23. 4. 2019

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Dvoch tínedžerov zadržaných v prípade streľby v Severnom Írsku, pri ktorej minulý týždeň zomrela novinárka Lyra McKeeová, prepustili v nedeľu večer z policajnej väzby bez vznesenia obvinení. Informovala o tom agentúra AP.
Polícia v Severnom Írsku zadržala mužov vo veku 18 a 19 rokov v sobotu na základe protiteroristickej legislatívy. Po ich prepustení vyzvala kohokoľvek, kto má informácie o vrahovi McKeeovej, aby sa prihlásil.
McKeeová (29) zomrela na následky zranení hlavy, ktoré utrpela vo štvrtok večer pri streľbe v severoírskom meste Londonderry. Neznámy strelec tam okolo 23.00 h miestneho času vypálil niekoľko rán smerom na policajtov a novinárku, ktorú postrelil. Zranenú ženu okamžite previezli do nemocnice, kde však zraneniam podľahla.
Polícia vraždu novinárky vyšetruje ako teroristický čin, pričom za jeho pravdepodobného páchateľa označuje dobrovoľníka pracujúceho pre organizáciu Nová IRA (Írska republikánska armáda).
Incident sa stal krátko pred veľkonočným víkendom, počas ktorého si írski republikáni nesúhlasiaci s britskou prítomnosťou v Severnom Írsku pripomínajú výročie veľkonočného povstania proti britskej nadvláde v roku 1916.
Pohreb McKeeovej sa bude konať v jej rodnom Belfaste v stredu. 




Militantná skupina s názvom Nová IRA sa v pondelok večer prostredníctvom listu zaslaného severoírskym médiám prihlásila k zodpovednosti za vraždu severoírskej novinárky Lyry McKeeovej. Informovala o tom v utorok ráno tlačová agentúra DPA.
"Pri útoku na nepriateľa bola tragicky zabitá Lyra McKeeová, keď stála pri nepriateľských silách," uviedla Nová IRA v liste, ktorý doručila denníku The Irish News. "IRA sa plne a úprimne ospravedlňuje partnerke, rodine a priateľom Lyry McKeeovej za jej smrť," dodala.
McKeeová (29) zomrela na následky zranení hlavy, ktoré utrpela uplynulý štvrtok večer pri streľbe v severoírskom meste Londonderry. Neznámy strelec tam okolo 23.00 h miestneho času vypálil niekoľko rán smerom na policajtov a pri nich stojacu McKeeovú. Postrelenú novinárku okamžite previezli do nemocnice, kde však zraneniam podľahla.
Polícia jej vraždu vyšetruje ako teroristický čin, pričom za pravdepodobného páchateľa už skôr označila dobrovoľníka pracujúceho pre organizáciu Nová IRA (Írska republikánska armáda).
Incident sa stal krátko pred veľkonočným víkendom, počas ktorého si írski republikáni nesúhlasiaci s britskou prítomnosťou v Severnom Írsku pripomínajú výročie veľkonočného povstania proti britskej nadvláde v roku 1916.
Nová IRA v pondelok v liste pre The Irish News tiež uviedla, že potýčky pred McKeeovej smrťou "vyprovokovala" polícia. "Vo štvrtok v noci, po vpáde ťažko ozbrojených britských kráľovských síl do Cregganu (predmestia Londonderry), ktoré vyprovokovali potýčky, nasadila IRA svojich dobrovoľníkov," napísala.
Mesto Londonderry patrilo k ohniskám niekoľko desaťročí trvajúceho konfliktu v Severnom Írsku prebiehajúceho medzi prevažne protestantskými unionistami, ktorí sa považujú za Britov, a prevažne rímskokatolíckymi írskymi nacionalistami. V ich bojoch zahynulo viac ako 3700 ľudí. Za formálny koniec konfliktu je väčšinou považované uzavretie tzv. Veľkopiatkovej dohody v roku 1998.
Nová IRA však Veľkopiatkovú dohodu neuznáva, a želá si zjednotenie Írska. Nová IRA sa považuje za následnícku organizáciu skupiny IRA (Írska republikánska armáda), polovojenskej organizácie, ktorá dlhé bojovala proti britskej nadvláde v Severnom Írsku. Samotná IRA sa však až na malé skupiny odštiepencov ozbrojeného boja vzdala práve v súlade s Veľkopiatkovou dohodou.






