MEDIA NEWS
Minoritný vlastník klubu Florida Panthers zo zámorskej hokejovej NHL bol suspendovaný vedením súťaže po tom, čo Doug Cifu počas výmeny názorov s fanúšikom Toronta Maple Leafs na platforme X zverejnil nevhodné výroky. Incident sa odohral v nedeľu a dotkol sa aj citlivých tém, ako je vojna v Pásme Gazy či vyjadrenia bývalého prezidenta Donalda Trumpa o Kanade ako "51. štáte" USA.
"NHL dospela k záveru, že príspevky pána Cifua na sieti X boli neprijateľné a nevhodné. V dôsledku toho bol pán Cifu na neurčito suspendovaný z akejkoľvek činnosti v klube a v NHL," uviedla liga v utorok vo vyhlásení.
"S pánom Cifuom a komisárom NHL sa uskutoční osobné stretnutie v termíne, ktorý bude ešte určený," uvádza sa tiež vo vyhlásení. Cifu sa za svoje výroky ospravedlnil a prisľúbil spoluprácu s ligou pri riešení situácie.
"Pred dvoma dňami som zverejnil poľutovaniahodné a vyhrotené komentáre na sociálnych sieťach. Moje správanie neodráža štandardy organizácie Florida Panthers ani rodiny Violovcov (väčšinový vlastník klubu, pozn.). Úprimne sa ospravedlňujem všetkým, ktorých sa moje komentáre dotkli. Som odhodlaný spolupracovať s NHL na náprave svojich činov," Cifu sa dostal do ostrej výmeny názorov s používateľom siete X v súvislosti s prebiehajúcou sériou play-off medzi Floridou a Torontom. Počas diskusie označil fanúšika za "antisemitského chudáka z 51. štátu".
©2025, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Ukrajinská skupina Ziferblat sa v utorok večer vo švajčiarskom Bazileji po prvom kvalifikačnom kole piesňovej súťaže Eurovízie prebojovala do finále. Predviedli folk-rockovú skladbu s názvom Bird of Pray, informovala rozhlasová stanica Deutsche Welle (DW).
Na rozdiel od finále Eurovízie (Eurovision Song Contest), kde sa hlasy národných porôt počítajú rovnako ako hlasy divákov, v semifinále víťazov určujú iba televízni diváci. „Srdce Európy bije pre Ukrajinu,“ poznamenal komentátor Eurovízie v nemeckej televízii Thorsten Schon pre DW.
V prvom semifinále súťažilo 15 z 37 krajín o desať miest vo finále. Okrem ukrajinskej skupiny Ziferblat uspeli aj favoriti súťaže podľa stávkových kancelárií - fínske trio KAJ (súťaží za Švédsko), Tommy Cash (Estónsko), Claude (Holandsko), Kyle Alessandro (Nórsko), VAEB (Island), Justyna Steczkowska (Poľsko), Gabry Ponte (San Marino), Napa (Portugalsko).
Do finále sa automaticky kvalifikoval víťaz predchádzajúcej súťaže (Švajčiarsko) a „veľká päťka“ - Británia, Nemecko, Španielsko, Taliansko a Francúzsko. Bielorusko a Rusko sú z účasti na Eurovízii vylúčené. Zvyšných desať finalistov bude známych vo štvrtok 15. mája. Finále Eurovízie sa uskutoční 17. mája.
Rekord v počte víťazstiev (sedem) držia spoločne Švédsko a Írsko. Slovensko v tomto ročníku nemá zastúpenie, ale slovenský spevák Adam Pavlovčin alias Adonxs reprezentuje Česko so skladbou „Kiss Kiss Goodbye“.
Eurovízia je medzinárodná súťaž populárnej hudby, v ktorej v priamom televíznom prenose súperia interpreti v rámci krajín Európskej vysielacej siete (EBU). Každý spevák alebo skupina predvedie trojminútovú pieseň a o víťazovi rozhodnú hlasy národných porôt a divákov z celého sveta.
V súčasnosti pravidlá súťaže zakazujú otvorene politické texty alebo symboly, ale regionálna rivalita je veľmi silná a často do nej zasahuje aj globálne napätie.
Je to jeden z najúspešnejších projektov EBU, vďaka ktorej napríklad odštartovala svoju úspešnú kariéru švédska skupina ABBA.
Prvá "Grand Prix Eurovision de la Chanson" (pôvodný názov súťaže) sa konala 24. mája 1956 v Teatro Kursaal vo švajčiarskom Lugane a vyhrala ju domáca speváčka Lys Assia s piesňou "Refrains". Zúčastnilo sa na nej sedem krajín a celkovo desať národných vysielateľov vysielalo šou naživo domácemu publiku.
Európska komisia (EK) pochybila, keď odmietla zverejniť textové správy medzi predsedníčkou EK Ursulou von der Leyenovou a šéfom farmaceutickej spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom. V stredu o tom rozhodol Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) v Luxemburgu. Prípad, označovaný ako „Pfizergate“, sa týka najväčšej zmluvy na nákup vakcín proti ochoreniu COVID-19 v doterajšej histórii EÚ, informuje TASR.
