Napriek tomu, že webové vyhľadávače existovali už od počiatkov internetu, k usporiadaniu svetových informácii a ich všeobecnej dostupnosti dopomohol až Google. Slovo "googlovanie" sa stalo synonymom pre "vyhľadávanie" akejkoľvek informácie.
Americká spoločnosť Google, ktorá od roku 2015 patrí pod technologickú holdingovú spoločnosť Alphabet, vybavuje v súčasnosti viac ako 70 percent celosvetových požiadaviek na online vyhľadávanie, čím sa denne dostáva do centra záujmu väčšiny používateľov internetu. Úspešne však podniká i v mnohých ďalších oblastiach.
V pondelok 4. septembra uplynie 25 rokov, odkedy oficiálne vznikol internetový vyhľadávač Google.
História Googlu siaha do roku 1995, kedy počítačoví experti Larry Page a Sergey Brin začali na Stanfordovej univerzite spolupracovať na vytvorení vyhľadávača s názvom BackRub, pomenovaného podľa jeho schopnosti vykonávať analýzu spätných odkazov. Mal určiť ako na konkrétnu webovú stránku odkazujú iné webové stránky, a tým sledoval jej dôležitosť. V tom čase totiž vyhľadávače zaraďovali výsledky na základe toho, ako často sa hľadaný výraz objavoval na webovej stránke.
Adekvátnejšie vyhľadávanie sa dvojici podarilo vyvinúť podľa algoritmu s názvom PageRank. Jeho úlohou bolo určiť relevantnosť webových stránok, pričom zohľadnil počet stránok spolu s ich významom, ktoré sa spájali s pôvodnou stránkou. Page a Brin totiž usúdili, že webová stránka s tisíckami odkazov by mala byť hodnotnejšia ako stránka s niekoľkými odkazmi. Vyhľadávač by preto silne prepojenú stránku mal logicky umiestniť vyššie v zozname možností. Takýmto spôsobom fungoval vyhľadávač, ktorý pomenovali Google.
Názov odvodili od matematického pojmu googol, ktorý predstavuje číslo 1 a za ním nasleduje 100 núl. Mal byť teda symbolom obrovského množstva informácií, ktoré musí prefiltrovať.
Spoločnosť Google Inc. sa oficiálne zrodila 4. septembra 1998 aj vďaka informatikovi a spoluzakladateľovi spoločnosti Sun Microsystems Andreasovi von Bechtolsheimovi, ktorý poskytol Larrymu a Sergeyovi šek v hodnote 100.000 dolárov. Spolu s dostatočnými finančnými prostriedkami otvorila spoločnosť Google Inc. svoju prvú kanceláriu v garáži v kalifornskom meste Menlo Park. V roku 2000 sa firme podarilo nasadiť reklamný systém Adwords, ktorý jej zabezpečil zisk 7 miliónov dolárov. Do svojho súčasného sídla, známeho ako Googleplex v Mountain View v Kalifornii, sa Google presťahoval v roku 2003.
V apríli 2004 spustil Google vlastnú e-mailovou službu Gmail a v tom istom roku tiež vstúpil na burzu. Nasledujúci rok spoločnosť vytvorila mapový server známy ako Google Maps a v roku 2006 za 1,65 miliardy amerických dolárov kúpila server pre zdieľanie videí - YouTube. Z Googlu vzišiel napríklad aj veľmi populárny internetový prehliadač Chrome, operačný systém Android pre telefóny a tablety či počítačové okuliare Google Glass.
Spoločnosť Google sa v auguste 2015 reorganizovala a stala sa dcérskou spoločnosťou holdingovej spoločnosti Alphabet Inc. Za generálneho riaditeľa spoločnosti Google bol v októbri 2015 vymenovaný Sundar Pichai. Na tomto poste tak nahradil Larryho Pagea, ktorý sa stal generálnym riaditeľom spoločnosti Alphabet. Od 3. decembra 2019 je však Sundar Pichai aj generálnym riaditeľom spoločnosti Alphabet.
V súčasnosti je spoločnosť Google zaradená medzi 10 najhodnotnejších značiek na svete. Podľa webu fitsmallbusiness.com je Google najnavštevovanejšou webovou stránkou na svete a za deň spracuje 8,5 miliardy vyhľadávaní. Najväčší podiel príjmov spoločnosti plynie z reklamy.
Copyright © TASR 2023
Americká internetová spoločnosť Meta Platforms zvažuje, že ponúkne používateľom v Európskej únii platené verzie svojich sociálnych sietí Facebook a Instagram, ktoré nebudú obsahovať reklamu. Informoval o tom denník The New York Times s odvolaním sa na zdroje oboznámené s plánmi podniku. Firma tak podľa zdrojov reaguje na regulačnú politiku EÚ obmedzujúcu jej praktiky pri zbere osobných údajov.
