MEDIA NEWS
Irán odsúdil izraelský úder, ktorý v pondelok zasiahol budovu štátnej televízie a rozhlasu IRIB v Teheráne, a označil ho za „vojnový zločin“. Izraelská armáda tvrdí, že jej terčom sa stalo „komunikačné centrum“, ktoré využívali iránske ozbrojené sily na vojenské účely, informuje TASR podľa agentúry AFP a stanice BBC.
Vysielanie televízie a rozhlasu bolo po izraelskom útoku nakrátko prerušené v okamihu, keď moderátorka v živom prenose kritizovala Izrael. Po výbuchu opustila štúdio a video z incidentu sa okamžite začalo šíriť na internete.
Izraelský minister obrany Jisrael Kac pár hodín pred úderom vyhlásil, že iránska štátna televízia a rozhlas „čoskoro zmiznú“. Tel Aviv pred útokom vyzval na evakuáciu štvrte na severe Teheránu, kde iránsky vysielateľ sídli. Podľa izraelskej armády išlo o „zásah precíznym spôsobom, aby čo najviac zmiernili škody spôsobené civilnému obyvateľstvu“.
Útok na sídlo IRIB počas priameho prenosu je „podlým činom“ a „vojnovým zločinom“, vyhlásil hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí. Súčasne vyzval Bezpečnostnú radu OSN, aby okamžite konala a zabránila „genocídnemu agresorovi páchať ďalšie zverstvá na našich ľuďoch“.
Zástupca hovorcu generálneho tajomníka OSN v reakcii podľa agentúry TASS vyjadril znepokojenie nad „akýmikoľvek útokmi na novinárov, ktorí vykonávajú svoju prácu“.
Izraelská armáda vo vyhlásení uviedla, že letectvo sa pri údere na Teherán zameralo na „komunikačné centrum, ktoré iránske ozbrojené sily využívali na vojenské účely“. Budova IRIB sa podľa nej využívala „pod zámienkou civilnej činnosti“ a že úder „priamo poškodil vojenské kapacity iránskych ozbrojených síl“.
Agentúra Reuters predtým informovala, že Irán požiadal arabské štáty Perzského zálivu, aby vyvinuli tlak na amerického prezidenta Donalda Trumpa s cieľom využiť jeho vplyv na Izrael a donútiť ho, aby pristúpil na prímerie. Teherán je podľa nemenovaných zdrojov výmenou za to ochotný zmierniť svoje postoje pri rokovaniach o jadrovom programe.
.jpg)
Americký prezident Donald Trump v utorok naznačil, že pravdepodobne opäť predĺži lehotu na predaj americkej divízie aplikácie TikTok, ktorú vlastní čínska spoločnosť ByteDance. TASR o tom informuje na základe správy AP.
Trump už dvakrát predĺžil tento termín. K prvému odkladu došlo v januári. A začiatkom apríla podpísal príkaz, aby TikTok zostal v prevádzke ďalších 75 dní po tom, čo bola odložená potenciálna dohoda o jeho predaji americkým vlastníkom.
„Pravdepodobne áno,“ odpovedal na otázku novinárov na palube Air Force One, či sa termín opäť predĺži. „Pravdepodobne musíme získať súhlas Číny, ale myslím si, že ho dostaneme. Myslím si, že prezident Si Ťin-pching to nakoniec schváli,“ dodal. Trump už minulý mesiac v rozhovore pre NBC naznačil, že by bol otvorený opätovnému posunutiu termínu.
Prvý príkaz na predĺženie lehoty podpísal Trump hneď po nástupe do úradu 20. januára po tom, čo platforma nakrátko zhasla. Deň predtým totiž nadobudol platnosť zákaz schválený Kongresom a potvrdený Najvyšším súdom USA v súvislosti so zákonom o ochrane Američanov pred aplikáciami, ktoré majú pod kontrolou zahraniční rivali.
V apríli pritom predstavitelia Bieleho domu verili, že sa blížia k dohode o vyčlenení amerických aktivít TikToku do novej spoločnosti s americkým vlastníctvom. Tá však padla po tom, čo Čína po oznámení Trumpových ciel od dohody odstúpila.
Copyright © TASR 2025
Obchodný riaditeľ Hynek Chudárek vo svojom projekte navrhuje výrazné zoštíhlenie manažmentu a zjednodušenie organizačnej štruktúry televízie. Tá má na prvom stupni riadenia 19 manažérov, čo je podľa neho neúnosné. Chce tiež zrušiť divíziu vývoj a producentský systém a znovu vytvoriť šesť žánrových dramaturgických centier. Plánuje tiež napríklad zrušenie divízie korporátnej vzťahy a začlenenie jednotlivých úsekov pod novú organizačnú štruktúru. Jeho cieľom je aj prevedenie časti výroby, hlavne veľkých dramatík mimo ČT zákazkovým výrobcom a nezávislým producentom. "Za veľmi významné považujem tiež výrazne zlepšiť teraz narušené vzťahy medzi manažmentom a Radou ČT," uviedol Chudárek.
