Vitaj Радио-телевизија Србије
Generálny riaditeľ novovytvorenej verejnoprávnej inštitúcie Rozhlasu a televízie Slovenska (RTS), ktorá má vzniknúť od januára budúceho roka spojením Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, nebude mesačne zarábať deväťnásobok priemernej mzdy, čo je cca 6 700 eur. Rozhodli o tom dnes poslanci národnej rady, ktorí prelomili veto prezidenta Ivana Gašparoviča a opätovne schválili zákon o Rozhlase a televízii Slovenska. Podporili však pripomienku hlavy štátu a budúcemu šéfovi inštitúcie odklepli štvornásobok priemernej mzdy, namiesto pôvodne navrhovaného deväťnásobku. Vrátený zákon podporilo 80 zo 141 prítomných poslancov. Okrem koaličných poslancov za návrh hlasovali aj poslanci za SNS Rafael Rafaj a Vincent Lukáč.
Hlava štátu normu nepodpísala a vrátila dnes plénu zákon na prerokovanie s 15 pripomienkami. Okrem výšky platu mu prekážali viaceré nelogické ustanovenia v norme. Medzi nimi prezident poukázal aj na to, že členov rady RTS volí a odvoláva NR SR nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov z kandidátov na členov rady, ktorých jej navrhuje príslušný výbor NR SR. Ako prezident poukázal, parlament by tak členov rady aj odvolával z kandidátov na členov rady, čo nie je logicky možné. Plénum sa zhodlo na novom znení ustanovenia, podľa ktorého členov rady volí a odvoláva národná rada nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov, členov rady volí z kandidátov na členov rady, ktorých jej navrhuje príslušný výbor NR SR tak, aby v rade boli zastúpení.
Minister kultúry Daniel Krajcer, ktorého rezort návrh pripravil, odôvodňuje zákon vážnymi hospodárskymi škodami, ktoré by hrozili verejnoprávnej televízii, ak by fungovala ďalej v súčasnom režime. Právna norma má podľa ministra nielen zabrániť ďalšiemu zadlžovaniu televízie, ale aj skvalitniť vysielanie oboch médií. Plénum zamietlo procedurálny návrh poslanca za Smer-SD Dušana Jarjabka, ktorý navrhoval zákon vrátiť na dopracovanie. Voliť generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska bude parlament verejným hlasovaním, a nie tajnou voľbou.
Štatutárneho zástupcu spojenej inštitúcie, ktorý ju povedie do zvolenia nového generálneho riaditeľa, vymenuje k 1. januáru 2011 predseda parlamentu Richard Sulík, pričom si môže vybrať medzi terajšími riaditeľmi STV a SRo, teda Štefanom Nižňanským a Miloslavou Zemkovou. Pozmeňujúci návrh sa dotýka aj vysielania v jazykoch národnostných menšín, RTS má vysielať v jazykoch menšín v časovom rozsahu zodpovedajúcom národnostnému a etnickému zloženiu obyvateľstva SR. Na vysielanie programov pre národnostné menšiny vzniknú samostatné organizačné útvary.
Novým prvkom a inštitútom v zákone je, že ak generálny riaditeľ nedodrží schválené záväzné ukazovatele rozpočtu, je to dôvod na jeho okamžité odvolanie.
Z pôvodných 36 členov rád a dozorných komisií Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie sa počet členov kontrolného orgánu RTS zníži na deväť. Novú radu budú tvoriť traja odborníci na rozhlasové vysielanie, traja na televízne, dvaja na ekonómiu a jeden na právo.
Reforma verejnoprávnych inštitúcií má trvať minimálne tri roky, začne sa ich spojením a vyvrcholí zrušením doterajšieho modelu financovania. Všetko sa má udiať v súčinnosti s ministerstvom financií. Jedným z prvých krokov má byť zrušenie koncesionárskych poplatkov k 1. januáru 2012. Medzi posledné kroky reformy bude patriť presídlenie rozhlasu a televízie do jednej efektívnej budovy. Tá by mala mať spoločné technologické zázemie pre rozhlasové i televízne vysielanie.
Schválením prezidentom vrátenej normy poslanci ukončili deviatu schôdzu Národnej rady SR a zároveň svoje posledné tohtoročné riadne zasadnutie. Predseda parlamentu Richard Sulík pozval kolegov na vianočný prípitok. Vo štvrtok ešte zákonodarcovia prídu do poslaneckých lavíc v mimoriadnom termíne, keďže strana Smer-SD si vyžiadala rokovanie o výstavbe diaľnic.