Ponuka platených verzií sietí Facebook a Instagram bez reklám by podľa zdrojov mohla firme pomôcť rozptýliť obavy európskych regulátorov ohľadom ochrany súkromia, pretože by používateľom poskytla alternatívu k službám založeným na reklame, ktoré využívajú analýzu osobných údajov.
Zatiaľ nie je jasné, koľko by platené verzie stáli a kedy by ich firma mohla spustiť. Okrem platených verzií by Meta v EÚ ďalej ponúkala aj bezplatné verzie založené na reklame, uviedli zdroje. Hovorca spoločnosti Meta sa k informáciám denníka The New York Times odmietol vyjadriť.
Základným podnikateľským modelom spoločnosti Meta je už takmer dve desaťročia ponuka bezplatných služieb v oblasti sociálnych sietí a predaj reklamy podnikom, ktoré chcú užívateľov týchto sietí osloviť. Zavedenie platených služieb by bolo jedným z najhmatateľnejších príkladov toho, ako musia firmy upravovať svoje produkty, aby sa prispôsobili pravidlám na ochranu osobných údajov a ďalším predpisom, a to najmä v Európe, píše The New York Times.
Najvyšší súd EÚ v júli firme Meta prakticky zakázal kombinovať údaje zhromaždené o používateľoch naprieč jej platformami aj z iných webových stránok a aplikácií, pokiaľ nezíska výslovný súhlas používateľov. Írsky úrad pre ochranu osobných údajov (DPC) firme v januári vymeral pokutu 390 miliónov eur (zhruba 9,4 miliardy Sk) za to, že nútila užívateľa akceptovať cielenú reklamu ako podmienku pre používanie siete Facebook, pripomína The New York Times.
Európa je podľa denníka pre Metu druhým najlukratívnejším regiónom po Severnej Amerike. Finančná riaditeľka firmy Susan Li v apríli uviedla, že reklama v Európskej únii sa podieľa zhruba desiatimi percentami na celkových obchodných aktivitách podniku.
Meta v EÚ kvôli neistote v oblasti regulácie ochrany osobných údajov zatiaľ nespustila svoju novú sieť Threads. Tou sa firma snaží konkurovať sieti X, predtým twitter, amerického miliardára Elona Muska.
Holding Agrofert zo zverenských fondov bývalého premiéra Andreja Babiša (ÁNO) predal chemičku Synthesia, mediálnu spoločnosť Mafra a firmu Londa skupine Kaprain podnikateľa Karla Pražáka. O dohode na transakcii, ktorú ešte budú posudzovať protimonopolné úrady, informoval ČTK hovorca Agrofertu Pavel Heřmanský. Cenu neuviedol, podľa serveru Hospodárskych novín (HN) sa špekuluje o viac ako desiatich miliardách korún.
"Odpredaj týchto aktív nám umožní sa do budúcnosti viac sústrediť na kľúčové segmenty nášho podnikania," uviedol predseda predstavenstva Agrofertu Zbyněk Průša. "Dnes sme podpísali našu doposiaľ najväčšiu akvizíciu. Vďaka akvizícii Synthesie výrazne posilníme na európskom trhu špeciálnu chémiu," komentoval transakciu Pražák. Nákupom vydavateľa Mafra a firmy Londa, ktorá prevádzkuje rozhlasové stanice Impuls a RockZone, jeho skupina vstupuje do nového odboru.
Agrofert mohla na predaj firiem Mafra a Londa motivovať nové pravidlá, podľa ktorých od budúceho roka nebudú smieť vrcholní politici vlastniť prevádzkovateľa rozhlasového a televízneho vysielania a vydavateľa periodickej tlače ani prostredníctvom trustového fondu. Nový zákon sa pritom vzťahuje aj na poslancov, ktorým Babiš v súčasnosti je.
Mafra vydáva okrem iného denníky Mladá fronta Dnes, Ľudové noviny a Metro alebo týždenníky Téma a 5plus2. Je prevádzkovateľom serverov iDNES.cz, Expres.cz alebo portálu s cestovnými poriadkami iDOS.cz. Prevádzkuje aj hudobnú televíziu Óčko a virtuálneho operátora Mobil.cz. Vlani znížila stratu na 85 miliónov korún z predvlaňajších 113 miliónov.
Synthesia Pardubice sa zaoberá výrobou produktov pre odvetvie náterových hmôt a tlačových farieb alebo farbív pre textilný, papierenský a kožiarsky priemysel. Vyrába tiež nitrocelulózu, oxycelulózu a množstvo organických a anorganických chemikálií. Agrofertu patrí od roku 2002. Vlani zvýšila zisk po zdanení o 19 miliónov na 183 miliónov korún. V chemickom priemysle už skupina Kaprain podniká. Jedným z jej pilierov je spoločnosť Spolchemie, ktorá patrí medzi najväčších výrobcov živíc v Európe a má silnú pozíciu vo výrobe náterových hmôt. Súčasťou skupiny je aj tradičná slovenská
chemička Fortischem.
Copyright © ČTK 2023