O sprístupnenie všetkých textových správ požiadala EK
novinárka Matina Steviová pracujúca pre denník The New York Times (NYT). Malo ísť o správy, ktoré si von der Leyenová a Bourla napísali v období od 1. januára 2021 do 11. mája 2022. EK jej žiadosť zamietla s odôvodnením, že ich nemá k dispozícii. Steviová a NYT sa obrátili na SDEÚ s návrhom, aby zrušil rozhodnutie EK. SDEÚ v rozsudku ich žalobe vyhovel, ale EK sa ešte môže proti rozsudku odvolať.
Eurokomisia podľa vyhlásenia súdu „neposkytla hodnoverné vysvetlenie, ktoré by odôvodnilo neexistenciu držby požadovaných dokumentov. Okrem toho Komisia dostatočne neobjasnila, či boli požadované textové správy odstránené, a ak áno, či k odstráneniu došlo dobrovoľne alebo automaticky, alebo či bol mobilný telefón predsedníčky medzičasom nahradený.“
Steviová a NYT predložili relevantné a konzistentné dôkazy, ktoré poukazujú na existenciu textových správ, skonštatoval súd.
Preto tiež žiada EK o dôveryhodnejšie vysvetlenia, aby verejnosť aj sudcovia pochopili, prečo tieto dokumenty nemožno poskytnúť.
Komisia vzala na vedomie stredajšie rozhodnutie súdu, podrobne ho preskúma a rozhodne o ďalších krokoch. „Transparentnosť bola pre Komisiu a predsedníčku von der Leyenovú vždy mimoriadne dôležitá. Naďalej budeme prísne dodržiavať pevný právny rámec, ktorý je zavedený na presadzovanie našich povinností. Naďalej sme plne odhodlaní zachovávať otvorenosť, zodpovednosť a jasnú komunikáciu so všetkými zainteresovanými stranami vrátane inštitúcií EÚ, občianskej spoločnosti a zástupcov záujmových skupín,“ zdôraznila EK vo vyhlásení.
Rozhodnutie súdu môže mať zásadný vplyv na vnímanie transparentnosti EK. Podľa portálu Politico môže mať významné dôsledky nielen na spôsob, akým najvyšší predstavitelia EÚ vedú rokovania za zatvorenými dverami, ale môže vrhnúť tieň aj na druhé päťročné funkčné obdobie von der Leyenovej. Oficiálne sa začalo 1. decembra 2024. Šéfka EK sa snaží udržať relevanciu svojej inštitúcie v období, keď v Európe silnie nacionalistická rétorika. Často je tiež kritizovaná za centralizáciu moci a za ústup od ekologických záväzkov.
Prípad Pfizergate je pre šéfku EK právne zložitý, keďže osobne schválila najväčší vakcinačný kontrakt EÚ v hodnote niekoľkých miliárd eur. Zároveň stojí na čele Európskej komisie, ktorá má dohliadať na dodržiavanie práva EÚ, vrátane princípov transparentnosti a zodpovednosti. Rozsudok preto podľa Politica poskytne politickú muníciu pre široké spektrum jej kritikov.
NYT v apríli 2021 odhalil osobné konzultácie o zabezpečení vakcín medzi von der Leyenovom a Bourlem, okrem iného aj prostredníctvom textových správ. EK pri zamietnutí prístupu k nim argumentovala, že je povinná poskytovať iba archivované dokumenty. SMS správy či podobné formy komunikácie podľa nej do tejto kategórie nespadajú a preto nemala povinnosť ich poskytovať.
Podľa dohody z mája 2021 sa EK zaviazala nakúpiť až 1,8 miliardy dávok vakcíny proti COVID-19; 900 miliónov dávok bolo objednaných okamžite s možnosťou ďalších 900 miliónov na roky 2022 a 2023.
Okolnosti nákupu vakcín skúma aj Úrad Európskej prokuratúry (EPPO). Hlavná európska prokurátorka Laura Kövesiová v marci uviedla, že EPPO už vypočul niektorých úradníkov EK. Prebiehajúce vyšetrovanie EPPO odmietol komentovať.
V samostatnom prípade súd EÚ minulý rok rozhodol, že EK neposkytla verejnosti dostatočný prístup k zmluvám na nákup vakcín proti COVID-19.
.jpg)
Tadžický prezident Emomali Rachmon podpísal v stredu zákon dekriminalizujúci „lajkovanie“ takých príspevkov na sociálnych sieťach, ktoré verejne vyzývajú k terorizmu či iným závažným trestným činom. Oznámila to jeho tlačová kancelária, informuje TASR podľa agentúry Reuters.
Podľa oficiálnych údajov tam bolo za lajkovanie či komentovanie príspevkov považovaných tamojšími úradmi za „teroristické“ či „extrémistické“ doteraz uväznených vyše 1500 ľudí. Ako však približuje agentúra AFP, tamojšia vláda, rovnako ako okolité štáty v regióne, takýmito výrazmi často označuje svojich politických oponentov, aktivistov či novinárov a išlo aj o ich príspevky.
