DALITO!

10. 6. 2017

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS


Arabská spravodajská televízia al-Džazíra sa dostala do centra roztržky medzi Katarom a piatimi ďalšími blízkovýchodnými krajinami. Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Egypt, Bahrajn a Jemen už zmrazili s Katarom akékoľvek obchodné vzťahy a obvinili ho, že podporuje teroristické skupiny po celom Blízkom východe. Viacerí predstavitelia týchto krajín však spomínajú ako najväčší problém práve vysielanie al-Džazíry, ktorá má v Katare centrálu a je týmto emirátom aj financovaná.
Šéf katarskej diplomacie Muhammad as-Sání sa v piatok snažil tesné prepojenie medzi katarskou vládnucou dynastiou a al-Džazírou spochybniť a vyhlásil, že Katar ani náhodou al-Džazíre nediktuje, čo má vysielať. "Načo by mi bola taká oštara, keby som ju kontroloval?" pýtal sa. Ak má nejaká vláda problém s al-Džazírou, "môže prísť a porozprávať sa priamo s al-Džazírou," vyhlásil as-Sání.
Televízia al-Džazíra je historicky prvou globálne vysielajúcou arabskou spravodajskou televíziou a pre krajiny susediace s Katarom je už celé dve desaťročia tŕňom v oku. Podľa jej genrálneho riaditeľa Mustafu Souaga je to preto, že "vysiela pravdu a určití ľudia možno pravdu nemajú radi".
Al-Džazíra podporovala vo všetkých krajinách Blízkeho východu revolúcie, ktoré boli súčasťou Arabskej jari, kritici jej však vyčítajú, že pomerne často a výdatne podporuje aj zoskupenia všeobecne považované za teroristické alebo extrémistické, vrátane napríklad palestínskeho Hamasu či panarabského Moslimského bratstva.
Podľa Bassáma Avajdáha, mediálneho analytika zo Západného brehu Jordánu, pokiaľ ide o palestínsku politiku, al-Džazíra vytrvalo a celkom nepokryte straní radikálnemu Hamasu. "Spravodajstvo al-Džazíry je jednoznačne v prospech Hamasu a Moslimského bratstva. Ak Hamas spraví niečo zlé, al-Džazíra to nerieši. Ale ak niečo podobne, alebo aj menej zlé vykoná Palestínska samospráva, al-Džazíra o tom hneď informuje a nafukuje to," hovorí palestinsky mediálny expert.
Krajiny Perzského zálivu, ktoré vyhlásili začiatkom júna diplomatickú a obchodnú vojnu Kataru, vyhlásili zároveň vojnu aj al-Džazíre. Stanica v týchto krajinách zmizla z programovej ponuky a zablokovaný bol aj prístup na jej internetové stránky. Keď teraz tieto krajiny hovoria, že Katar podporuje teroristické skupiny, majú tým na mysli predovšetkým to, že tieto skupiny propaguje al-Džazíra.
Stanica sa ale bráni a tvrdí, že nepodporuje nikoho a dáva len priestor objektívnej žurnalistike. Pravdou, ktorú uznávajú aj jej kritici, je napríklad to, že bola prvým relevantným médiom v arabskom svete, ktoré už pred mnohými rokmi začalo dávať pravidelne a často priestor vo vysielaní izraelským politikom a analytikom a začala ich pozývať priamo do štúdia, za čo si vyslúžila hysterické reakcie časti arabskej spoločnosti, pre ktorú sa niečo také rovná svätokrádeži.



Anglická Futbalová asociácia (FA) potrestala bývalého trénera Sunderlandu Davida Moyesa pokutou 30-tisíc libier za verbálny útok na novinárku Vicki Sparksovú. Päťdesiatštyriročný Škót po jednom z marcových ligových zápasov označil reportérku BBC za nevychovanú a upozornil ju: "Aj keď ste žena, môžete dostať facku."
Moyes vinu poprel, ale FA ho usvedčila v disciplinárnom konaní, jeho správanie zachytili kamery na tlačovej konferencii, situáciu neskôr podrobne popísali v novinách. Moyes opustil Sunderland po tom, ako "čierne mačky" zostúpili do The Championship. V minulosti viedol napríklad Manchester United.


Kancelária francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona potvrdila, že fotograf Mathias Depardon je na slobode. Muža zadržali 8. mája v prevažne kurdskej provincii Batman v Turecku a držali ho v deportačnom centre v provincii Gaziantep. Turecké úrady zatiaľ oficiálne neobjasnili, prečo fotografa pracujúceho pre National Geographic zadržali. Za prepustenie muža sa prihovorili organizácia Reportéri bez hraníc, ale aj samotný Macron, ktorý o oslobodenie Depardona požiadal tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.

Americká spravodajská televízia CNN rozviazala spoluprácu s ďalšou osobou za poznámky o prezidentovi Donaldovi Trumpovi, ktoré vyhodnotila ako nevhodné. Svoje pôsobenie na CNN nedobrovoľne končí americký spisovateľ a religionista iránskeho pôvodu Reza Aslan, ktorý pre CNN doteraz pripravoval program Believer (Veriaci), mapujúci rôzne náboženské smery a netradičné sekty vo svete.
"Tento kus hovna je nielen hanbou pre Ameriku a znesvätením prezidentského úradu, on je hanbou celého ľudského pokolenia," napísal Aslan na Twitter. Neskôr sa ospravedlnil "za výber slov", televízii CNN to ale nestačilo a spoluprácu s ním končí.