Poslanci Rady federácie - hornej komory ruského parlamentu - schválili v pondelok kontroverzný návrh zákona, ktorý by Moskve umožnil odstaviť internetové služby krajiny od zahraničných serverov. Informovala o tom agentúra Interfax.
Navrhované opatrenia počítajú s vytvorením technológie na monitorovanie internetového routingu a presmerovania prevádzky internetu v Rusku od zahraničných serverov, a to so zámerom predísť tomu, aby prevádzku internetu v Rusku zastavila cudzia krajina.
Kritici však označili daný návrh zákona skôr za ďalší krok Kremľa na jeho ceste k dosiahnutiu čo najväčšej miery kontroly vlády nad internetom a jeho cenzúru - ako je tomu v Číne.
Riaditeľ Federálnej služby pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) Aleksandr Žarov v tejto súvislosti uviedol, že ruský systém bude iný, ako je tomu v prípade Číny.
"Často porovnávajú náš zákon so systémom v Číne, avšak ten nemá s Čínou nič spoločné. Čína pracuje s princípom 'bieleho zoznamu', a teda ukazuje čo je povolené, pričom všetko ostatné je zakázané. Náš zákon pracuje s princípom 'čierneho zoznamu', ktorý zakazuje len to, čo nie je v súlade so zákonom," vyhlásil Žarov.
Zákon má vstúpiť do platnosti 1. novembra po tom, ako ho podpíše ruský prezident Vladimir Putin.
Ruské úrady sa od vlaňajška usilujú zablokovať komunikačnú aplikáciu Telegram, ktorá v rozpore so súdnym príkazom odmietla vydať zašifrované správy svojich užívateľov.
Rusko už požaduje, aby boli určité osobné údaje o ruských občanoch uchovávané na tamojších serveroch. Toto opatrenie viedlo v roku 2016 k zablokovaniu sociálnej siete LinkedIn.


Na 30 rokov väzenia odsúdil v pondelok súd v bulharskom meste Ruse v zrýchlenom konaní 21-ročného muža, ktorý vlani znásilnil a zavraždil televíznu moderátorku Viktoriju Marinovovú. Informovala o tom agentúra BTA.
Bulharský občan Severin Krasimirov sa k činu, ktorý spáchal 6. októbra 2018, priznal, čím sa vyhol doživotiu udeľovanému obvykle za takéto trestné činy.
Súd mu tiež nariadil zaplatiť rodine novinárky 450.000 leva (približne 230.000 eur).
Prokuratúra vyšetrujúca tento prípad zdôraznila, že išlo o sexuálne motivovaný čin, ktorý nesúvisel s povolaním obete, investigatívnej novinárky. Znásilnenie a vraždu vykonal páchateľ pod vplyvom alkoholu, uviedla prokuratúra. Napriek tomu vzbudila vražda Marinovovej pozornosť aj za hranicami Bulharska, keďže novinárka sa v novom programe chystala odhaliť závažné prípady korupcie.
Telo Viktorije Marinovovej, novinárky miestnej televíznej stanice TVN, sa našlo v Ruse v parku na brehu rieky Dunaj. Jej vrah po čine utiekol za svojou rodinou do Nemecka, kde ho po štyroch dňoch zadržali v meste Stade.
Krasimirov sa môže voči verdiktu súdu odvolať do 15 dní.