Tadžikistan s približne desiatimi miliónmi obyvateľov leží vo vnútrozemí, medzi Afganistanom, Uzbekistanom, Kirgizskom a Čínou. V uplynulých mesiacoch zápasí so sériou militantných útokov, ku ktorým sa vo viacerých prípadoch prihlásil Islamský štát.
Tadžickí zákonodarcovia prijali v roku 2018 legislatívu, ktorou sa kriminalizovalo verejné ospravedlňovanie terorizmu na internete. Tamojšie úrady čoskoro na to začali stíhať ľudí za to, že lajkovali či reagovali emotikonmi na príspevky, ktoré podľa nich podporovali extrémizmus. Osoby, ktoré boli uznané za vinné, mohli byť poslané do väzenia až na 15 rokov.
Prezident Rachmon, ktorý je hlavou štátu už od roku 1994, sa vlani vyjadroval proti takémuto trestnému stíhaniu a podľa tadžických médií povedal, že by sa s ním malo „skoncovať“. Úrady kritizoval za to, že voči ľuďom vznášajú neopodstatnené obvinenia.
Nateraz však nie je známe, či jeho stredajšie zrušenie predmetných dodatkov zákona bude mať aj retroaktívny účinok a osud už uväznených osôb tak zostáva nejasný.
V Tadžikistane v podstate neexistuje opozícia či nezávislé médiá. Mimovládna organizácia Freedom House, ktorá sleduje presadzovanie demokracie vo svete, označuje tamojší režim za autoritársky a vážne obmedzujúci politické práva a občianske slobody.
Copyright © TASR 2025
.jpg)
Rádio Slobodná Európa dostalo peniaze na svoju prevádzku za apríl. Medzitým pokračuje súdny spor o získanie všetkých financií, ktoré médiu vyčlenil kongres a neskôr ich vyplatenie pozastavila Trumpova vláda.
Agentúra Spojených štátov pre globálne médiá uvoľnila stanici 12 miliónov dolárov po tom, čo americký odvolací súd vo Washingtone pozastavil skoršie rozhodnutie.
Slobodná Európa upozornila, že počas posledných šiestich týždňov bola nútená zredukovať vysielané programy a zamestnancov a že pripravila poslucháčov v krajinách s obmedzeným prístupom k informáciám o dôležité správy zo sveta.
81-ročný De Niro dostal Zlatú palmu od Leonarda DiCapria, ktorý bol jeho hereckým partnerom v poslednom filme Martina Scorseseho Killers of the Blooming Moon. Viditeľne dojatý De Niro bol odmenený standing ovation. "Ďakujem filmovému festivalu v Cannes za vytvorenie tejto komunity, tohto vesmíru, tohto domova pre všetkých, ktorí radi rozprávajú príbehy na veľkom plátne," povedal ocenený herec. "V Spojených štátoch tvrdo bojujeme za demokraciu, ktorú sme vždy považovali za samozrejmosť," dodal De Niro.
Počas tohtoročného 78. ročníka bude o Zlatú palmu v hlavnej súťažnej sekcii súťažiť dvadsať filmov, v sekcii Un Certain Regard sa predstaví český film Karavána českej režisérky Zuzany Kirchnerovej.
V 22 filmoch v hlavnej súťaži sa predstavia aj diela predchádzajúcich víťazov. Belgickí bratia Jean-Pierre a Luc Dardenneovci by mohli získať tretiu Zlatú palmu so svojím filmom Jeunes Mères (Mladé matky) a režisérka Julia Ducournau sa bude usilovať o druhú trofej s Alfou. So svojimi novými filmami budú súťažiť aj režiséri Wes Anderson, Richard Linklater, Jafar Panahi a Joachim Trier. O víťazovi rozhodne porota pod vedením francúzskej herečky Juliette Binoche. Hlavné ceny budú odovzdané na záver festivalu v sobotu 24. mája.
Tento rok organizátori zverejnili nové pravidlá obliekania pre festivalových hostí, ktoré zakazujú "najmä dlhé vlaky, ktorých hlasitosť bráni pohybu hosťom a sťažuje sedenie v sále", ako aj "nahotu na červenom koberci". Kvôli zmene pravidiel si musela na poslednú chvíľu prezliecť aj členka poroty, americká herečka Halle Berry, informuje AFP.
Nie všetci ju však nasledovali. Nemecká modelka Heidi Klum kráčala po koberci v šatách s dlhou ružovou vlečkou, zatiaľ čo čínska herečka a influencerka Wan Qianhui sa objavila na červenom koberci v objemnej bielej sukni.
Predsedníčka poroty Binoche mala na sebe biele nohavice spolu s topom zakončeným kapucňou a vlečkou. Na otváracom ceremoniáli vzdala hold palestínskej fotoreportérke Fatime Hasounovej, ktorá zahynula pri bombardovaní pásma Gazy. Dokumentárny film, v ktorom účinkuje v hlavnej úlohe, bude premietaný v súťažnej sekcii Acid.
Copyright © ČTK 2025
