MEDIA NEWS
Bývalý český prezident Václav Havel sa objaví v špeciálnej silvestrovskej časti českého seriálu Ordinácia v ružovej záhrade (2005). Autorom myšlienky obsadiť svetoznámeho politika do seriálu je jeden z jeho hlavných predstaviteľov Petr Rychlý. Ten je autorom scenára k špeciálnej časti, ktorú zároveň aj režíroval. "Keď Petr Rychlý prišiel s tým, že by sme do tohto špeciálu mohli obsadiť exprezidenta Václava Havla, skutočne som neverila, že by pán Václav Havel rolu prijal. Napriek tomu sme to skúsili a scenár sme mu poslali. Páčil sa mu a na naše veľké potešenie ponuku prijal," vysvetlila vedúca projektu Lenka Hornová. "Bol to pre mňa jedinečný zážitok, veď komu sa pošťastí, že režíruje Václava Havla, keď on sám už režíruje," uviedol Rychlý, ktorý v seriáli stvárňuje postavu lekára Čestmíra Mázla. V silvestrovskej časti sa hlavní hrdinovia vrátia do roku 1979. Mázla si "preklepne" výbor KSČ na čele s herečkou Vlastou Žehrovou. Havel si zahrá disidenta, ktorého bude v jeho úsilí podporovať aj lekár Petr Hanák.
Úrady v moldavskom Podnestersku odsúdili známeho novinára na 15 rokov väzenia za vlastizradu potom, čo ho obvinili zo špionáže pre Moldavsko. V piatok o tom informovalo podnesterské ministerstvo pre štátnu bezpečnosť s tým, že Ernest Vardanjan sa k obvineniam priznal. "Súd uznal Vardanjana vinným a udelil mu 15-ročný trest v prísnom režime, bez konfiškácie majetku," píše sa vo vyhlásení ministerstva.
Novinár, ktorého zatkli v apríli, sa priznal, že pracoval pre moldavskú tajnú službu, ktorá ho naverbovala, keď študoval v Kišiňove. Vardanjan pracoval pre viacero podnesterských médií. Jeho manželka Irina tvrdí, že k obvineniam zo špionáže sa priznal pod tlakom a vplyvom psychotropných látok. Moldavská tajná služba uviedla, že Vardanjan pre ňu nikdy nepracoval.
Proruské Podnestersko vyhlásilo nezávislosť na začiatku 90. rokov minulého storočia, centrálna moldavská vláda ani medzinárodné spoločenstvo ho však nikdy neuznali. Rusko tento región podporuje a ponecháva si tam svoje vojenské jednotky.
Legendárny americký moderátor Larry King po 25 rokoch ukončil svoju talkšou na CNN. Poctu mu cez nahratý odkaz vzdal aj prezident Barack Obama, podľa ktorého King otvoril ľuďom oči a ukázal im svet mimo ich obývacích izieb. Larry King Live skončilo po viac ako šesťtisíc epizódach a 50-tisíc rozhovoroch. Sedemdesiatsedemročného moderátora od januára v šou nahradí bývalý novinár a porotca v súťažiach America's Got Talent a Britain's Got Talent Piers Morgan.
Vo štvrtkovom vysielaní sa prostredníctvom satelitu 29. raz predstavil bývalý americký prezident Bill Clinton, spevák Tony Bennett zaspieval pieseň The Best is Yet to Come a spolu s Kingom v šou vystúpili aj Ryan Seacrest a Bill Maher. "Toto nie je Larryho pohreb. Dúfajme, že bude v našich obývačkách ešte mnoho rokov. Toto je koniec šou, nie koniec človeka," uviedol Maher. Guvernér Kalifornie s humorom označil tento deň za Deň Larryho Kinga. "Neuvidíte ma odchádzať preč, ale v tejto šou ma už viac neuvidíte. Ďakujem Vám a namiesto zbohom, čo takto dovidenia?" vyhlásil King.
Šou Larry King Live sa po prvý raz na obrazovkách objavila pred 25 rokmi a nedávno sa dostala aj do Guinnessovej knihy rekordov ako najdlhšie vysielaná šou s jedným moderátorom v rovnakom čase. Počas svojej kariéry vyspovedal každého amerického prezidenta od čias, keď stál na čele Bieleho domu Gerald Ford (1974-1977). Moderátor sa rozhodol skončiť so svojou talkšou, pretože sa chce viac venovať svojej rodine.
Informáciu zverejnila webová stránka news.bbc.co.uk.
© 2010, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Verejnoprávna rakúska televízia ORF nemusí vydať prokuratúre vo Viedenskom Novom Meste všetky obrazové a zvukové záznamy, ktoré mala k dispozícii pri výrobe reportáže z prostredia neplnoletých skinhedov. Je to verdikt najvyššieho súdu Rakúska, ktorý súčasne zrušil opačné rozhodnutie Vrchného krajinského súdu vo Viedni.
Odvysielanie inkriminovaného materiálu v reportáži Eduarda Moschitza viedlo k otvoreniu vyšetrovania dvoch osôb pre podozrenie z neonacistických aktivít, ako aj samotného redaktora ako možného podnecovateľa trestnej činnosti.
Rakúsky najvyšší súd však konštatoval, že redakčné tajomstvo je absolútne, niet v ňom výnimiek a všetky informácie, ktoré získa novinár pri výkone svojej profesie, sú ním chránené. Týka sa to aj filmových záberov, ktoré reportér nakrútil počas dvoch dní v spoločnosti skinhedov.
Pôvodne chcela príslušná prokuratúra zhabať všetky materiály, čo však už sudkyňa prvostupňového súdu zamietla.
Druhostupňový súd rozhodol síce v neprospech ORF, ale ako upozornil najvyšší súd, na vyhlásenie neplatnosti jeho verdiktu by bola postačovala aj skutočnosť, že v senáte sedela osoba, ktorá sa v dôsledku príbuzenských vzťahov ocitla v tejto kauze v strete záujmov. Za vážnejší problém označila najvyššia justičná inštitúcia fakt, že nižší súd dostatočne nezohľadnil redakčné tajomstvo.
Copyright © TASR 2010
