27. 10. 2022

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS
 
Facebook rebrands to Meta and adopts infinity loop logo


Zisk Meta v 3. kvartáli sklamal očakávania Wall Street a akcie firmy sa v predĺženom obchodovaní prepadli o 20 %. Spoločnosť, ktorej patrí Facebook, Instagram či WhatsApp, takisto predložila slabé vyhliadky pre posledný štvrťrok.
Tržby Meta klesli za tri mesiace od júla do septembra 2022 druhý kvartál po sebe, keď sa znížili o 4 % na 27,71 miliardy USD (27,65 miliardy eur) z 29,01 miliardy USD v rovnakom období pred rokom. Analytici prognózovali 27,38 miliardy USD. Zatiaľ čo tržby si pohoršili, náklady a výdavky stúpli o 19 % na 22,1 miliardy USD.
Čistý zisk medziročne padol o 52 % na 4,4 miliardy USD alebo 1,64 USD na akciu z 9,19 miliardy USD alebo 3,22 USD na akciu. Analytici predpovedali 1,89 USD na akciu. Prevádzkový zisk klesol o 46 % na 5,66 miliardy USD a prevádzková marža na 20 % z 36 %.
Počet denných aktívnych používateľov dosiahol 1,98 miliardy, čo bolo v súlade s prognózami, a počet aktívnych mesačných používateľov 2,96 miliardy, pričom sa očakávalo 2,94 miliardy. Priemerný výnos na používateľa (ARPU) predstavoval 9,41 USD, pričom analytici počítali s 9,83 USD.
Medzi dôvody negatívneho vývoja v uplynulo kvartáli patrili klesajúce reklamné výnosy, silná konkurencia zo strany populárnej aplikácie na zdieľanie krátkych videí TikTok, rovnako ako straty divízie Reality Labs, ktorá vyvíja hardvér a softvér pre rozšírenú a virtuálnu realitu a ktorej strata sa prehĺbila na 3,67 miliardy USD z 2,63 miliardy USD 3. kvartáli 2O21.
Meta očakáva vo 4. kvartáli tržby v pásme 30 miliárd USD až 32,5 miliárd USD, pričom analytici prognózujú 32,2 miliardy USD.
Akcie Meta sa v predĺženom obchodovaní oslabili o 20 %, čím trhová kapitalizácia spoločnosti padla o 67 miliárd USD.
(1 EUR = 1,0023 USD)