Mjanmarský najvyšší súd zamietol v utorok konečné odvolanie dvoch novinárov tlačovej agentúry Reuters a potvrdil rozhodnutie súdu nižšej inštancie, ktorý im vymeral trest sedem rokov väzenia nepodmienečne v súvislosti s ich reportážami o vojenskej masakre moslimskej menšiny Rohingov. S odvolaním sa na vyhlásenie jedného z ich právnikov o tom informovala agentúra AFP.
Rozhodnutie sudca nezdôvodnil, uviedla agentúra AP.
Novinári Ťjo Sou U (29) a Wa Lone (33) písali o masakre rohinských civilistov príslušníkmi mjanmarskej armády v dedine In Din v septembri 2017. Oboch zatkli v Rangúne 12. decembra toho istého roku za to, že údajne disponovali dokumentmi týkajúcimi sa týchto Rohingov.
Na základe zákona pochádzajúceho ešte z koloniálneho obdobia im za porušenie štátneho tajomstva hrozilo až 14 rokov väzenia. Od svojho zatknutia sú vo väzbe.
Novinárov na sedemročné väzenie odsúdili už v septembri mjanmarský súd. Voči rozsudku sa odvolali, v januári im však stanovený trest opäť potvrdil súd vyššej inštancie. Konečné februárové odvolanie im v utorok zamietol najvyšší súd, sídliaci v mjanmarskej metropole Nepjito. Dvojica novinárov sa na tomto záverečnom pojednávaní nezúčastnila.
Prívrženci novinárov veria, že rozsudok je trestom za ich reportáž o vojenskej masakre Rohingov. Práve za tú väznení novinári dostali v apríli aj Pulitzerovu cenu.
Ľudskoprávne skupiny tvrdia, že súdny proces sprevádzalo množstvo nezrovnalostí. O zasiahnutie do prípadu požiadali mjanmarskú líderku Aun Schan Su Ťij, ktorá by podľa nich mohla využiť svoj vplyv na to, aby im zaistila omilostenie. Samotná Su Ťij však zasiahnuť do prípadu odmietla.
Približne 700.000 Rohingov muselo predvlani ujsť z Mjanmarska do susedného Bangladéša pred brutálnym zásahom miestnej armády, ktorú Organizácia Spojených národov a Spojené štáty obvinili z páchania násilia na tejto menšine.
 

Copyright © TASR 2019




Na tohoročných Billboard Music Awards vystúpi americká speváčka Madonna. Spolu s kolumbijským spevákom Malumom zaspieva pieseň Medellín. Novinka zverejnená v stredu je prvým singlom z Madonninho očakávaného albumu Madame X, ktorý uvedie na trh 14. júna. Madonna povedala, že pri tvorbe nového albumu ju inšpiroval portugalský Lisabon, kde posledné roky žije.
Billboard Music Awards budú udeľovať 1. mája v Las Vegas. Okrem kráľovnej popu na podujatí vystúpia aj BTS, Halsey, Kelly Clarkson, Jonas Brothers, Sam Smith, Normani a Mariah Carey.
Madonna Louise Ciccone patrí k najvplyvnejším hudobníčkam všetkých čias a mnohí ju označujú za kráľovnú popu. Hudobnú kariéru odštartovala začiatkom 80. rokov v kapelách Breakfast Club a Emmy, no krátko nato sa vydala na sólovú dráhu. V roku 1983 vydala eponymný debutový album, po ktorom nasledovali Like A Virgin (1984), True Blue (1986), Like A Prayer (1989), Erotica (1992), Bedtime Stories (1994), Ray Of Light (1998), Music (2000), American Life (2003), Confessions On A Dance Floor (2005), Hard Candy (2008), MDNA (2012) a Rebel Heart (2015). Na konte má napríklad sedem cien Grammy a od roku 2008 je členkou Rock'n'rollovej siene slávy. Ako herečka sa predstavila v snímkach Hľadám Susan. Zn.: Zúfalo (1985), Dick Tracy (1990), Veľké víťazstvo (1992), Štyri izby (1995), Evita (1996) alebo Dnes neumieraj (2002). Režírovala snímky Špina a múdrosť (2008) a W.E. (2011). Získala tiež dva Zlaté glóbusy - v roku 1997 za hlavnú rolu v muzikáli Evita a v roku 2012 za pieseň Masterpiece z filmu W.E.

©2019, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.