Tento verdikt zatiaľ nie je právoplatný, keďže do troch mesiacov sa je možné voči nemu odvolať.
Deniz Yücel bol vo vyšetrovacej väzbe v Turecku od februára 2017 do februára nasledujúceho roka. V tom čase pracoval pre denník Die Welt a pred svojím zatknutím informoval o pokuse o vojenský prevrate v Turecku, ku ktorému došlo v noci z 15. na 16. júla 2016.
Yücel bol zadržaný po tom, ako informoval, že hackeri napadli e-mailový účet vtedajšieho tureckého ministra energetiky Berata Albayraka. Ten je zaťom tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, pripomína AFP.
Obvinený bol z niekoľkých zločinov vrátane šírenia teroristickej propagandy a podnecovania k nenávisti, ako aj zo špionáže a napojenia na zakázanú Stranu kurdských pracujúcich (PKK). Po prepustení na slobodu sa vrátil do Nemecka.
V júli 2020 ho v neprítomnosti odsúdili na dva roky a deväť mesiacov odňatia slobody za šírenie teroristickej propagandy, čo súviselo s tým, že písal o Kurdoch a PKK. V tomto prípade momentálne prebieha odvolacie konanie.
Zadržiavanie Yücela bolo zásahom do jeho práva na slobodu prejavu, keďže "neexistovali vierohodné dôvody na to, aby bol upodozrievaný zo spáchania trestného činu", uviedol vo verdikte ESĽP. Takéto zadržiavanie má vážne následky pre slobodu slova, pretože "zastrašuje spoločnosť a umlčiava hlasy disidentov".
Samotný Yücel pre agentúru AFP uviedol, že rozsudok ESĽP privítal, no čiastočne je aj sklamaný, pretože súd nenamietal proti mučeniu a nerozhodol, že jeho prípad bol politicky motivovaný.
"Ak ten proces nebol politicky motivovaný, potom neviem, čo súd považuje za politicky motivovaný proces," uviedol novinár na Twitteri. Dodal, že voči tomuto bodu utorkového verdiktu plánuje podať odvolanie.
Zadržanie Yücela a ďalších aktivistov a novinárov prispelo k výraznému naštrbeniu vzťahov medzi Ankarou a Berlínom.
Médiá v Turecku sú od pokusu o prevrat priamo či nepriamo takmer úplne kontrolované vládou. Mnohí novinári sú vo väzení alebo čelia súdnym procesom.
Spravodajca Fox News Peter Doocy sa stal terčom vulgarizmu priamo v Bielom dome. Nadávka z úst amerického prezidenta zaznela vo chvíli, keď reportéri vykrikovali otázky po zasadnutí rady pre hospodársku súťaž. Peter Doocy sa Bidena spýtal, či nebude inflácia pred voľbami politickou príťažou. Šéf Bieleho domu na to potichu a sarkasticky poznamenal, že novinár je "hlúpy sukin syn" (stupid son of a bitch). Inkriminovaný moment zachytilo viacero televíznych staníc, ktoré dianie v Bielom dome prenášali naživo. Či Biden vedel, že mikrofón na stole pred ním je stále zapnutý, jasné nie je.
Doocy neskôr vo vysielaní Fox News uviedol, že on sám prezidenta nepočul. Doplnil však, že zhruba hodinu po incidente mu Biden zatelefonoval a povedal mu, že nešlo "o nič osobné, kamoš" (It's nothing personal, pal). Na otázku, či sa mu Biden ospravedlnil, Doocy povedal, že prezident "vyčistil vzduch".
"Povedal som mu (Bidenovi), že sa budem vždy snažiť spýtať sa niečo iné, ako sa pýtajú všetci ostatní (novinári). A on na to povedal, že musím. Je to citát od prezidenta, takže v tom budem pokračovať," uviedol Doocy.
Fox News je americká konzervatívna televízna spravodajská stanica, ktorá je všeobecne viac naklonená republikánom než demokratom. Niektorí moderátori tejto televízie boli po vypuknutí koronavírusovej pandémie terčom kritiky za bagatelizovanie následkov covidu. Kritici ju počas predchádzajúcej americkej administratívy označovali za "hlásnu trúbu" Donalda Trumpa. Sám Trump viackrát vyhlásil, že rád pozerá rannú šou Fox & Friends. V roku 2019 však vyhlásil, že je s vysielaním Fox News nespokojný. Neskôr začal preferovať krajne pravicovú stanicu One America News Network (OANN).
Copyright © TASR 2021
Tri americké štáty a federálny okrsok okolo metropoly Washingtonu podali v pondelok žalobu na americkú technologickú spoločnosť Google, ktorá podľa nich zasahuje do súkromia svojich zákazníkov. Užívatelia podľa sťažnosti v podstate nemajú možnosť zamedziť tomu, aby firma sledovala ich polohu. Google, ktorý prevádzkuje najväčší internetový vyhľadávač rovnakého názvu, podľa žaloby používateľa klame. Dáva im totiž falošný dojem, že sa môžu rozhodnúť, ktoré informácie o nich Google zhromažďuje, informuje agentúra AP. Google sa chce brániť a tvrdí, že žaloba vychádza zo zastaraných a nepresných informácií. "Zákazníci, ktorí používajú produkty Googlu, nemôžu Googlu zabrániť v tom, aby zaznamenával, ukladal a speňažoval ich polohu," píše sa v žalobe podanej na federálnom okrsku. Technologický obor má podľa nej "bezprecedentnú schopnosť monitorovať každodenné aktivity zákazníkov". "Podnikateľský model Googlu závisí od neustáleho sledovania užívateľov," uviedol vo vyjadrení generálny prokurátor federálneho okrsku Karl Racine. Podobné sťažnosti na súd dali aj jeho kolegovia zo štátov Texas, Indiana a Washington. Google má podľa Racina značný finančný záujem na tom, aby zahmlieval ohľadom toho, akým spôsobom zbiera a nakladá s dátami o polohe svojich užívateľov. Podľa žaloby používateľom zámerne komplikuje snahu zo zhromažďovania dát sa vyviazať. Údaje o polohe zákazníkov pritom zohrávajú kľúčovú úlohu v predaji digitálnej reklamy, ktorý materskej spoločnosti Googlu za rok 2020 priniesol na tržbách 150 miliárd dolárov. Hovorca firmy Jose Castaneda médiám povedal, že sa Google chce proti žalobe brániť a "uviesť veci na pravú mieru". "Generálni prokurátori prišli s prípadom založeným na nepresných tvrdeniach a zastaraných vyhláseniach ohľadom našich nastavení," uviedol vo vyjadrení. Google podľa neho v posledných rokoch urobil množstvo vylepšení, vďaka ktorým je možné jednoducho spravovať, ako sa nakladá s dátami o polohe užívateľov. Firma tiež obmedzila množstvo dát, ktoré o svojich zákazníkoch ukladá, pokračuje vyhlásenie. Google sa dostal do viacerých sporov v USA aj v EÚ najmä kvôli zneužívaniu svojho výsadného trhového postavenia pri vyhľadávaní obsahu na internete a poskytovaní reklamy. Novo podaná žaloba je v podstate totožná so sťažnosťou z roku 2020 z Arizony, ktorou sa teraz zaoberajú súdy. V rámci tohto sporu vyšlo najavo, že aj niektorí zamestnanci Googlu vyjadrovali pochybnosti ohľadom toho, ako firma nakladá s dátami užívateľov, ktorí dali najavo, že nechcú, aby firma zaznamenávala ich polohu.
Copyright © ČTK 2021