Minister kultúry Daniel Krajcer (SaS) nevidí nič zásadné v pripomienkach, s ktorými prezident Ivan Gašparovič vrátil zákon o Rozhlase a televízii Slovenska (RTS). Ako uviedol pred poslancami počas rozpravy k vrátenej norme, pripomienky rešpektuje, no podľa neho „žiaden z návrhov, ktoré prezident predkladá, nie je zásadného charakteru a žiaden nezohľadňuje pozmeňovacie návrhy opozície, ktoré odzneli v rozprave.“ Ako tvrdí, prezident síce normu vrátil, ale vyjadruje podporu začiatku reformy verejnoprávnych médií. „Preberám zodpovednosť a som ochotný znášať dôsledky za kroky, ktoré navrhujem,“ zdôraznil.
Krajcerovi prekáža, že opoziční poslanci zúžili debatu o prezidentom vetovanom zákone na tému platu. „My nechceme za šéfa RTS bezdomovca, ale špičkového manažéra,“ zdôvodnil výšku navrhovanej mzdy pre budúceho šéfa spojenej verejnoprávnej inštitúcie. Tá sa má vyšplhať na deväťnásobok priemernej mzdy, čo je cca 6 700 eur mesačne. Prezident v jednej z pripomienok navrhol štvornásobok. Podľa Krajcera je výška platu legitímnou témou diskusie do budúcnosti, no štvornásobok vníma ako neadekvátnu sumu. „Hovoriť o platoch vo vašich prípadoch, keď sa objavujú informácie, koľko zarábali vaši manažéri v štátnych podnikoch, sa mi nezdá korektné,“ adresoval opozičným poslancom.
Ako Krajcer poukázal, je verejným tajomstvom, že exminister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD) mal podobné zámery so spájaním verejnoprávnych médií, no oficiálne ich nikdy nenavrhol a nepresadzoval. Podľa Krajcera totiž nebol ochotný vziať na seba zodpovednosť.
Zdôraznil, že ak by jeho zámerom bolo likvidovať verejnoprávne médiá alebo duálny systém, čo mu opozícia vyčíta, mal by jednoduché východisko - „nemusel by som urobiť nič,“ vyhlásil. Ako dodal, „situácia je taká vážna, že naozaj tu hovoríme o niekoľkých týždňoch alebo mesiacoch a ak nebudeme konať, reálne tu hrozí rozvrat duálneho systému.“
Vrátenie zákona o Rozhlase a televízii Slovenska (RTS) prezidentom Ivanom Gašparovičom potvrdzuje podľa exministra kultúry Mareka Maďariča (Smer-SD) ich doterajšiu kritiku tejto normy. Ako poukázal v dnešnej rozprave k vrátenému zákonu v národnej rade, hlava štátu ho spochybnila ako celok a 15 pripomienok, ktoré jeho kancelária sformulovala, poodhaľuje ďalšie riziká normy.
Maďarič najviac kritizuje navrhovaný plat budúceho šéfa RTS, ktorý by mal byť deväťnásobkom priemernej mzdy. „Je to škandalózne,“ vyhlásil. Skutočný dôvod zlúčenia Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie do jednej inštitúcie vidí v snahe súčasnej koalície odstrániť súčasné orgány verejnoprávnych médií a dosadiť si vlastných ľudí.
„Pán Maďarič, ste výborný rétor. Vy dokáže elegantným spôsobom dobrý úmysel zmeniť na zločin, úmysel zlý,“ zareagoval na Maďariča Tomáš Galbavý z SDKÚ-DS. Zákonodarca pripomenul, že prezident navrhol po schválení jeho pripomienok zákon schváliť a nevrátil ho ako celok. Podľa Lászlóa Nagya z poslaneckého klubu strany Most-Híd sa z 15 prezidentových pripomienok dotýkajú vážnejších tém iba dve, no aj tie redukujú problém na financovanie vedenia novej verejnoprávnej inštitúcie. Ako poukázal, kritika poslancov opozície v jeho pripomienkach odozvu nenašla.
„Tento zákon, to je objednávka, nevieme síce koho, ale vieme, kto ju realizuje,“ vyhlásil Dušan Jarjabek zo Smeru-SD. Zo zákona podľa neho jasne vyplýva, že sa verejnoprávnym priestorom bude musieť národná rada zaoberať na budúci rok a „jasne si vyhodnotíme, či to funguje alebo nie.“ Ako poznamenal, pre neho je tento zákon príliš rizikovým.
