Art Film Fest News
Keď vidím, ako dlho žije Otakar Vávra, tak ocenenie Zlatá kamera je cenou len za prvú polovicu môjho života. Týmito slovami žartovne okomentoval preberanie prestížneho ocenenia Zlatá kamera počas piatkového (17. 6.) otváracieho ceremoniálu 19. ročníka Medzinárodného filmového festivalu Art Film Fest jeden z najuznávanejších svetových režisérov, Srb Emir Kusturica.
"Jeho účasť na Art Film Feste znamená strašne veľa. Ak si pozriete 'cestovný plán' Emira Kusturicu, ktorý sa pohybuje medzi Cannes, Benátkami, občas Berlínom, ale predovšetkým je v porotách týchto veľkých festivalov, získal 20 cien a mnoho nominácií, tak len fakt, že prišiel sem, si ja veľmi cením a určite to zvyšuje prestíž tohto festivalu," povedal pre TASR riaditeľ sekcií Zlatá kamera a Hercova misia Peter Hledík.
Emir Kusturica patrí medzi ojedinelé osobnosti sveta filmu aj preto, že z festivalu v Cannes odišiel so Zlatou palmou až dva razy. V roku 1985 získal jedno z najprestížnejších filmových ocenení za snímku Otec na služobnej ceste a o desať rokov neskôr za jeden zo svojich najslávnejších filmov Underground.
Za film Dom obesenca z roku 1989 o živote juhoslovanských Rómov získal v Cannes Cenu za réžiu. Art Film Fest túto výnimočnú snímku na jeho počesť premietne. V roku 1998 odcestoval do Benátok s Čiernou mačkou, bielym kocúrom a domov sa vrátil so Strieborným levom za réžiu. Jeho prvý celovečerný film, nostalgická komédia Spomínaš na Dolly Bell? o trýznivom dospievaní chlapca v Sarajeve 60. rokov minulého storočia získala Zlatého leva a cenu FIPPRESCI na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach. Aj za svoje ďalšie filmy získal mnoho ocenení z najvýznamnejších filmových prehliadok.
Emir Kusturica vyštudoval Filmovú fakultu AMU v Prahe a dodnes nedá dopustiť na svojho pedagóga Otakara Vávru. Po štúdiách sa v roku 1978 vrátil do Sarajeva, kde už jeho prvé televízne filmy ukázali, aký mimoriadny talent sa v ňom skrýva.
Dnes žije v tradičnej srbskej dedine Drvengrad, ktorá bola postavená na nakrúcanie jeho filmu Život je zázrak z roku 2004, ktorý bol metaforou o juhoslovanskej vojne.
"Toto miesto je moja utópia. Stratil som svoje mesto Sarajevo počas vojny. Teraz je môj domov tu. Skoncoval som už s mestami. Štyri roky som strávil v New Yorku, desať v Paríži a chvíľu som bol v Belehrade. Pre mňa tieto mestá znamenajú už len letiská. Mestá sú ponižujúce miesta na život," povedal.
Ako informoval na dnešnej tlačovej konferencii, chcel by nakrútiť ešte jeden film o ničení a rozpade v bývalej Juhoslávii. Myslí si totiž, že v Zlatou palmou ocenenom Undergrounde nepovedal všetko, čo chcel. "Nemal som ani brata, ani sestru, a tak som robil vždy, čo som chcel. Tak je to aj teraz, čo chcem, urobím," dodal svetoznámy režisér.
Copyright © TASR 2011
