MEDIA NEWS
Magistrátny súd v Moskve v pondelok oznámil, že udelil internetovému vyhľadávaču Google, ktorý vlastní spoločnosti Alphabet, pokutu 4 milióny rubľov (45.453,98 eura) za to, že neodstránil prístup k obsahu zakázanému v Rusku. Ide o ďalšiu zo série pokút pre amerického technologického giganta.
Rusko koncom minulého roka zintenzívnilo svoju snahu o zvýšenie tlaku na technologické giganty a udelilo spoločnostiam Google a Meta Platforms (Facebook) obrovské pokuty za opakované neodstránenie obsahu, ktorý Moskva považuje za nezákonný. Vlani v decembri dostal napríklad Google pokutu viac ako 7,2 miliardy RUB. Výška pokuty sa odvíja od tržieb spoločnosti v Rusku.
Google sa k najnovšiemu trestu nevyjadril.
Opozícia vládny plán kritizuje a tvrdí, že jeho zámerom je odpútanie pozornosti od aféry "Partygate", ktorá sa týka tajných vládnych večierkov počas lockdownu. Informovala o tom v pondelok agentúra DPA.
Ministerka kultúry Dorriesová v nedeľu vyhlásila, že zrušenie koncesií by uľahčilo finančnú situáciu občanov, ktorí v súčasnosti čelia rastúcim životným nákladom.
Ročný koncesionársky poplatok je v súčasnosti 159 libier (190 eur). BBC každoročne hospodári s rozpočtom 3,2 miliardy libier (3,83 miliardy eur).
Úplné zrušenie koncesionárskych poplatkov by pre verejnoprávneho vysielateľa znamenalo radikálnu transformáciu. Museli by sa zrušiť tisíce pracovných miest a pravdepodobne by sa ukončilo vysielanie viacerých kanálov, píše DPA.
Členka Labouristickej strany Lucy Powellová v tejto súvislosti obvinila v pondelok vládu premiéra Borisa Johnsona z "kultúrneho vandalizmu". Avizovaný zásah do financovania BBC je podľa nej stratégiou vládneho kabinetu ako prekryť kauzu Partygate a zároveň opäť zjednotiť vládnu Konzervatívnu stranu.
Európska komisia (EK) vyhlásila v pondelok výzvu pre budúcich novinárov na predkladanie projektov na vytvorenie učebných osnov a učebných materiálov pre kurzy o Európskej únii a jej politike súdržnosti. Výzva v hodnote jedného milióna eur je určená pre inštitúcie vysokoškolského vzdelávania v oblasti žurnalistiky.
Podľa spresnení Európskej komisie môžu návrhy predkladať univerzity a iné vzdelávacie inštitúcie v oblasti žurnalistiky na bakalárskej a postgraduálnej úrovni. Uchádzači o granty sa musia nachádzať v niektorom z členských štátov EÚ a byť akreditovaní podľa legislatívy platnej v danej krajine.
Eurokomisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreirová v tejto súvislosti uviedla, že exekutíva EÚ reaguje touto výzvou na žiadosti mnohých študentov z eurobloku o vypísanie výzvy, ktorá by poskytla mimoriadnu príležitosť na podnietenie akademickej diskusie o EÚ a únijnej politike súdržnosti. Zároveň to vníma ako možnosť zlepšiť úroveň vedomostí študentov a podporiť spoluprácu medzi univerzitami a inými inštitúciami EÚ.
Záujemcovia o finančnú podporu EÚ budú musieť vo svojich návrhoch predstaviť stratégiu rozvoja, vytvoriť sieť inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a rozvíjať vyučovanie v uvedenej oblasti.
Európska komisia zdôraznila, že pokryje 95 percent nákladov tohto projektu. Termín na podávanie žiadostí je 21. apríl 2022 do 13.00 h SEČ. Komisia má oznámiť výsledky a úspešných uchádzačov v júni 2022.
Podľa spresnení Európskej komisie môžu návrhy predkladať univerzity a iné vzdelávacie inštitúcie v oblasti žurnalistiky na bakalárskej a postgraduálnej úrovni. Uchádzači o granty sa musia nachádzať v niektorom z členských štátov EÚ a byť akreditovaní podľa legislatívy platnej v danej krajine.
Eurokomisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreirová v tejto súvislosti uviedla, že exekutíva EÚ reaguje touto výzvou na žiadosti mnohých študentov z eurobloku o vypísanie výzvy, ktorá by poskytla mimoriadnu príležitosť na podnietenie akademickej diskusie o EÚ a únijnej politike súdržnosti. Zároveň to vníma ako možnosť zlepšiť úroveň vedomostí študentov a podporiť spoluprácu medzi univerzitami a inými inštitúciami EÚ.
Záujemcovia o finančnú podporu EÚ budú musieť vo svojich návrhoch predstaviť stratégiu rozvoja, vytvoriť sieť inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a rozvíjať vyučovanie v uvedenej oblasti.
Európska komisia zdôraznila, že pokryje 95 percent nákladov tohto projektu. Termín na podávanie žiadostí je 21. apríl 2022 do 13.00 h SEČ. Komisia má oznámiť výsledky a úspešných uchádzačov v júni 2022.
"Po štyroch rokoch, ôsmich mesiacoch a 20 dňoch: Oslobodená spod oboch bodov obžaloby!" napísala na Twitteri Toluová, ktorá má turecko-kurdské korene.
Obvinená bola zo šírenia teroristickej propagandy a tiež členstva v zakázanej teroristickej organizácii - Marxisticko-leninskej komunistickej strane (MLKP), pripomína agentúra AP.
Toluová (38) sa narodila v nemeckom meste Ulm a má nemecké občianstvo. Zadržali ju v apríli 2017 a v tureckom väzení strávila osem mesiacov. Z vyšetrovacej väzby ju prepustili v decembri 2017, zakázali jej však opustiť Turecko. To sa zmenilo až v auguste 2018, keď súd zákaz vycestovania zrušil a novinárka sa vrátila do Nemecka, kde aj momentálne žije.
Mešale Toluová pred svojim zadržaním pôsobila ako novinárka a prekladateľka ľavicovo orientovanej tureckej tlačovej agentúry ETHA. Turecko-nemecké vzťahy boli v čase jej zatknutia vyhrotené. V tureckých väzniciach bolo vtedy osem osôb s nemeckým či turecko-nemeckým občianstvom, pričom Berlín ich zadržiavanie označoval za politicky motivované.
Reportéri bez hraníc zaradili vo svojom poslednom indexe slobody tlače (World Press Freedom Index 2021) Turecko na 153. miesto z celkovo hodnotených 180 krajín. Podľa tureckého zväzu novinárov je v tejto krajine aktuálne za mrežami minimálne 34 zamestnancov médií.
Vedúci ruskej delegácie na rokovaniach vo Viedni, Konstantin Gavrilov, v reakcii na to pre agentúru TASS vyjadril nádej, že "Facebook už v budúcnosti nezopakuje takéto hlúpe vyčíňanie".
Správca sociálnej siete Facebook zablokoval stránku ruskej delegácie 14. januára s odvolaním sa na zakázaný obsah.
Podľa Gavrilova boli v tom čase na stránke zverejnené "iba vyhlásenia ruského vedenia a ruského ministerstva zahraničných vecí".
Ako poznamenal spravodajský web Meduza.io, nebol to prvý prípad, keď sociálne siete zablokovali účty ruskej delegácie na rokovaniach o bezpečnosti a kontrole zbrojenia vo Viedni, lebo v polovici februára roku 2021 došlo k zablokovaniu takejto stránky na sieti Twitter. Gavrilov následne vyhlásil, že dôvodom zablokovania bol "alternatívny postoj Ruskej federácie k vojensko-politickej situácii v Európe".
Najnovšie vzniknutú situáciu podľa diplomata Gavrilova pomohla vyriešiť podpora ruského ministerstva zahraničných vecí, ktoré sa obrátilo na Facebook so žiadosťou o vysvetlenie dôvodov blokovania. Podľa jeho slov k tomu prispela aj "mohutná delostrelecká salva" ruskej Federálnej služby pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor), ktorá v nedeľu listom požiadala spoločnosť Meta Platforms o okamžité zrušenie všetkých obmedzení.
Copyright © TASR 2021
