potom by STV nemala súčasné ekonomické problémy. Ďalej sa v materiáli porovnávajú základné ukazovatele v období manažovania televízie vtedajším riaditeľom Richardom Rybníčkom s rokom 2008, kedy nastúpil do funkcie súčasný riaditeľ Štefan Nižňanský. V roku 2003, kedy začal riadiť STV R. Rybníček, STV vyrobila 2533 hodín programu a spolu odvysielala 10 372 hodín programu na Jednotke a Dvojke. V roku 2008 už vyrobila 6511 hodín programu a odvysielala 18 206 hodín programu na Jednotke, Dvojke a už aj novovzniknutej Trojke. Znamená to, že STV v roku 2008 vyrobila o 3978 hodín programu viac (t.j. o 157 %) a odvysiela o 7834 hodín viac (t.j. o 75 %). Aj v tomto porovnaní sú až neuveriteľne veľké rozdiely, a to napriek tomu, že v roku 2003 sa uskutočňovali veľké reštrukturalizačné zmeny (prepúšťanie pracovníkov), s čím boli spojené aj osobitné náklady a štátne dotácie, čo toto porovnávanie nepochybne ovplyvňuje. Za zmienku tiež stojí ďalší fakt: V roku 2003 potrebovala STV na svoju výrobu a vysielanie programu 1,955 mld. Sk (pri zisku 84,4 mil. Sk), avšak v roku 2008 na to malo stačiť iba 2,586 mld. Sk (pri strate 286,9 mil. Sk), čo je len o 631 mil. Sk viac (t.j. o 32,3 %). Vysielanie programu v roku 2008 oproti roku 2003 pritom vzrástlo o 75,5 % a výroba programu vzrástla až o 157 %, čo najlepšie svedčí o efektivite terajšieho riadenia STV. Od roku 2003 sa STV jednoznačne približovala, resp. kopírovala vysielanie komerčných televízií, čo sa zásadne zmenilo až po nástupe generálneho riaditeľa Štefana Nižňanského. Žiaľ, STV v súčasnosti nemá na financovanie svojho verejnoprávneho vysielania toľko prostriedkov, koľko naozaj potrebuje, ale dôvody tohto stavu tkvejú predovšetkým v dlhodobom neriešení jej poddimenzovaného financovania. Navyše, od jesene minulého roku, po niekoľkých mesiacoch od nástupu nového generálneho riaditeľa, zasiahla STV aj hospodárska kríza, čo sa jednoznačne musí prejavovať vo výrobe aj vo vysielaní. Napriek tomu STV neskĺzava ku komerčnému vysielaniu, ale snaží sa dôsledne plniť svoje úlohy a poslanie dané jej zákonom. Nemenej podstatným faktom je tiež, zriadenie nového programového okruhu – Trojky v roku 2008. To znamená, že okrem nových variabilných nákladov pribudli nové fixné náklady, ktorých výška sa nedá pri akomkoľvek množstve výroby a vysielania programov žiadnym spôsobom obmedziť a ovplyvniť – preto je už nemožné ďalej šetriť. Ešte zaujímavejším je porovnanie nákladov na jednotku výkonu. Tento ukazovateľ dosiahnutý v roku 2003 však v analýze s rokom 2008 z objektívnych dôvodov nehodnotíme. Vysoké priemerné náklady na jednu hodinu vysielania či na jednu hodinu výroby ovplyvnili aj zvýšené náklady na odstupné pre prepúšťaných pracovníkov STV. Čo je však nespochybniteľné je fakt, že i napriek nevyužitému technickému zariadeniu, ktoré sa nachádzalo v STV, úbytok pracovných síl spôsobil čoraz väčší nákup niektorých výkonov z externého prostredia. V porovnaní sme sa zúžili len na rok 2006, ktorý je podľa R. Rybníčka úspešným zavŕšením jeho pôsobenia v STV, a to k roku 2008. Napriek ukrojeniu podstatnej časti z celkového rozpočtu predchádzajúcim dočasným manažmentom, napriek mnohým – právnym, organizačným, programovým, vysielacím, výrobným, tvorivo-realizačným či ekonomickým i personálnym problém, mediálnym tlakom a kampaniam, napriek opakovaným poslaneckým a audítorským kontrolám a ďalším prekážkam – vyznieva toto ekonomické porovnanie jednoznačne v prospech terajšieho manažmentu a generálneho riaditeľa STV. V roku 2008 STV vysielala program pri nákladoch 132 816 Sk na jednu hodinu programu, kým v roku 2006 to bolo pri nákladoch 136 360 Sk na hodinu programu, čím dosiahla oproti roku 2006 úsporu 3 544 Sk na jednu hodinu programu. V roku 2008 vyrábala STV program pri nákladoch 371 380 Sk na hodinu, kým v roku 2006 to bolo pri nákladoch 435 205 Sk za hodinu, čím oproti roku 2006 dosiahla úsporu až 63 826 Sk na jednu hodinu programu. Slovenská televízia verí, že aj tieto prehľady a vypočítané číselné ukazovatele môžu napomôcť pri objektívnom hodnotení jej finančnej situácie. Tiež v tom, koľko finančných prostriedkov STV skutočne potrebuje, a to nielen vzhľadom na terajšie úlohy, ktoré jej vyplývajú zo zákona, ale aj na jej pribúdajúce úlohy a povinnosti. V analýze je uvedených aj niekoľko otvorených otázok, ako napríklad, či sú opodstatnené tvrdenia, či sa v STV dá všetko dosiahnuť a zabezpečiť iba lepším hospodárením alebo šetrením...