Cieľom predsedníčky dozornej rady CNC Libuše Šmuclerovej nie je revolúcia, ale evolúcia zmien, ktoré Českú televíziu prevedú s pokojom, zrelosťou, kultivovanosťou, ale s plnou energiou a erudíciou do nových etáp jej služby. Televízia podľa nej potrebuje akcelerovať svoje digitálne služby. K tomu potrebuje prepojenie on-line tímov priamo s výrobou relácií, silné vývojové on-line centrum, ale aj prepojenie on-line platforiem ČT medzi sebou a personalizáciu digitálneho obsahu. V lineárnom vysielaní potom Šmuclerová navrhuje spresniť ciele jednotlivých kanálov, zvýšiť počet servisných programov alebo vlajkových formátov, využívať obsah z regiónov či z externých zdrojov.
V hospodárení Šmuclerová plánuje zriadiť systematický interný controlling alebo zadanie analýzy na vyťažovanie kapacít. V riadení ľudských zdrojov plánuje nastaviť systém profesijného vzdelávania alebo vytvorenie Rady mladých zamestnancov, ktorá by priniesla svoj pohľad na tvorbu obsahu. Česká televízia podľa nej musí nájsť v rozpočte prostriedky na obmenu štandardných technológií pri konci ich životnosti a musí tiež stačiť vývoju nových IT technológií, ďalej sa zamerať na využitie AI a kybernetickú bezpečnosť.
Súčasný programový riaditeľ ČT Milan Fridrich sa chce v prípade zvolenia zamerať na on-line aktivity a digitálne služby. „Investície do on-line aktivít sa musia už v roku 2026 zdvojnásobiť. V personálnej oblasti ide o nižšie desiatky ľudí, programátorov a zamestnancov, ktorí naštartujú plný obsahový rozvoj webov a iVysílání. generáciu, ktorá má mať ľahký prístup k pre ňu relevantnú produkciu televízie verejnej služby," uviedol. Každý rok by podľa neho malo vzniknúť až päť hraných seriálov pre iVysielanie.
V spravodajstve chce Fridrich najmenej štyrikrát ročne vysielať komponované diskusie z prostredia Európskeho parlamentu, posilniť ekonomické spravodajstvo a obnoviť autonómnu ekonomickú redakciu. U novinárov chce obnoviť a pestovať špecializáciu a odbornosť. Hodlá tiež zriadiť nové posty spravodajcov, a to predovšetkým v krajinách Latinskej Ameriky, Indii alebo arabskom svete. Do fungovania ČT chce zapojiť AI s odhadovanou ročnou úsporou až 200 miliónov korún.
Bývalý zahraničný spravodajca a exšéf ostravského štúdia ČT Miroslav Karas považuje aktuálnu diskusiu o možnom spojení Českej televízie a Českého rozhlasu za úplne legitímnu. "Trvá už dlhšiu dobu, teraz pred parlamentnými voľbami je hlučnejšia a výraznejšia. Rozhodnutie je v rukách politikov. Z pozície generálneho riaditeľa chcem tento proces ovplyvniť," uviedol Karas. Hneď po svojom prípadnom nástupe do funkcie chce presadzovať užšiu spoluprácu s Českým rozhlasom.
Tiež Karas chce znížiť počet vrcholných manažérov, vo vrcholnom riadiacom tíme majú byť generálny riaditeľ, manažéri výroby, financií, programu, obsahu, komunikácie, spravodajstvo a riaditelia Televíznych štúdií v Brne a Ostrave. Čo sa týka, televíznych programov, je podľa neho potrebný ozdravný zásah, a to najmä pri spravodajskej ČT24, kde navrhuje personálny audit. Je tiež pre obmedzenie niektorých zahraničných spravodajských postov, napríklad v Turecku alebo Británii.
Riaditeľ programu ČT Sport Jiří Ponikelský chce zvýšiť objem výroby v štúdiách Ostrava a Brno nad zákonnú požiadavku 20 percent. Za prioritu má aj výstavbu nového štúdia v Ostrave a dokončenie výstavby štúdia v Brne. Chce tiež modernizovať spravodajské štúdio na Kavčích horách prístavbou a technologickou obnovou. Plánuje ekonomickú a obsahovú analýzu nočného živého vysielania ČT24 alebo revíziu spravodajských a publicistických programov z hľadiska obsahového i formálneho. Navrhne nové diskusné formáty alebo obnovenie programu 168 hodín s novým autorským tímom.
Ako svoju úlohu si berie aj prípravu opätovného spustenia kanála ČT3 alebo iné alternatívy pre seniorov. V športe chce aktívne spolupracovať s českým športovým prostredím, dať priestor menšinovým športom aj zefektívniť výrobu športových prenosov.
Pätica finalistov bude svoje projekty prezentovať pred Radou ČT v stredu 18. júna. Potom bude nasledovať voľba generálneho riaditeľa. Víťaz musí získať hlas od najmenej desiatich zo 17 radných.
Copyright © ČTK 2025