Minister kultúry Daniel Krajcer (SaS) nevidí nič zásadné v pripomienkach, s ktorými prezident Ivan Gašparovič vrátil zákon o Rozhlase a televízii Slovenska (RTS). Ako uviedol pred poslancami počas rozpravy k vrátenej norme, pripomienky rešpektuje, no podľa neho „žiaden z návrhov, ktoré prezident predkladá, nie je zásadného charakteru a žiaden nezohľadňuje pozmeňovacie návrhy opozície, ktoré odzneli v rozprave.“ Ako tvrdí, prezident síce normu vrátil, ale vyjadruje podporu začiatku reformy verejnoprávnych médií. „Preberám zodpovednosť a som ochotný znášať dôsledky za kroky, ktoré navrhujem,“ zdôraznil.
Krajcerovi prekáža, že opoziční poslanci zúžili debatu o prezidentom vetovanom zákone na tému platu. „My nechceme za šéfa RTS bezdomovca, ale špičkového manažéra,“ zdôvodnil výšku navrhovanej mzdy pre budúceho šéfa spojenej verejnoprávnej inštitúcie. Tá sa má vyšplhať na deväťnásobok priemernej mzdy, čo je cca 6 700 eur mesačne. Prezident v jednej z pripomienok navrhol štvornásobok. Podľa Krajcera je výška platu legitímnou témou diskusie do budúcnosti, no štvornásobok vníma ako neadekvátnu sumu. „Hovoriť o platoch vo vašich prípadoch, keď sa objavujú informácie, koľko zarábali vaši manažéri v štátnych podnikoch, sa mi nezdá korektné,“ adresoval opozičným poslancom.
Ako Krajcer poukázal, je verejným tajomstvom, že exminister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD) mal podobné zámery so spájaním verejnoprávnych médií, no oficiálne ich nikdy nenavrhol a nepresadzoval. Podľa Krajcera totiž nebol ochotný vziať na seba zodpovednosť.
Zdôraznil, že ak by jeho zámerom bolo likvidovať verejnoprávne médiá alebo duálny systém, čo mu opozícia vyčíta, mal by jednoduché východisko - „nemusel by som urobiť nič,“ vyhlásil. Ako dodal, „situácia je taká vážna, že naozaj tu hovoríme o niekoľkých týždňoch alebo mesiacoch a ak nebudeme konať, reálne tu hrozí rozvrat duálneho systému.“
Vrátenie zákona o Rozhlase a televízii Slovenska (RTS) prezidentom Ivanom Gašparovičom potvrdzuje podľa exministra kultúry Mareka Maďariča (Smer-SD) ich doterajšiu kritiku tejto normy. Ako poukázal v dnešnej rozprave k vrátenému zákonu v národnej rade, hlava štátu ho spochybnila ako celok a 15 pripomienok, ktoré jeho kancelária sformulovala, poodhaľuje ďalšie riziká normy.
Maďarič najviac kritizuje navrhovaný plat budúceho šéfa RTS, ktorý by mal byť deväťnásobkom priemernej mzdy. „Je to škandalózne,“ vyhlásil. Skutočný dôvod zlúčenia Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie do jednej inštitúcie vidí v snahe súčasnej koalície odstrániť súčasné orgány verejnoprávnych médií a dosadiť si vlastných ľudí.
„Pán Maďarič, ste výborný rétor. Vy dokáže elegantným spôsobom dobrý úmysel zmeniť na zločin, úmysel zlý,“ zareagoval na Maďariča Tomáš Galbavý z SDKÚ-DS. Zákonodarca pripomenul, že prezident navrhol po schválení jeho pripomienok zákon schváliť a nevrátil ho ako celok. Podľa Lászlóa Nagya z poslaneckého klubu strany Most-Híd sa z 15 prezidentových pripomienok dotýkajú vážnejších tém iba dve, no aj tie redukujú problém na financovanie vedenia novej verejnoprávnej inštitúcie. Ako poukázal, kritika poslancov opozície v jeho pripomienkach odozvu nenašla.
„Tento zákon, to je objednávka, nevieme síce koho, ale vieme, kto ju realizuje,“ vyhlásil Dušan Jarjabek zo Smeru-SD. Zo zákona podľa neho jasne vyplýva, že sa verejnoprávnym priestorom bude musieť národná rada zaoberať na budúci rok a „jasne si vyhodnotíme, či to funguje alebo nie.“ Ako poznamenal, pre neho je tento zákon príliš rizikovým.
© 2010, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