Pred týždňom televízia ukončila spoluprácu aj so zabávačkou Kathy Griffin po tom, čo zverejnila na Instagrame a na Twitteri krátke video, na ktorom drží v ruke maketu odrezanej zakrvavenej Trumpovej hlavy.

2017, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Novinári, ktorí nedávno cestovali s americkým prezidentom Donaldom Trumpom na summit NATO v Bruseli a následne aj na schôdzku G7 na Sicílii, vykazovali príznaky posttraumatickej stresovej poruchy, ako keby zažili vojnový konflikt. Pre TASR to v Bruseli povedal David Herszenhorn, tamojší korešpondent amerického magazínu Politico.
"Pracovali prakticky nonstop, nemali veľmi čas na oddych, každý deň bol pre nich bojom. A to boli ešte tí šťastní, ktorým bolo umožnené pracovať (a pokrývať jeho cestu)," uviedol ďalej Herszenhorn. Vzťah Trumpa k americkým médiám vo všeobecnosti označil za veľmi "nepriateľský" a nad touto skutočnosťou vyjadril sklamanie.
"Ako novinári vždy čakáme na niečo nové a zaujímavé... A niektorí ľudia tvrdia, že aj za Trumpovým zvolením bola skutočnosť, že novinári a médiá boli vo všeobecnosti fascinovaní netradičným a zvláštnym priebehom (jeho) kampane a vôbec týmto neobvyklým kandidátom. Teraz sme však v situácii, kde máme okolo seba veľa klamstiev, množstvo falošných informácií a to naozaj vytvára napätie," priblížil Herszenhorn v tohtotýždňovom rozhovore.
Ešte horšia je však podľa neho situácia pre novinárov na americkom ministerstve zahraničných vecí. Minister Rex Tillerson totiž zásadne všade cestuje bez reportérov a jeho rezort často neorganizuje ani tlačové konferencie.
"Čo sa týka amerického ministerstva zahraničných vecí, obvykle je tam veľká skupina novinárov, ktorá cestuje s ministrom zahraničných vecí. Avšak teraz Tillerson nikomu nepovolí, aby s ním cestoval. Všade chodí bez reportérov a (jeho rezort) nerobí tak často ani tlačové konferencie," povedal ďalej a dodal, že takéto podmienky prácu novinárov naozaj veľmi sťažujú.
Zároveň ale zdôraznil, že žurnalisti s Trumpovou administratívou nebojujú. Ide im len o to, aby vláda hovorila pravdu a povolila im vykonávať svoju prácu. Ak sa však americký prezident snaží hanobiť médiá a robiť z nich nepriateľov, nájde sa bohužiaľ mnoho ľudí, ktorí jeho slovám začnú veriť a vnímať média ako nepriateľa Spojených štátov, povedal Herszenhorn.
V tejto súvislosti zauvažoval nad tým, či by sa mali médiá zvlášť zaoberať Trumpovými príspevkami na Twitteri. Aj medzi Trumpovými spolupracovníkmi v Bielom dome sú totiž ľudia, ktorí tvrdia, že média by prezidentovým tweetom nemali venovať až takú pozornosť.
"Ale ako tomu môžete nevenovať pozornosť, keď ide o prezidenta USA, ktorý velí najsilnejšej armáde sveta," myslí si korešpondent magazínu Politico. Poradcovia podľa neho nedokážu nijako kontrolovať to, čo Trump povie či napíše; žiadať však médiá, aby si to nevšímali, považuje za nereálne a nezodpovedné.
Média podľa neho momentálne bohužiaľ nemajú inú možnosť, než sledovať twitterový účet prezidenta, ktorý je schopný zaspať počas toho, ako tweetuje, potom "vyťuká bláznivé veci a o päť hodín na to sa zobudí a zmaže ich".
Za vyčerpávajúce a extrémne náročné považuje Herszenhorn aj to, ak Trump zverejní hocijakú nepravdu a novinári ju následne musia vyvracať. Americký prezident však podľa neho v takomto prístupe nie je celkom sám.
"Štyri roky som strávil ako korešpondent v Moskve... a toto je niečo, s čím sa Rusi stretávajú už veľmi dlho: vláda ktorá im klame, lídri ktorí im klamú a skresľujú situáciu," povedal.
V tejto súvislosti ďalej pripomenul, že ruský prezident Vladimir Putin len nedávno povedal, že Moskva nijakým spôsobom nezasahovala do amerických volieb, avšak "je možné, že to spravili nejakí ruskí dobrovoľníci, respektíve hackeri". Takáto rétorika je podľa neho totožná s tou, ktorú používal Putin už v roku 2014 ohľadne Krymu. Herszenhorn dodal, že podľa jeho ruských kolegov americkí novinári teraz s Trumpom zažívajú zhruba to, s čím oni sami majú dlhodobú skúsenosť.


Nemecká kancelárka Angela Merkelová počas svojej dvojdňovej návštevy Mexika hovorila s mexickým prezidentom Enriquem Peňom Nietom o dvoch najchúlostivejších témach krajiny, ktorými sú vraždy novinárov a rozsiahle zmiznutia ľudí.
Nemecká líderka v piatok na spoločnej tlačovej konferencii s Peňom Nietom vyhlásila, že sa od neho s potešením dozvedela o krokoch, ktoré budú podniknuté na ochranu novinárov. Tento rok bolo v Mexiku zabitých šesť novinárov.


Copyright TASR ©2017