MEDIA NEWS
Medzinárodná ľudskoprávna organizácia so sídlom v New Yorku Human Rights Watch (HRW) kritizovala palestínske bezpečnostné jednotky na Západnom brehu a v Pásme Gazy za zvyšujúce sa útoky na miestnych novinárov vrátane svojvoľného zatýkania a hrubého zaobchádzania. HRW v správe uviedla, že v posledných dvoch rokoch Palestínska samospráva obťažuje novinárov informujúcich o korupcii alebo predpokladaných prívržencov militantnej skupiny Hamás. Správa poukazuje aj na prenasledovanie novinárov Hamásom. "Palestínske bezpečnostné jednotky čoraz častejšie prenasledujú novinárov, ktorí si len vykonávajú svoju prácu," povedal Joe Stork, námestník riaditeľa HRW pre Blízky východ. "Palestínska samospráva na Západnom brehu ako aj Hamás v Pásme Gazy musia ukončiť útoky proti slobode vyjadrovania," zdôraznil Stork. HRW vyzvala zahraničných darcov, aby tlačili na Palestínsku samosprávu, ktorá každoročne dostáva od Západu podporu vo výške stámiliónov dolárov, aby novinárov prestala prenasledovať, alebo jej zastavia prísun pomoci. HRW v správe uvádza, že v roku 2010 zaznamenala 45-percentný nárast násilia bezpečnostných jednotiek Palestínskej samosprávy aj Hamásu voči novinárom od roku 2009. 
Bieloruské úrady zatkli dopisovateľa najväčšieho poľského seriózneho denníka Gazeta Wyborcza. Vo štvrtok o tom informovali samotné noviny. Andreja Počobuta zadržali v stredu v meste Hrodna na západe krajiny neďaleko poľskej hranice, keď bol na ceste do Minska. Prostredníctvom telemostu sa tam plánoval zúčastniť na konferencii s európskymi zákonodarcami, s ktorými chcel diskutovať o opozičných nepokojoch po nedávnych prezidentských voľbách. V nich opäť zvíťazil dlhoročný autokratický prezident Alexander Lukašenko. Európska únia aj Spojené štáty voľby odmietli ako zmanipulované a voči čelným predstaviteľom bývalej sovietskej republiky obnovili sankcie. Počobut je príslušníkom poľskej menšiny v Bielorusku. Varšava má pritom s Minskom dlhodobé spory ohľadom práv tamojších etnických minorít. V 10-miliónovej krajine žije asi 400 tisíc ľudí hlásiacich sa k poľskej národnosti. © 2011, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané. 
Jeden z najbohatších mužov sveta, kazasško-izraelský banský magnát Alexander Maškevič, začal budovať medzinárodný spravodajský kanál, ktorý by mal konkurovať al-Džazíre. Informovala dnes o tom tlačová agentúra AP. Maškevič v stredu na výročnom stretnutí židovských lídrov vo Washingtone v Spojených štátoch uviedol, že spolu s nemenovanými partnermi začal s podnikateľskou aktivitou. Ako ďalej povedal Maškevič, chce spravodajskú stanicu, ktorej novinárske vedenie nebude závislé od žiadnej vlády, alebo osobitných záujmových skupín. V poslednom zozname najbohatších ľudí sveta časopisu Forbes bol Maškevič na 297. mieste s majetkom odhadovaným na 3,7 miliardy. 
Grécki novinári vstúpili dnes do štvordňového štrajku na protest proti znižovaniu počtu pracovných miest a ďalším úsporným opatreniam. Štrajk sa začal dnes ráno a bude pokračovať do pondelňajšieho rána. V krajine nebudú dovtedy televízie ani rádiá vysielať správy, spravodajské webové stránky nebudú aktualizované a noviny a časopisy vyjdú až v budúci utorok. Novinárske odbory žiadajú opätovné prijatie žurnalistov a technikov, ktorých nedávno prepustili viaceré noviny a televízne stanice. Ďalšou požiadavkou je zrušenie individuálnych dohôd so zamestnancami, ktoré nahradili predošlé kolektívne zmluvy a viedli k výraznému zníženiu miezd. Grécko, sužované hospodárskym poklesom a rastúcou nezamestnanosťou, sa vlani vyhlo bankrotu vďaka trojročnému medzinárodnému záchrannému balíku. Vláda v Aténach vzápätí okrem iného znížila dôchodky a mzdy, zatiaľ čo zvýšila dane a dôchodkový vek. Tieto opatrenia sa stretli s častými demonštráciami a štrajkami vo všetkých sektoroch, od právnikov a lekárov po pekárov či prístavných robotníkov.
Copyright © TASR 2011