Európsky parlament – Wikipédia



Európsky parlament (EP) vo štvrtok vyhlásil grantovú výzvu pre tlačové agentúry, televízie, rozhlasové stanice, digitálne médiá a tlač zameranú na informovanie o európskych voľbách 2024, ako aj o politickej a legislatívnej práci EP, ktorého rozhodnutia ovplyvňujú každodenný život Európanov. Žiadosti o granty je možné predkladať do 26. januára 2023, informuje spravodajca TASR v Bruseli na základe tlačovej správy EP.
Európsky parlament plánuje prostredníctvom grantov spolufinancovať komunikačné aktivity, ktoré sa od septembra 2023 zamerajú na dva ciele. Prvým je poskytovanie pravidelných, spoľahlivých a pluralitných multimediálnych informácií o eurovoľbách v roku 2024, ako aj ako aj politickej a legislatívnej práci EP, ktorého rozhodnutia ovplyvňujú každodenný život Európanov.
Druhým cieľom je podpora a propagácia účasti a zapájania verejnosti a organizácií občianskej spoločnosti do diskusií o nadchádzajúcich voľbách, prostredníctvom organizácie on-line a off-line podujatí, verejných konzultácií, prieskumov a podobne.
Úspešní predkladatelia projektov by mohli v rámci grantu získať na spolufinancovania komunikačných aktivít príspevok vo výške 30.000 - 200.000 eur. Miera spolufinancovania zo strany EÚ neprekročí hranicu 70 percent.
Medzi kľúčové kritériá, ktoré rozhodnú o udelení grantu, patrí potenciálny dosah, oslovovaná cieľová skupina a vplyv komunikačných aktivít zameraných na zvýšenie informovanosti Európanov o Európskom parlamente, zabezpečenie širokej propagácie a geografickej rovnováhy, ako aj podpora širšej verejnej diskusie o EÚ a európskych voľbách v roku 2024.
Aktivity by mali prebiehať na viacerých platformách a súčasťou predkladaného projektu by mala byť stratégia distribúcie v on-line prostredí zameraná na podporu a uľahčenie účasti a zapojenia. Konkurenčnú výhodu budú mať inovatívne formáty, ktoré dokážu osloviť prvovoličov.
Oslovované cieľové skupiny mimo 27 členských štátov EÚ nebudú považované za výhodu. Návrhy takých projektov, ktoré budú zahŕňať iba komunikačné aktivity alebo platené kampane na sociálnych sieťach, nebudú akceptované.
Žiadosť o grant je potrebné predložiť do 17.00 h SEČ dňa 26. januára 2023. Proces vyhodnocovania žiadostí začne vo februári a úspešní uchádzači by mali byť kontaktovaní v apríli. Požadované aktivity by mali trvať najmenej šesť mesiacov a mali by prebiehať v období od 1. septembra 2023 (začať musia najneskôr 31. decembra 2023) do 31. decembra 2024.
Podrobnejšie informácie o grantovej výzve sú na európskom portáli Financovanie a verejné súťaže a na webovej stránke EP venovanej zmluvám a grantom (https://www.europarl.europa.eu/contracts-and-grants/en/grants/media-and-events)

Copyright  © TASR 2022

 Prominentná novinárka Xenija Sobčaková utiekla z Ruska | Aktuality.sk



Ruská novinárka, televízna osobnosť a niekdajšia prezidentská kandidátka Xenija Sobčaková je v Litve. Do krajiny prišla s izraelským pasom po tom, čo utiekla z vlasti pred vyšetrovateľmi, ktorí tento týždeň prehľadali jej dom. Šéf litovského úradu pre štátnu bezpečnosť Darius Jauniškis v rádiu povedal, že občania Izraela nepotrebujú víza a v krajine môžu zostať 90 dní a Litva nemá žiadne dôkazy o tom, že by Sobčaková predstavovala hrozbu pre národnú bezpečnosť. „Ak by sme niečo mali, prijali by sa určité primerané opatrenia,“ uviedol.
Litva a ďalšie pobaltské štáty spolu s Poľskom zo solidarity k Ukrajine prestali v septembri prijímať ruských občanov, ktorí majú platné schengenské vízum. Stovky ľudí odmietli, no mnohí sa tam dostali po predložení pasov iných krajín.
Štyridsaťročná Sobčaková je podľa ruských médií podozrivá z účasti na vydieraní spolu s jej mediálnym riaditeľom a vydali na ňu zatykač. Médiá tiež tvrdia, že si kúpila letenky do Dubaja a Turecka, aby zmiatla úrady, no napokon utiekla do Bieloruska a odtiaľ do Litvy. Podľa štátnej tlačovej agentúry Tass sa vydieranie týkalo šéfa štátnej korporácie Rostec Sergeja Čemezova. Tieto tvrdenia sa nedali nezávisle overiť.
Sobčaková je dcéra Anatolija Sobčaka, niekdajšieho liberálneho starostu Petrohradu, ktorého bol prezident Vladimir Putin v 90. rokoch námestníkom. Sobčaková je voči Putinovi často kritická, no mnohé opozičné osobnosti ju označujú za nástroj Kremľa. V roku 2018 sa stala liberálnou vyzývateľkou v ruských prezidentských voľbách a skončila na štvrtom mieste s 1,7 % hlasov. Kritici to označili za snahu Kremľa pridať demokratickú fazónu Putinovmu rozsiahlemu znovuzvoleniu.

 

©2022 Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.